Príloha I.: Homília a Katechizmus Katolíckej Cirkvi

157. V rokoch po Druhom vatikánskom koncile – najmä počas zasadania Biskupskej synody –sa osobitná pozornosť venovala nutnosti zapracovať do homílie hlbšiu náuku Cirkvi. V tomto smere predstavuje pre kazateľa skutočne užitočný zdroj Katechizmus Katolíckej cirkvi, no je dôležité, aby ho používal spôsobom zhodujúcim sa s cieľom homílie.

158. Rímsky katechizmus, ktorý bol publikovaný pod vedením otcov Tridentského koncilu a ktorý v niektorých vydania zahŕňa aj praxis catechismi, rozdeľoval obsah katechizmu podľa evanjelií stanovených na cezročné nedele. Preto nás neprekvapuje fakt, že po uverejnení nového katechizmu v línii Druhého vatikánskeho koncilu nasledoval návrh urobiť niečo podobné aj ohľadom Katechizmu Katolíckej cirkvi. Takáto iniciatíva však čelí viacerým praktickým prekážkam. Kľúčová sa týka základnej námietky, podľa ktorej nedeľná liturgia nie je „príležitosťou“ na prednesenie homílie na tému, ktorá nie je v súlade s liturgickým obdobím a jeho témami. Napriek tomu môžu existovať osobitné pastoračné dôvody, ktoré si vyžadujú predloženie špecifického aspektu doktrinálneho alebo morálneho učenia Cirkvi. Takéto rozhodnutie si vyžaduje pastoračnú rozvážnosť.

159. Na druhej strane, tie najdôležitejšie náuky sú ponúknuté v najhlbšom zmysle Svätého písma, ktorý sa ukazuje práve vtedy, keď je Božie slovo hlásané v liturgickom zhromaždení. Úlohou kazateľa nie je prispôsobovať omšové čítania vopred zvolenej tematickej schéme, ale vyzvať poslucháčov, aby sa zamysleli nad vierou Cirkvi, ktorá sa prirodzene vynára z Písma v kontexte liturgického slávenia.

160. S ohľadom na uvedené, prinášame v Dodatku tabuľku, v ktorej sú uvedené paragrafy Katechizmu Katolíckej cirkvi, týkajúce sa biblických čítaní na nedele a sviatky. Tieto boli zvolené preto, že citujú alebo odkazujú na špeciálne čítania, alebo preto, že sa venujú témam obsiahnutým v týchto čítaniach. Kazateľ sa povzbudzuje k tomu, aby katechizmus nepoužíval len povrchne a zbrklo, ale aby meditoval nad tým, ako jeho štyri časti navzájom súvisia. Napríklad na Piatu nedeľu Cezročného obdobia hovorí prvé čítanie o starostlivosti o chudobných, druhé čítanie o bláznovstve kríža, tretie o učeníkoch, ktorí sú soľou zeme a svetlom sveta. Odkazy na katechizmus tieto čítania spájajú s rôznymi základnými témami: ukrižovaný Kristus je Božou múdrosťou, o čom sa tu uvažuje v súvislosti s problémom zla a zdanlivou Božou bezmocnosťou (272); kresťania sú pozvaní na to, aby boli svetlom sveta, napriek prítomnosti zla, pričom ich poslaním je byť semenom jednoty, nádeje a spásy pre celé ľudstvo (782); účasťou na Kristovom veľkonočnom tajomstve, ktorého znakom je veľkonočná svieca, ktorej svetlo dostávajú novopokrstenci, sa my sami stávame takýmto svetlom (1243); „aby posolstvo spásy ukázalo pred ľuďmi svoju silu pravdy a vyžarovania, musí ho potvrdzovať svedectvo života kresťanov“ (2044); toto svedectvo nachádza osobitné vyjadrenie v našej láske ku chudobným (2443 – 2449). Keď bude kazateľ používať katechizmus takýmto spôsobom, môže pomôcť ľudu integrovať Božie slovo, vieru Cirkvi, morálne požiadavky evanjelia aj osobnú i liturgickú spiritualitu.