09:00 – Zamyslenia na dnes

(Slavko Ganaj) Slová, ktoré „osvietili“ kňaza Martina Luthera, aby nastúpil cestu reformácie Cirkvi. Áno, skutky Starého zákona nemajú silu ospravedlniť nijakého človeka. Túto silu má len láska Krista – Boha, ktorý prišiel zákon naplniť, ale nie zrušiť… Kristom sme povolaní konať nové skutky – skutky naplnené bezhraničnou láskou k Bohu i k blížnemu posilňovaní samotným Kristom, v ktorého sme uverili. Takto „osvietený“ Kristovou láskou sv. František nastúpil cestu reformácie Cirkvi, ale zvnútra, t. j. od seba. A to spôsobilo dovtedy nebývalú obnovu Cirkvi.

(Slavko Ganaj) Biblický výraz „spravodlivý“ označuje človeka plného bázne a zároveň bezhraničnej dôvery k Bohu Stvoriteľovi. Je to výzva pre každého, kto bol označený krstným znamením spásy, aby tak ako oni i my sme sa vydali na cestu istoty a dôvery nie v seba, nie v majetok, nie v mocných tohto sveta, nie v chvíľkové radosti, ktoré zvádzajú z pravej cesty, ktorou je Kristus, ale aby sme zjednotení prežívali život istoty v Pánovi.

(Slavko Ganaj) Duchovný svet je skrytý pred ľuďmi zaslepenými múdrosťou tohto sveta. V tomto anjeli v Božej službe sú pre nás veľkou inšpiráciou a istotou, že nie múdrosť tohto sveta, ale poznanie Boha v pravde a láske povyšuje človeka, a to nie k pýche a nadutosti, ale k zjednoteniu sa s Bohom podľa vzoru anjelov.

(Slavko Ganaj) Zvestovaním Presvätej Bohorodičke dáva Boh svetlo nádeje pre celé ľudstvo, ktoré odmietnutím Božieho plánu v raji upadlo do tmy strachu. Presvätá Panna sa svojou bezhraničnou dôverou k Bohu stáva sprostredkovateľkou Božích milostí pre tento svet.

(Andrej Rusnák) Takýto nekompromisný postoj žiada Ježiš od každého, kto ho chce nasledovať. V ľudskom živote sú možné dva smery, ktorými sa ľudia uberajú do večnosti, a to smer, ktorý odvádza človeka od Boha, a smer, ktorý ho k Bohu privádza. Isteže, ten prvý smer je pohodlnejší, ale zaiste aj plný hrôzy. Ľudské dejiny možno prirovnať k oceánu, ktorý svojím ustavičným vlnením vynáša na brehy nové problémy: vlnu sexuality, vlnu drog, vlnu protestov, vlnu terorizmu, vlny vojen. To sú iba niektoré z problémov. Už samotná spomienka na ohavnosti, ktoré sa na tejto ceste smrti páchajú, mala by otriasť každým statočným človekom, aby sa chránil čo len vstúpiť na túto cestu hrôzy.

Druhá cesta, cesta s krížom, ktorá privádza k Bohu, je na prvý pohľad drsná a strmá, ale všetci, ktorí po nej odhodlane kráčajú, pociťujú vo svojom srdci pokoj a silu, nachádzajú Kristovo svetlo. Teda nezhadzujme svoj kríž z pleca, neprotivme sa Božej ceste. Veď je to jediný rebrík, ktorý možno oprieť o nebo. Miesto toho, aby sme ho zhadzovali, nosme ho stále so sebou, pretože nevieme, ktorý bod na zemi nám určil Boh za Golgotu – za miesto výstupu do jeho slávy.

(Andrej Rusnák) Aj nám Ježiš adresuje to isté volanie: „Poď za mnou!“ Opakuje nám ho hlasom svedomia, výzvou Cirkvi, možno príkladom niekoho z nášho okolia. Volá nás k životu podľa jeho vzoru – k svätosti.. Volá nás všetkých. Volá i teba.

Nemecko-švajčiarsko-americký
teoretický fyzik, zároveň veľký filozof a morálny vodca Albert Einstein
vyslovil o sebe zaujímavú myšlienku: „Nemám žiadny výnimočný talent. Som len
vášnivo zvedavý.“

V dnešnom evanjeliu (Jn 4, 5 – 15. 19b – 26. 39a. 40 – 42) ma udivuje vytrvalosť ženy, ktorá sa na môj vkus až priveľa vypytuje. Priam by som povedala, že Ježiša tým otravuje. Pri čítaní tejto state z evanjelia som si však uvedomila, že toto je asi najdlhší rozhovor zaznamenaný v Novom zákone. A ešte viac udivuje fakt, že je to rozhovor rabína so ženou.

Žena
sa nechá vtiahnuť do rozhovoru s cudzincom. Spor o studňu prechádza do „náuky“
o kvalite vody. Tej, ktorá sa nachádza v studni pri Sychare, a tej, ktorú žene
ponúka neznámy Žid. Ich rozhovor nie je o počasí a o tom, ako si nažívajú ľudia
v Sychare. Je o hodnotách. Hodnotách, ktoré uznáva a žije žena, a
hodnotách, ktoré jej ponúka Ježiš. Je majster v slove a psychológ. Pozná ľudskú
psychiku a vie, akú ženu má pred sebou. Vzbudzuje v nej záujem len obyčajnou
myšlienkou na živú vodu. Kto z nás by takúto vodu nechcel? Kto z nás by nechcel
byť zdravý, šťastný a plný života? A možno aj bohatý, lebo z takéhoto
produktu by sa dal určite urobiť dobrý biznis.

Ježiš
však celý rozhovor vedie iným smerom. V žene vzbudil záujem a zvedavosť.
Napriek tomu, že je horúce poludnie, žena ostáva pri Ježišovi a pustí sa s ním
do zmysluplného rozhovoru. Zvedavosť v nej prebudila to, čo v nej možno už
dávno driemalo. Zvedavosť jej otvorila dvere, cez ktoré sa bála prejsť.
Zvedavosť v nej prebudila vášeň dozvedieť sa niečo viac. Zvedavosť ju vyviedla
z hrobu nezáujmu na svetlo údivu. Zvedavosť v nej prebudila hodnoty, ktoré
ostali v suteréne jej srdca.

V
rozhovore s Ježišom všetko vychádza von. Je usvedčená, avšak nie potupená. Je
poučená, avšak nie odsúdená. Svetlo, ktoré ju ožiarilo a ukázalo jej nedostatky,
ju nezahanbilo. Iba osvetlilo to, o čom aj tak dávno vedela. Tento neznámy Žid
v nej prebudil záujem o seba samu. Prebudil v nej otázku o svojej vlastnej
hodnote. Poznala sa. A tu je zrazu niekto, kto ju pozná ešte lepšie. Uvedomila
si, že ku studni prišla iná. Od studne odchádza zmenená vo svojich názoroch,
zmenená a odhodlaná zmeniť svoj doterajší život. Toto urobilo jedno krátke
popoludňajšie stretnutie s Ježišom. Toto urobila v nej živá voda, ktorú v nej
rozprúdil Ježiš záujmom o ňu samotnú. Takto sa liečia choré a ubolené duše.
Takto lieči veľkorysosť Boha. Jemu na nás záleží viac, ako nám samotným.

Veríš
tomu?

Radka
Foto: lds.org

(Andrej Rusnák) Noe obstál a splnil svoje poslanie, ktorým ho poveril Pán. Prečo sa mu to podarilo? Hlavne pre jeho vieru. Noe veril Bohu a jeho myseľ nebola oslepená hriechom. Taktiež pre jeho ďalšie vlastnosti: poslušnosť, trpezlivosť, sebazaprenie a statočnosť. Milosrdný Pane, prosíme ťa o milosť, aby sme aj my boli hodní obstáť pri tvojom druhom príchode na konci sveta.

(Andrej Rusnák) Piesok a skala tvoria slová s protichodným významom – piesok nie je pevný, „je výsledkom rečí“, je maskovaním sa za kresťana, je to život vybudovaný „bez základov“. Skalou je Pán. „Som kresťanom podľa rečí či podľa skutkov? Budujem svoj život na Božej skale či na piesku svetskosti, márnivosti? Som pokorný, snažím sa ísť vždy odspodu, bez pýchy, a takto slúžiť Pánovi?“ (Svätý Otec František)

(Andrej Rusnák) Obyvateľov mesta nepresvedčili ani posledné znamenia, keď už Noe vchádza do korába. Nech je pre nás pôstne obdobie časom bedlivosti a pripravenosti. Vložme naše sily do toho, aby sme sa stali dobrými hospodármi. Neopakujme hriech nepochopenia a ľahostajnosti, ktorým trpeli ľudia v časoch Noema. Poďme proti prúdu laxnosti a pohodlnosti tak, ako to urobil samotný Noe, a viac počúvajme Boží hlas.