09:00 – Zamyslenia na dnes

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Škandál v Poľsku

    Rehoľníčky neďaleko slovenských hraníc roky týrali mentálne postihnuté deti

    Tento článok publikujeme s láskavým dovolením redakcie Svet kresťanstva / Postoj.


    Deti údajne bili, zväzovali k posteli, vulgárne im nadávali a za trest ich posielali do mrazu. Vedenie rehole reagovalo rázne.

    Rehoľné sestry v Poľsku niekoľko rokov týrali deti a klientov s mentálnym postihnutím v domove sociálnych služieb v meste Jordanów neďaleko slovenských hraníc.

    Ako zistil portál Wirtualna Polska, v meste, ktoré leží asi 45 kilometrov od Trstenej, mali rehoľníčky mentálne postihnuté deti biť, priväzovať k posteli, zatvárať do klietok, za trest ich posielať von, aby premrzli, a vulgárne im nadávať.

    Niektoré deti boli za trest priviazané k posteli aj celý deň a nemohli ísť ani na toaletu. Pracovníci im dali len plienky. Podľa svedectiev sa stávalo aj to, že deti za trest nedostali ani večeru.

    Portál zverejnil aj fotografie a videá z ústavu sestier a výpovede bývalých zamestnancov.

    Domov sociálnych služieb spravujú sestry z Kongregácie panien Obetovania Preblahoslavenej Panny Márie v chráme nazývané aj prezentki. Táto rehoľa pôsobí len v Poľsku a jeden dom má aj na Ukrajine a v Ríme. V domove sestier sa nachádzajú deti a dospelí s rôznym stupňom mentálneho postihnutia.

    Podľa portálu je v ústave 47 detí, mnohé sa nemajú kam vrátiť a nikto sa o ne nezaujíma, keďže pochádzajú z problémových rodín. Preto sú v zariadení aj osoby, ktoré už dávno prekročil prah dospelosti.

    Podľa bývalých zamestnancov sestry zverené deti a aj dospelých klientov fyzicky a psychicky týrali. Jedna z bývalých zamestnankýň ústavu portálu opísala, ako napríklad rehoľníčka jedno dievča zbila a kopala na zemi.

    Média opisujú aj prípad ťažko zdravotne postihnutej Mišky, ktorej priväzovali ruky opaskom k posteli. Dôvodom bolo to, že sa v noci zobudila, zasvietila a vyberala veci zo skrine. Niekedy ju sestry zamkli do zadnej miestnosti, kde musela sedieť v kresle až do rána.

    Bývalý terapeutka Monika portálu WP opísala, ako „rehoľné sestry deti bijú, kým zamestnanci používajú násilie, aby vykonali príkazy sestier“. Mnohé deti sa totiž proti priväzovaniu a zatváraniu do klietkových postelí urputne bránili.

    Terapeutka tvrdí, že ona aj s ďalšou kolegyňou tieto veci odmetali robiť. „Deťom ostali (na rukách) červené stopy po opasku, raz opatrovateľka utiahla šnúrku tak, že som Emilku nevedela odviazať. Bol tam uzol a musel som si pomôcť lyžičkou,“ opísala hrôzy terapeutka.

    Sestry mali údajne deti častovať aj hrubými vulgarizmami ako „vychovali ťa v maštali“, „tvoja matka je prostitútka“ či, „keď nebudeš poslúchať, dostaneš na zadok“, pričom používali vulgárne slová.

    Deti boli za trest tiež vyháňané von na dvor alebo na záhradu do mrazivého počasia, aby mrzli, a tiež boli nútené sa umývať v studenej vode.

    Deti údajne tiež trestali za to, že behali, nepočúvali či kričali. Sestra, ktorá v zariadení pracovala, deti bila mopom, metlou alebo klientov fackovala.

    Bývalá zamestnankyňa bola raz svedkom toho, ako tá istá rehoľníčka dala 40- či 50-ročnej mentálne postihnutej klientke takú facku, že si udrela hlavu o stenu. Nahnevalo ju, že klientka, ktorá sedela v kresle, vydávala rôzne zvuky.

    Zamestnankyňa má tiež nahrávky jedného dieťaťa, ktoré jej opisuje, ako jej spolubývajúcu z izby sestry bijú.

    Pani Marta, ktorá mala v zariadení v Jordanowe svoju dcéru, raz volala s riaditeľkou domova sociálnych služieb. Riaditeľka po skončení rozhovoru telefón zabudla zavesiť. Vtedy počula cez telefón, ako riaditeľka udrela jej dcéru, ktorá si nechcela zobrať lieky, a ako potom kričí: „Bolí! Pozri, čo si urobila! Tečie mi krv!“

    Všetky incidenty boli údajne hlásené riaditeľke domova sestre Bronislawe. Tá však nepodnikla žiadne kroky. Podľa zistení novinárov boli niektorí zamestnanci vystrašení a riaditeľky sa báli, mnohí mali strach, že prídu o prácu. Iní laickí zamestnanci sa na týraní klientov tiež podieľali.

    Aj z iniciatívy pani Marty bola už v zariadení kontrola, a to ešte v roku 2020. Úrad Malopoľského vojvodstva vtedy konštatoval, že „niektoré situácie sú v rozpore s platnými ustanoveniami o ochrane duševného zdravia“.

    Sestry v domove vinu popierajú

    Novinárom sa podarilo skontaktovať aj so sestrou Bronislawou, ktorá zariadeniu šéfuje od roku 2008.

    „Uisťujem vás, že nikto nezamykal deti do klietky,“ povedala dnes už bývalá riaditeľka ústavu novinárom portálu WP. Vzápätí priznala, že jedno dievča dali na noc do zamrežovanej postieľky, lebo všetko zašpiní a je agresívna. Sestra tvrdila, že má na to povolenie súdu. Na otázku, ktorý súd to povolil a kedy, neodpovedala.

    Riaditeľka mala údajne aj vydierať bývalú zamestnankyňu, ktorá podala svedectvo o praktikách v zariadení novinárom, a trvala na tom, aby to odvolala. Poľskí novinári priniesli aj svedectvo ženy, ktorá bola v zariadení v Jordanowe pred 60 rokmi. Tvrdí, že podobné praktiky boli v zariadení bežné už vtedy.

    Dnes sú už sestra Alberta, ktorá bola podľa výpovedí voči deťom a klientom zvlášť krutá, a rovnako aj riaditeľka sestra Bronislawa obvinené. Sestry vinu popierajú.

    Na incident reagovala aj generálna predstavená sestier prezentiek Anna Telusová, ktorá sa zaviazala túto záležitosť čo najskôr spravodlivo objasniť. Predstavená rádu okrem iného uviedla, že „charizmou našej kongregácie je vychovávať deti a mládež a starať sa o najslabších a bezbranných, preto nemôžeme tolerovať nič, čo je v rozpore s naším poslaním“.

    Minulý štvrtok sa rehoľa rozhodla, že sa vzdá prevádzkovania domova sociálnych služieb a jeho správu prevezme powiat (ekvivalent okresu) Sucha Beskidzka s tým, že zariadenie ostane v budovách rehole.

    Vedenie rehole tiež vyjadrilo pripravenosť spolupracovať so štátnymi orgánmi pri vyšetrovaní. Ďalšie rozhodnutia rehole budú závisieť od výsledkov prebiehajúcich konaní.

    Pavol Hudák / svetkrestanstva.postoj.sk

    The post Škandál v Poľsku appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Dielo Benedikta z Canfieldu v slovenskom preklade

    Koncom roka 2020 vyšla v bilingválnom latinsko-slovenskom vydaní 3. časť jedného z kľúčových diel kresťanskej mystiky, dielo Pravidlo dokonalosti od kapucína Benedikta z Canfieldu (1562 – 1611). Ide o dielo, ktoré, ako prezrádza aj svojím podtitulom „stručné a jasné zhrnutie celého duchovného života“, napĺňa kvality renesančného diskurzu vo svojej jasnosti, priamosti, otvorenosti a stručnosti. A hoci jeho myšlienková osnova sleduje obvyklú náuku o rozvoji duchovného života či o troch stupňoch dokonalosti, ako ju poznáme z diel iných kresťanských mystikov, je na nej vybudované dielo výnimočnej originality a vhľadu, ktoré čitateľ u iných autorov nenájde. Mimochodom, ide o dielo, ktoré malo rozhodujúci vplyv napríklad aj na sv. Vincenta de Paul. V jeseni 2021 roku vyšla opäť v preklade kapucína Ladislava Tkáčika a Eriky Juríkovej v jednom zväzku aj jeho 1. a 2. časť.

    Ide o renesančné mystické dielo, ktoré je precízne premyslené a koncipované, je založené na hlbokom klasickom vzdelaní a prenikavej inteligencii autora. Nejde o ľahký text a aj preto bolo často chybne interpretované ako obhajoba duchovného kvietizmu a pre niektoré formulácie bolo dokonca v roku 1689 zaradené na tzv. Index zakázaných kníh. Kniha Pravidlo dokonalosti nevznáša existenciálny nárok na nič menšie než na celého človeka. Teda je nebezpečné. Áno, skutočná kresťanská spiritualita je nebezpečná, pretože je premieňajúca, transformujúca, chce poznačiť aj to najnepatrnejšie. Nič nechce ponechať bez povšimnutia. Chce sa zmocniť všetkého, celého človeka, a tak realizovať aj jeho najnetušenejšie možnosti. Vedie poza známe, domácke a obvyklé do nepredstaviteľnej šírky. Náš malý osobný príbeh chce vložiť do príbehu väčšieho, než sme si schopní čo i len predstaviť, chce ho zrýmovať s totálnym príbehom vtelenia, vykúpenia a spásy.

    Ide o dielo, ktoré sa môže čitateľovi vzpierať. Jeho odomykajúcim momentom, ktorý zavádza do diskurzu o spiritualite a mystike aj ten neslýchane opovážlivý a tak intelektuálne pohoršlivý nárok nesúmerateľnosti kresťanstva s inými spirituálnymi tradíciami, je totiž jeho trvanie na sebazdieľaní Boha so všetkou závažnosťou tohto tvrdenia. Jeho predpokladom je uznanie radikálnej odlišnosti človeka a Boha, no i ľudskej stvorenosti, podmienenosti. Trvanie na tom, že ľudská bytosť je uspôsobená takéto sebazdieľanie Boha odkryť, uniesť a vydržať. Karl Rahner to objasňuje mimoriadne trefne: „Ak hovoríme, že ,človek je udalosťou absolútneho Božieho sebazdieľania‘, chceme tým zároveň vyjadriť, že Boh pre človeka nielen existuje vo svojej absolútnej transcendentalite ako absolútny, vždy vzdialený, radikálne neprístupný horizont a pôvod… ale aj to, že Boh sa dáva ako taký, ako on samotný… Keď hovoríme, že Boh sa nám dáva v absolútnom sebazdieľaní, potom tým na druhej strane tvrdíme, že toto Božie sebazdieľanie je nám dávané ako blízkosť a nie len ako nejaká vzďaľujúca sa prítomnosť či horizont transcendencie…“ (Základy křesťanské víry. Svitavy: Trinitas, 2002, s. 180). Nekonečné sa zdieľa konečnému na spôsob tajomstva bez toho, aby si ho podrobilo, aby sa ono pod jeho ťarchou rozrušilo a zrútilo. Skôr naopak, práve takto realizuje obdarovaný svoje najvlastnejšie možnosti. Len takto bola a stále aj je mysliteľná spirituálna i mystická cesta človeka.

    Ako však čítať renesančný text poctivo? Ako sa na ňom nedopúšťať interpretačného násilia, ako ho nedoráňať či ako sa s ním neminúť? Určite aj vďaka tomu, že ho budeme vedome čítať z vlastnej pozície. Že mu položíme vlastné otázky, že o ňom budeme pochybovať, že budeme pochybovať o svojom čítaní, a tak mu umožníme, aby nám odpovedal. Že s ním vstúpime do poctivého dialógu a on nás vpustí do svojho sveta, ktorý sa stane aj naším svetom. Prisvojí si nás a my jeho. To platí osobitne o tzv. klasických textoch, kde adjektívum „klasický“ chce zachytiť práve mimoriadny potenciál rezonancie s podstatným, ktoré sa ako také môže dotknúť čitateľa aj celé stáročia po svojom vzniku. Text Pravidla dokonalosti je určite takýmto textom.

    Ak by bolo treba čitateľa do samotného textu Benedikta z Canfieldu nejako voviesť, mohlo by nám pomôcť pár vypožičaných slov z Knihy osobných rád od anonymného autora mystického stredovekého diela Oblak nevedenia: „Veď to sám Boh vo svojej dobrote pohýna a mnohorakým spôsobom sa dotýka rozličných ľudí… Ako by len niekto mohol povedať, že Boh nemôže osloviť pomocou tohto spisu teba či ktoréhokoľvek tebe podobného človeka“ (The Book of Privy Counseling 11, f. 102b).

    Ladislav Tkáčik, OFMCap

    Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 02/2021.

    Viac o knihe sa dozviete TU.

    The post Dielo Benedikta z Canfieldu v slovenskom preklade appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Stretnutie Arnoldovej rodiny

    18. jún 2022 bol pre Arnoldovu rodinu na Slovensku výnimočný. Stretli sa všetky tri rehoľné kongregácie, ktoré založil svätý Arnold Janssen: SVD – Spoločnosť Božieho Slova, SSpS – Služobnice Ducha Svätého a SSpS AP – Služobnice Ducha Svätého ustavičnej poklony. Respektíve sa stretli verbisti, modré a ružové sestry.

    Ružové sestry vyžiadali povolenie pre toto stretnutie od svojho generálneho vedenia. Majú totiž prísnu klauzúru, ktorá vychádza z ich spirituality – život v skrytosti pre Ježiša a adorovanie Ježiša v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej.

    Bolo to milé neformálne stretnutie v záhrade Kláštora Najsvätejšej Trojice. Páter provinciál Pavol Kruták SVD viedol slávnostné vešpery. Po nich nasledovala opekačka, skvelé jedlo, krásne rozhovory i zábavná vsuvka (v nej mali desiati odvážlivci so zápalkou v ústach povedať názov zvieratka a diagnózy, ktoré si vytiahli a ostatní hádali).

    Tak ako verbisti aj modré sestry si veľmi vážime ružové sestry, že nás nesú v svojich modlitbách. Sme vďační Bohu za dar tohto mimoriadneho stretnutia.

    Text pripravil:  frt. David Kancian SVD

    Zdroj: verbisti.sk

    The post Stretnutie Arnoldovej rodiny appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Pápež komboniánom: Misionár v spojení s Majstrom prekračuje svoje limity

    Človeka v misii poháňa Kristova láska, ktorá mu umožňuje prekročiť vlastné limity. „Misionár je učeník, ktorý je tak spojený so svojím Majstrom a Pánom, že jeho ruky, myseľ a srdce sú „kanálmi“ Kristovej lásky.“ O tom hovoril v sobotu 18. júna pápež František pri stretnutí s Komboniánskymi misionármi Ježišovho Srdca, zhromaždenými na generálnej kapitule, ktorých prijal na audiencii vo Vatikáne.

    Rehoľa komboniánov sa nazýva podľa svojho zakladateľa sv. Daniela Comboniho (1831-1881), misijného biskupa, ktorý pôsobil v sudánskom Chartúme ako apoštolský vikár pre Strednú Afriku a založil mužskú aj ženskú vetvu komboniánskej rehole.

    Motto súčasnej generálnej kapituly znie: „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Zakorenení v Kristovi spolu s Combonim“. Pápež František sa s misionármi podelil s podnetmi práve na túto tému:

    „V skutku, misia – jej zdroj, jej dynamika a jej plody – je úplne závislá od spojenia s Kristom a od sily Ducha Svätého. Ježiš to jasne povedal tým, ktorých si vybral za „apoštolov“, t. j. „vyslaných“:  «Bezo mňa nemôžete nič urobiť» (Jn 15,5). Nepovedal: „Môžete urobiť málo“, nie, povedal: „Nemôžete urobiť nič“. V akom zmysle? Môžeme robiť veľa vecí: iniciatívy, programy, kampane… veľa vecí, ale ak nie sme v Ňom a ak cez nás neprechádza jeho Duch, všetko, čo robíme, je v jeho očiach ničím, čiže to nemá žiadnu hodnotu pre Božie kráľovstvo.“

    Avšak, ak sme spojení s Kristom, prinášame hodnotné plody, a to je tajomstvo kresťanskej misie, vysvetlil ďalej Svätý Otec slovami:

    „Naopak, ak sme ako ratolesti dobre pripevnené k viniču, miazga Ducha prechádza z Krista do nás a všetko, čo robíme, prináša ovocie, pretože to nie je naše dielo, ale je to láska Krista, ktorá pôsobí cez nás. To je tajomstvo kresťanského života a zvlášť misie kdekoľvek – v Európe, v Afrike i na iných kontinentoch. Misionár je učeník, ktorý je tak spojený so svojím Majstrom a Pánom, že jeho ruky, myseľ a srdce sú „kanálmi“ Kristovej lásky. (…) Pretože „ovocie“, ktoré chce od svojich priateľov, nie je nič iné ako láska, jeho láska, ktorá pochádza od Otca a ktorú nám dáva s Duchom Svätým.“

    Pápež v tejto súvislosti pripomenul prácu zakladateľa rehole, ako aj charizmatickú osobnosť jej ženskej vetvy, rehoľnú sestru Františku Xavériu Cabriniovú (1850-1917):

    „Preto niektorí veľkí misionári, ako Daniele Comboni, ale napríklad aj Matka Cabriniová, žili svoje poslanie s pocitom, že ich oživuje a „poháňa“ Kristovo srdce, teda Kristova láska. A toto „poháňanie“ im umožnilo vyjsť von a dosiahnuť presah: nielen presah geografických hraníc a limitov, ale predovšetkým presah svojich vlastných osobných limitov. Toto je motto, ktoré vám musí rezonovať v srdci: ísť do presahu, ísť za, ďalej, vždy s očami na horizonte, lebo vždy je tu horizont, aby sme išli zaň. To, k čomu nás podnecuje Duch Svätý, je vyjsť zo seba samých, z našich uzavretostí, z našej sebastrednosti, a ísť k druhým, na periférie, kde je najväčší smäd po evanjeliu.“

    Audiencia komboniánskych misionárov sa konala len niekoľko dní pred sviatkom Ježišovho Najsvätejšieho Srdca, ktoré si osobitne ctia. „Základnou črtou Kristovho Srdca je milosrdenstvo, spolucítenie a nežnosť,“ poznamenal pápež František a misionárov povzbudil, aby aj oni používali tento „univerzálny jazyk“ lásky:

    „Milosrdenstvo a láskavosť je univerzálny jazyk, ktorý nepozná hranice. Avšak toto posolstvo nesiete nielen ako jednotliví misionári, ale ako spoločenstvo, a to znamená, že treba dbať nielen na osobný štýl, ale aj na štýl komunitný.“

    V súvislosti s komunitným misijným svedectvom Svätý Otec pripomenul Ježišove slová: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ (porov Jn13,35).

    Zdroj: VaticanNews, mh, jb
    Ilustračné foto: Markéta Zelenková / Člověk a Víra

    The post Pápež komboniánom: Misionár v spojení s Majstrom prekračuje svoje limity appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Pápež: Komunikovať bez mediálnej špiny je profesia, ale aj povolanie

    Spoločnosť sv. Pavla (paulíni) má od svojho zakladateľa bl. Jakuba Alberioneho charizmu súžiť evanjelizácii cez médiá. Pestovať komunikáciu s „evanjeliovosťou“ a „čistotou“ nie je len profesia, ale povolanie, zdôraznil pápež.

    Pri príležitosti generálnej kapituly paulínov sa v sobotu 18. júna Svätý Otec prihovoril členom rehole pri osobitnej audiencii vo Vatikáne. Najprv im na papieri odovzdal svoj pripravený príhovor zameraný na „medziosobné vzťahy v globalizovanom a hyperprepojenom svete“. Potom im dal spontánnymi slovami niekoľko podnetov o dôležitosti ich charizmy pre Cirkev a pre celú spoločnosť. Okrem iného uviedol:

    „Komunikácia je viac než len povolanie: je to poslanie. … A vy máte povolanie komunikovať čisto, evanjeliovo. Ak si zoberieme dnešné médiá, chýba v nich čistota, úprimnosť, úplnosť. Dezinformácia je na dennom poriadku: jedna vec sa povie, ale mnohé iné sa zatají. Musíme dbať na to, aby sa to v našej komunikácii viery nestalo, aby komunikácia vychádzala práve z povolania, z evanjelia, bola jasná, zreteľná, dosvedčená vlastným životom.

    Treba nielen komunikovať, ale aj vykúpiť komunikáciu zo stavu, v ktorom sa dnes nachádza, v rukách celého sveta komunikácie, ktorý buď hovorí polovicu, alebo jedna stránka ohovára druhú, očierňujú sa navzájom, či niektorá stránka ponúka na podnose škandály, pretože ľudia sa radi kŕmia škandálmi, teda jedia špinu. Nie je to pravda? Je to tak.

    Z komunikácie, toho vzťahu medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým, ktorý je v znamení Trojice, sa tu stáva tento nestráviteľný, špinavý, nečistý pokrm. Vaším poslaním je, aby komunikácia bola čistá, jasná a jednoduchá. Nezanedbávajte to, je to veľmi dôležité!“

    Zdroj: Vatican News, jb
    Foto: Markéta Zelenková / Člověk a Víra

    The post Pápež: Komunikovať bez mediálnej špiny je profesia, ale aj povolanie appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Viera do vrecka: Stačí, že nám je spolu dobre v kostole? (video)

    Ľudia vonku čakajú dobré slovo a posolstvo o Božej láske. Čo nám bráni vychádzať k nim?

    V júnovej relácii privítame ľudového misionára redemptoristu p. Michala Zamkovského, laického misionára Petra Zamkovského a saleziána Stanislava Hurbaniča.

    Predchádzajúce diely a bonusové videá si môžete pozrieť na saleziánskom youtube kanáli.

    Viac o tejto téme si môžete prečítať v praktickej brožúrke Vydavateľstva DON BOSCO s názvom Cirkev na ceste k pokore, ktorej autorom je p. Michal Zamkovský, CSsR.

    The post Viera do vrecka: Stačí, že nám je spolu dobre v kostole? (video) appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Seminár o duchovnom zneužívaní

    Únia európskych konferencií vyšších predstavených (UCESM; www.ucesm.net), zastrešená Kongregáciou pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, organizovala v dňoch 28. apríla a 18. mája 2021 webinár na citlivú tému duchovné zneužívanie. Každý deň ponúkol dva prednáškové vstupy, priestor na diskusiu v skupinkách a otázky. Prvý deň prednášala sr. Katharina Kluitmann, OSF (teológia, psychológia) a Doris Reisinger-Wagner (teológia, filozofia); druhý deň sr. Véronique Margron, OP (morálna teológia) a fr. Brendan Geary, FMS (klinická psychológia). Webinára som sa zúčastnil iba v prvý deň, a preto ponúkam všeobecné zhrnutie k téme a stručnú syntézu tohto dňa.

    Dôsledky duchovného zneužívania môžu byť veľmi závažné: tento typ zneužívania atakuje slobodu človeka, ktorá je nevyhnutným predpokladom možnosti vzťahu s Bohom. V tomto zmysle, ako bolo počas seminára spomenuté, môže byť duchovné zneužívanie horšie ako zneužívanie súvisiace s oblasťou sexuality. Je preto nevyhnutné, aby tento údajne dosť rozšírený fenomén, v rámci ktorého už prebiehajú šetrenia zvlášť závažnejších prípadov, bol dobre pomenovaný, aby mohli byť chránené obete a kde je to potrebné aj poskytnutý terapeutický proces obetiam i perpetrátorom. Cieľom štúdia reality duchovného zneužívania sú v neposlednom rade aj úpravy v kánonickom práve, ktoré by umožňovali aplikovať sankcie voči páchateľom.

    Webinár sa niesol v pokojnej atmosfére ponuky kompetentných príspevkov a dialógu. Práve ponúkanie solídnych obsahov a príslušný dialóg sú v akejkoľvek oblasti ľudského poznania a života jedinou alternatívou k fenoménu zneužívania.

    Sr. Katharina pekne a jasne prezentovala charakteristiky duchovného zneužívania, z ktorých sú viaceré známe. Niektoré z nich azda prevažujú v ženských komunitách, no sú medzi nimi aj také, ktoré sa vedia objaviť aj v mužskom spoločenstve. Boli spomenuté napríklad prekračovanie hraníc (violation of privacy), keď osoba stráca osobný ochranný priestor. V komunitách sa to deje napr. duchovným sprevádzaním, umožneným len v rámci samotnej komunity. Ako ďalší bol spomenutý zákaz kontaktov zvonka, osobných, ako aj v rovine formácie – prostredníctvom rozličných tematických kurzov. Tento prístup je akousi „mystickou manipuláciou“, v ktorej sa skupina navonok považuje za elitnú, za lepšiu ako zvyšok sveta a smerom dovnútra je spoločenstvo stavané nad jednotlivca. Podobnou charakteristikou je idealizácia komunity, považovanej za jedinú so správnou spiritualitou. Tieto dynamiky majú svoje pozadie v narcistickom prežívaní. Duchovné zneužívanie v podobe znevažovania druhých zasa spôsobuje zmätenosť v oblasti emócií osoby. Zlyhanie sa tu považuje za neprijateľné, čo je hrubo neľudské, keďže sa nerešpektuje charakter človeka „in via“, ktorý je na ceste rastu. Produkuje sa tak neustála frustrácia, lebo takýto typ „dokonalosti“ je nedosiahnuteľný. Azda najhoršou formou a zároveň najmenej zrelým obranným mechanizmom páchateľa pri tomto type duchovného zneužitia je dynamika nazývaná „splitting“, keď si páchateľ, ktorý nemôže nevnímať vlastnú biedu, nasadzuje masku dokonalosti, povyšuje seba a ponižuje druhých: dôsledkom je nemožnosť vykúpenia toho, čo je nezdravé.

    Je dôležité uvedomiť si, že nie všetci páchatelia duchovného zneužívania majú zlé úmysly: zlobu svojho konania si nemusia uvedomovať. No vždy z toho majú nejaký prospech a vždy je to v logike narcizmu. Čím menej je však ich správanie uvedomelé, tým sú nebezpečnejší. Obeťami duchovného zneužívania sú najčastejšie mladí rehoľníci, mladí vekom alebo aj skúsenosťou života vo viere.

    Aké sú východiská? Predovšetkým pomenovať tieto dynamiky, uvedomiť si ich a dávať v komunitách priestor supervízii s prizvaním autorít a odborníkov.

    Doris Reisinger-Wagner, spolupracujúca aj s nemeckou biskupskou konferenciou, hovorila o formách duchovného zneužívania. Jej prezentácia bola skvelá veľkým prehľadom a zároveň zarážajúcim svedectvom množstva prípadov. Vzácnosť jej kompetencie plynie aj z vlastnej skúsenosti, keďže sama bola v rehoľnej formácii duchovne zneužívaná, čo ju viedlo k opusteniu zasväteného života.

    Hovorila o troch formách zneužívania: 1) zanedbávanie (negligence); 2) manipulácia; 3) násilie. Zaujímavým a azda aj prekvapujúcim je prvý typ duchovného zneužívania, a to „zanedbávanie“. Ide o zanedbanie poskytnutia potrebnej formácie tým, ktorí na ňu majú nárok a potrebujú ju, čo v duši zanecháva ako dôsledok zmätok (perplexity). Táto forma zneužívania je spolu s manipuláciou nutným krokom predchádzajúcim násilie. Jednoducho tam, kde chýba potrebné poznanie, je veľmi ťažko možné, aby sa žilo v atmosfére a procese zdravého duchovného vývoja.

    Ako jeden z príkladov na rozlíšenie zneužívania uviedla bežnú situáciu zo života: umývanie záchodov. Záchody je bezpochyby treba umývať. A na tom, kto to v spoločenstve urobí, sa treba dohodnúť, či prípadne určiť niekoho, ak by sa k tomu nik nemal. Určiť niekoho do tejto služby je celkom v poriadku. Avšak treba to urobiť výlučne v externej rovine. Znamená to, že ak sa k usmerneniu umývať záchody pridá komentár (výslovný či implicitný) „aby si rástol v pokore“, už to prekračuje hranice a stáva sa duchovným zneužitím. Ide tu o to, že nikdy nemôžem motivovať svoju požiadavku voči druhému hodnotením jeho duchovného stavu a pobádať ho (tlačiť ho) tým k práci na nejakej konkrétnej duchovnej kvalite alebo čnosti. Toto je výlučný priestor jednotlivca a slobody jeho vzťahu s Bohom.

    Skúmanie témy duchovného zneužívania je nový predmet a – ako to relátori spomenuli – vyžaduje si ešte veľa práce a uvažovania. Potrebnej práce a uvažovania, aby sa zasvätený život naplno rozvíjal vo svojej kráse a sile a mohol svedčiť dnešnému svetu. Slová o kráse zasväteného života veľmi sympaticky zazneli práve z úst Doris Reisinger-Wagner aj napriek jej negatívnej osobnej skúsenosti.

    Pavel Prihatný, OFMCap

    Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 02/2021.

    The post Seminár o duchovnom zneužívaní appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Zasvätení uvažovali o téme duchovného zneužívania

    Únia európskych konferencií vyšších rehoľných predstavených (U.C.E.S.M. – L’Unione delle Conferenze Europee dei/lle Superiori/e Maggiori) pripravila v dňoch 28. apríla a 18. mája 2021 webináre na tému duchovného zneužívania, ktoré boli tlmočené do štyroch jazykov: angličtiny, taliančiny, francúzštiny a španielčiny. Zo Slovenska sa webinárov zúčastnilo približne 20 zasvätených. Prednášky a nahrávky sú k dispozícii aj na webstránke UCESM.

    „Páči sa mi, že UCESM reaguje odborne na aktuálne potreby. Iniciatíva pozerať sa na zasvätený a duchovný život v pravde a s odvahou vychádza „zhora“. Veľmi výhodný je online prenos aj to, že prednesené materiály zostávajú na kanáli Youtube. Duchovné zneužívanie nie je ľahká téma, hovorí o navonok málo zjavnej deštrukcii osoby. Páčilo sa mi, že boli prezentované mnohé konkrétne príklady a tiež odborný výklad, ako takéto zneužívanie rozoznať a ako sa postaviť k obeti a zneužívateľovi. Veľmi cenné bolo analyzovanie tejto skutočnosti vzhľadom na sľub poslušnosti. A dovolím si povedať (hoci nie som odborníčka), že na Slovensku – najmä ako následok komunistickej minulosti – je tento fenomén nevedomky zakorenený v mnohých zasvätených osobách. Nejaký typ odborného seminára by preto mohol byť aj pre nás cennou pomocou.“ sr. Miroslava Tarajová, Inštitút Dcér Márie Pomocnice

    „Webinár Abuso Spirituale bol pre mňa skvelou príležitosťou stretnúť (aspoň takto na diaľku) mnohých rehoľníkov – sestry i bratov, ktorým záleží na obnovení rehoľného života vo svojich inštitútoch. Prednášky boli ozaj zaujímavé, oslovili ma hĺbkou témy – pohľad na to, ako formujeme mladých, ako žijeme v našich komunitách… zaujímavá bola aj celková reflexia, a to nielen psychologická, ale aj teologická. Napriek tomu, že sa denne zaoberám témou zneužívania, bolo to pre mňa obohacujúce a zároveň mi to prinieslo aj veľa nových poznatkov. Asi najviac sa ma dotkla prednáška sr. Kathariny Kluitmann, ktorá predstavila duchovné zneužite na rôznych úrovniach a poukázala aj na to, ako ono ovplyvňuje vnútornú slobodu človeka, jeho kreativitu, sebahodnotu atď. Prekročenie hraníc, manipulácia, poníženie i veľa našich zvykov či zlozvykov, ktoré si vysvetľujeme nábožensky, sú v podstate násilím. Je silné počuť tieto myšlienky od ľudí, ktorí sú sami v pozícii autority. Vidím v tom nádej, že zmena sa môže stať reálnou, že budeme postupne stále viac citlivejší na ľudskú zraniteľnosť. Viem, že niekedy sa tieto postoje zdajú byť v protiklade s tradíciou, s tým, ako sme zvyknutí chápať poslušnosť, tichosť, komunikáciu, ale verím, že aj skúsenosť uvedených webinárov môže priniesť šírenie pravdy týchto myšlienok a pomôže účinnej reflexii našich postojov.“ sr. Agnieszka Jarkovska, Inštitút sestier kapucínok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

    „Seminár o duchovnom zneužívaní ma obohatil okrem iného aj tým, že mi pomohol uvažovať o nás zasvätených a o hlbokom vplyve našej formácie. To mi opäť pripomenulo veľkú tému, a to je formácia samotných formátorov. Spomínajúc si na mojich formátorov, ma to viedlo až k uvažovaniu nad spolubratmi, ktorí prežili svoju formáciu počas totality. Natíska sa tu možno až potreba venovať viac pozornosti starším spolubratom, ktorí prežili svoju formáciu počas obdobia totality, keď formácia mala rôzne obmedzenia nielen zo strany režimu, ale aj zo strany možností rehole a samotných formátorov. Ak zneužívanie moci zo strany formátora – podľa dnešných poznatkov – spôsobuje rany v duševnom a duchovnom živote osoby, potrebujeme uvažovať, ako pomáhať zasväteným, ktorí sú zranení nedokonalosťami formácie za totality.“ Rastislav Hamráček, Saleziáni dona Bosca

    Únia konferencií vyšších rehoľných predstavených Európy združuje 39 národných konferencií vyšších rehoľných predstavených z 28 európskych krajín a zastrešuje približne 250 000 zasvätených. Sídlo Únie je v Bruseli. Členom UCESM je aj Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku (KVRPS).

    -jk-

    Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 02/2021.

    The post Zasvätení uvažovali o téme duchovného zneužívania appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    8-ročná závislosť na hazarde ma dostala na ulicu – kapucín Peter Vician | GODZONE Podcast Flešbeky (video)

    Kapucín Peter Vician hovorí svoj životný príbeh, v ktorom sa v mladosti stal závislý na hazarde. Opisuje, ako sa krok po kroku zadlžoval, strácal vzťahy a aj zmysel života. Skončil na ulici v Prahe, kde niekoľko mesiacov žil ako bezdomovec. V rodine a v spoločenstvu našiel bezpodmienečné prijatie a rozhodol sa svoj život dať Bohu a neskôr vstúpiť do rehole.

    0:00 Úvod
    0:50 3 úvodné otázky
    3:05 Moment stretnutia sa so živým Kristom
    4:22 Závislosť na hazarde
    13:47 Návrat domov a splácanie dlhov
    17:26 Prijatie v spoločenstve
    19:53 Rozhodnutie pre Ježiša
    27:43 Začiatok obsahu pre Youtube
    28:00 Rozhodnutie vstupu do rehole
    35:06 Sľuby kapucínov
    40:10 Mystické zážitky
    41:40 Spovedanie
    42:24 Život v reholi

    Prevzaté s dovolením z YouTube kanála GODZONE Daily.

    The post 8-ročná závislosť na hazarde ma dostala na ulicu – kapucín Peter Vician | GODZONE Podcast Flešbeky (video) appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Kontemplatívny život – svetlá na synodálnej ceste

    V duchu tohto hesla sa niesol tohoročný Deň Pro orantibus, ktorý je tradične venovaný modlitbám za kontemplatívny život a organizovala ho Biskupská komisia pre zasvätený život Konferencie biskupov Španielska na Slávnosť Najsvätejšej Trojice dňa 12. júna 2022.

    Slávnostná svätá omša sa slávila o 12.00 hod. v kláštore La Trapa v diecéze Palencia a v čase 18.00 – 19.00 hod. prebiehala adorácia za pokoj v kláštore klarisiek s mottom „Klaňajme sa Bohu života a pokoja“.

    Organizátori pripomínajú tri piliere kontemplatívneho života: načúvanie, premena, spoločenstvo.

    „Tí, ktorí pre nasledovanie Pána zanechali všetko, stávajú sa svedkami Svetla a Božiemu ľudu prinášajú svoju ,tajomnú plodnosť‘, tak kľúčovú pre synodálny rast. Osoby kontemplatívneho života sú hlboko synodálne. Nie pre svoje mimoriadne úsilie, ale pre svoj charizmatický základ. Do tej miery, akou hľadajú Božie svetlo a prinášajú ho pred tvár Cirkvi,  sú nositeľmi synodálnej skúsenosti, schopnej prebudiť synodalitu aj v iných. Tí, ktorí vedia načúvať Pánovi, ukazujú iným cestu otvárania sa druhým, povzbudzujú k neustálej osobnej premene podľa Božej vôle, cvičia sa vo vytváraní bratského spoločenstva a osvetľujú ostatným chodníky zmierenia a pokoja.

    V tento deň s vďačnosťou a nádejou hľadíme na našich kontemplatívnych bratov a sestry a prosíme Pána, aby ich ochraňoval a dal im zažiariť uprostred nás. Opierame sa o ich múdrosť a vernosť pri budovaní Cirkvi na pevných a trvácnych základoch. Oni svojím svedectvom pohýnajú Cirkev rozširovať pole svojej pôsobnosti. Ich neprestajná modlitba, otvorená Božiemu slovu, vyprosuje milosti pre naše synodálne úsilie. Ich bratský pohľad, neprestajne hľadajúci priestor na zmierenie a spoločenstvo, nás vyzýva upevňovať zväzky, ktoré budujú Božie kráľovstvo. Kontemplatívny život nás neustále približuje k žiare Najsvätejšej Trojice, aby radosť z kráčania po synodálnej ceste zakúsil Boží vo všetkých kútoch zeme,“ uvádzajú vo svojom príhovore k Dňu Pro orantibus 2022 členovia Biskupskej komisie pre zasvätený život.

    Podľa www.conferenciaepiscopal.es spracovala Zuzana Morávková

    The post Kontemplatívny život – svetlá na synodálnej ceste appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)