(Slavomír Palfi) Keď píšem tieto zamyslenia, stále nie je možnosť slávenia verejných bohoslužieb. A teda ani pristupovania k prijímaniu Najsvätejšej Eucharistie. A práve Eucharistia je tým, čo podľa vyjadrení ľudí im teraz najviac chýba. To zjednotenie s Kristom takýmto „zázračným“ spôsobom. Teraz, keď nemožno prijímať Eucharistiu, si môžeme oveľa viac uvedomiť pravdu, že prijímanie Ježiša Krista pod spôsobom chleba a vína je stále úžasným a nezaslúženým darom a nikdy nie niečím všedným. A to ani v čase, keď ho takto budeme môcť znovu prijímať každý deň. „Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“ (Jn 6, 58)
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)