09:00 – Zamyslenia na dnes

(Igor Suchý) Druhého človeka môžeme oklamať, ale Pán nás pozná do poslednej bunky v tele. Pred ním nemusíme nič maskovať. Ani naše zlyhania alebo pády. On nám ich odpúšťa a privinie nás k sebe, ak sme úprimní a pokorní.

(Igor Suchý) Človek hľadá zmysel a plnosť života, lebo chce žiť naplno. Ale veľa ľudí ho nevie nájsť. Preto sa stane, že sa v živote popália. Ježiš svojím vzkriesením volá človeka, aby objavil a uveril, že iba on dáva to, čo hľadá. On vie, ako uskutočniť túto túžbu človeka.

(Igor Suchý) Apoštoli, premenení Kristovým duchom už nemajú strach svedčiť pred židmi o jeho vzkriesení a verejne ohlasovať evanjeliovú zvesť. Sú verní poslaniu aj napriek útokom. Nebáli sa sveta, lebo bol v nich Duch, ktorý im dával istotu, že Boh ide s nimi. Na čom viac záleží? Na vernosti Bohu aj za cenu potupenia alebo sa chceme páčiť svetu?

(Igor Suchý) Celé paschálne obdobie je v liturgii preniknuté symbolikou svetla, kde sa sprítomňuje živé svetlo – Kristus – víťaz nad hriechom, zlom a diablom. Každý deň nás pozýva, aby sme sa nechali preniknúť jeho Duchom, ktorý nás osvecuje a zjavuje jeho prítomnosť v našich životoch, aby sme sa nenechali opantať tmou a hriechom tohto sveta, ale vždy kráčali so Svetlom vo svetle.

(Igor Suchý) V gréckej pôvodine sa prvé sloveso etymologicky prekladá ako zmena myslenia (metanoia) a  druhé (epistrefein) značí, že s ľútosťou sa pozeráme na minulosť, navraciame sa k Bohu a začíname nový život. Preto aj kresťanský život nesie tento štýl. Každodenne mám myslieť ináč ako tento svet a každodenne sa mám obracať k Božej láske a ňou sa nechať viesť cestou večnej spásy.

(Igor Suchý) Keď čítame evanjeliá, môžeme si všimnúť, že každé stretnutie s Kristom, či v ľudskom, alebo už v oslávenom tele po jeho vzkriesení má v sebe čosi fascinujúce pre človeka, ktorý to v danom momente zažíva. Aj Tomáš sa stretáva s Kristom v oslávenom tele. O tom sa mu ani nesnívalo. Vložiť svoju ruku do Kristovho tela bolo pre Tomáša bytostným poznaním, že Kristus mu odpustil hriechy. Tie ho pribili na kríž, ale Kristus ich na svojom tele zničil. On je živý, víťaz nad hriechom a smrťou. Neexistuje kresťan so živou vierou, ak nemá bytostnú skúsenosť, že Kristus mu odpustil jeho hriechy, a nebol pohltený Kristovou láskou. Len v odpustení sa zjavuje v kresťanovi pravda o Kristovom víťazstve nad hriechom a zlom.

(Igor Suchý) Tieto slová Jána sú obrazom kresťanského života, aby sa Boh v každom pokrstenom mohol zrealizovať, aby sme mohli naplniť svoje poslanie. Takto celý život je umenšovaním starého človeka, egoizmu a pýchy v našom vnútri, a vzrastanie nového človeka s duchom Ježiša Krista. Svätý Pavol hovorí: „… nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus“ (Gal 2, 20).

Neviem prečo, ale apoštol Tomáš mi bol
vždy sympatickejší než ostatní apoštoli. Na druhej strane mu však podvedome
často zazlievam, prečo neuveril svojim najbližším priateľom apoštolom. Prečo?

Asi preto, že v jeho zaváhaniach
a hľadaní istôt vidím seba. Bol jedným z apoštolov, rozumel si
s nimi, strávil s nimi tri roky, spolu s nimi spoznával
„sľúbeného Mesiáša“, nechal sa spolu s nimi očariť jeho životom, zázrakmi,
novosťou evanjelia, radikálnym životom… A najmä pre Ježiša riskol
všetko: zanechal všetko, žil s ním, chodil s ním, stotožnil sa s ním,
ba dokonca spočiatku bol ochotný dať zaňho aj svoj život.

Či sme sa aj my, ako zasvätené osoby,
spočiatku nevložili do nášho odhodlania žiť pre Ježiša, či sme nezanechali
všetko a neboli sme ochotní ísť tam, kde nás on pošle?

A predsa, ako Tomáš, aj my
potrebujeme mať určité istoty, overiť si ponuky, ktoré nám Ježiš predkladá
a uistiť sa, že je to on, najmä vtedy, keď nás prekvapí, zaskočí, osloví
niečím nezvyčajným, neočakávaným, často ľudsky nepochopiteľným.

Iba vtedy, keď sa prihovorí srdce k srdcu, iba vtedy, keď mu dovolíme, aby si stal doprostred – ako hovorí evanjelista Ján (20, 19 – 31) – všetkého, čím sme a čo máme, budeme aj my môcť povedať: „Pán môj a Boh môj!“

Štefan Turanský SDB
Foto: Arimatea Kiškovská SDR (z veľkonočnej výzdoby Námestia sv. Petra, Vatikán, 2019)

(Igor Suchý) Ježiš v dialógu so židmi hovorí o svojom vzkriesení, o chráme, ktorý bude za tri dni obnovený Otcovou mocou. Nechápali ho, lebo rozmýšľali pozemsky. Problém kresťanov je veľmi podobný. Mnohé veci v našom živote nechápeme a nevidíme ich z Božej perspektívy, ale z ľudskej, pretože v nás nepôsobí Kristov duch, ktorý nás otvára Božím veciam.

(Igor Suchý) Prvé cirkevné spoločenstvá kresťanov fungovali na tomto princípe, aby sa mohli zachovať a ďalej rozvíjať. Rovnako aj dnes to platí pre kresťana a jeho život, teda počúvať učenie Cirkvi, žiť spoločenstvo na rôznych úrovniach a zúčastňovať sa na liturgickom živote, aby miestne spoločenstvo veriacich mohlo prežiť za každých okolností.