09:00 – Zamyslenia na dnes

(Peter Cap) Mať z toho niečo. Je to doslova súčasť našej identity. Každá naša činnosť, každá naša služba je spojená s touto otázkou. Študujem, aby som bol lekár, inžinier. Trénujem, aby som mohol reprezentovať. Chodím do fitka, behám, aby som dobre vyzeral. Chodíme do chrámu, modlíme sa, postíme sa, aby sme boli spasení. Evokuje to v nás to, že titul sme si zaslúžili. Veď som drel na výške, ten reprezentačný dres je výsledok mojich tvrdých tréningov, moja postava je výsledkom môjho odriekania si a aj nebo je odpoveďou na moje modlitby. Aké jednoduché by to bolo.

Možno všade inde to tak funguje, ale v otázke viery a spásy určite nie, lebo Boh spásu dáva úplne zadarmo. Nechcem povedať, že chodiť do chrámu či modlitby nemajú zmysel a nie sú na osoh. Chcem povedať, že Boh si nás ešte pred stvorením sveta zamiloval a neušetril ani svojho jednorodeného Syna, aby sme mohli byť spasení. To je to, čo Boh dáva úplne zadarmo. Spásu. To budeme mať z toho, že sme uverili.

(Peter Cap) Toto nie je pre mňa, to je výzva pre svätých a ja nie som svätý! Toto si povedali mnohí svätci predtým, než prijali výzvu. Ak si športovec, máš svoj športový vzor. Ak si človek tohto sveta, máš svoju celebritu. A ak si kresťan? Ak to nie je Boh, môj a tvoj Spasiteľ, potom kto ťa odeje šatom svätosti? Veď iba on je svätý, ako to potvrdzuje Kniha Levitikus: „Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý!“ (Lv 19, 2) Prečo sa tak bojíme svätosti? Sami sa nemáme šancu stať svätými, dokonalými. Ak však túžime po svojej svätosti, on to v nás môže spôsobiť. Jedine on má moc robiť zázraky. Z nás, ľudí plných sebectva, egoizmu, pýchy urobiť svoj svätý ľud.

(Peter Cap) Veľakrát sa hovorí, že slovo robí chlapa. Nie preto, že veľa rozpráva, ale že si za svojím slovom stojí. Všetky vzťahy, priateľstvá a spolunažívanie je postavené na slove. A preto je jeho váha veľmi veľká. Prvé zmluvy boli postavené na jednoduchom slove. O to viac je to slovo zraniteľnejšie, ak sa prestane dodržiavať. Vtedy sa všetko rúca – priateľstvá, dôvera, vzťahy. Preto sú veľmi vážne slová: „Ale vaša reč nech je ,áno – áno,‘ ,nie – nie.‘ Čo je navyše, pochádza od Zlého.“ (Mt 5, 37)

(Peter Cap) Aké ťažké to dnes majú mladí. Niekedy stačilo, že sa v telke na začiatku filmu objavila hviezdička, a každý vedel, čo má robiť. Dnes? Nestíhaš sledovať, odkiaľ na teba číha ponuka lacného sexu, priateľstva na jednu noc, morálnej neviazanosti. Čo s tým? Utiecť nemáš kde. Odpoveďou na to sú naše rodiny. Opravdivá úcta k vlastnému telu, úcta voči manželovi, manželke. Iba to dokáže budovať zdravý sexuálny život, ktorý sa prenáša do intímnosti manželstva.

(Peter Cap) Aká bola spravodlivosť farizejov a zákonníkov, aby naša mohla byť väčšia a mohli sme vojsť do nebeského kráľovstva? Bola postavená na Zákone a jeho dodržiavaní. Koľkokrát v živote sa stávam farizejom a zákonníkom? Žiadam od svojich najbližších dodržať zákon: „Nič od teba nechcem, len… Rob to, čo máš robiť, a všetko bude v poriadku.“ Ale tu je niekto väčší ako zákon a on jediný je spravodlivý. Svoj zákon však postavil na milosrdenstve a až potom na spravodlivosti. Ak by to nebolo tak, nikto z nás nemá šancu vojsť do kráľovstva.

(Peter Cap) Nie je ťažké ísť v zástupe. Ten ťa nesie a niekedy ani nevieš, prečo si v ňom. Omnoho ťažšie je ísť proti zástupu, proti prúdu. Ako ľahko sa vieme zviesť zmýšľaním tohto sveta o interrupcii, eutanázii, migrantoch. Mať iný názor je nebezpečné. Nebudem predsa vytŕčať z davu, nebudem iný. Ale o to tu ide. Nebyť iný, ale byť Kristov. Nemať ducha tohto sveta, ale mať Božieho Ducha.

(Peter Cap) Uf, ako sa to ťažko počúva! Lebo slovo je dnes adresované mne, Petrovi, a tebe, Jozef, Michal, Mária… Cítiš, ako sa búri naša pýcha? Kto si dovolil niečo také o mne povedať? Sám Boží Syn, ktorý je pravda! A čím skôr tieto slová o sebe prijmeš, tým lepšie, lebo on pozná naše srdce a vie, ako rýchlo sme ochotní uveriť čomukoľvek, vie, ako ľahko dokážeme urobiť kompromis so svojím svedomím. Sme skazení našimi hriechmi, a preto je jeho slovo pravdivé. Avšak jeho milosrdenstvo je väčšie, lebo prišiel kvôli hriešnikom.

(Marko Rozkoš) Slová, slová, prázdne slová – človek ich produkuje kvantá. Sem-tam niektoré zaujme. Je pútavé počúvať slová zanieteného človeka. Žije tomu, čo hovorí, a oživí aj záujem iného. Dôležitý je obsah, ale potrebná je i forma. Oživiť slovo je umením, ktoré vyrastá z bohatstva duše. Je žiaduce dovoliť duši, aby sa napila pravých hodnôt života. Je nutné, aby sa o ich pravosti sama presvedčila. Potom bude prirodzené, ak bude o nich hovoriť formou slov alebo i gest, ktoré budú natoľko živé, že budú životodarné.

(Marko Rozkoš) Spoločenstvo. Človeku je vlastné a potrebné ako vzduch na dýchanie. Bez neho človek hynie. Pre kresťana spoločenstvo svätých – také silné, že prežíva i smrť. Pamätajme na to, keď ho vytvárame už počas pozemského života. Žiadna investícia do vzťahu s druhými sa nestratí. Žiadna modlitba za zosnulých nie je zbytočná.

Boží Duch je duchom jednoty. To vidieť na apoštoloch zhromaždených na tom istom mieste, ale aj na pôvodných obyvateľoch sveta, ktorí mali jeden jazyk a rovnakú reč.

Jednota medzi nimi fungovala do chvíle, keď zabudli na svoje hranice. Mysleli si, že vytvoria niečo užitočné a potrebné, čo malo siahať do neba. Chceli sa dotknúť Boha svojimi silami, no niečo sa pokazilo, prestali si rozumieť.

Jednota
je dar, nie je výsledkom našej ľudskej snahy ani samozrejmosťou. Je možné dať
dokopy zástup ľudí, ktorí sa zdajú byť jednotní, no preto, aby robili zlo, alebo
len tak, pre zábavu či bez nejakého jasného cieľa. Je možné bývať v jednom
dome – krásne postavenom, zariadenom a upratanom, spojení len tak navonok
bez toho, aby bolo cítiť jednotu.

Keď
nedocením toho druhého, keď si myslím, že som najdôležitejší, najšikovnejší,
naj… v očiach niekoho, to sú postoje, ktoré niečo kazia v našich
medziľudských vzťahoch. Byť v jednote s Bohom, so sebou samým a s mojím
blížnym prináša ovocie, ktoré je cítiť – pokoj v duši, radosť, ktorá sa
nebojí prejaviť, nasadenie sa aj pre ťažké veci… Takýto spôsob  života v komunite, v práci, vo
farnosti nás bude napĺňať a budeme ho radi žiť, nielen prežívať.

Deň Turíc
je splnením prísľubov. Ježiš povedal, že nám pošle Tešiteľa, ktorý nás naučí
a pripomenie nám všetko. Máme teda počítať s jeho pôsobením, aby sme
boli aj jeho svedkami. Pozvime ho znova s veľkou rozhodnosťou do svojho srdca aj do našich domov, komunít, vzťahov. On chce byť
dnes špeciálnym hosťom u nás. Ponúknime mu to najlepšie, čo máme – naše
srdce také, aké je, naše medziľudské vzťahy, naše obavy, radosti, úspechy i
plány.

Duch Svätý prichádza na
pomoc našej slabosti, pretože nevieme ani to, ako sa máme správne modliť, čo si
prosiť, ale on najlepšie vie, aké sú naše očakávania, čo potrebujeme. Pozná
naše možnosti a pomôže nám ich aj dobre využiť. Duch Svätý poslaný od Otca
nás bude učiť. Ovocím Ducha je láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, zhovievavosť,
dobrota, vernosť, pokora, vláda nad sebou. Otvorme sa tomuto Božiemu Duchu so
všetkými jeho darmi a dovoľme mu, aby nás urobil vnímavými na jeho lásku
a odvážnymi v svedectve života.

Tomáš Brezáni, CM
Foto: Arimatea Kiškovská, SDR