09:00 – Zamyslenia na dnes

(Marek Kolesár) Jedna z dôležitých súčastí skautskej výbavy je KPZ-ka (krabička poslednej záchrany). Je to miniatúrna, ale kľúčová pomôcka na prežitie. Každý skaut si ju má pripraviť sám a mala by obsahovať drobnosti na prípravu ohňa, kúsok povrazu, šitie, drobné euromince, malú sviečku, tabletku proti bolesti a pod. Výhodné je mať škatuľku menšiu a vodotesnú, ale to najhlavnejšie je mať ju pri sebe. Ako pripravený odchádzaš každý deň z domu?

(Marek Kolesár) Kto by sa starostil o súdny spor, keby vopred vedel, že ho má vyhratý? Nehovorím o spoliehaní sa na toho najlepšieho právnika, hovorím o istote vyhraného sporu. Nikto. Možno by sa ten človek len dobre ovládal, aby skryl svoj víťazoslávny úsmev, aby nebol dopredu príliš nápadný. Presne o takejto istote hovorí Ježiš, keď učeníkom otvára tému prenasledovania. Príkladom takej dôvery a odovzdania sa do Božích rúk nech je pre nás príbeh apoštola Petra a jeho zázračného vyslobodenia (porov. Sk 12).

(Vladimír Noga) V spoločnosti, kultúre, politike či v bežnom živote sa vyskytujú situácie, ktoré od kresťana vyžadujú zaujať jasný postoj. V tomto predpôstnom období nám evanjelia načrtávajú rôzne postoje. Zachejova nedeľa rozpráva o postoji túžby po Bohu, ktorý je v rozpore s nezáujmom. Dnes vidíme postoj mýtnika a farizeja, čiže postoj pokory a pýchy. Na budúcu Nedeľu márnotratného syna budeme vidieť hriech a postoj pokánia. Pre ktorý postoj sa rozhodneme? Aký postoj budeme mať počas Veľkého pôstu?

V dnešnom podobenstve vidno, že všetko závisí od rozhodnutia či postoja človeka. Mýtnik s pokorou odchádza ospravedlnený a farizej, plný pýchy, odchádza bez milosti. Na druhej strane nám podobenstvo ukazuje postoj Boha, ktorý sa nikdy nemení. Je ku všetkým rovnaký. On je ten istý včera, dnes a naveky. Je vždy milujúci, milosrdný, spravodlivý, nemenný. A tak vidíme, že Boh chcel zahrnúť rovnakou milosťou obidvoch – aj mýtnika, aj farizeja. Dôležité však bolo, ako sa k jeho láske a k odpusteniu postavili oni. Pred nami je milostiplné obdobie pôstu a Boh nás všetkých chce rovnako obdarovať. Aký postoj voči jeho láske zaujmeme my?

Skúsení rybári sa snažili. Veľmi a dlho – celú noc a nič.
Peter zaprel celé roky rybárskych skúseností a zariadil sa podľa toho, čo
mu povedal nejaký učiteľ, teoretik, čo na ryby nechodí. Roky skúseností vymenil
za prvú skúsenosť s Bohom.

Tak nejako sa začína dnešné evanjelium. Začína sa aj končí
rybačkou. Najprv tou, ktorú zvláda niekoľko zručných rybárov, a potom tou,
ktorá sa týka aj mňa. A každého človeka.

Boh dáva povolanie, komu chce. Toto jednoducho nepochopíme.
Nie raz som od zasvätených počula otázku plnú napätia: „Prečo si vybral mňa?
Veď som taký a hentaký. Poznám toľko lepších, vhodnejších, šikovnejších,
múdrejších, …“ Asi v tom to bude. Že on je Boh a robí, čo chce. Hrôza sa
zmocnila po veľkom úlovku nielen Petra, ale aj nás. Hrôza z toho, že
vidíme, čo Boh robí, a ešte väčšia z toho, čo by asi tak mohol urobiť
v budúcnosti s nami, ak by sme pri ňom ostali príliš blízko a na
dlhšie. Alebo navždy. Hrôza z toho, prečo chce, aby
sme boli pri tom, keď sa dejú veci. Lebo s istotou o ňom vieme, že je
nespútaný, nepredvídateľný vo svojom konaní a nemeniteľný
v prísľuboch a láske.

Boh nedáva iba povolanie, ale pridáva aj poslanie. Komu chce
a kedy chce. Poslanie je jasné: nebáť sa a ísť loviť ľudí. A hlavne:
ísť už oddnes za ním. Vlastne s ním.

Text a foto: Františka Čačková OSF

(Vladimír Noga) Zomrieť s Kristom a potom s ním žiť? Ako to svätý apoštol Pavol myslí? Myslí tým zomrieť hriechu, zomrieť hľadaniu šťastia na tejto zemi v bohatstve, peniazoch, úspechu či moci. Už tu na zemi môžeme začať žiť s Pánom. Už tu sa môžeme stať účastníkmi večného života. Ako sa môj pozemský život dotýka večného života? A čo všetko musí ešte vo mne umrieť, aby som mohol žiť?

(Vladimír Noga) Ježiš nám zjavil pravdu o Bohu, daroval nám spásu. Jeho radostnú zvesť oznámili svetu apoštoli, od apoštolov ju prijali biskupi, kňazi a všetci kresťania. Kristus nám prostredníctvom svojej Cirkvi dodnes ukazuje správnu cestu. Preto sa nenechajme nikým a ničím zviesť z tejto cesty, lebo tá nás vedie do večnej radosti, do večného šťastia.

(Vladimír Noga) V úprimnom srdci kresťana nechýba pohnútka dať almužnu či milodar. Ježiš dnes poukazuje na kvantitu a kvalitu daru. Na príklade chudobnej vdovy nás chce naučiť, že keď prichádzame do chrámu, máme sa Bohu odovzdať celí. Všetko máme zapojiť do modlitby – srdce, myseľ, jazyk i celé telo. To isté máme robiť v službe blížnemu – dať sa celí. Vtedy bude naša oslava Boha i služba druhým mať tú správnu kvantitu i kvalitu. Nebojme sa rozdávať.

(Vladimír Noga) Kvalitu nášho života možno zmerať podľa kvality našich vzťahov. Prvé a najväčšie prikázanie sa týka práve našich vzťahov. Milovať! Milovať Boha i blížneho. Prehlbujme naše vzťahy, pracujme na nich, obetujme im čas, silu a energiu. Keď cítiš, že tvoje medziľudské vzťahy upadajú, posilni vzťah s Bohom a uvidíš, ako prehĺbením vzťahu s ním prehĺbiš lásku k druhým. Skvalitňujme a prehlbujme naše vzťahy, lebo tie si odnesieme so sebou aj po smrti.

(Vladimír Noga) Každý pozná metaforu – nachytať niekoho na hruškách. Saduceji, ktorí neveria v zmŕtvychvstanie, chcú nachytať Ježiša. On vyvracia ich náuku samým Písmom, ktoré si ctia, ale ktorému nerozumejú. Boh sa pri zjavení Mojžišovi v horiacom kríku predstavuje ako Boh Abraháma, Izáka, Jakuba, čiže ľudí, ktorí boli už dávno po smrti. Napriek tomu je ich Bohom. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Teda títo traja žijú. Kto verí v Ježiša, počúva jeho slovo, má večný život a aj keď umrie, bude žiť.

(Vladimír Noga) Už ako deti sme si na svoje veci písali meno, aby každý vedel, komu tá vec patrí. Ježiš berie do rúk denár a pýta sa, čí je na ňom obraz a nápis. Odpovedali mu, že cisárov. Vtedy im povedal: „Čo patrí cisárovi, dajte cisárovi, a čo je Božie, dávajte Bohu.“ Denár dáme cisárovi. A čo máme dať Bohu? Kde je jeho obraz a nápis? Je v nás. Na jeho obraz sme boli stvorení a máme nápis jeho milovaných detí. Preto dajme Bohu, čo je jeho. Dajme mu celý náš život, lebo jemu patríme.