09:00 – Zamyslenia na dnes

Myslím, že práve slová sv. Otca Františka vystihujú situáciu, v ktorej sa momentálne nachádzame a čím každodenne žijeme. Hromadná nákaza – koronavírus – je základnou témou nie len v Bolívii, ale v celom svete. Aj keď všetci vieme, ako vplýva nákaza na ľudstvo, každá krajina ju prežíva odlišne, konfrontuje vírus rôznymi opatreniami.

“Nech sa otvorí srdce toho, ktorý má, aby sa naplnili prázdne ruky toho, ktorému chýba to najzákladnejšie.” (Pápež František)

Kým sa cez sociálne siete šírili informácie o nebezpečnom víruse, ktorý alarmuje Čínu, postupne Európu, tu v Amerike, sme tomu nedávali zvláštnu pozornosť. V Bolívii sa začalo so striktnými opatreniami hneď pri prvom potvrdenom prípade Covid-19. Písal sa deň 12.marec. V médiách hlásili, že prvým prípadom je 65 ročná žena v Oruro. Oruro je stredne veľké mesto, v ktorom sme 15. januára tohto roku založili novú komunitu Misijných sestier Služobníc Ducha Svätého, ktorej členkou som aj ja spolu s dvomi spolusestrami.

V spomínaný deň som cestovala do Santa Cruz na stretnutie sestier našej provincie (čo je približne 14 hodín cesty autobusom). Netušila som, že v priebehu jedného dňa sa situácia môže vďaka jednému prípadu koronavírusu úplne zmeniť. Pricestovala som do Santa Cruz a začala sa šíriť informácia, že sa od 15.marca uzatvorí mesto Oruro, nebude možné cestovať – teda ani z Orura ani sa vrátiť. Takže som sa po príchode do Santa Cruz čo najrýchlejšie pobrala do Oruro, aby som sa tam vôbec dostala. A naozaj, prišla som 14. marca večer domov a od 15. marca už nefungovala žiadna doprava. O dva dni nato, sa uzatvorili všetky letiská, autobusové stanice, školy, pracoviská a Bolívia začala dvojtýždňovú karanténu. Rada by som tu vysvetlila, čo znamená karanténa v Bolívii. Lebo je odlišná od tej, ktorá sa žila na Slovensku. Karanténne opatrenia Bolívie sú: okrem toho, že je všetko zatvorené, môžeme vychádzať na nákup iba raz v týždni, a to nie v ktorýkoľvek deň. Nakúpiť sa dá v deň, ktorý prislúcha číslu ukončia občianského preukazu. Polícia a vojaci kontrolujú pri vstupe na trh občiansky preukaz. Ak sa vyberieš do mesta v deň, ktorý ti neprislúcha a polícia to zistí, okrem zaplatenia pokuty ťa zatvoria na 8 hodín. Je úplný zákaz akejkoľvek dopravy, už či mestskej, medzimestskej, či taxíkov. V prípade potreby, ako napr. pohybovanie sa autom z dôvodu dopravy potravín, humanitárnej pomoci, zdravotnej pomoci, je potrebné žiadať si povolenie od vlády prostredníctvom formuláru online. A napísať žiadosť neznamená, že ju automaticky schvália. My čakáme schválenie už 2 týždne a myslím, že žiadne nedostaneme. Opatrenia sú dosť striktné hlavne kvôli tomu, že tu nie je takmer žiaden zdravotný systém, nemocnice nie sú pripravené, respiračné prístroje nemáme… A čo je smutné a asi nikde vo svete sa nemôže stať, iba v Bolívii, že ľudia protestujú pred nemocnicami, aby tam nedoviezli pacienta s koronavírusom. Jednoducho zablokujú vchod a nedovolia prístup. Myslím, že mnohí z nás to nechápeme, preto sa ani nepokúšam o vysvetlenie. Jednoducho takto tu fungujeme.

Po prvých dvoch týždňoch karantény sa zhodnotilo, že je potrebné predĺženie aspoň do 15.apríla. Ľudia začali byť nervózni, lebo mnohí nemajú stále zamestnanie, zarábajú si z predajov na trhu, a z práce, ktorú si hľadajú v konkrétnom dni. Mnohým došli zásoby, finančné prostriedky a nebolo z čoho nakúpiť. Situácia začala byť dosť alarmujúca.

Pár dní pred začatím karantény, som prevzala riadenie Diecéznej charity. Netušila som, čo všetko nás čaká zvlášť v týchto náročných chvíľach… ako komunita na novom mieste pôsobenia, nepoznáme takmer nikoho, nemohli sme začať pracovať na miestach určenia. Vidiac však túto situáciu, v ktorej mnohí ľudia z periférnej časti mesta kričia o pomoc, lebo sa nemajú ako dostať do mesta na nákup a vlastne ani nemajú z čoho nakúpiť, sme začali najskôr farskú charitu, kde sa rozdávali základne suché potraviny, ako ryža, cukor, cestoviny, olej a pod. Neskôr, keď aj po 15. apríli sa predĺžila karanténa do konca apríla, sme sa pustili do tvrdej práce ako Diecézna charita. Všetky zásoby suchých potravín sme rozdelili do tašiek pre chudobné rodiny. Aj vďaka dobrodincom, sa do dnešného dňa dostalo humanitárnej pomoci viac ako 1500 rodinám. Nebolo jednoduché identifikovať miesta, kde je značná chudoba, keďze takmer nikoho nepoznáme, ale tu sa ukázalo, ako Boh má svoj plán s tými, ktorí chcú pomôcť. Vďaka kňazovi našej farnosti sme sa „skamarátili“ s policajtmi a hasičmi, ktorí nás sprevádzajú na miesta potreby. Ako som už spomínala, nemáme ani len dovolenie používať auto na rozvoz humanitárnej pomoci, preto je dôležité, aby sme každý náš výjazd skoordinovali s políciou alebo hasičmi. Na rôzne miesta sme sa presúvali minimálne 2 autami, jedno policajné a druhé charitné. Po čase sa polícia dostala do úzkych, keďže nákaza postihla aj ich a zo dňa na deň, bolo poslaných do karantény 40 policajtov. Už nám nemohli poskytnúť auto. Ale nechceli nechať túto spoluprácu s charitou, lebo sa naozaj vidí potreba ľudí po každodennom chlebe. Od určitého momentu nás začali sprevádzať motorkami. Spolu sme tak mohli pomôcť mnohým rodinám. Pre mňa osobne je táto skúsenosť veľmi silná a emotívna. Zvyčajne políciu vnímame ako nebezpečenstvo, výstrahu… tu som však pochopila službu polície. Riskovať svoje životy kvôli zdraviu nás všetkých.

Karanténa sa neskončila ani 30. apríla. V Oruro sa prijali ešte striktnejšie opatrenia a do 10. mája sa uzatvára úplne. Čo znamená, že už nie sú otvorené ani obchody, ani trh, ani banky. Je celkový zákaz vychádzania z domu. Netuším, ako to tento týždeň zvládneme, ale viem, že nás čakajú náročné chvíle, týždne a mesiace po skončení karantény. Budeme musieť bojovať s chudobou a je potrebné sa na to pripraviť.

Posledné týždne sme vyzývali ľudí k solidarite, aby sa vedeli podeliť aj s málom, pretože je mnoho tých, ktorí nemajú ani to málo. Čo prinesú ďalšie dni, zatiaľ nevieme. Všetko je v Božích rukách. Ďakujme Bohu za zdravie, za každodenný chlieb, a vážme si každé stretnutie s blízkymi, podanie ruky či objatie, ktoré nám v týchto chvíľach veľmi chýbajú. Kiežby sa po skončení pandémie stal svet o čosi lepším.

Modlíme sa vzájomne za seba

Sára Tokarčíková, SSpS

Fotografie nájdete na stránke Misijných služobníc Ducha Svätého.

The post Misionárka sestra Sára sa zdieľa o situácii v meste Oruro v Bolívii appeared first on Zasvätený život.

(Slavomír Palfi) Boh je stále aktívny. Nie je to tak, že by určil zákony, „spustil“ tento svet ako nejaký program, a teraz sa nečinne pozeral, ako to celé funguje. Nie, Boh stále mocne a aktívne zasahuje do diania vecí, životov ľudí a prichádza s novým požehnaním, novými výzvami, „novým vínom“. Ale to prijme a využije iba ten, kto je „novým mechom“, teda obnovovaný jeho Duchom. Buďme aj my aktívni. „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ (Jn 5, 17)

(Slavomír Palfi) Keď píšem tieto zamyslenia, stále nie je možnosť slávenia verejných bohoslužieb. A teda ani pristupovania k prijímaniu Najsvätejšej Eucharistie. A práve Eucharistia je tým, čo podľa vyjadrení ľudí im teraz najviac chýba. To zjednotenie s Kristom takýmto „zázračným“ spôsobom. Teraz, keď nemožno prijímať Eucharistiu, si môžeme oveľa viac uvedomiť pravdu, že prijímanie Ježiša Krista pod spôsobom chleba a vína je stále úžasným a nezaslúženým darom a nikdy nie niečím všedným. A to ani v čase, keď ho takto budeme môcť znovu prijímať každý deň. „Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“ (Jn 6, 58)

„Buďte ženami milosrdenstva, expertkami na ľudskosť. Ženami, ktoré veria v revolučnú silu nežnosti a lásky“ – k tomuto vyzýva pápež František zasvätené panny –členky Ordo virginum – v posolstve pri príležitosti 50. výročia obnovenia obradu ich zasvätenia.

Túto formu zasväteného života, ktorá existovala už v časoch apoštolov, obnovil pápež sv. Pavol VI. prostredníctvom Kongregácie pre Boží kult 31. mája 1970. Odvtedy sa takto v Cirkvi zasvätilo vyše 5-tisíc žien.

Pri príležitosti spomínaného jubilea sa mali členky Ordo virginum stretnúť koncom mája v Ríme na 4. medzinárodnom stretnutí. V dôsledku pandémie však bolo podujatie zrušené. Svätý Otec im však napísal  posolstvo, v ktorom pripomína prorockú podstatu ich povolania: zasvätené panny sú obrazom Cirkvi ako Kristovej nevesty:

„Päťdesiat rokov od obnovenia rítu by som vám chcel povedať: neuhaste proroctvo vášho povolania! Ste povolané – nie vašou zásluhou, ale z Božieho milosrdenstva – aby ste vo svojom živote dali zažiariť tvári Cirkvi, Kristovej nevesty, ktorá je pannou, pretože aj napriek tomu, že ju tvoria hriešnici, uchováva celistvou vieru, plodí a dáva rásť novému ľudstvu.

Spoločne s Duchom, s celou Cirkvou a s každým poslucháčom Slova, ste pozvané odovzdať sa Kristovi a povedať mu: «Príď!» (Zjv 22,17), aby ste prebývali v sile darovanej jeho odpoveďou: «Áno, prídem čoskoro!» (Zjv 22,20). Táto návšteva ženícha je obzorom vašej cirkevnej cesty, vašou métou, prísľubom, ktorý je treba prijať každý deň. Takýmto spôsobom «budete môcť byť hviezdami, ktoré orientujú cestu sveta» (Benedikt XVI., Príhovor účastníkom Kongresu Ordo virginum, 15. mája 2008).

Pozývam vás opäť čítať a meditovať texty rítu, kde rezonuje zmysel vášho povolania: ste povolané zakúsiť a dosvedčovať, že Boh nás v jeho Synovi miloval ako prvý, že jeho láska je pre všetkých a má moc premeniť hriešnikov na svätcov. (…)“

Pripomeňme, že zasvätené panny jednotlivo spadajú do právomoci biskupa diecézy, v ktorej žijú. Nevyznačujú sa žiadnym vonkajším znakom, žijú z vlastnej práce v akejkoľvek profesii. Každá z nich podľa svojich možností zdieľa svoje talenty a charizmu i osobitnú pozornosť Cirkvi voči chudobným, trpiacim a vylúčeným. Práve tento aspekt zdôraznil pápež vo svojom posolstve:

„Homília odporúčaná pri obrade zasvätenia vás vyzýva: «Milujte všetkých a uprednostňujte chudobných» (č. 29). Zasvätenie vás rezervuje Bohu bez toho, aby ste sa vzdialili od prostredia, v ktorom žijete a v ktorom ste povolané vydávať vaše svedectvo v štýle evanjeliovej blízkosti (porov. Ecclesiae Sponsae imago, 37-38).

S touto osobitnou blízkosťou mužom a ženám dneška, nech vaše zasvätenie pomôže Cirkvi milovať chudobných, rozpoznať materiálne i duchovné chudoby a pomáhať tomu, kto je najkrehkejší a najbezbrannejší, kto trpí fyzickou či psychickou chorobou, maličkým i starým ľuďom, tým, ktorým hrozí, že budú odsunutí bokom ako na vyradenie.

Buďte ženami milosrdenstva, expertkami na ľudskosť. Ženami, ktoré veria «v revolučnú silu nežnosti a lásky» (apošt. exhort. Evangelii gaudium, 288). Pandémia nás učí, že «je čas odstrániť nerovnosti, uzdraviť nespravodlivosť, ktorá podkopáva korene zdravia celého ľudstva» (Homília na Sviatok Božieho milosrdenstva,19. apríl 2020). To, čo sa deje vo svete, vami lomcuje: nezatvárajte oči a neutekajte preč; prechádzajte utrpením a bolesťou s jemnosťou; vytrvajte v hlásaní Evanjelia plnosti života pre všetkých.“

Zdroj: Vatican News, zk

The post Členkám Ordo virginum napísal k ich jubileu posolstvo pápež František appeared first on Zasvätený život.

(Slavomír Palfi) Poznať niekoho znamená mať s ním vzťah. No na to je potrebné zblíženie sa oboch. Boh túži mať osobný a láskou naplnený vzťah s tebou i so mnou. Niet človeka, ktorý by bol Bohu ukradnutý. A predsa dnes počujeme, že niektorým Ježiš vyhlási, že ich nepoznal. To sú tí, ktorí nevstúpili do vzťahu s Ježišom, lebo nechceli. „Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste!“ (Mt 23, 37)

Poradenské centrum pre rodiny Family Garden, ktoré sa venuje podpore zdravého fungovania rodín, ponúka novinku. Ide o službu sprevádzajúceho rozhovoru. Jeho cieľom je poskytnúť ľudom službu online rozhovorov s kresťanskými koučmi. Do tohto projektu sa okrem laikov, ktorí sú aktívni vo svojich farnostiach, zapojili dvaja rehoľníci a dve rehoľné sestry.

Záujemcovia môžu túto možnosť využiť prostredníctvom rezervácie na stránke familygarden.sk. Projekt je určený všetkým, ktorí prejavia záujem, bez ohľadu na vieru či vierovyznanie. Služba je dostupná od začiatku júna do konca júla 2020.

„To, že sa pandémia koronavírusu výrazne dotkla takmer každej rodiny v našej krajine si silno uvedomujeme aj my, vo Family Garden. Citlivo vnímame, hlavne od klientov, ktorí sa na nás obracajú, aká mimoriadne záťažová je táto situácia pre viacerých z nás. Mnohí zažívajú stres, úzkosť, osamelosť, strach zo straty zamestnania, z rozpadu vzťahu, prestávajú zvládať zmenený režim v spoločnej domácnosti, alebo sa potrebujú rozhodnúť čo ďalej, len nevedia ako. Takmer 40 kresťanských koučov, absolventov odborného vzdelávania „Kresťanský koučing“ v našom centre sa spojilo a rozhodlo sa venovať bezplatne svoje zručnosti a svoj čas, aby mohli byť k ľuďom bližšie. Chcú byť v tomto čase nápomocní a užitoční,“ avizuje na svojej stránke Family Garden.

Poradenské centrum pre rodiny Family Garden sa zameriava v prvom rade na manželov. „Ak majú manželia zdravý a vyzretý vzťah, vytvárajú predpoklady pre zdravú a fungujúcu rodinu, ktorá je schopná denne riešiť a odpovedať na potreby všetkých jej členov, ale aj okolia a súčasnej doby. Zdravá a funkčná rodina je príkladom aj pre nastupujúce generácie. Aktivity centra sú určené aj pre snúbencov, jednotlivcov, opustených – pre všetkých, ktorým záleží na fungujúcich vzťahoch,“ uvádza vo svojej výročnej správe. Sídli v v bratislavskej časti Trnávka v priestoroch Rodinného centra Mamy Margity.

Family Garden poskytuje pomoc v dvoch hlavných rovinách – v preventívnej oblasti a v sprevádzaní. V oblasti prevencie ponúka pravidelné svedectvá manželov a odborné prednášky na aktuálne témy súvisiace s rodinou, predmanželské prípravy, vzdelávacie programy či rozhovory s koučmi. V oblasti sprevádzania majú záujemcovia možnosť dohodnúť si osobné stretnutie s koučom, prípadne iným odborníkom, na tému, v ktorej sa potrebujú posunúť. Centrum zastrešujú laici – saleziáni spolupracovníci v Bratislave na Miletičovej ulici. Do konkrétnej spolupráce sú zapojení aj viacerí odborníci: gynekológ, psychológ, kňaz, právnik, finančný poradca, kresťanskí koučovia, manželské páry, mladí dobrovoľníci.

TK KBS informovala Katarína Baginová

The post Family Garden ponúka novinku – službu sprevádzajúceho rozhovoru appeared first on Zasvätený život.

(Slavomír Palfi) Pán Ježiš prirovnáva človeka k stromu. A hovorí o tom, kto je falošným prorokom. Byť falošným nie je podľa Božieho poriadku. Mám byť takým, akého ma chce Boh. A prinášať ovocie života podľa toho, čo do mňa vložil. Skúmať svoje povolanie, službu a následne sa do toho vložiť. A ovocie na seba nebude dlho čakať. Ak plním Božiu vôľu, prinášam veľa pravého ovocia. „Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia.“ (Jn 15, 8)

Cyklus SVEDECTVOM O BARBARSTVE MOCI približuje autentické spomienky pamätníkov štátneho zásahu proti reholiam a rehoľníkom.

Vypočujte si spomienky na sústredenie rehoľníkov v centralizačných kláštoroch.

P. Pavol Uličný, SVD

Ján Brichta

don Vojtech Zeman, SDB

P. Štefan Popovič, SVD

Teodor Hlaváč

P. Michal Roško, CSsR

don Alojz Ondrejka, SDB

Milan Mesároš

Ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.

© KVRPS

The post Svedectvom o barbarstve moci. Sústredenie. (cyklus videí) appeared first on Zasvätený život.

(Slavomír Palfi) Ani minulosť, ani budúcnosť nie je taká dôležitá ako prítomnosť. Dôležité je „teraz“. Boh ma vidí takého, aký som práve dnes. Aj keď nás minulosť ovplyvňuje a dnešok žijem kvôli šťastnému zajtrajšku, nech nám neunikne prítomná chvíľa, nech nezostane prázdna a nenaplnená prítomnosťou Boha, ktorý jediný jej dáva pravú hodnotu. Bez neho sme ničím. „Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.“ (Hebr 4, 7)

(Juraj Danko) Minulé leto ma na ulici zaujal jeden človek. Mal vzadu na tričku veľkými písmenami napísané BOH. Boli tam i ďalšie slová, ale menším písmom, tie som už neprečítal. Pridal som však do kroku a po chvíli som vetu dočítal. Pokračovala: „Má pre tvoje modlitby túto odpoveď: 1. áno; 2. ešte nie; 3. mám pre teba niečo lepšie.“

Ten človek s nápisom na tričku sa možno inšpiroval dnešným slovom a takto pripomínal sebe i ľuďom okolo, že Boh je dobrý, stará sa. Jednoducho, že nás nekonečne miluje. Keď je to skutočne tak, prečo to u mňa nefunguje? „Áno“ neprišlo, „ešte nie“ už trvá roky a ani „to lepšie“ akosi neprichádza.  A ja som smutný a znechutený.

Keď toto prežívaš, možno ti pomôže obraz chlapca, ktorý si oboma rukami drží pri hrudi malé autíčko. Pred ním stojí otec. Jednou rukou prosí od chlapca to malé autíčko. V druhej za chrbtom má však preňho pripravenú celú autodráhu. Keď si sa našiel v tom dieťati, urob krok viery. Pusť sa svojej predstavy o šťastí. Boh pre teba pripravil niečo lepšie. Chce ťa obdarovať, len máš plné ruky.