09:00 – Zamyslenia na dnes

(Tomáš Mikunda) Viackrát po večernej modlitbe, ktorú sme zakončili slovami: Pane, ochraňuj našu rodinu od všetkého zlého, sa ma môj syn pýtal: „Ocko, a od čoho zlého nás má Pán Ježiš ochraňovať?“ Je ťažké dieťaťu vysvetliť všetky zlé veci, pretože je dobré, keď dieťa okolo seba vníma dobro, ale časom bude určite treba mnohé veci vysvetliť. Povedal som mu, že prosíme, aby nás Pán Ježiš ochraňoval od zlých vecí, ktoré by nám mohli nejakí ľudia urobiť.
Boj v nebeských sférach prebieha už od počiatkov ľudstva. Zakúsili ho prví ľudia a zakúšame ho každý deň aj my. Prichádza v podobe pokušení a hriechu, prichádza skrze druhých ľudí. Mnohokrát však v dejinách Boží ľud zakúsil pomoc a ochranu tej, ktorú Kristus odovzdal z kríža ako svoju Matku celému ľudstvu. S dôverou sa spoľahnime na tento Kristov dar a zakusujme aj my jej ochranu pred každým viditeľným či neviditeľným nepriateľom.

(Tomáš Mikunda) Často vnímame farizejov ako tých, ktorí sa snažia Krista dotlačiť k istému druhu správania. To všetko je podmienené zákonom, v ktorom im uniká to podstatné – samotný Boh. Preto je jeho odpoveďou upriamenie pozornosti na Boha, na seba samého, ktorý je ženíchom, v ktorého spoločnosti má učeník prežívať plnú radosť zo spoločenstva s ním. „Svoj čas má plakať, svoj čas má smiať sa,“ hovorí Boh v Knihe Kazateľ. Prežime dnes blízkosť svojho Ženícha.

Spoločenstvo kresťanských fotografov Človek a viera pozýva na výstavu veľkoformátových fotografií do Mestského múzea v Starej Turej. Výstavu je možné navštíviť do 30. októbra 2020 počas otváracích hodín múzea. Návštevníci môžu vidieť takmer 30 fotografií dokumentujúcich život Cirkvi v Čechách i na Slovensku. Vstup je voľný.  

Človek a Viera je spoločenstvo kresťanských fotografov. Snaží sa o evanjelizáciu obrazom, zadarmo dodáva kvalitné fotografie účastníkom cirkevných obradov aj kresťanským médiám, systematicky dokumentuje náboženský život (na ich stránke nájdete viac ako 13 000 galérií), zabezpečuje v kostoloch fotografickú službu, ktorá nevyrušuje na bohoslužbách. V spoločenstve pôsobí 150 fotografov z Čiech a 6 zo Slovenska.

Spoločenstvo nadviazalo spoluprácu s Konferenciou biskupov Slovenska a zakladá slovenskú sekciu. Hľadá preto fotografov dobrovoľníkov zo všetkých regiónov Slovenska, ktorí by sa chceli k spoločenstvu pripojiť. Fotograf musí vlastniť aspoň základnú (bez)zrkadlovku. Ponuka pridať sa do spoločenstva Človek a viera je určená nielen skúseným profesionálom, ale aj nadšeným amatérom, ktorí sa pohybujú v cirkevnom prostredí a majú záujem slúžiť Bohu prostredníctvom svojich fotografií. Novým kolegom je ponúknuté zázemie, ktoré prispeje k ich fotografickému i duchovnému rastu, budú im poskytnuté zaujímavé príležitosti fotografovať i prakticky uplatniť ich zábery. Na prácu pri fotení pri bohoslužbách ich všestranne pripravia.

V prípade záujmu ich kontaktujte na clovekavira@gmail.com alebo zavolajte / pošlite SMS správu na číslo +420 731 137 271.

Bezplatnú prevádzku databázy Člověk a Víra môžete podporiť príspevkom na účet vedený v CZK: IBAN: CZ3755 0000 0000 0000 707938, SWIFT: RZBCCZPP

-fc-
Foto: Jaromír Mikulec, Človek a Viera

The post V Starej Turej je výstava veľkoformátových fotografií spoločenstva fotografov Človek a Viera appeared first on Zasvätený život.

(Tomáš Mikunda) Boh túži očistiť malomocného od jeho choroby a na jeho prosbu: „ak chceš, môžeš…“, mu odpovie: „chcem“. Boh túži nielen po akomsi vonkajšom očistení človeka, ale chce očistiť aj jeho srdce. Len človek čistého srdca je tým, kto uvidí Boha a spozná jeho skutky vo svojom živote. Prichádzam dnes s malomocným, padám na tvár a prosím – očisť ma, aby som ťa poznal a mohol svedčiť o tvojich skutkoch v mojom živote.

Naše šťastie sa živí žasnutím. Táto cesta je celkom jednoduchá, a predsa nesmierne obohacuje. Nech totiž robíme čokoľvek, či už jazdíme autom, čítame noviny, raňajkujeme, kosíme trávnik, alebo žehlíme, záleží na nás, ako k tomu pristupujeme. Uprostred života, uprostred všedného dňa môžeme vidieť zázraky. Musíme sa len naučiť hľadieť naň novými očami. Obyčajné veci skrývajú veľký význam. Stôl, chlieb, voda, víno, strom alebo kvet, to všetko nám odrazu môže ukázať svoj zmysel, stať sa symbolom a zažiariť novým leskom.

Vydavateľstvo DON BOSCO prináša v týchto dňoch knižnú novinku od nemeckého benediktínskeho mnícha a uznávaného duchovného sprievodcu Anselma Grüna s názvom ŽASNIME. Autor v nej jedinečným spôsobom ukazuje a oceňuje zdanlivo bežné, samozrejmé veci: „Práve o to mi ide aj v tejto knihe, aby sme sa opäť naučili žasnúť, aby sme hľadali a odhaľovali tajuplnú podstatu všetkých tých každodenných vecí a činností, našich vzťahov k iným ľuďom a našli nový spôsob hospodárenia s časom. Aby sme odkrývali samozrejmé skutočnosti a to, čo v nich tkvie.“

Kniha má pevnú väzbu, formát 135 x 210 mm a 248 strán. Viac o knihe tu: http://www.donbosco.sk/tovar/zasnime. Objednať si ju môžete na stránke www.donbosco.sk emailom objednavky@donbosco.sk alebo telefonicky na číslach 02 5557 2226 a 0903 962 029.

O autorovi:
Anselm Grün OSB je nemecký katolícky kňaz, mních benediktínskeho opátstva Münsterschwarzach a vyhľadávaný duchovný sprievodca.  Jeho knihy o spiritualite a umení života sa stávajú svetovými bestsellermi a sú preložené do viac ako 30 jazykov.

Vydavateľstvo DON BOSCO je súčasťou saleziánskeho diela s osobitným poslaním šíriť evanjeliové hodnoty a dobro v podobe kvalitných kníh.

The post Žasnime. Kniha plná životnej múdrosti. Čítajte Anselma Grüna a objavte zázraky v bežnom živote. appeared first on Zasvätený život.

(Tomáš Mikunda) Veľmi podstatným momentom Ježišových dní bol čas s Otcom. Mnohokrát Ježiša nachádzame ako toho, kto sa utiahne na pusté miesto. To je miestom samoty, pokoja, ticha, kde možno počuť Boží hlas. Je to miesto, kde možno zažiť Boží dotyk. Pán vie, aké dôležité je pre neho nachádzať si čas a priestor na Otca. Byť s ním, počúvať jeho hlas, prebývať v jeho prítomnosti. Dnes sa vďaka Božiemu slovu môžeme aj my nechať pohnúť a osloviť. Aké miesto má v mojom živote pusté miesto? Hľadáme i my denne Pána v zastavení sa, v tichu, v rozjímaní, v osobnej modlitbe? Dnes túžim i ja načúvať Bohu, vytvoriť si čas. Odísť od všetkého a všetkých na zopár minút a stíšiť sa pred Pánom. Načerpať od neho Boží život, prijať Svätého Ducha, začuť tlkot jeho srdca. Nechajme sa pozvať.

(Maroš Riník) Ježišov príkaz: „Zatiahni na hlbinu…“ sa javí profesionálnym rybárom ako urážka. Azda nerozumejú svojmu remeslu a neloví sa len v noci? Rovnako je zbytočné evanjelizovať tam, kde nikto nie je. Zbytočná nočná námaha poukazuje na márnosť všetkej ľudskej snahy, keď sa snažíme ustanoviť Božie kráľovstvo vlastnou vôľou. Aj Mojžiš bol v pokušení zachrániť svoj národ vtedy, keď bol pri sile. To, čo chcel urobiť sám, mu napokon prikázal Boh, keď už bol bezmocný a nechcelo sa mu. V Petrovej odpovedi zaznieva niečo medzi Zachariášovou námietkou a odpoveďou Márie. Ako je to možné? Ako sa to stane? Poslušnosť Pánovmu slovu je jediný motív, prečo môžeme dúfať v nemožné. Zároveň skrze poslušnosť Peter objavuje aj svoj hriech. Len pred Božou pravdou a pred darom jeho milosrdenstva môžeme objaviť pravdu o sebe. Preto len ten, kto pozná svoju skutočnosť a zakúsi Pánovo milosrdenstvo, len ten môže dostať aj nové poslanie: loviť ľudí pre Božie kráľovstvo. Koľkí okolo nás sú ponorení do mora hriechu a oddelení od Boha? Identitou každého kresťana je poslušne spúšťať siete do týchto priepastných hĺbok smrti, aby Boh mohol nájsť tých, ktorí sa stratili, alebo zachrániť tých, ktorí zahynuli.

(Maroš Riník) Nečistý duch vyznáva absolútne nepriateľstvo voči tomu, ktorý je plný Svätého Ducha. Títo dvaja nemajú medzi sebou nič spoločné: Kristus má Ducha pravdy a života; démon prináša ducha lži a smrti. Je zaujímavé vidieť, že zlo stále vycíti dobro. Lož, ktorá je v nás prítomná, začína odporovať pravde. Preto sa cítime vydesení v Božej prítomnosti, najmä keď sa ohlasuje Božie slovo. Ale tak, ako zlo spoznáva Ježiša, práve tak Ježišova prítomnosť zlo poráža. Ako keď každé ráno vychádzajúce slnko rozpustí tmu, ktorá prikrýva skutočnosť.

1. čítanie: Ez 18,25-28

Prorok Ezechiel bol jedným z najvýznamnejších prorokov v babylonskom zajatí. Jeho účinkovanie a prorocké výroky je potrebné spájať s obnovou národa. Úryvok z Ezechielovho proroctva je súčasťou veľkého celku prorokových úvah o Božej spravodlivosti voči človekovi. Ide o otázku pripočítateľnosti zásluh za ľudské skutky. Rozhodnutie Božej spravodlivosti je také, že človek by mal vo svojom vzťahu k Bohu ustavične rásť, a nie odvracať sa. Odvrátením sa od Boha premárni všetko dobré, čo dovtedy vykonal a stratí nárok na Božiu odmenu. Na druhej strane však prorok v mene Božej autority vysoko oceňuje, keď sa niekto odvráti od svojich neprávostí a koná spravodlivo. Vtedy sa mu prepáčia aj predchádzajúce hriechy a bude žiť.

Text nám teda hovorí, že dobrý človek sa veľmi rýchlo môže zmeniť na zlého a zlý na dobrého. Všetko závisí od posledného stanoviska, ktoré človek zaujme.

 2. čítanie: Flp 2,1-11

V druhom čítaní je dojímavá úvodná výzva apoštola Pavla: … ak jestvuje nejaká útecha… tak dovŕšte moju radosť. Za týmto hneď nasleduje oslava Boha, ktorý sa v Ježišovi Kristovi ponížil až na smrť na kríži. Pavol tu prednáša jeden z kristologických hymnov, ktoré boli asi súčasťou liturgie prvotnej Cirkvi.

V tomto kristologickom hymne sa ukazuje Ježišov vzťah dokonalej poslušnosti voči Otcovi a vzťah dokonalej lásky k nám. Táto Ježišova cesta sa má stať aj našou cestou. Hlavnou ozdobou všetkých oslávených duší je pokora. Ježiš nám ju ukázal na svojom príklade najdokonalejšie. My v našom živote máme množstvo vzorov v Ježišovi Kristovi a v svätých. Spolu s nimi môžeme vyznávať: Ježiš Kristus je Pán! … Na slávu Boha Otca.

Evanjelium: Mt 21,28-32

Témou evanjeliového úryvku je podobenstvo o dvoch synoch. Je to krátke podobenstvo, ale veľmi bohaté na obsah. Ten je vo vlastnom zmysle formulovaný priamo v rámci výkladu tohto podobenstva: mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva… V tomto pohľade dostáva určitý výklad aj dnešné prvé čítanie z Ezechielovho proroctva. Toto všetko nás má motivovať k tomu, aby sme sa s veľkou dôslednosťou usilovali získať Božiu milosť a vytrvať v dobrom až do konca.

Kresťanskí autori, najmä v prvých kresťanských storočiach, radi vysvetľovali toto podobenstvo alegorickým spôsobom. To znamená, že v dvoch bratoch videli pohanov a židov. Bol to značne polemický výklad, ktorý chcel v dobrom zmysle provokovať hebrejský ľud k prijatiu Krista ako Vykupiteľa celého ľudského pokolenia. Vidíme však, že vlastným cieľom Ježiša Krista bolo porovnať morálku veľkňazov a starších na jednej strane a morálku mýtnikov a hriešnikov na druhej strane. Prví, totiž veľkňazi a starší, sa ukazovali pred ľudom ako dokonalí a vždy pripravení plniť Božiu vôľu, ale boli to iba pokrytecké gestá. Keď bolo treba naozaj ísť a pracovať do vinice, do ktorej pozýval Ježiš, vtedy zlyhali. Ale mýtnici a hriešnici uverili aj Jánovi, aj Ježišovi.

Ježiš Kristus je pre nás aj vzorom úprimnosti v prístupe k Otcovi. On si nenárokoval, aby bol nazývaný Bohom, hoci ním bol. Páčil sa mu titul Syn človeka, čo je semitizmus a znamená jednoducho človek. Uponížil sa, a preto ho Boh povýšil… Takúto úprimnosť by sme mali aj my praktizovať. Staneme sa takto hodnovernejší pre svet a pre ľudí tohto sveta. V konečnom dôsledku prispejeme k ochote ľudí našich čias pracovať v Pánovej vinici na šírení Božieho kráľovstva.

Mons. Anton Tyrol

Publikované v spolupráci s Katolíckym biblickým dielom na Slovensku.
Foto: Matúš Puškáš

The post Komentár k biblickým čítaniam – Dvadsiata šiesta nedeľa v cezročnom období „A“ appeared first on Zasvätený život.

(Maroš Riník) Ježišovo slovo sa nazýva „slovo milosti“. V ňom sa Božia milosť a láskavosť stala viditeľnou. Stále však existuje neprekonateľné pohoršenie, ktoré malo za následok Ježišovo ukrižovanie. Boh, ktorý sľúbil, že zachráni človeka, pretože ho miluje, zachránil ho tým, že na seba vzal ľudské telo. Nestačilo mu, že nám dá spásu, dáva nám seba samého ako Spasiteľa. Toto možno prijať iba vierou, keď svoje oči uprieme na Ježiša, dokonalé naplnenie Otcovho slova.