09:00 – Zamyslenia na dnes

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Do rúk arcibiskupa Oroscha zložili sľub tri zasvätené panny v Trnave

    V Bazilike sv. Mikuláša v Trnave prežívali veriaci vo štvrtok 8. septembra dvojnásobný sviatok. Popri slávení sviatku Narodenia Panny Márie tu do rúk trnavského arcibiskupa Mons. Jána Oroscha skladali sľub zasväteného panenstva tri kandidátky. Od obnovenia tohto starobylého obradu zasvätenia panien uplynulo už viac ako päťdesiat rokov.

    Zasvätenie panien je starobylým obradom Cirkvi, ktorý má silnú tradíciu a taktiež svoje predstaviteľky svätosti. Vo štvrtok 8. septembra, po predpísanej formácii, sa ako nevesty túžiace po svojom Ženíchovi zasvätili Kristovi Zuzana Haladová, Mária Valéria Kuscerová a Michaela Veselská. Ich zasvätenie sa nebeskému Ženíchovi v bazilike plnej veriacich a za účasti nie malého počtu kňazov otvoril trnavský arcibiskup Ján Orosch slovami: „Zasvätenie panien je pre nás jedným zo spôsobov synodálnej Cirkvi, ktorá povzbudzuje dievčatá a ženy naplno sa oddať Cirkvi.“ Privítanie, ako aj priebeh svätej omše a zasvätenia bol dvojjazyčný – v slovenčine aj maďarčine, keďže jedna kandidátka pochádza z farnosti Komárno.

    Po prečítaní evanjelia boli kandidátky a ich spôsobilosť vstúpiť do Rádu zasvätených panien – Ordo virginum predstavené trnavskému arcibiskupovi. V homílii predsedajúci slávnosti vysvetlil, čo obnáša stav zasvätených panien, aká je jeho úloha, a predstavil symboly: prsteň a závoj. Vstupom do zasväteného panenstva sa stávajú viditeľným obrazom Kristovej nevesty.  Kandidátkam pripomenul: „Stali ste sa duchovnými matkami, aby sa vďaka vám zrodili či obnovili nespočetné duchovné deti. Nasledujte svojho Ženícha, Božieho Baránka, kamkoľvek pôjde.“

    Po homílii pokračoval obrad zasvätenia. Kandidátky kľačiac pred oltárom vyslovili trojitým „chcem“ slobodnú vôľu žiť ako zasvätené. Následne každá z nich osobitne, pokľaknutím a vložením svojich rúk do rúk hlavy Trnavskej arcidiecézy, zložila sľub čistoty. Trnavský arcibiskup Ján Orosch sa modlil o ich dokonalú čistotu a silu Ducha Svätého, následne požehnal a odovzdal každej z kandidátok závoj, retiazku so symbolom zasvätených panien a Sväté písmo. Slávnosť pokračovala bohoslužbou obety, medzi obetnými darmi boli aj tri ľalie ako symbol čistoty troch zasvätených panien. Po svätom prijímaní zaznel chválospev Teba, Bože, chválime. Požehnanie hlavného celebranta – trnavského arcibiskupa Jána Oroscha, ktoré nasledovalo po záverečnom slove, ukončilo obrad zasvätenia panien.

    Zdroj: TK KBS / Arcibiskupský úrad v Trnave / Mária Kohutiarová
    Foto: Archív Michaely Veselskej, OV

    The post Do rúk arcibiskupa Oroscha zložili sľub tri zasvätené panny v Trnave appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Pápež premonštrátom: Chudoba Betlehema a zmysel pre ľudské bratstvo

    „Nech jednoduchosť a chudoba Betlehema vo vás vzbudí zmysel pre ľudské bratstvo. Nech vás materinská prítomnosť Panny Márie vedie na ceste viery a starostlivej lásky“ – takéto žičenie adresoval pápež František členom Rádu premonštrátov, ktorých prijal vo štvrtok 22. septembra na osobitnej audiencii.

    Rád minulý rok slávil 900 rokov od prvých sľubov svojho zakladateľa sv. Norberta a jeho prvých spoločníkov. Táto udalosť, ktorá sa pokladá za počiatok Premonštrátskych regulárnych kanonikov, sa odohrala na Vianoce v roku 1121 vo francúzskej dedinke Prémontré.

    Svätý Otec, ktorý mal premonštrátov pôvodne prijať už minulý rok, v príhovore poukázal na zdravé napätie medzi zakladateľom a príslušným rádom. V prípade premonštrátov ide o napätie medzi stabilitou a misiou:

    „Dejiny rehoľných rádov často ukazujú určité napätie medzi zakladateľom a rádom, ktorý založil. A to je dobré, pretože keď nie je napätie, zakladateľ si vezme všetko so sebou a inštitút umrie spolu so zakladateľom. Napätie dáva komunite, rehoľnému rádu rásť. Napríklad svätý Norbert bol misionárom, putovným kazateľom a ako magdeburský arcibiskup plánoval evanjelizáciu hraníc vtedajšej germánskej ríše. To vyvoláva otázku, ako by sa mohla misionárska charizma svätého Norberta realizovať v stabilných komunitách viazaných na konkrétne miesto.

    V nadchádzajúcich rokoch mnohé opátstva a kláštory vášho rádu budú sláviť deviate storočie ich založenia. Táto skutočnosť robí vašu reflexiu ešte užitočnejšou, ba priam nevyhnutnou. Organizácia rádu umožnila v priebehu storočí veľkú stabilitu. Mnohé z vašich kláštorov a opátstiev sú hlboko spojené s radostnými udalosťami i so skúškami, s celou históriou konkrétneho regiónu. Táto symbióza nám už teraz umožňuje pochopiť, ako môžu stabilita a misia, život na určitom mieste a evanjelizácia kráčať ruka v ruke.“

    „Misijná snaha premonštrátskeho domu sa premieta do konkrétnych rozhodnutí v sociálnej, ekonomickej a kultúrnej oblasti“, skonštatoval Svätý Otec a zdôraznil, že ekonomická činnosť rádu nemôže byť v rozpore s jej duchovným cieľom – účelom, ktorému slúži. Ako povedal, „modlárstvo peňazí nás vzďaľuje od skutočného povolania“ a ponúkol aj konkrétne otázky, ktoré si rád má položiť pri výbere zárobkovej činnosti:

    „Ekonomická činnosť rehoľného spoločenstva je zameraná na zabezpečenie obživy jeho členov, na ich formáciu a apoštolát. Mnohí z vás potrebujete často zabezpečiť údržbu a zachovanie kultúrneho a architektonického dedičstva. Ekonomická činnosť slúži poslaniu a realizácii charizmy: nikdy nie je samoúčelná, ale je zameraná na duchovný cieľ. Nikdy nemôže byť v rozpore s účelom, ktorému slúži. To znamená, že pri výbere spôsobu zarábania peňazí si treba položiť otázku: aký to bude mať vplyv na ľudí v danej oblasti? Aké dôsledky to bude mať pre chudobných, pre našich hostí, pre návštevníkov? Sú naše rozhodnutia prejavom evanjeliovej jednoduchosti? – A toto bude otázka, nie je tak? – Podporujú pohostinnosť a bratský život?“

    Petrov nástupca tiež pripomenul spätosť Rádu premonštrátov s tajomstvom Vtelenia. V tejto súvislosti vyslovil nasledovné žičenie:

    „Prvé rehoľné sľuby Norberta a jeho učeníkov v deň Vianoc navždy spája váš rád s tajomstvom Vtelenia. Nech jednoduchosť a chudoba Betlehema vo vás vzbudí zmysel pre ľudské bratstvo. Nech vás materinská prítomnosť Najsvätejšej Panny Márie vedie na ceste viery a starostlivej lásky.“

    Jeden z účastníkov tohto stretnutia bol aj kňaz, Tomáš Rastislav Höger, ekonóm a správca generálneho domu premonštrátov v Ríme.

    Mohli by ste priblížiť súvislosti vášho rehoľného stretnutia v Ríme?

    „Premonštráti na celom svete oslavujeme 900-ročné jubileum od založenia rádu sv. Norbertom vo francúzskom Premontré. Aby som to upresnil, výročie bolo pred rokom, v roku 2021, ale pre pandemickú situáciu sme oslavy presunuli na tento rok.

    V nedeľu večer za účasti premonštrátskych opátov, spolubratov a terciárov sme otvorili sympózium k nášmu okrúhlemu výročiu tu v Ríme. Pozvanie prijali či už naši historici, teológovia, špiritualisti, aby obohatili alebo rozšírili naše znalosti o histórii rádu, ktoré siahajú do Vianočnej noci roku 1121, kedy prví nasledovníci sv. Norberta zložili svoje rehoľné sľuby.“

    Čím je charakteristický život premonštrátov?

    Máme také Premonštrátske pätoro, z ktorého vychádzame:

    Život liturgický – oporným bodom každého premonštrátskeho rehoľníka je chórová oslava Boha – teda spoločná modlitba liturgie hodín. Preto nie je zvláštnosťou, že sa každé ráno odoberáme do chóru v mlčaní – naše prvé slova dňa sú slová spoločnej modlitby.

    Život asketický – život premonštrátskeho rehoľníka má byť kajúcny. Pôstom a prísnosťou života je pobádaný k hľadaniu Boha, hoci aj za cenu straty predošlého pohodlia, ktoré mal, kým vstúpil do kláštora.

    Život apoštolský – premonštrát má žiť tak, aby mohol dávať. Jeho zásadou je: odovzdávať iným z pokladov svojho duchovného života – života modlitby.

    Život eucharistický – eucharistický život sa uskutočňuje zvlášť v každodennom slávení sv. omše, či častými adoráciami. Eucharistická úcta je vlastne stredobodom života rádu, no uskutočňovala by sa ťažko, keby úzko nenadväzovala na liturgickú či osobnú modlitbu.

    Život mariánsky – od založenia rehole je Panna Mária Kráľovnou rádu. Podľa tradície to bola ona, kto dal sv. Norbertovi biely šat, jej je zasvätená väčšina premonštrátskych kostolov. Pri živení mariánskej úcty je najvýznamnejším krokom pre premonštrátov každodenná modlitba sv. ruženca.“

    Ako prebiehalo dnešné stretnutie so Svätým Otcom?

    „Stretnutie so Svätým Otcom bolo veľmi príjemné a také osviežujúce na duchu. Bolo to stretnutie priateľské, atmosféra bola veľmi otcovská. V sále bolo asi pätnásť minút pred príchodom Svätého Otca absolútne ticho, ako keby sa všetci v duchu pripravovali na jeho príchod. Keď Svätý Otec vošiel, bolo to veľmi emotívne a ako sa patrí, všetci sme sa postavili. A on sa zastavil, hlavu otočil ku nám a bez jediného slova bolo cítiť otázku: „Prečo stojíte? Sadnite si, veď aj ja si za chvíľu sadnem.“ Generálny opát nás stručne predstavil a poprosil Svätého Otca o príhovor k nám, premonštrátskym rehoľníkom.“

    Ako by ste stručne zhrnuli odkazy z jeho príhovoru?

    „Vo svojom príhovore sa venoval rôznym bodom premonštrátskeho života – o fungovaní kláštorov a opátstiev a začlenenie sa do ich okolia, venoval sa misionárskemu úsiliu a podotkol dôležitosť modlitby spolu s veriacimi, ktorí bývajú v okolí našich komunít.

    Dotkol sa aj hospodárskej činnosti rádu, ktorá by mala spĺňať štandardy v evanjelizácii a byť v dnešnej dobe aj ekologická. Svätý Otec poznamenal, že uctievanie peňazí nás odvádza od nášho skutočného povolania.

    V príhovore spomenul aj to, že mnohí premonštráti pracujú nielen ako kňazi, ale aj ako učitelia a misionári. Ostávajú v pamäti farníkov, učiteľov, študentov, ľudí bývajúcich vo farnosti: „Ste to práve vy, ktorí tvoríte životodarnú silu, tradície, ako sa to odráža v motte vášho jubilea: «Spolu s Bohom, s ľuďmi»“.

    Záver príhovoru Svätého Otca bol veľmi príjemný a myslím si aj povzbudivý pre každého premonštráta:

    „Prvé povolanie Norberta a jeho učeníkov v deň Vianoc navždy viaže váš Rád k tajomstvu vtelenia. Nech vo vás jednoduchosť a chudoba Betlehema vyvolá zmysel pre ľudské spoločenstvo. Nech vás materská prítomnosť Najsvätejšej Márie vedie na ceste viery a starostlivej lásky. Nech vám Matka Kristova a Cirkev pomôžu stať sa plne ľudskými, aby ste  boli dôveryhodnými svedkami evanjelia.

    Nech vás Duch Svätý osvieti na vašej ceste a vo vašej službe Cirkvi. Srdečne žehnám vám všetkým a vašim komunitám. A modlite sa za mňa.“

    Na dnešnom stretnutí pápežom Františkom boli okrem otca Tomáša Rastislava Högera, ekonóma a správcu generálneho domu premonštrátov v Ríme, aj ďalší dvaja Slováci: strahovský opát Daniel Peter Janáček a želivský opát Tadeáš Róbert Spišák.

    Zdroj: TK KBS, RV, zk, jb, trh; rp
    Ilustračné foto: 900premontre.org

    The post Pápež premonštrátom: Chudoba Betlehema a zmysel pre ľudské bratstvo appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Jesenná a zimná ponuka kurzov na Lukovom dvore

    Prinášame ponuku kurzov, ktoré sa uskutočnia v DUCHOVNOM CENTRE LUKOV DVOR v Nitre alebo online formou. Úplný popis kurzov, ako aj prehľad kurzov na celý rok 2022, nájdete na webovej stránke www.misionari.sk/courses, kde sa môžete aj prihlásiť.

    Zároveň dávame do pozornosti novú knihu od p. J. Hegglina: „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo“. Knihu pripravoval na základe rovnomenných duchovných cvičení, ktoré viedol na Lukovom dvore. Viac informácií a možnosť zakúpenia nájdete na tomto odkaze

    September 2022:

    Úzkosť, OCD, škrupulozita – ako ďalej III. – online (30.09.2022 prihlásiť)

    Nové impulzy a informácie pre osobný i duchovný život, týkajúce sa úzkosti a OCD.  Priestor bude aj na otázky a odpovede, na stretnutí bude psychologička i kňaz. Prihlásiť sa možno na všetky 3 stretnutia v roku 2022, ale aj na jediné z nich.

    Október 2022:

    AJ TVOJE UTRPENIE MÁ ZMYSEL (ONLINE) (28.10.2022 prihlásiť)

    Webinár (online prednáška s besedou) zo série Psychologických večerov na Lukovom Dvore.

    Aj z kameňov na ceste možno postaviť katedrálu. Život niekedy nejde podľa našich predstáv, je naplnený ťažkosťami, ktoré sa môžu zdať neznesiteľné a nezmyselné. Ako nabrať silu a nanovo povedať „áno“ svojmu životu, ktorý je napriek všetkému hoden žitia?

    November 2022:

    ZNEJÚCE SLOVO OTCA – GREGORIÁNSKY CHORÁL (04.11.2022 – 06.11.2022 prihlásiť)

    Gregoriánsky chorál je najstarší liturgicky prejav Cirkvi. Interpretuje biblické Slovo a modlitby. Kurz umožňuje pomocou spevu zažiť uzdravujúcu dimenziu Božieho Slova.

    UZDRAVENIE ZO ZÁRMUTKU (11.11.2022 – 13.11.2022 prihlásiť)

    Žiaľ je zdravá, životne dôležitá reakcia na stratu a udalosti odlúčenia. Samotný čas ho však niekedy nevylieči.

    Kurz je určený tým, ktorí nedávno prežili smrť milovaného človeka (dieťaťa, manžela, manželky, rodičov) alebo tým, ktorí si uvedomujú, že starý zármutok ešte nie je spracovaný.

    Program nie je vhodný pre pacientov v akútnom štádiu psychického ochorenia.

    UČME SA SPOLU STARNÚŤ (24.11.2022 – 27.11.2022 prihlásiť)

    Pre pokojnú starobu je dôležité prijatie seba,  blížnych, odpustenie, zmierenie, ale aj otvorenosť Pánovi. Cieľom programu je utvárať spoločenstvo založené na budovaní vzájomných vzťahov, s Ježišom uprostred.

    Okrem prednášok, budú do programu budú zaradené relaxačné a tvorivé aktivity.

    SAMOTA A OSAMELOSŤ (ONLINE) (27.11.2022 prihlásiť)

    Webinár (online prednáška s besedou) zo série Psychologických večerov na Lukovom Dvore.

    „Nie je dobre človeku samému“. Napriek tomu je samota a osamelosť častou skúsenosťou. Ľudia, ktorí stratili blízkeho, tí, ktorým sa rozpadla rodina, ale tí, ktorí sú (ne)dobrovoľne slobodný. Osamelo sa môžeme cítiť aj vo vlastnej rodine či medzi ľuďmi. Ako nestratiť nádej? A ako prežiť osamelé vianočné sviatky?

    December 2022:

    NENÁSILNÁ KOMUNIKÁCIA II. (02.12.2022 – 04.12.2022 prihlásiť)

    Naučili sme sa mnoho foriem „nepriateľskej komunikácie“, ktorá vedie k tomu, že sa správame a hovoríme spôsobom, ktorý zraňuje iných a aj nás samotných.

    Víkend Nenásilnej komunikácie II. je určený pre tých, ktorí už absolvovali víkend Nenásilnej komunikácie I.

    Pokračovanie kurzu je zamerané na praktické osvojenie si nadobudnutých poznatkov. Je možné prihlásiť sa a prísť opakovane na viaceré víkendy, keďže témy sú v každom z termínov rozličné. 


    V prípade otázok neváhajte kontaktovať organizátorov (Tel: 0903 983 324).

    Tím Duchovného centra Lukov dvor

    The post Jesenná a zimná ponuka kurzov na Lukovom dvore appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Páter Juraj Ďurnek: Pôjdeme cestou vernosti

    Redaktor Matej Gašparovič z Denníka Štandard pripravil rozhovor s predsedom Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku, pátrom Jurajom Ďurnekom, SchP, provinciálom rehole piaristov.

    O rehoľníkoch na Slovensku, ktorí pomáhali počas pandémie i krízy s utečencami, financovaní reholí, povolaniach či kultúrnych výzvach, ktorým budú zasvätení stále viac čeliť, si môžete prečítať v Denníku Štandard.

    -fc-
    Foto: Juraj Ďurnek/Facebook

    The post Páter Juraj Ďurnek: Pôjdeme cestou vernosti appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Odkaz pápeža Františka Cirkvi v Kazachstane: Verní dedičstvu a prísľubu evanjelia

    V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pri stretnutí s biskupmi, kňazmi, diakonmi, zasvätenými osobami, seminaristami a pastoračnými pracovníkmi v Katedrále Matky ustavičnej pomoci v Nur-Sultane (Kazachstan) vo štvrtok 15. septembra 2022.


    Drahí bratia biskupi, kňazi a diakoni, drahí zasvätení muži a ženy, seminaristi a pastorační pracovníci, dobré ráno!

    Som šťastný, že som tu medzi vami, že môžem pozdraviť Konferenciu biskupov Strednej Ázie a stretnúť sa s Cirkvou, ktorú tvorí toľko rôznych tvárí, dejín a tradícií, ale všetkých spája jedna viera v Ježiša Krista. Biskup Mumbiela Sierra, ktorému ďakujem za jeho slová pozdravu, povedal: „Väčšina z nás sú cudzinci.“ Je to pravda, pretože pochádzate z rôznych miest a krajín, ale krása Cirkvi je v tomto: sme jedna rodina, v ktorej nikto nie je cudzinec. Opakujem: v Cirkvi nikto nie je cudzinec, sme jeden svätý Boží ľud obohatený mnohými národmi! A sila nášho kňazského a svätého ľudu spočíva práve v tom, že sa rozmanitosť stáva bohatstvom tým, že sa delíme o to, čo sme a čo máme: naša malosť sa znásobuje, ak sa o ňu delíme.

    Úryvok z Božieho slova, ktorý sme počuli, potvrdzuje práve toto: Božie tajomstvo – hovorí svätý Pavol – bolo zjavené všetkým národom. Nielen pre vyvolený ľud alebo náboženskú elitu, ale pre všetkých. Každý človek má prístup k Bohu, pretože – vysvetľuje apoštol – všetky národy sú povolané byť „spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Kristovi Ježišovi skrze evanjelium“ (Ef 3,6).

    Chcel by som zdôrazniť dve slová, ktoré Pavol použil: dedičstvo a prísľub. Na jednej strane Cirkev vždy dedí dejiny, vždy je dcérou prvotného ohlasovania evanjelia, udalosti, ktorá mu predchádzala, ďalších apoštolov a evanjelizátorov, ktorí ju založili na živom Ježišovom slove; na druhej strane je aj spoločenstvom tých, ktorí videli, že v Ježišovi sa naplnil Boží prísľub, a ako deti vzkriesenia žijú v nádeji na budúce naplnenie. Áno, sme príjemcami prisľúbenej slávy, ktorá oživuje našu cestu s očakávaním. Dedičstvo a zasľúbenie: dedičstvo minulosti je naša pamäť, zasľúbenie evanjelia je Božia budúcnosť, ktorá nám prichádza v ústrety. To je to, nad čím by som sa chcel s vami pozastaviť: Cirkev, ktorá kráča dejinami medzi pamäťou a budúcnosťou.

    Predovšetkým pamäť. Ak dnes v tejto rozľahlej, multikultúrnej a mnohonáboženskej krajine môžeme vidieť živé kresťanské komunity a náboženské cítenie, ktoré sa prelína životom obyvateľov, je to predovšetkým vďaka bohatej histórii, ktorá jej predchádzala. Mám na mysli šírenie kresťanstva v Strednej Ázii, ktoré prebiehalo už v prvých storočiach, mnohých evanjelizátorov a misionárov, ktorí sa venovali šíreniu svetla evanjelia, zakladaniu spoločenstiev, svätýň, kláštorov a bohoslužobných miest. Existuje teda kresťanské, ekumenické dedičstvo, ktoré si treba ctiť a zachovať, odovzdávanie viery, ktoré zažilo aj toľko jednoduchých ľudí, toľko dedov a babičiek, otcov a matiek. Na našej duchovnej a cirkevnej ceste nesmieme stratiť spomienku na tých, ktorí nám hlásali vieru, pretože spomínanie nám pomáha rozvíjať ducha kontemplácie zázrakov, ktoré Boh konal v dejinách, a to aj uprostred životných ťažkostí a osobných a komunitných slabostí.

    Dávajme si však pozor: nejde o to, aby sme sa s nostalgiou obzerali späť, aby sme zostali zaseknutí na veciach minulosti a nechali sa ochromiť v nehybnosti: to je pokušenie spiatočníctva (tal. indietrismo). Kresťanský pohľad, keď sa obracia k spomienke, chce nás otvoriť žasnutiu pred Božím tajomstvom, aby sa naše srdce naplnilo chválou a vďačnosťou za to, čo Pán vykonal. Vďačné srdce, ktoré prekypuje chválou, nežije ľútostivým banovaním, ale víta dnešok, ktorý prežíva ako milosť. A chce sa vydať na cestu, ísť ďalej, zvestovať Ježiša, tak ako ženy a učeníci z Emauz vo veľkonočný deň!

    Práve táto živá spomienka na Ježiša, ktorá nás napĺňa úžasom a ktorú čerpáme najmä z eucharistickej pamiatky, je silou lásky, ktorá nás poháňa ďalej. Je to náš poklad. Bez pamäti teda niet žasnutia. Ak stratíme živú pamäť, hrozí, že viera, zbožnosť a pastoračné aktivity vyblednú, že budú ako keď horí slama, horí rýchlo, ale čoskoro aj zhasne. Keď stratíme pamäť, naša radosť sa vyčerpá. Strácame aj vďačnosť voči Bohu a našim bratom a sestrám, pretože upadáme do pokušenia myslieť si, že všetko závisí od nás. Otec Ruslan nám pripomenul jednu krásnu vec: že byť kňazom je už samo osebe veľa, pretože v kňazskom živote si človek uvedomuje, že to, čo sa deje, nie je naše vlastné dielo, ale Boží dar. A sestra Klára, keď hovorila o svojom povolaní, chcela predovšetkým poďakovať tým, ktorí jej ohlasovali evanjelium. Ďakujeme za tieto svedectvá, ktoré nás pozývajú, aby sme si s vďakou pripomenuli prijaté dedičstvo.

    Ak nazrieme do tohto dedičstva, čo vidíme? To, že viera sa neprenáša z generácie na generáciu ako súbor vecí, ktoré treba pochopiť a robiť, ako kód, ktorý je raz a navždy pevne stanovený. Nie, viera sa odovzdávala životom, svedectvom, ktoré vnášalo oheň evanjelia do srdca, do situácií, aby osvetľovalo, očisťovalo a šírilo utešujúce teplo Ježiša, radosť z jeho spásnej lásky, nádej z jeho prísľubu. Spomienkou sa teda učíme, že viera rastie so svedectvom. Zvyšok príde neskôr. Je to výzva pre všetkých a rád by som ju zopakoval všetkým, veriacim laikom, biskupom, kňazom, diakonom, zasväteným mužom a ženám, ktorí rôznym spôsobom pracujú v pastorácii spoločenstiev: nepodliehajme únave pri vydávaní svedectva o podstate spásy, o Ježišovej novosti, o novosti, ktorou je Ježiš! Viera nie je krásna prehliadka vecí z minulosti – to by bolo múzeum –, ale stále prítomná udalosť, stretnutie s Kristom, ktoré sa deje tu a teraz v živote! Preto sa neoznamuje len opakovaním toho, čo bolo vždy, ale odovzdávaním novosti evanjelia. Viera tak zostáva živá a má budúcnosť. Preto rád hovorievam, že vieru treba odovzdávať „v nárečí“.

    Tu je teda druhé slovo, budúcnosť. Spomienka na minulosť nás neuzatvára do seba, ale otvára nás prísľubu evanjelia. Ježiš nás ubezpečil, že bude vždy s nami: nie je to teda prísľub adresovaný len vzdialenej budúcnosti, sme pozvaní prijať dnes obnovu, ktorú Zmŕtvychvstalý prináša do života. Napriek našim slabostiam sa neunavuje byť s nami, budovať budúcnosť svojej a našej Cirkvi spolu s nami.

    Samozrejme, tvárou v tvár mnohým výzvam viery – najmä tým, ktoré sa týkajú účasti mladších generácií –, ako aj tvárou v tvár životným problémom a námahám, a pri pohľade na naše počty, pri rozľahlosti krajiny, ako je táto, človek sa môže cítiť „malý“ a nedostatočný. A predsa, ak si osvojíme Ježišov pohľad plný nádeje, urobíme prekvapujúci objav: evanjelium hovorí, že byť malým, chudobným v duchu, je blahoslavenstvo, prvé blahoslavenstvo (porov. Mt5,3), pretože malosť nás pokorne odovzdáva do Božej moci a vedie nás k tomu, aby sme nezakladali svoje cirkevné pôsobenie na vlastných schopnostiach. To je milosť! Opakujem: v tom, že sme malá Cirkev, malé stádo, je skrytá milosť. Namiesto toho, aby sme sa chválili svojou silou, počtom, štruktúrami a akoukoľvek inou formou ľudskej dôležitosti, nechávame sa viesť Pánom a pokorne stojíme po boku ľudí. V ničom nie bohatí a vo všetkom chudobní, kráčame v jednoduchosti, blízki sestrám a bratom nášho ľudu, prinášajúc do životných situácií radosť evanjelia. Ako kvas v ceste a ako to najdrobnejšie semienko hodené do zeme (porov. Mt 13,31-33), sme prítomní uprostred šťastných i smutných udalostí spoločnosti, v ktorej žijeme, aby sme jej slúžili zvnútra.

    Byť malí nám pripomína, že nie sme sebestační: že potrebujeme Boha, ale potrebujeme aj iných, všetkých ostatných: sestry a bratov iných vierovyznaní, tých, ktorí vyznávajú iné náboženské presvedčenie ako my, všetkých mužov a ženy dobrej vôle. V duchu pokory si uvedomujeme, že len spoločne, v dialógu a vzájomnej akceptácii, môžeme skutočne dosiahnuť niečo dobré pre všetkých. Toto je osobitná úloha Cirkvi v tejto krajine: nebyť skupinou, ktorá sa vťahuje do tých istých starých vecí alebo sa uzatvára do svojej ulity, pretože sa cíti byť malá, ale spoločenstvom otvoreným pre Božiu budúcnosť, zapáleným ohňom Ducha: živým, plným nádeje, otvoreným pre svoju novosť a pre znamenia čias, pohýnaným evanjeliovou logikou semienka, ktoré prináša plody v pokornej a plodnej láske. Takto sa prísľub života a požehnania, ktoré na nás Boh Otec vylieva skrze Ježiša, dostáva nielen k nám, ale napĺňa sa aj pre iných.

    A napĺňa sa vždy, keď žijeme bratstvo medzi sebou, keď sa ujmeme chudobných a tých, ktorých život zranil, keď v ľudských a spoločenských vzťahoch svedčíme o spravodlivosti a pravde a hovoríme „nie“ korupcii a klamstvu. Kresťanské spoločenstvá, najmä seminár, by mali byť „školami úprimnosti“: nie rigidným a formálnym prostredím, ale cvičiskami pravdy, otvorenosti a zdieľania. A v našich komunitách – pamätajme na to – sme všetci Pánovými učeníkmi: všetci sme učeníci, všetci sme podstatní, všetci máme rovnakú dôstojnosť. Nielen biskupi, kňazi a zasvätení muži a ženy, ale každý pokrstený človek bol pohrúžený do Kristovho života a v ňom – ako nám pripomína svätý Pavol – je povolaný prijať dedičstvo a dosiahnuť prísľub evanjelia. Preto treba dať priestor laikom: bude vám to na osoh, aby sa komunity nestali strnulými a klerikalizovanými. Synodálna cirkev, ktorá je na ceste k budúcnosti Ducha, je cirkvou participatívnou a spoluzodpovednou. Je to Cirkev, ktorá je schopná vyjsť v ústrety svetu, pretože je vycvičená v spoločenstve.

    Zaujala ma jedna vec, ktorá sa opakovala vo všetkých svedectvách: nielen otec Ruslan a sestry, ale aj Kirill, otec rodiny, nám pripomenuli, že v Cirkvi, v kontakte s evanjeliom, sa učíme prejsť od sebectva k bezpodmienečnej láske. Je to výstup zo seba samého, ktorý každý učeník neustále potrebuje: je to potreba živiť dar prijatý v krste, ktorý nás poháňa všade, v našich cirkevných zhromaždeniach, v rodinách, v práci, v spoločnosti, aby sme sa stali mužmi a ženami spoločenstva a pokoja, ktorí rozsievajú dobro všade, kde sa nachádzajú. Otvorenosť, radosť a zdieľanie sú znakmi prvotnej Cirkvi a sú aj znakmi Cirkvi budúcnosti. Snívajme a s Božou milosťou budujme Cirkev, v ktorej bude ešte väčšmi prebývať radosť zo Zmŕtvychvstalého, ktorá odmietne strachy a bedákania, ktorá sa nenechá uviesť do strnulosti dogmatizmami a moralizmami.

    Drahí bratia a sestry, vyprosujme si toto všetko cez veľkých svedkov viery v tejto krajine. Chcem osobitne pripomenúť blahoslaveného Bukowinského, kňaza, ktorý sa celý život staral o chorých, núdznych a ľudí na okraji spoločnosti a za svoju vernosť evanjeliu zaplatil väzením a ťažkou prácou. Povedali mi, že aj pred jeho blahorečením boli na jeho hrobe vždy čerstvé kvety a zapálená sviečka. Je to potvrdenie toho, že Boží ľud dokáže rozpoznať, kde je svätosť, kde je pastier zamilovaný do evanjelia. Chcel by som to povedať najmä biskupom a kňazom, a aj bohoslovcom, toto je naše poslanie: nebyť správcami posvätna alebo žandármi, ktorí sa starajú o dodržiavanie náboženských noriem, ale pastiermi blízkymi ľuďom, živými ikonami súcitného Kristovho srdca. Pripomínam aj gréckokatolíckych mučeníkov, biskupa Mons. Budku, kňaza o. Zarizkého a Gertrúdu Detzelovú, u ktorých sa začal proces blahorečenia. Ako nám povedala pani Miroslava: priniesli do sveta Kristovu lásku. Vy ste ich odkazom: buďte prísľubom novej svätosti!

    Som vám nablízku a povzbudzujem vás: žite tento odkaz s radosťou a veľkoryso o ňom svedčte, aby tí, ktorých stretnete, vnímali, že aj im je určený prísľub nádeje. Sprevádzam vás modlitbou a teraz sa osobitným spôsobom zverujeme srdcu Presvätej Bohorodičky, ktorú si tu osobitným spôsobom uctievate ako Kráľovnú pokoja. Čítal som o krásnom materinskom znamení, ktoré sa udialo v ťažkých časoch: keď bolo toľko ľudí deportovaných a boli vystavení hladu a mrazu, ona, nežná a starostlivá Matka, počúvala modlitby, ktoré jej adresovali jej deti. V jednej z najchladnejších zím sa sneh rýchlo roztopil a pod ním sa ukázalo jazero s množstvom rýb, ktoré nasýtili to množstvo hladných ľudí. Nech Panna Mária roztopí chlad sŕdc, nech vleje do našich spoločenstiev nové bratské teplo, dá nám novú nádej a nadšenie pre evanjelium! S láskou vám žehnám a ďakujem vám. A prosím vás, aby ste sa za mňa modlili.

    (Preklad: Cyril Jančišin / Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

    Zdroj: Vatican News, jb
    Ilustračné foto: Markéta Zelenková / Člověk a Víra

    The post Odkaz pápeža Františka Cirkvi v Kazachstane: Verní dedičstvu a prísľubu evanjelia appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Rehoľníčky na okraji / Desiatky sestier v produktívnom veku pracujú zadarmo. Poznačí to aj ich dôchodky

    Tento článok publikujeme s láskavým dovolením redakcie Svet kresťanstva / Postoj.


    Súčasný systém prerozdelenia peňazí je nespravodlivý voči desiatkam sestier, ale aj bratov pracujúcich pre rehoľu či na misiách.

    „Sestrička, a vy z čoho žijete? Zo zvončeka?“ Nad touto otázkou, s ktorou sa občas stretávajú rehoľné sestry, by sa možno dalo pousmiať, keby v sebe neskrývala kus pravdy.

    Desiatky rehoľných sestier na Slovensku skutočne žijú bez akéhokoľvek pravidelného príjmu.

    „Mnoho ľudí si myslí, že rehoľné sestry sú financované od štátu podobne ako kňazi. Financovanie ženských reholí, aj vzhľadom na to, že sestry nevykonávajú kňazskú službu, je však nastavené inak,“ hovorí Agnesa Jenčíková, provinciálna predstavená Congregatio Jesu.

    Žiadny plat, chabý dôchodok

    Finančný príspevok, ktorý poberajú cirkvi od štátu, je používaný takmer výlučne na platy kňazov. Rehoľné sestry tak ťahajú za kratší koniec. A aj rehoľní bratia, ktorí nie sú kňazmi.

    Pokiaľ nemajú civilné zamestnanie, pre štát akoby neexistovali. Nedostávajú plat, neodvádzajú sociálne odvody, čo sa potom odzrkadlí na ich budúcich dôchodkoch.

    „V našej kongregácii sme mali sestru novicmajsterku, ktorá túto prácu robila 16 rokov. Zadarmo. Takisto jedna sestra bola 20 rokov na misiách na Sibíri. Veľkú časť svojho produktívneho veku strávila v službe, napriek tomu bola celý ten čas evidovaná ako nezamestnaná. Aký budú mať dôchodok?“ načrtáva niektoré konkrétne situácie sestra Agnesa.  

    Podobných prípadov je mnoho. A závisí od konkrétnej ženskej rehole, či je v jej možnostiach, aby z vlastných zdrojov dokázala zamestnať aspoň niektoré sestry, prípadne im platila sociálne odvody. 

    Služba rehoľných sestier pritom nie je prácou len pre samotnú rehoľu. Svojou činnosťou často prekračujú hranice rehoľnej komunity, mnohokrát suplujú v sociálnej sfére štát, venujú sa deťom, mladým, seniorom, núdznym, marginalizovaným skupinám. Ich prínos je veľký nielen pre cirkev, ale aj celú spoločnosť. 

    Čo hovoria čísla

    Zo štatistických údajov, ktoré Svetu kresťanstva poskytla Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku (KVRPS), vyplýva, že k 31. decembru 2021 na Slovensku pôsobilo 2 665 rehoľných osôb, z toho 1 843 rehoľníčok. V produktívnom veku bolo 1 126 rehoľných sestier, najviac z nich je zamestnaných v školstve a sociálno-zdravotníckej oblasti.

    Ako katechétky a učiteľky pracuje 307 sestier, 418 sestier je zamestnaných v cirkevných organizáciách (mimo cirkevných škôl) a 155 sestier pracuje v iných organizáciách. Spolu je zamestnaných v riadnom pracovnom pomere 880 rehoľných sestier. Tie sú teda plne sociálne a zdravotne zabezpečené.

    Ďalšie rehoľné sestry, ktoré sa starajú o každodennú prevádzku a zabezpečovanie základných potrieb v rehoľných domoch, za svoju prácu nepoberajú plat. A ani tie, ktoré pôsobia na misiách. Tých je podľa aktuálnej štatistiky 90. 

    Sestier, ktoré nemajú žiadny príjem, je tak spolu 155. Z toho 39 sestrám hradí sociálne poistenie ich rehoľný inštitút. V zdravotnej poisťovni je 144 sestier vedených ako „rehoľná osoba bez príjmu“, teda zdravotné poistenie im platí štát.

    Na úradoch práce v evidencii nezamestnaných je 12 sestier, z toho dve poberajú dávku v hmotnej núdzi.

    Rehoľných bratov (nekňazov), ktorých KVRPS eviduje, je 155. Žiadny príjem nepoberá približne tretina z nich (57), ôsmim hradí sociálne poistenie ich rehoľný inštitút.  

    Kľúč k prerozdeleniu financií

    Finančné prostriedky od štátu boli pred prijatím nového zákona o finančnej podpore činnosti cirkví platného od roku 2020 účelovo viazané na takzvané „hmotné požitky duchovných“, teda platy tých, ktorí pôsobia v duchovnej správe, v cirkevnej administratíve alebo v ústavoch pre výchovu duchovných.

    V prípade ženských reholí bola prijímateľom peňazí Konferencia vyšších predstavených ženských rehôľ (KVPŽR). Tento balík finančných prostriedkov bol však použitý len na platy generálnych a provinciálnych predstavených, čo je približne 40 osôb z celkového počtu spomenutých 1 126 sestier v produktívnom veku.

    Po novom peniaze od ministerstva kultúry už nepoberajú priamo jednotlivé cirkevné subjekty, ale za Katolícku cirkev je prijímateľom finančných prostriedkov Konferencia biskupov Slovenska (KBS), ktorá podľa dohodnutého vnútrocirkevného kľúča prerozdeľuje financie. Príspevok je určený na podporu financovania činnosti cirkvi, na bohoslužobné aktivity, výchovné aktivity, kultúrne aktivity a charitatívne aktivity cirkvi.

    „Súčasný stav prerozdeľovania financií je stále len prevzatím stavu, ktorý bol po roku 1990 nastavený ministerstvom kultúry. Existuje vnútorná dohoda v Katolíckej cirkvi medzi jednotlivými subjektmi, že pokiaľ nebude nastavený nový systém prerozdeľovania finančných prostriedkov od štátu, nebude sa ani výrazne zasahovať do vnútrocirkevného kľúča, podľa ktorého sa prerozdeľujú peniaze,“ reaguje bývalý výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský, ktorý bol pri príprave nového zákona. 

    Príjmy ženských reholí

    Saleziánka Jana Kurkinová bola do roku 2019 predsedníčkou KVPŽR. Keďže došlo k zlúčeniu konferencií mužských a ženských reholí, v súčasnosti pôsobí v spoločnej Konferencii vyšších rehoľných predstavených na Slovensku (KVRPS). 

    Po prijatí nového zákona rehoľníci požadovali od KBS, aby sa vyčlenili finančné prostriedky aj pre tie rehoľné sestry, ktoré nemajú príjem.

    „Ide o sestry, ktoré popri službe pre rehoľu nemôžu vykonávať iné zamestnanie, napríklad provinciálne ekonómky, sekretárky či vikárky. Bolo nám do istej miery vyhovené a podarilo sa získať financie na platy niektorých ďalších sestier,“ vysvetľuje Jana Kurkinová.

    Sestra Agnesa Jenčíková to ilustruje na situácii v ich kongregácii. „U nás sú takto platené okrem mňa ako provinciálnej predstavenej ešte dve sestry. Nemajú však ani plný úväzok, ale sme vďačné aj za to, pretože im tak dokážeme zabezpečiť sociálne a zdravotné odvody.“

    Platy všetkých zamestnaných sestier v reholi idú na spoločný účet provincie, respektíve komunity. „Naše príjmy tvoria platy a dôchodky, získané granty, niektoré rehole majú aj príjmy z komerčných prenájmov vlastných priestorov, prípadne príjem z dvoch percent či z darov od dobrodincov,“ hovorí sestra Jana Kurkinová.

    Z týchto peňazí sa pokrýva chod provincie aj jednotlivých komunít a prerozdeľujú sa podľa aktuálnych potrieb sestier v tej-ktorej rehoľnej komunite. Sú používané na formáciu nových povolaní, správu majetku, údržbu, rekonštrukcie, prípadne nové stavby, na platy zamestnancov, ktorí pomáhajú v organizačnej i pastoračnej činnosti reholí, a časť ide aj na pastoračné aktivity alebo podporu misií.

    „Z príjmov v našej provincii sa snažíme zamestnať ešte ďalšie sestry, ktoré pracujú pre rehoľu, napríklad misionárky, formátorky, alebo niektorým sestrám aspoň platiť odvody. Nie všetky rehole si to však môžu zo svojich vlastných prostriedkov dovoliť,“ hovorí predstavená Congregatio Jesu sestra Agnesa Jenčíková.

    Rehoľníčky mimo systému

    Bývalý výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský priznáva, že súčasný systém rozdeľovania peňazí nepamätá na všetky rehoľné sestry a rehoľných bratov, ktorí nie sú kňazmi.

    „Je na zváženie, či rehoľným sestrám, ktoré riadia komunitu alebo sú na misiách, by nemohol pomôcť v cirkvi akýsi solidárny balík, z ktorého by sa zaplatili aspoň odvody, pretože túto prácu nerobia pre seba, ale pre spoločné dobro,“ dopĺňa Ziolkovský.   

    Saleziánka Jana Kurkinová bola istý čas aj provinciálnou ekonómkou a neskôr provinciálnou predstavenou. Sama v období služby ekonómky zažila situáciu, že v produktívnom veku venovala všetok svoj čas službe reholi a nedostávala za to plat.

    „Na jednej strane si uvedomujete, že konáte dobro pre rehoľu, jej členov, pre formáciu mladých. Na druhej strane vykonávate prácu ako každý iný človek a nemáte za to žiadny plat. Je občas ťažké sa vnútorne s tým vyrovnať, že vaša práca nie je ocenená. Nejde len o ocenenie morálne, ale aj to finančné,“ opisuje sestra Jana vlastnú skúsenosť.

    Pre porovnanie môžeme uviesť aj príklad formátorov. Ide o rehoľníkov, rehoľníčky či diecéznych kňazov, ktorí sprevádzajú novicky, novicov či kandidátov na kňazstvo v príprave na duchovné povolanie.

    Formátori kňazi v reholiach a diecéznych seminároch poberajú za túto službu plat. Prečo však tú istú službu vykonávajú sestry formátorky v ženských reholiach zadarmo?

    Nejde o nový problém

    To, že niektoré sestry sú počas svojho produktívneho veku bez akéhokoľvek príjmu, nie je nový problém. Doteraz sa však túto medzeru nepodarilo systémovo vyriešiť.

    „V minulosti nebol tento problém až taký vypuklý. Súviselo to aj s tým, že po revolúcii sa do dôchodkového veku dostalo veľmi veľa sestier, ktoré si z objektívnych príčin nemohli zarábať na penziu. Štát povedal, že bude kompenzovať krivdy minulosti cez financovanie charitných domovov pre rehoľné sestry na dôchodku. A v týchto domovoch bola možnosť zamestnať veľa rehoľných sestier, ktoré sa o ne starali,“ vysvetľuje Anton Ziolkovský.

    V súčasnosti je situácia iná. Štát síce prispieva na charitatívne domovy, avšak ich kapacita zďaleka prevyšuje reálnu obsadenosť rehoľnými sestrami v dôchodkovom veku. A tak ženské rehole stoja pred ďalšou otázkou, ako efektívne spravovať veľké budovy a financovať personál v nich. 

    V súčasnosti je v dôchodkovom veku 717 sestier, pritom 225 je ešte aktívne pôsobiacich. Z 1 843 rehoľníčok je odkázaných na opateru 361 sestier, a to bez ohľadu na vek.

    Prečo sa na sestry bez príjmu nemyslelo ani pri tvorbe novej legislatívy? Podľa Ziolkovského ženské rehole hovoria hlasnejšie o problémoch s peniazmi len posledné roky.

    „Predtým boli pravdepodobne v lepšej situácii. Keď sa prijímateľom peňazí stali cirkvi, bolo zrejmé, že nič iné ako zachovať status quo s malými úpravami sa pre zachovanie spravodlivosti nedá. Ženské rehole nie sú jediné, ktoré navrhujú zmenu prerozdeľovacieho kľúča. Lenže aj tu platí: kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. Preto na úrovni KBS jestvuje komisia, ktorá sa touto otázkou zaoberá a kde majú rehole svoje zastúpenie,“ hovorí Ziolkovský, ktorý je tiež členom spomínanej komisie.    

    Peniaze od štátu len pre kňazov?

    V spoločnosti, ale aj v cirkvi je už dlhé roky zakorenené presvedčenie, že štát dáva peniaze na platy kňazov. Nový zákon o finančnej podpore činnosti cirkvi jasnejšie zadefinoval, ako je možné finančné prostriedky využiť.

    Štát cirkvám dáva príspevok a aj voľnejšiu ruku, aby sa subjekty vnútri cirkvi dohodli. Mentalita, že každý kňaz má nárok na plat, je však veľmi silne prítomná.

    „Pomaličky sa v tejto téme posúvame, otvorene sa o tom rozprávame. Myslím, že ako rehoľné sestry sa dostávame viac do povedomia,“ hovorí saleziánka Kurkinová, podľa ktorej k tomu dopomohlo aj spojenie konferencií vyšších predstavených ženských a mužských reholí do spoločnej KVRPS.

    „Toto zlúčenie prispelo k tomu, že sme sa začali viac vnímať a rešpektovať. Aj medzi nami rehoľníkmi. Muži rehoľníci postupne čoraz viac chápu, že spolupráca je pre naše vzájomné obohatenie a nie preto, aby sme sa blokovali alebo bránili si v činnosti. Keď sa budeme poznať, rozumieť jeden druhému, chápať vzájomne naše poslanie a službu, ten vzťah bude iný ako len z pozície autority,“ myslí si sestra Jana Kurkinová.

    Prednedávnom sme informovali o tom, že cirkvi žiadajú o novelizáciu zákona o finančnej podpore činnosti cirkví. Jedným z dôvodov je, že vzhľadom na reálne zvyšovanie nákladov nemajú duchovní ani na minimálne mzdy. Vyvstáva otázka, či sa v súvislosti so snahami o zmeny myslí napríklad aj na zabezpečenie rehoľných sestier, ktoré za svoju prácu žiadny plat nedostávajú.

    KBS sa nateraz k tejto téme vzhľadom na aktuálne okolnosti nechce vyjadrovať. Ministerstvo kultúry už začiatkom leta avizovalo, že nebude predkladať legislatívny návrh na zmenu zákona, ktorý sa menil pred dva a pol rokom.

    Pred časom sa však predsa len v súvislosti s dôchodkovým poistením podarilo dosiahnuť zmenu, ktorú urobil štát aj po predchádzajúcich intervenciách rehoľníkov.

    Došlo k úprave Zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od januára 2023, na základe ktorej sa rozšíril rozsah dôchodkového poistenia aj na členov cirkevného, rehoľného či charitatívneho spoločenstva, pre ktoré vykonávajú pracovnú činnosť.

    Jana Zlatohlávková / svetkrestanstva.postoj.sk
    Foto: Daniel Imriška, SDB

    The post Rehoľníčky na okraji / Desiatky sestier v produktívnom veku pracujú zadarmo. Poznačí to aj ich dôchodky appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Pápež rehoľným sestrám: Adorovať znamená „decentrovať sa“

    Svätosť sa tvorí v spoločenstve, skladá sa z drobných skutkov lásky k človeku v našej blízkosti. Adorovať znamená „decentrovať sa“, keď namiesto seba postavíme do stredu Ježiša. Bez adorácie nedokážeme slúžiť blížnym. To sú myšlienky, s ktorými sa podelil pápež František s členkami Generálnej kapituly sestier kanosiánok, ktoré prijal na audiencii v piatok 26. augusta.

    „Toto je adorácia: decentrovať sa – to je to, čo umožňuje službu blížnemu, ktorá nie je ani pietizmom ani asistencionalizmom, ale otvorením sa druhému, blízkosťou, zdieľaním. Jedným slovom, je to láska. Sv. Pavol by povedal: «ženie nás Kristova láska» (porov. 2 Kor 5,14).“ 

    Rehoľu kanosiánok (Dcéry dobročinnej lásky – Figlie della carità) s charizmou služby chudobným založila začiatkom 19. storočia vo Verone sv. Magdaléna z Canossy. Téma súčasnej generálnej kapituly sa zameriava na svätosť a misiu: „Rekonfigurácia života svätosti v misii a pre misiu dnes“.

    Zdroj: VaticanNews, jb
    Ilustračné foto: Markéta Zelenková / Člověk a Víra

    The post Pápež rehoľným sestrám: Adorovať znamená „decentrovať sa“ appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    „Vaše povolanie otvára hraničné cesty“ – odkaz pápeža sekulárnym inštitútom

    Pápež František sa dňa 25. augusta 2022 prihovoril pestrému zhromaždeniu členiek a členov sekulárnych inštitútov, ktorí sa zišli na Generálnom zhromaždení Svetovej konferencie sekulárnych inštitútov. Potvrdil dôležitosť ich charizmy prejavujúcej blízkosť Cirkvi k človeku v každom spoločenskom prostredí.

    „Vaše osobité poslanie vás vedie k tomu, aby ste boli uprostred ľudí, aby ste poznali a chápali, čo sa deje v srdciach dnešných mužov a žien, aby ste sa spolu radovali a spolu trpeli, a to štýlom blízkosti, ktorý je Bohu vlastný: blízkosť.“

    Takto oslovil Svätý Otec asi 200-člennú skupinu žien i mužov, ktorých prijal na poludnie v Apoštolskom paláci. Ich charizmu vystihol týmito slovami:

    „Charizma, ktorú ste dostali, si od vás vyžaduje, aby ste ako jednotlivci i ako spoločenstvo spájali kontempláciu s účasťou (participáciou), ktorá vám umožňuje zdieľať obavy a očakávania ľudstva, chápať jeho otázky, aby ste ich mohli osvetliť svetlom evanjelia.

    Ste povolaní zakúsiť všetku neistotu provizória a všetku krásu absolútna v bežnom živote, na uliciach, po ktorých chodia ľudia, kde je najväčšia únava a bolesť, kde sa nerešpektujú práva, kde vojna rozdeľuje národy, kde sa upiera dôstojnosť. Tam, ako nám ukázal Ježiš, nám Boh naďalej dáva dar svojej spásy. A vy ste tam, ste povolaní byť tam, svedčiť o Božej dobrote a nehe každodennými gestami lásky.“

    Po poukázaní na túto náročnú misiu sekulárnych inštitútov si pápež položil otázku:

    „Ale kde nájsť silu, aby sme sa dali veľkoryso do služieb druhých? Kde možno nájsť odvahu urobiť aj odvážne rozhodnutia, ktoré vedú k svedectvu? Túto silu a odvahu nájdete v modlitbe a tichom kontemplovaní Krista. Modlitbové stretnutie s Ježišom naplní vaše srdce jeho pokojom a láskou, ktoré môžete dávať druhým. Vytrvalé hľadanie Boha, poznanie Svätého písma a účasť na sviatostiach sú kľúčom k plodnosti vašej práce.“

    Pápež František ďalej hovoril o náročných výzvach, v ktorých sa realizuje povolanie členov a členiek sekulárnych inštitútov. V tejto súvislosti ako príklad spomenul osobnosť nedávno blahorečenej Armidy Barelliovej, františkánskej terciárky, ktorá v prvej polovici 20. storočia spolupracovala na založení Sekulárneho inštitútu Misionárov Kristovho kráľovstva a na zrode Katolíckej univerzity Najsvätejšieho Srdca v Miláne:

    „Vaše povolanie je na rozhraní, neraz spočívajúce v diskrétnej rezervovanosti. Pri viacerých príležitostiach ste poznamenali, že vás duchovní pastieri nie vždy poznajú a uznávajú, a tento nedostatok uznania vás možno viedol k tomu, že ste sa stiahli, vyhýbali sa dialógu, a to nie je dobré. Avšak vaše povolanie otvára cesty, hraničné cesty, aby ste neostali stáť na mieste: otvára cesty.

    Mám na mysli cirkevné kontexty zablokované klerikalizmom – čo je zvrátenosť -, kde vaše povolanie hovorí o kráse požehnanej sekulárnosti tým, že otvára Cirkev, aby bola blízka každému mužovi a žene. Mám na mysli spoločnosti, v ktorých sú ženám upierané práva a kde vy, ako sa to stalo aj v Taliansku s blahoslavenou Armidou Barelliovou, máte silu zmeniť situáciu podporou ich dôstojnosti.

    Mám na mysli tie miesta, ktorých je veľa, v politike, v spoločnosti, v kultúre, kde sa vzdáva myslenia, prispôsobuje sa dominantnému prúdu alebo vlastnému pohodliu, zatiaľ čo ste povolaní pamätať na to, že osud každého človeka je spojený s osudom iných.“

    Na stretnutí pápeža Františka s členkami a členmi Svetovej konferencie sekulárnych inštitútov, na ktorom nechýbali ani účastníčky zo Slovenska.

    Zdroj: VaticanNews, jb

    The post „Vaše povolanie otvára hraničné cesty“ – odkaz pápeža sekulárnym inštitútom appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Vznikol film Slobodní o priateľstve Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla

    Do kín prichádza film Slobodní. Rozpráva príbeh kresťanského disentu na pozadí dejín 20. storočia na Slovensku. Zároveň je príbehom hľadania osobnej vnútornej slobody, ktorú je možné si zachovať v  každom režime a za každých okolností. Premiéra filmu bude 15. septembra 2022. Festivalová bude na festivale Cinematik v Piešťanoch.

    Film, Slobodni, plagat

    „Narazil som na príbeh Silva Krčméryho a Vlada Jukla. Bol som prekvapený, že sa o nich v širšej verejnosti takmer nič nevie a pritom to boli osobnosti svetového formátu. Takí nenápadní hrdinovia. Dlhé roky si odsedeli vo väzení, no napriek tomu pokračovali a zohrali dôležitú úlohu nielen v období komunizmu. V každej totalite reagovali iným spôsobom, ale duch a hodnoty boli tie isté. Pochopil som, že cez nich sa dá čítať doba a v nej aj to dobré, čo tu na Slovensku máme. Preto som sa rozhodol natočiť o nich film. Aby sa nezabudlo. Zaujímavé je premýšľať, čo by robili dnes. A ešte zaujímavejšie, čo budeme robiť my,“ hovorí o filme režisér Slavomír Zrebný.

    Tvorcovia filmu ponúkajú náhľad do života dvoch priateľov: rádiológa a matematika Silvestra Krčméryho, a Vladimíra Jukla, ktorých nazývali „generálmi tajnej cirkvi”, a ktorí zohrali významnú úlohu v boji proti totalite v Československu. Kritickí boli už voči Slovenskému štátu a zapojili sa do Slovenského národného povstania. Po príchode komunizmu boli prenasledovaní a strávili dlhé roky vo väzení. Napriek tomu po prepustení pokračovali vo svojej činnosti. Zakladali „krúžky“, malé  ostrovy  slobody,  kde  mohli ľudia  slobodne  myslieť a  veriť.  Šírili režimom zakázanú  literatúru,  vydávali samizdaty,  iniciovali  viaceré podpisové akcie,  púte a zhromaždenia.  Jedným  z  vrcholov  ich  úsilia  bola Sviečková manifestácia, ktorej sa zúčastnili tisíce ľudí a nenásilne prejavili protest proti komunistickému režimu. O tejto udalosti vtedy hovoril celý svet. Neskôr sa ich hnutie aktívne zapojilo do Nežnej revolúcie.

    Slávnou sa stala obhajoba Silvestra Krčméryho, ktorú po dvojročnom brutálnom vyšetrovaní predniesol dňa 24. júna 1954 na súde v Trenčíne. Krčméry mal v čas prejavu 29 rokov. Odsúdený bol na 14 rokov:  „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda. Lebo je väčšia a silnejšia ako moc. Kto však má v rukách moc, ten si myslí, že môže pravdu potlačiť. Zabiť. Alebo i ukrižovať. Ale pravda dosiaľ ešte vždy vstala i vstane z mŕtvych.“

    Trailer a viac informácií je stránke www.filmslobodni.sk.

    O autorovi:

    Slavomír Zrebný (1985) pochádza z Hlbokého nad Váhom. Vyštudoval Filmovú a televíznu réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Je absolventom Kolégia Antona Neuwirtha. Niekoľko rokov pôsobil v Ústave pamäti národa, kde nakrúcal svedectvá politických väzňov, tvoril dokumentárne filmy a bol riaditeľom Festivalu slobody. Momentálne ako režisér pracuje na viacerých televíznych reláciách RTVS, venuje sa tvorbe dokumentárnych a hraných filmov. Je ženatý, má dve deti a je členom Komunity Sant´Egidio.

    Produkcia:  gotthardt film, s.r.o., Ústav pamäti národa, Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS)

    TK KBS informoval Peter Novák

    The post Vznikol film Slobodní o priateľstve Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Kardinál Tomko bol vzorom modlitby a jednoduchosti, vraví sr. Irena

    S kardinálom Jozefom Tomkom prežili rehoľné sestry nielen službu, ale aj komunitu. Ako novinárom po ceste do Ríma povedala sestra M. Irena Alžbeta Kopanicová, ktorá pôsobila 12 rokov v byte kardinála a pomáhala mu, otec kardinál bol pre sestry vzorom modlitby, jednoduchosti a zároveň bol veľmi vzdelaný. Bol to podľa nej kultúrny človek.

    „Horelo mu srdce pre Slovensko, ale aj pre misie. Vždy myslel na Slovákov, ako zlepšiť život na Slovensku, ako nás dostať vyššie a bližšie k Pánu Bohu,” zdôraznila pred rozlúčkou vo Vatikáne.

    Pri pôsobení kardinála Tomka sestry cítili, že Cirkev je univerzálna. „Cítili sme, že Cirkev má množstvo farieb a chutí. Množstvo spôsobov ako sa prežíva viera a slávi liturgia. Cirkev nie je len európska, alebo slovenská, ale univerzálna. To bolo vzácne,” dodala generálna predstavená Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok.

    Sestra M. Irena Alžbeta Kopanicová pochádza z  Ružomberka. Do Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok vstúpila v roku 1993. Doživotné sľuby zložila v roku 2002. Má vyštudovanú teológiu.  Pôsobila v Ružomberku, vo Vrícku, Turčianskych Tepliciach a Kežmarku. Posledné roky pôsobila v Ríme.

    Kongregácia Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárky, SMVS (Sorores Misericordiae a Sancto Vincentio – Satmariensium) bola založená 29. augusta 1842 satmárskym biskupom Jánom Hámom. Tento rok Kongregácia oslavuje 180 výročie založenia. Sestry pôsobia na Slovensku, Maďarsku, Rumunsku, na Ukrajine, Albánsku a v Taliansku. Generalát má sídlo na Slovensku. Sestry pracujú na rôznych typoch škôl, v sociálnej oblasti i v zdravotníctve.

    Kardinála Tomka, ktorý zomrel v pondelok v Ríme, v jeho byte opatrovali Milosrdné sestry sv. Vincenta de Paul (satmárky) sr. Júlia Kolumberová a sr. Pavla Draganová.

    Zdroj: TK KBS
    Foto: Martin Buzna

    The post Kardinál Tomko bol vzorom modlitby a jednoduchosti, vraví sr. Irena appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)