Skúsení rybári sa snažili. Veľmi a dlho – celú noc a nič.
Peter zaprel celé roky rybárskych skúseností a zariadil sa podľa toho, čo
mu povedal nejaký učiteľ, teoretik, čo na ryby nechodí. Roky skúseností vymenil
za prvú skúsenosť s Bohom.
Tak nejako sa začína dnešné evanjelium. Začína sa aj končí
rybačkou. Najprv tou, ktorú zvláda niekoľko zručných rybárov, a potom tou,
ktorá sa týka aj mňa. A každého človeka.
Boh dáva povolanie, komu chce. Toto jednoducho nepochopíme.
Nie raz som od zasvätených počula otázku plnú napätia: „Prečo si vybral mňa?
Veď som taký a hentaký. Poznám toľko lepších, vhodnejších, šikovnejších,
múdrejších, …“ Asi v tom to bude. Že on je Boh a robí, čo chce. Hrôza sa
zmocnila po veľkom úlovku nielen Petra, ale aj nás. Hrôza z toho, že
vidíme, čo Boh robí, a ešte väčšia z toho, čo by asi tak mohol urobiť
v budúcnosti s nami, ak by sme pri ňom ostali príliš blízko a na
dlhšie. Alebo navždy. Hrôza z toho, prečo chce, aby
sme boli pri tom, keď sa dejú veci. Lebo s istotou o ňom vieme, že je
nespútaný, nepredvídateľný vo svojom konaní a nemeniteľný
v prísľuboch a láske.
Boh nedáva iba povolanie, ale pridáva aj poslanie. Komu chce
a kedy chce. Poslanie je jasné: nebáť sa a ísť loviť ľudí. A hlavne:
ísť už oddnes za ním. Vlastne s ním.
Text a foto: Františka Čačková OSF
(Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)