Príloha I.: Homília a Katechizmus Katolíckej Cirkvi vo východnom obrade

Nasledujúca kapitola rozoberá porovnanie štyroch publikácií, ktoré boli predmetom skúmania pre aplikáciu Homiletického direktória vo východnom obrade. Predmetom záujmu nám boli publikácie: Katechizmus katolíckej cirkvi (Trnava, 1999), východný evanjeliár Sväté evanjelium (Michalovce, 2001), katolícky preklad Svätého Písma (Trnava, 2013) a samozrejme Homiletické direktórium (Rím, 2014).


Rozdelenie liturgických čítaní
vo východnom obrade


Liturgická modlitba v byzantskom obrade je silne biblická a je aj dôležitým kľúčom pre pochopenie Biblie, tak ako sa chápe a vykladá v tradícií byzantskej cirkvi: „Bohatá liturgická hymnografia, na ktorú sú právom hrdé všetky cirkvi kresťanského Východu, nie je ničím iným, ako pochopeným, asimilovaným a vyspievaným pokračovaním čítaného Slova: tieto hymny sú poväčšine jemnými parafrázami biblického textu, prefiltrovanými a zosobnenými cez skúsenosť jednotlivca i spoločenstva.“ (OL 93)[1]

Systém čítaní vo východnom byzantskom obrade, zaužívanom v gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je starobylý a kontinuálny. Starobilosť systému čítaní neznamená, že si neprešiel aj on svojím vývojom a aplikovaním na liturgické slávenia a potreby poslucháčov. Výraznou črtou čítaní je aj kontinuálnosť. Biblický text, ktorý sa číta na liturgií v jeden deň, pokračuje na ďalší deň tam, kde skončil predošlý.[2]

Prvým krokom v porovnávaní a pochopení aplikácie paragrafov Katechizmu Katolíckej cirkvi na východný obrad je porozumenie systému čítaní evanjelií, ktoré tento obrad využíva. Evanjelium sa ohlasuje vo všetkých štyroch typoch Svätých Božských liturgiách podľa predpisu liturgického ústavu.

Liturgia svätého Jána Zlatoústeho ako aj Liturgia svätého Bazila Veľkého má vo svojom priebehu stále miesto pre prednes evanjelia a homíliu, aj keď bohoslužobná kniha kňaza – liturgikon neuvádza homíliu vo svojom obsahu, je takmer žiadúca po prečítaní evanjelia a v nedele a sviatky by sme mohli povedať, že priam potrebná. Liturgia vopredposvätených darov, ktorú pripisujeme svätému Gregorovi Naziánskemu, keďže by sme ju mohli aj nazvať večierňou s rozdávaním Eucharistie, nemá stále miesto pre evanjelium. Počas polyjelejných sviatkov ako aj počas Strastného týždňa nám liturgický poriadok evanjelium na týchto liturgiách predpisuje a nasleduje hneď po prečítaní paramejí, tj. textov zo Starého zákona. Posledným typom liturgie je Liturgia svätého apoštola Jakuba, Pánovho brata, ktorá má pre evanjelium taktiež stále miesto.[3]

Svätá Božská liturgia svätého Jána Zlatoústeho sa podľa starobylej tradície slávi takmer každodenne s výnimkou aliturgických dní, kedy sa svätá liturgia vo východnom obrade neslávi alebo je slávená tzv. Liturgia vopredposvätených darov, vo Veľkopôstnom období.[4] To znamená, že na rozdiel od súčasnej liturgie rímskokatolíckej cirkvi, kde existuje len jeden aliturgický deň, pozná východný obrad viac aliturgických dní. Počas spomínaných Svätých Božských liturgií sa na čítanie Božieho slova využívajú tri bohoslužobné knihy:

Evanjeliár – Evanjeliár obsahuje všetky štyri kánonické evanjeliá a to v poradí, na aké sme zvyknutý zo slovenských vydaní Svätého písma (teda Mt, Mk, Lk, Jn). Text jednotlivých evanjelií je podelený na tzv. začalá (začiatky, perikopy), tak, aby sa text všetkých štyroch evanjelií prečítal za jeden rok. Matúšovo evanjelium obsahuje 116 začál, Markovo 71 začál, Lukášovo 114 začál a Jánovo 67 začál.[5] V byzantskom obrade sa rozlišuje medzi aprakosom, ktorý obsahuje len vybrané perikopy a mohli by sme ho prirovnať klekcionáru v západnom obrade, a štvorevanjeliom, ktoré obsahuje úplný a súvislý text všetkých štyroch evanjelií.[6]

Apoštolár – Obsahuje liturgické čítania zo Skutkov svätých apoštolov a listov svätých apoštolov. Text apoštolára je podelený podobne ako v evanjeliári na tzv. začalá (začiatky alebo perikopy), dokopy ich je 335, takže sa zhruba všetky prečítajú za jeden rok. Apoštolár je usporiadaný tak, ako biblické knihy v Novom zákone podľa východného štýlu – po Skutkoch svätých apoštolov nasleduje Jakubov list, dva Petrove listy, tri Jánove listy, Júdov list a potom Pavlove listy. Niekedy obsahuje aj stále časti svätej Božskej liturgie určené pre kantora a pre ľud a aj menlivé časti.[7]V byzantskom obrade sa Zjavenie svätého apoštola Jána na eucharistických bohoslužbách nikdy nečíta, hoci je súčasťou kánonu novozákonných kníh, preto sa jeho text v apoštolári nenachádza. Veriaci sa môže s touto knihou oboznámiť v súkromnom čítaní alebo prostredníctvom svätých ikôn, kde sa často symboli z tohto spisu používajú alebo prostrednítvom paramejí čítaných na večierňach.[8]

Paremejník – Obsahuje liturgické čítania Starého zákona, ktoré sa zvyknú čítať na večierňach ako aj na Božských liturgiách vopredoposvätených darov ak to predpisuje bohoslužobný poriadok. Paremejník na rozdiel od evanjeliára a apoštolára nie je delený na začalá ale na celky čítaní priradené k stálemu alebo pohyblivému sviatku počas liturgického roka.[9] Parémie sa na večierňach čítajú zväčša vo väčšom počte.[10] Na jednej veľkej večierni ide často o tri parémie, no niekedy sa môže jednať aj o väčšie číslo, napríklad deväť ku sviatku Narodenia Ježiša Krista[11] alebo trinásť ku Nedeli Paschy.[12]

Všetkých začál evanjeliára je 368, čiže o niečo viac ako všetkých začál apoštolára sa niektoré začalá čitajú na utierni.[13] Sväté evanjelium sa nečíta len počas liturgií, no aj pri niektorých pobožnostiach. Za spomenutie by stálo hlavne spomenúť modlitbu časoslova, ktorá určuje miesto čítania evanjelia v pobožnosti. To, že hneď po preklade evanjeliára a apoštolára nasledoval preklad časoslova, dokazuje, akú dôležitosť pripisovali svätí Cyril a Metod modlitbe časoslova. Tiež to potvrdzuje, že časoslov bol základom fungovania cyrilometodského účilišťa. Vyučovanie sa opieralo aj o texty bohoslužieb a liturgické čítania, kde sa podávali aj výklady a komentáre k textom a typikonu.[14] Vzhľadom na skutočnosť, že slávenie časoslova, predovšetkým nedeľnej a sviatočnej večierne a utierne má vo východných cirkvách veľmi dôležité miesto a koná sa v chráme pre všetok ľud, nemôžeme tieto bohoslužby obísť ani pri vysvetľovaní ich systému čítaní.[15] Presné pravidlá sú relatívne komplikované a nachádzajú sa v samostatnej knihe, ktorá sa nazýva typikon.[16]

Jednoznačným kladom tohto systému je to, že veriaci, ktorý dennodenne prichádza do chrámu a slúžiaci kňaz berie evanjeliá podľa radového poriadku, môže za isté obdobie prejsť celou hĺbkou čítaní Nového zákona a taktiež časťami zo Starého zákona a žalmov. Záporom tohto systému je to, ak veriaci prichádza do chrámu len v nedele a sviatky, tak mu unikajú časti Svätého písma a vždy raz do roka počuje to isté evanjelium.[17]

Všetky tieto spomínané knihy tvoria súbor liturgických kníh. Homiletické direktórium, ktoré je písané pre západný obrad v sebe zahŕňa čítania liturgického roku počas nedieľ, táto práca sa bližšie bude zameriavať práve na východný evanjeliár. Kompletné delenie, podľa vzoru z Homiletického direktória sa nachádza v prílohe tejto diplomovej práce.


Aplikácia paragrafov Katechizmu Katolíckej cirkvi
podľa evanjeliára


V rokoch po Druhom vatikánskom koncile a najmä počas biskupskej synody sa osobitá pozornosť venovala nutnosti zapracovať do homílie hlbšiu náuku Cirkvi. V tomto smere Homiletické direktórium predstavuje pre kazateľa užitočný zdroj Katechizmu Katolíckej cirkvi, no je dôležité, aby ho používal spôsobom zhodujúcim sa s cieľom homílie.

Rozhodnutie aplikovať paragrafy do homílie si vyžaduje patričnú kazateľskú zručnosť, pričom kazateľ nesmie zabúdať na potreby poslucháčov, ktoré si vyžadujú dôkladné pastoračné cítenie. Na druhej strane, tie najdôležitejšie náuky sú ponúknuté v najhlbšom zmysle Svätého Písma, ktorý sa ukazuje práve vtedy, keď je Božie slovo hlásané v liturgickom zhromaždení. (HD 160)

S ohľadom na uvedené skutočnosti prinieslo Homiletické direktórium vo svojom vydaní dodatok s tabuľkou, v ktorej sú paragrafy Katechizmu Katolíckej cirkvi, týkajúce sa čítaní na nedele a sviatky. Tieto boli zvolené preto, lebo odkazujú na špeciálne čítania alebo sa venujú témam daného liturgického textu. Kazateľ je však povzbudzovaný k rozvážnemu vyberaniu a meditovaniu paragrafov v katechizme. Keď bude kazateľ používať katechizmus takýmto spôsobom, môže ľudu pomôcť integrovať Božie slovo, vieru Cirkvi, morálne požiadavky evanjelia ale i osobnú a liturgickú spiritualitu. (HD 160)

Východná liturgia však neužíva rovnaké delenie čítaní ako ani postupnosť v nich. Skúmaním sme prišli na to, že z 368 začál vo východnom evanjeliári gréckokatolíckej cirkvi používanom na našom území sa odporúčajúce paragrafy Homiletického direktória nachádzajú v 223 začalách, čo predstavuje 61% z ich celkového počtu v evanjeliári. Ďalším prameňom a pomôckou aplikácie paragrafov do systému čítaní nám bol aj register citovaných pasáži Svätého písmaKatechizme Katolíckej cirkvi, ktorý obsiahol 306 začál, tj. 83% z celkového počtu.

Bližším skúmaním sme prišli na to, že najcitovanejším evanjeliom je s celkovým počtom 66 začál, čo tvorilo 99% z celkového počtu, práve Jánovo evanjelium. Liturgické texty, kde sme nenašli odkaz ani v registre citovaných miest v Katechizme Katolíckej cirkvi ani v Homiletickom direktóriu tvoria celkový počet 34 začál a ich prípadné doplnenie je navrhované v ďalších podkapitolách. Zhoda medzi Homiletickým direktóriom a registrom citovaných miest v Katechizme Katolíckej cirkvi nastala v 94 začalách, čo bolo približne štvrtina, presnejšie 26% všetkých evanjelií.

Tvrdenie, že aplikovať Homiletické direktórium na východný obrad je možné by sme mohli potvrdiť, avšak, bolo by nutné preskúmať a prehodnotiť umiestnenie paragrafov na chýbajúcich miestach cirkevných začál, aby sme mali obsiahnuté všetky texty v evanjeliári.


Sväté evanjelium podľa Matúša


Podľa cirkevnej tradície sa evanjelium pripisuje apoštolovi Matúšovi. Biblisti zastávajú názor, že hlavným prameňom pre Matúšovo evanjelium bolo Evanjelium podľa Marka a zvyšný materiál bol prebratý väčšinou z prameňa logií Q, pravdepodobne prebratého z tradície. Na začiatok boli pridané správy o detstve Ježiša a na konci správa o zjavení Ježiša po vzkriesení. Biblický bádatelia pochybujú o tom, že autorom evanjelia je apoštol Matúš a prikláňajú sa skôr k anonymnému autorovi.[18]

Sväté evanjelium podľa Matúša sa číta od pondelka po Päťdesiatnici, čiže od Pondelka Svätého Ducha, do piatka po Povýšení Kríža, teda počas sedemnástich týždňov, a to tak, že prvých jedenásť týždňov sa číta evanjelium podľa Matúša každý deň, ale od dvanásteho týždňa do konca sedemnásteho týždňa sa číta iba v soboty a nedele, lebo päť dní sa číta evanjelium podľa Marka. Teda sedemnásť týždňov patria prinajmenšom soboty a nedele Matúšovi a to v prípade, že je vo vnútri paschálneho okruhu.[19]

Liturgický text evanjelia podľa Matúša, rozdelený na 28 kapitol a 116 cirkevných začál,[20] po aplikácií paragrafov z Homiletického direktória obsiahol 62 začál, čo je 53% z celkového počtu. Katechizmus Katolíckej cirkvi v registre citovaných textov spomína texty 99 začál, čo tvorí 85% z celkového počtu. Text, ktorý sa vôbec Katechizmus Katolíckej cirkvi ani Homiletické direktóriu nespomína tvorí 10 začál, tzn. 9%. Nespomínanými textami svätého evanjelia a nami navrhované na doplnenie boli nasledujúce začalá:

  • Mt 28. začalo – Mt 8, 28 – 34 – O posadnutom z Gadarského kraja – Tam, kde ľudia nepoznajú Boha, je dosť značná aktivita nepriateľa. Ježiš aj na toto miesto prináša víťazstvo. Zlo nemôže zvíťaziť, no nemôže pred Bohom ani utiecť.[21]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 517, 550: Kristus Exorcista.

  • Mt 29. začalo – Mt 9, 1 – 8 – O uzdravení chorého – Pre nás je nemožné odpustiť hriechy najmenej tak ako uzdraviť ochrnutého. Pre Ježiša je znak vonkajšieho uzdravenia aj znakom vnútorného uzdravenia a ustanovenia nového života v Pravde.[22]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 1421, 1441-1442: Kristus – Uzdravovateľ duše i tela

  • Mt 31. začalo – Mt 9, 14 – 17 – Spor o pôste – Smútok je spojený s pôstom, tak ako radosť s hodovaním. Farizeji, ktorí sú verní tradícií sa postia, pre nich život spočíva v zachovávaní minulosti. Boh nie je niekto, kto bude alebo bol, on neustále je. Mesiášová hostina je novým ustanovením, ktoré pôstu dáva naplnenie, nie v zákone, ale v živom Slove.[23]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 577-582: Kristus a Zákon.

  • Mt 32. začalo – Mt 9, 18 – 26 – Uzdravenie ženy trpiacej na krvotok – Výtok krvi znečisťuje a robí z človeka nehodného predstúpiť pred Pána. Kristus prichádza ženu uschopniť na toto predstúpenie a uzdravením tela jej dáva aj uzdravenie duše.[24]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 1421, 1441-1442: Kristus – Uzdravovateľ duše i tela.

  • Mt 63. začalo – Mt 15, 29 – 31 – Uzdravenie pri Galilejskom mori – Ježišov súcit je väčší ako nepochopenie učeníkov. Ježiš priamo ukazuje na uzdravenie ako na cestu Božieho súcitu ktoré prišlo na svet v jeho osobe.[25]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 1421, 1441-1442: Kristus – Uzdravovateľ duše i tela.

  • Mt 65. začalo – Mt 16, 1 – 5 – Spor o znamenie – Zázračné rozmnoženie chleba môžu učeníci chápať dvojako: môže to v nich roznecovať túžbu po ďalšom chlebe na tejto zemi alebo v nich to môže rozhojniť túžbu po chlebe z neba. Chlieb ktorý dáva život, je iným chlebom, ktorý vznikol z kvasu saducejov a farizejov.[26]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 436, 1241, 1546: Kristus Prorok.

  • Mt 66. začalo – Mt 16, 6 – 12 – Varovanie pred kvasom farizejov – Nehovoríme o chlebe hmotnom ale o spôsobe života, ktorý je v tomto symbole predstavený. Kvas daru je zosobnený v osobe Ježiša Krista a kvas rozdelenia v zástupe farizejov.[27]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 1965-1974: Nový Zákon zdokonaľuje Starý zákon.

  • Mt 85. začalo – Mt 21, 23 – 27 – Podobenstvo o dvoch synoch – Dileme, pred ktorou stavia Ježiš svojich učeníkov sa nedá uniknúť. Pán jedná s nimi tak, aby stále mali možnosť si vybrať. Ježišovi nasledovníci hľadajú pravdu, no chcú sa vyhnúť dôsledkom toho, čo to prinesie.[28]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 612, 625, 635, 2854: „Žijúci“ Kristus vlastní kľúče od smrti; KKC 754, 764, 2665: Kristus – Pastier oviec a brána do ovčinca.

  • Mt 95. začalo – Mt 23, 23 – 28 – Beda vám zákonníci a farizeji – Ježiš označuje zákonníkov a farizejov za slepých vodcov, ktorí svoj ľud vedú po nesprávnych cestách. Extrémne presné a striktné správanie zakrývalo skazené vnútro predstaviteľov zákona, ktorí si o sebe mysleli, že to oni sú tými spravodlivými.[29]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 103-104: Viera, princíp nového života.

  • Mt 107. začalo – Mt 26, 1 – 5 – Uznesenie veľrady –Všetky reči, ktoré Ježiš videol do tohto momentu naplnil. Pascha je tesne spojená s krížom, na ktorom bude Kristus obetovaný. Veľrada sa snažila Ježiša zmocniť a obrať ho o život v nádeji, že všetky vzbury skončia pred takýmito veľkými sviatkami, akými bola Pascha.[30]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 602-618: Kristovo utrpenie; KKC 207, 212, 214: Boh je verný v tom, čo sľúbil.

Zapracovaním a prehodnotením týchto pasáži do ucelenej kompozície východného homiletického direktória by sme dosiahli plnosť spojitosti evanjelia a paragrafov Katechizmu Katolíckej cirkvi, práve s východným obradom.


Sväté evanjelium podľa Marka


Podľa starokresťanskej tradície Marek napísal v Ríme evanjelium, v ktorom vraj podal svedectvo a kázanie apoštola Petra. Markovo evanjelium je najstaršie a prvé z kánonických evanjelií. Bolo základným prameňom, z ktorého čerpali autori Matúšovho a Lukášovho evanjelia.[31]

Sväté evanjelium podľa Marka sa teda číta medzi Matúšom a Lukášom a zostávajúci text v soboty a nedele svätej Štyridsiatnice.[32]

Liturgický text evanjelia podľa Marka, rozdelený na 16 kapitol a 71 cirkevných začál,[33] po aplikácií paragrafov z Homiletického direktória obsiahol 44 začál, čo je 62% z celkového počtu. Katechizmus Katolíckej cirkvi v registre citovaných textov spomína texty 58 začál, čo tvorí 81% z celkového počtu. Text, ktorý sa vôbec v Katechizme Katolíckej cirkvi ani v Homiletickom direktóriu nenachádza tvorí 7 začál, čo je 10%. Nespomínanými textami svätého evanjelia boli nasledujúce začalá:

  • Mk 19. začalo – Mk 5, 1 – 20 – O posadnutom – Hrob sa v gréčtine označuje ako pamätník, slovo má rovnaký význam ako pamiatka, smrť alebo osud. Nepriateľovo klamstvo, nechalo človeka v smrti. Sebazraňovanie je posledný a najpravdivejší dôsledok zla, ktoré chce ubližovať a skutočne to aj tak robí.[34]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 852: Kristov duch podporuje kresťanské poslanie; KKC 905: Evanjelizácia svedectvom života; KKC 359, 402-411, 615: Adam – dedičný hriech; Kristus – nový Adam.

  • Mk 33. začalo – Mk 8, 11 – 21 – Znamenie z neba – Diskusia v cirkvi je vždy znakom nedostatku duchovnej inteligencie a vedie vždy k tomu, aby ty tí bažiaci po moci sa jej dožadovali viac a viac. Pravda sa neukazuje v diskusií, ale v obrátení a rozlišovaní.[35]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 439, 547-550, 1751: Prejavenie Ježiša ako Mesiáša.

  • Mk 49. začalo – Mk 11, 1 – 10 – Ježišov vstup do Jeruzalema – Ježiš triumfálne vchádza do Jeruzalema ako kráľ. Začína sa necelý posledný týždeň jeho časného života. Blíži sa vrchol jeho pozemskej púte. Ježiš vedel, čo ho čaká. Po prvýkrát prijíma kráľovskú poctu. Všade bolo plno jasotu, atmosféra plná očakávaní.[36]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 557-560: Ježišov vstup do Jeruzalema; KKC 2816: Kristovo panovanie prichádza v jeho smrti a zmŕtvychvstaní.

  • Mk 50. začalo – Mk 11, 11 – 22O figovníku – Ježiš vyhladol a uvidel figovník. Chcel sa najesť, ale nenašiel žiadne ovocie, len lístie. Kristus stromu zlorečil, takže ten uschol. Nebolo to nerozumné, veď Marek to v texte spomína, že nebol čas fíg. Uvedenú epizódu pomôže pochopiť poznanie o raste figovníka. Ježiš mu zlorečil v prvej polovici apríla. V Palestíne koncom marca začnú na figovníku vyrastať lístky a asi o týždeň je strom úplne olistený. Zároveň s lístkami sa objavia malé plané figy, akási predpoveď veľkosti zelených mandlí a takto ich jedia tí, ktorí majú hlad. Plané figy neskôr opadajú. Až o šesť týždňov prinesie strom pravé figy. Keď sa listy objavia bez planých malých fíg, je to znamenie, že strom neprinesie ani pravé plody. Keď Ježiš našiel len samé lístie, hneď vedel, že strom je beznádejne neúrodný. Strom je tu preto, aby prinášal úrodu.[37]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 430-435, 2666-2668, 2812: Meno Ježiš

  • Mk 52. začalo – Mk 11, 27 – 33 – Nepokoj starších izraelského národa – Po slávnostnom vstupe do Jeruzalema a po vyčistení chrámu sa veľkňazov, zákonníkov a starších zmocnil veľký nepokoj. Zdalo sa im, že ich postavenie v očiach národa je otrasené. Preto hľadajú zámienku, ako sa Ježiša Krista zbaviť. A tak otázka ktorú mu dávajú nevychádza z úprimnej snahy dozvedieť sa pravdu, ale z túžby dostať Ježiša do pasce. Keby bol verejne vyznal, že konal s mesiášskou plnou mocou, mali by dôvod na to, aby ho obžalovali u Rimanov a tak by sa ho zbavili. Kristus však spoznal ich zámer a protiotázkou odhalil ich pokrytectvo.[38]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 1116, 1129, 1222: Zmluva a sviatosti; KKC 1257, 1811: Boh prináša spásu skrze krst.

  • Mk 53. začalo – Mk 12, 1 – 12 – Podobenstvo o vinici – Boh posielal k vyvolenému národu nim svojich prorokov, skrze ktorých im pripomínal, že je to vinica milá jeho srdcu, že pre ňu urobí všetko, aby bola plodná na dobré skutky, a aby mal z nej úžitok. Túto vinicu zveril do opatery svojim zástupcom. Práve títo veľkňazi a starší ľudu mali opatrovať vinicu a zveľaďovať ju. Zabudli však na to, že sú iba nájomníkmi tejto vinice a nie jej pánmi. Pri jednej príležitosti, pred jeho výkupnou smrťou, na ich adresu povedal toto podobenstvo.[39]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 439, 496, 559, 2616: Ježiš je Dávidov syn.

  • Mk 61. začalo – Mk 13, 24 – 30 – Podobenstvo o figovníku – Podobenstvom o figovníku nám pripomína, ako vieme pozorovať prírodu a správne usúdiť, že už čoskoro príde jar. Tak si máme správne počínať aj v prípade svojej smrti a pripraviť sa na stretnutie s Bohom.[40]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 302-314: Božia prozreteľnosť a jej úloha v dejinách.

Zapracovaním a prehodnotením týchto pasáži do ucelenej kompozície východného homiletického direktória by sme dosiahli plnosť spojitosti evanjelia a paragrafov Katechizmu Katolíckej cirkvi, práve s východným obradom.


Sväté evanjelium podľa Lukáša


Evanjelium podľa Lukáša je tretia kniha Nového zákona, najdlhšia zo štyroch kanonických evanjelií. Spolu s Matúšovým a Markovým evanjeliom patrí medzi synoptické evanjeliá. Všetky tieto evanjelia sú odvodené od najkratšieho čiže Markovho evanjelia. Lukášovo evanjelium aj Skutky apoštolov, ktoré naň nadväzujú, sú venované istému Teofilovi, aby si mohol urobiť presnejší obraz o veciach, o ktorých už počul veľa nejednotných správ.[41]

Sväté evanjelium podľa Lukáša sa začína čítať v pondelok po Povýšení Kríža a číta sa celých dvanásť týždňov. Potom sa päť dní číta evanjelium podľa Marka, no v sobotu a nedeľu opäť Lukáš.[42]

Liturgický text evanjelia podľa Lukáša, rozdelený na 24 kapitol a 114 cirkevných začál,[43] po aplikácií paragrafov z Homiletického direktória obsiahol 68 začál, čo je 60% z celkového počtu. Katechizmus Katolíckej cirkvi v registre citovaných textov spomína texty z 83 začál, čo je 73% z celkového počtu. Text, ktorý sa vôbec v Katechizmus Katolíckej cirkvi ani v Homiletickom direktóriu nenachádza tvorí 16 začál, čo je 15%. Nespomínanými textami svätého evanjelia boli nasledujúce začalá:

  • Lk 15. začalo – Lk 4, 31 – 36 – Boží Svätý – Moc spásy je zverená slabosti hlásania, Božia múdrosť v bláznovstve kríža. Hlásanie kríža – príchod Boha k nám, vedie veriaceho k poznaniu Božej moci v jeho láske.[44]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 517, 550: Kristus Exorcista.

  • Lk 21. začalo – Lk 5, 33 – 39 – Spor o pôste Kristových učeníkov – Tento spor zahrňuje taktiež učeníkov Jána Krstiteľa. Farizeji sú viazaní zákonom. V tejto stati je dôležité pripomenúť si význam pôstu. V evanjelií je pôst a prosebná modlitba prekonaná hostinou a ďakovaním.[45]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 142-143, 309: Viera znamená podriaďovať sa Bohu, neprítomnosť Boha je odpoveďou na zlo.

  • Lk 28. začalo – Lk 6, 46 – 49 – Podobenstvo o dvoch staviteľoch – Boh sa stal v Ježišovi domom medzi ľuďmi a Bohom. Tento dom je otvorený pre každého. Potrebné je prehlbovať slovo o milosrdenstve, pretože jedine dom, postavený na Kristovi – skale, je tým pravým pre život človeka a kľučom k pochopeniu umučenia a zmŕtvychvstania.[46]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 1000: Viera nám otvára cestu, aby sme pochopili cestu ku vzkrieseniu.

  • Lk 34. začalo – Lk 8, 1 – 4 – Ženy v Ježišovom sprievode – Ježišova spoločnosť je otvorená ženám. Ženy totiž nemali povinnosť zachovávať zákon, pretože bol ustanovený len mužom. Každý rozdiel raz zmizne alebo dostane kladný výraz v tej miere, v akej je človek s Ježišom.[47]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 642-644, 857, 995-996: Apoštoli a učeníci – svedkovia zmŕtvychvstania.

  • Lk 46. začalo – Lk 9, 37 – 44 – Uzdravenie posadnutého chlapca – Vo svojej blahoskonnosti nám Ježiš dáva svojho ducha a spásu. Ježišovo zostúpenie spojuje dva momenty: ten vyšší, na hore premenenia u Otca a ten dole, v démonických kŕčoch, v ktorých sa zmieta člvoek sediaci v temnotách smrti.[48]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 517, 550: Kristus Exorcista.

  • Lk 59. začalo – Lk 11, 29 – 33 – Jonášovo znamenie – Jonáš bol znamením pre Ninivčanov o Bohu, ktorý je milosrdná, láskavý a ktorý sa nechá obmäkčiť. Syn človeka, vydaný do rúk ľudí, je úplný dar Božieho milosrdenstva.[49]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 436, 1241, 1546: Kristus Prorok.

  • Lk 70. začalo – Lk 13, 1 – 9 – Výzva na pokánie – Hriech, ktorý je badaný na Pilátovi a sám ho vyznáva, že so smrťou Ježiša Krista nechce mať nič spoločné je teraz hriechom spoločenstva, ktorý žiadal ukrižovanie. Rozlišovanie nám poskytuje poznanie našej spoluviny na ňom a vedie nás ku zmene kritéria našej činnosti.[50]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 1441-1442: Jedine Boh odpúšťa hriech.

  • Lk 76. začalo – Lk 14, 16 – 24 – Pozvanie na hostinu – Otrok, uvedený päťkrát je Ježiš. Označenie „mnohí“ patrí tým, pre ktorých je táto hostina pripravená. Prvé volanie na hostinu nenecháva dlho čakať na druhé volanie už na pripravenú hostinu. Toto volanie je volaním ku spáse, ktorá prichádza v Ježišovi Kristovi.[51]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 2475-2479: Opovážlivý súd; KKC 2825: Kristova poslušnosť a naša neposlušnosť.

  • Lk 90. začalo – Lk 18, 11 – 17 – Farizej odišiel bez odpustenia – Modlitba človeka, ktorý nie je pokorný je oddelená od modlitby kajúceho spoločenstva. Farizejstvo človeka a pýcha vychádza najavo práve pri modlitbe. Neexistuje modlitba bez pokory, no neexistuje pokora bez objavenia vlastného hriechu.[52]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 430, 545, 589, 1846-1847: Ježiš prejavuje Otcovo milosrdenstvo.

  • Lk 91. začalo – Lk 18, 18 – 30 – Bohatý mladík – Zachovávanie zákona je potrebné no nestačí to. Život je milovať celým srdcom Syna a byť ako on. Otec je ten, ktorý nás priťahuje k Synovi. V tomto nachádzame my svoju identitu a bez neho je stratené naše bytie.[53]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 874, 1120, 1465, 1536, 1548-1551, 1564, 2179, 2686: Kňazi ako pastieri.

  • Lk 92. začalo – Lk 18, 31 – 34 – Predpoveď utrpenia – Každé jedno slovo je potrebné si vážiť a kontemplovať. Kríž je kľúčom, s ktorým je možno vojsť dovnútra k objaveniu Kristovho pokladu. Vzkriesenie nieje v protiklade ku tajomstvu poníženia a smrti, ale jeho pokračovaním.[54]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 602-618. 1992: Kristovo utrpenie

  • Lk 93. začalo – Lk 18, 35 – 43 – Uzdravenie slepca pri Jerichu – Naša slepota sa zdá byť neprekonateľná a bráni nás vidieť prichádajúce Slovo. Trojnásobná slepota učeníkov tvárou v tvár tajomstvu vzkriesenia je v tomto úryvku ztelesnená v podobe slepca. Viera sa rodí z počúvania Slova a viery v neho.[55]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 1987-1995: Ospravedlnenie.

  • Lk 96. začalo – Lk 19, 29 – 36 – Vstup do Jeruzalema – Ježišova návšteva Jeruzalma má stred v chráme a pokračuje vo výstupe na Olivovú horu. Osliatko sa stáva symbolom Ježiša Krista, ktorý si nevyberá koňa, aby prišiel vládnuť v pýche, nevyberá si ani vojnový záprah, aby prišiel spraviť vojenský prevrat, ale prichádza na osliatku, symbole pokorného služobníka.[56]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 467, 540, 1137: Kristus ako Najvyšší kňaz.

  • Lk 98. začalo – Lk 19, 45 – 47 – Vyháňanie kupcov z chrámu – Ježiš neprichádza ohňom hnevu ale ohňom lásky očistiť chrám od peňazomencov a predavačov. Prichádza aby si upratal vlastný príbytok, ktorý si ľudia privlastnili vo svojej pýche. Chrám nazýva domom modlitby, tzn. domom prebývania samého Boha.[57]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 583-586: Ježiš a chrám.

  • Lk 99. začalo – Lk 20, 1 – 8 – Veľrada sa chystá zabiť Ježiša – Veľkňazi predstavovali v tej dobe zákonnú a politickú moc celej spoločnosti. Úcta, ktorú mali u ľudí s pozlátkom hodnovernosti im dávala neobmedzenú moc, ktorú si uvedomovali. Veľkňazi, učitelia zákona a starší predstavovali sinderium, tzn. najvyššiu radu v Izraely. To čo táto rada vyhlásila, sa muselo uskutočniť a často na seba brala právo rozhodovať v mene Boha.[58]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 210-211: Milosrdný a súcitný Boh; KKC 1441-1442: „Verím v odpustenie hriechov“; KKC 599-605: Spasiteľská Kristova smrť v Božom pláne spásy.

  • Lk 100. začalo – Lk 20, 9 – 18 – O zlých vinohradníkoch – Predáci budú zahubení ako prví, aby mohli byť zachránení ako Synovia. Vinica dostane iných predákov. Medzi Izraelom a cirkvou je kontinuita, je to tá istá vinica. Pánova sláva je otvorená pre mnohých ľudí.[59]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 2653-2654, 2660, 2716: Načúvanie Božiemu Slovo, pomáha človeku prijať plán spásy.

Zapracovaním a prehodnotením týchto pasáži do ucelenej kompozície východného homiletického direktória by sme dosiahli plnosť spojitosti evanjelia a paragrafov Katechizmu Katolíckej cirkvi, práve s východným obradom.


Sväté evanjelium podľa Jána


Podľa tradície bolo napísané pre maloázijských kresťanov asi medzi rokmi 90 a 100 po Kristovi. Oproti synoptickým evanjeliám má odlišnú štruktúru.[60]

Je potrebné vedieť, že sväté evanjelium podľa Jána sa číta vo východnom obrade podľa poriadku sedem týždňov, počnúc Veľkou nedeľou Paschy, s výnimkou troch dní.[61]

Liturgický text evanjelia podľa Jána, rozdelený na 21 kapitol a 67 cirkevných začál,[62] po aplikácií paragrafov z Homiletického direktória obsiahol 49 začál, čo je 73% z celkového počtu. Katechizmus Katolíckej cirkvi v registre citovaných textov spomína texty z 66 začál, čo je 99% z celkového počtu. Text, ktorý sa vôbec Katechizmus Katolíckej cirkvi nespomína ani v Homiletickom direktóriu sa nenachádza tvorí 1 začalo, čo je rovnako len 1%. Právom môžeme preto Jánovo evanjelium označiť ako najviac katechetické, aj keď ho neradíme ku synoptikom. Nespomínanými textami svätého evanjelia bolo nasledujúce začalo:

  • Jn 13. začalo – Jn 4, 47 – 54 – Uzdravenie syna kráľovského úradníka – Kráľovský úradník vyjadruje túžbu každého človeka o to, aby jeho životodárna moc zúrodnila zem. Jeho modlitba bude vyslišaná až on sám v dôvere v Slovo príde ku svojmu synovi.[63]

Nami navrhovanými paragrafmi sú: KKC 1655-1658, 2204-2206: Kresťanská rodina ako domáca cirkev.

Zapracovaním a prehodnotením tejto pasáže do ucelenej kompozície východného homiletického direktória by sme dosiahli plnosť spojitosti evanjelia a paragrafov Katechizmu Katolíckej cirkvi, práve s východným – byzantským obradom.


[1] Porov. ŠKOVIERA, A: Svätí Cyril a Metod a modlitba časoslova. In: V brázde Metodovej 2015, Košice: Byzant, 2014. s. 93.

[2] Porov. GAJDOŠ, M.: Systém čítaní v Gréckokatolíkej cirkvi. Úvod do problematiky a metodológia. In: TYROL, A. a kol: Kurz lektorov a žalmistov. Svit: KDB, 2007, s. 27.

[3] Porov. BOHÁČ, V.; PETRÍK, Ľ.; PALOČKO, Š.; MOJZEŠ M.: Druhý vatikánsky koncil a Gréckokatolícka cirkev na Slovensku. 2012. Prešov: UNIPO GTF 2012, s. 100.

[4] Porov. BOHÁČ, V.; PETRÍK, Ľ.; PALOČKO, Š.; MOJZEŠ M.: Druhý vatikánsky koncil a Gréckokatolícka cirkev na Slovensku. 2012. Prešov: UNIPO GTF 2012, s. 62.

[5] Porov. GAJDOŠ, M.: Systém čítaní v Gréckokatolíkej cirkvi. Evanjeliár. In: TYROL, A. a kol: Kurz lektorov a žalmistov. Svit: KDB, 2007, s. 32.

[6] Porov. Sväté evanjelium. 2001. Michalovce: Misionár 2001, s. 11.

[7] Porov. BOHÁČ, V.; PETRÍK, Ľ.; PALOČKO, Š.; MOJZEŠ M.: Druhý vatikánsky koncil a Gréckokatolícka cirkev na Slovensku. 2012. Prešov: UNIPO GTF 2012, s. 104.

[8] Porov. GAJDOŠ, M.: Systém čítaní v Gréckokatolíkej cirkvi. Apoštolár. In: TYROL, A. a kol: Kurz lektorov a žalmistov. Svit: KDB, 2007, s. 30-31.

[9] Porov. BOHÁČ, V.: Liturgický rok v byzantskom obrade. Prešov: UNIPO GTF 2017, s. 51-53.

[10] Porov. GAJDOŠ, M.: Systém čítaní v Gréckokatolíkej cirkvi. Parémie. In: TYROL, A. a kol: Kurz lektorov a žalmistov. Svit: KDB, 2007, s. 38.

[11] Porov. Cerkovnyj ustav – liturgický poriadok na rok 2014/15. Prešov: Petra, 2014. s. 36.

[12] Porov. Cerkovnyj ustav – liturgický poriadok na rok 2014/15. Prešov: Petra, 2014. s. 75.

[13] Porov. GAJDOŠ, M.: Systém čítaní v Gréckokatolíkej cirkvi. Evanjeliár. In: TYROL, A. a kol: Kurz lektorov a žalmistov. Svit: KDB, 2007, s. 32.

[14] Porov. ŠKOVIERA, A: Svätí Cyril a Metod a modlitba časoslova. In: V brázde Metodovej 2015, Košice: Byzant, 2014. s. 91.

[15] Porov. GAJDOŠ, M.: Systém čítaní v Gréckokatolíkej cirkvi. Úvod do problematiky a metodológia. In: TYROL, A. a kol: Kurz lektorov a žalmistov. Svit: KDB, 2007, s. 29.

[16] Porov. GAJDOŠ, M.: Systém čítaní v Gréckokatolíkej cirkvi. Evanjeliár. In: TYROL, A. a kol: Kurz lektorov a žalmistov. Svit: KDB, 2007, s. 32-36.

[17] Porov. GAJDOŠ, M.: Systém čítaní v Gréckokatolíkej cirkvi. Zhrnutie: prednosti a nevýhody systému. In: TYROL, A. a kol: Kurz lektorov a žalmistov. Svit: KDB, 2007, s. 30-31.

[18] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Matouše. 2009. Praha: Paulínky 2009, s. 10.

[19] Porov. Sväté evanjelium. 2001. Michalovce: Misionár 2001, s. 11.

[20] Porov. Sväté evanjelium. 2001. Michalovce: Misionár 2001, s. 113.

[21] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Matouše. 2009. Praha: Paulínky 2009, s. 165.

[22] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Matouše. 2009. Praha: Paulínky 2009, s. 172.

[23] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Matouše. 2009. Praha: Paulínky 2009, s. 181.

[24] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Matouše. 2009. Praha: Paulínky 2009, s. 187.

[25] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Matouše. 2009. Praha: Paulínky 2009, s. 341.

[26] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Matouše. 2009. Praha: Paulínky 2009, s. 348.

[27] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Matouše. 2009. Praha: Paulínky 2009, s. 349.

[28] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Matouše. 2009. Praha: Paulínky 2009, s. 456.

[29] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Matouše. 2009. Praha: Paulínky 2009, s. 519.

[30] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Matouše. 2009. Praha: Paulínky 2009, s. 553.

[31] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Marka. 2007. Praha: Paulínky 2007, s. 5.

[32] Porov. Sväté evanjelium. 2001. Michalovce: Misionár 2001, s. 11.

[33] Porov. Sväté evanjelium. 2001. Michalovce: Misionár 2001, s. 176.

[34] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Marka. 2007. Praha: Paulínky 2007, s. 139.

[35] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Marka. 2007. Praha: Paulínky 2007, s. 205.

[36] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Marka. 2007. Praha: Paulínky 2007, s. 296.

[37] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Marka. 2007. Praha: Paulínky 2007, s. 309.

[38] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Marka. 2007. Praha: Paulínky 2007, s. 312.

[39] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Marka. 2007. Praha: Paulínky 2007, s. 317.

[40] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Marka. 2007. Praha: Paulínky 2007, s. 354.

[41] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Lukáše. 2011. Praha: Paulínky 2011, s. 7.

[42] Porov. Sväté evanjelium. 2001. Michalovce: Misionár 2001, s. 11.

[43] Porov. Sväté evanjelium. 2001. Michalovce: Misionár 2001, s. 285.

[44] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Lukáše. 2011. Praha: Paulínky 2011, s. 108.

[45] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Lukáše. 2011. Praha: Paulínky 2011, s. 149.

[46] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Lukáše. 2011. Praha: Paulínky 2011, s. 203.

[47] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Lukáše. 2011. Praha: Paulínky 2011, s. 239.

[48] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Lukáše. 2011. Praha: Paulínky 2011, s. 328.

[49] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Lukáše. 2011. Praha: Paulínky 2011, s. 448.

[50] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Lukáše. 2011. Praha: Paulínky 2011, s. 495.

[51] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Lukáše. 2011. Praha: Paulínky 2011, s. 538.

[52] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Lukáše. 2011. Praha: Paulínky 2011, s. 625.

[53] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Lukáše. 2011. Praha: Paulínky 2011, s. 634.

[54] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Lukáše. 2011. Praha: Paulínky 2011, s. 640.

[55] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Lukáše. 2011. Praha: Paulínky 2011, s. 645.

[56] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Lukáše. 2011. Praha: Paulínky 2011, s. 667.

[57] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Lukáše. 2011. Praha: Paulínky 2011, s. 678.

[58] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Lukáše. 2011. Praha: Paulínky 2011, s. 682.

[59] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Lukáše. 2011. Praha: Paulínky 2011, s. 690.

[60] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Jana. 2002. Praha: Paulínky 2014, s. 8.

[61] Porov. Sväté evanjelium. 2001. Michalovce: Misionár 2001, s. 11.

[62] Porov. Sväté evanjelium. 2001. Michalovce: Misionár 2001, s. 364.

[63] Porov. FAUSTI, S.: Nad evangeliem podle Jana. 2002. Praha: Paulínky 2014, s. 110.