09:00 – Zamyslenia na dnes

(František Takáč) Mohla by obstáť ovca medzi vlkmi? Ak by mala obstáť, musela by do toho zapojiť um a šikovnosť. Zviera však nie je schopné vytvoriť si úsudok. Preto úvaha je len hypotetická. Ale slúži ako obraz pre ohlasovateľov: ideš akoby medzi dravcov: buď opatrný ako had a jednoduchý ako holubica. Had je síce (pre mňa isto) neprívetivé zviera, ale má schopnosť citlivo vnímať okolie. A holubica? Je nenáročná. Citlivým vnímaním okolia mu lepšie rozumiem a je vyššia pravdepodobnosť, že nenarobím chyby. A jednoduchosť v ohlasovaní je vždy úspešnejšia ako teologické mudráctvo.

(František Takáč) Mnoho výdobytkov sveta technológií je samozrejmou súčasťou nášho života. Máme aj počítačové programy pre potreby Cirkvi. A predsa sme svedkami úpadku viery a kresťanstva. Kde robíme chybu? Odpoveďou je aj Kristovo slovo: živé svedectvo, len živé svedectvo je autentické a presvedčivé. A hlavne nenahraditeľné.

(František Takáč) Na prvý pohľad to vyzerá tak, že Lukáš píše evanjelium ako osobnú poštu konkrétnemu mužovi. Ale ak vezmeme do úvahy etymológiu, zistíme, že Teofil znamená milovník Boha alebo Boží obľúbenec. Je to teda každý, kto zodpovedne hľadá odpovede na životné otázky. Si ním aj ty, si Bohom milovaný a máš byť aj jeho milovníkom.

(Peter Cap) Možno si povieš, že Cirkev zámerne vybrala takéto čítanie, lebo sa chystajú kňazské vysviacky a celé dnešné evanjelium je vlastne o povolaní. Ak by to bolo pravdou, potom laickí veriaci dnes v chráme nemajú čo robiť, lebo nie sú kňazmi. No všetci máme účasť na Kristovom kňazstve. Niektorí osobitne cez sviatostné kňazstvo, ale všetci sme povolaní. A preto Ježišove slová „poď za mnou“ sú adresované každému z nás.

Zanechať siete znamená zanechať svoje istoty a ísť za Ježišom. Tak ako rybári zanechali svoje siete, cez ktoré nasýtia svoje rodiny, Boh nás dnes pozýva zanechať svoje istoty a ísť za Ježišom. Zakúsiť, čo je to viera. Oprieť sa o Ježiša, o jeho slovo. Ako Abrahám. Vykročil do neznáma, do cudzej krajiny, lebo dostal prísľub, že dostane syna a zem. S vierou išiel aj Dávid do boja proti Goliášovi a v mene svojho Boha zvíťazil.

(Peter Cap) Ako dobre sa to počúva – byť zadarmo ospravedlnený jeho milosťou. Ak by sme sa odvolávali na jeho spravodlivosť, nikto z nás nemá šancu byť zachránený. Jedine dovolávať sa jeho milosti. Boh našiel niekoho, svojho jednorodeného Syna, ktorý bol ochotný zomrieť. On ma pred Otcom ospravedlnil svojou milosťou a ja som zachránený. Najväčší obraz jeho lásky k človeku je jeho milosrdenstvo. Nepotrebuješ viac, iba uveriť tejto láske, tomu, že Boh umrel, aby si mohol večne žiť.

(Peter Cap) Po Ježišovom vzkriesení apoštol Peter s odvahou pred veľradou povie: „Jeho Boh svojou pravicou povýšil za Vládcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov. A my sme toho svedkami.“ (Sk 5, 31 – 32) Nič dôležitejšie nemôžeš dať tomuto svetu ako svedectvo o Kristovi. Nie to, čo si niekde načítal alebo počul na náboženstve, ale tvoje osobné svedectvo. Čo Boh urobil konkrétne v tvojom živote. Ako ti pomohol, ako ťa zachránil. Odvahu!

(Peter Cap) Bolo by dobré mať Boha, ktorý dokáže nasýtiť svoj národ. A Boh to skutočne dokázal. Najprv zázračne mannou na púšti, a neskôr pri rozmnožení chleba a rýb. Ale Ježiš neprišiel, aby riešil sociálne otázky ľudstva. On prišiel, aby raz a navždy vyriešil otázku nášho večného života. Tak, že nám dal jesť svoje Telo a piť svoju Krv. Ak by ľudia poznali skutočnú hodnotu Eucharistie, vstupy do chrámov by strážila polícia.

(Peter Cap) Miluješ Krista? Áno, isteže, veď som veriaci… Tak potom zachovávaš jeho prikázania. Raz istú našu herečku oslovili novinári s otázkou: „Myslíte si, že je Slovensko kresťanské?“ „Áno,“ znela odpoveď, „v nedeľu od ôsmej do jedenástej. Vtedy sú kostoly plné.“ Cítiš, brat, sestra, o čo tu ide? O našu dvojtvárnosť. Nikoho nie je potrebné presviedčať o tom, že som kresťan a veriaci, ak to môj život potvrdzuje. Vôbec sa to nemeria počtom veriacich v chráme, ale naším životom. V Antiochii učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi. Podľa koho? Podľa Ježiša Krista. Lebo títo muži a ženy svojím životom vydávali znaky, ktorými sa mu podobali. Už si vieme dať odpoveď, či sme dnes vydávali znaky Ježiša Krista, alebo nie? Či ho milujeme, alebo nemilujeme?

(Peter Cap) Abrahám uveril, že napriek starobe Sáry bude mať syna a počítalo sa mu to za spravodlivosť. Avšak keď pod vrchom Morja povie sluhom: „Vy ostaňte tu s oslom, ja a chlapec pôjdeme až tamto. Pomodlíme sa a vrátime sa k vám.“ (Gn 22, 5) Vie, že Boh od neho žiada obetu jeho syna Izáka, a predsa povie: „… vrátime sa k vám.“ Toto je Abrahámova viera. Uveril, že Boh má moc aj mŕtvych vzkriesiť (porov. Hebr. 11, 19). Toto chce Boh robiť aj s nami. Aby si proti nádeji uveril, že on má moc zmeniť tvoj život, že má moc vyliečiť tvoju chorobu, zachrániť manželstvo, vyriešiť nezamestnanosť. A to sa ti bude počítať za spravodlivosť.

(Peter Cap) Čo znamená hľadať Božie kráľovstvo? To, že sa musíme vybrať na cestu a rozprávkovo ísť za sedem hôr a sedem dolín? Avšak Lukáš vo svojom evanjeliu povie: „Božie kráľovstvo je medzi vami.“ (Lk 17, 20) Teda som v Božom kráľovstve, alebo nie som? Podľa čoho to poznám? Podľa jeho spravodlivosti. A na čom je postavená jeho spravodlivosť? Na milosrdenstve a odpúšťaní. Kráľovstvo tohto sveta je postavené na starozákonnom: oko za oko, zub za zub. V akom kráľovstve si ty prežil dnešný deň?