09:00 – Zamyslenia na dnes

Dňa 7. novembra 2020 sa v Michalovciach uskutočnili slávnostné pohrebné obrady za zosnulého rehoľného kňaza otca Miroslava Čajku, ktorý zomrel 4. novembra vo veku 68 rokov.

Pohrebnej liturgii predsedal arcibiskup Cyril Vasiľ SJ a obrady na cintoríne slávil prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ.

Vladyka Ján Babjak, o. Pavol Tomko CSsR a o. Mikuláš Tressa CSsR si pre náš Gréckokatolícky magazín zaspomínali na o. Miroslava Čajku, taktiež na jeho mariánsku úctu a horlivú službu evanjelizátora.

The post Gréckokatolícky magazín predstavil zosnulého redemptoristu Miroslava Čajku appeared first on Zasvätený život.

( Dominik Gromoš ) Veľa ľudí dnes profituje zo známostí. Poznajú lekárov, úradníkov, predstaviteľov mesta a možno v tom vidia svoju najväčšiu životnú výhru. Podobne sa o Presvätej Bohorodičke vyjadruje žena zo zástupu: „Blažený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.“ Inými slovami: „Tá Mária má ale protekciu. Boh ju uprednostnil.“ Ježiš ju však vyvádza z omylu a vraví, že blažený je ten človek, ktorý počúva Božie slovo a zachováva ho. A tak sa dá v krátkosti zhrnúť celý život Presvätej Bohorodičky. Nech prišlo čokoľvek, počúvala Božie slovo a zachovávala ho, a preto bola šťastná. Dnešným sviatkom sa začína jej púť s Božím slovom. Rodičia ju ako malé dievča privádzajú do chrámu, aby sa tam učila počúvať Boha. Takúto premenu chce Pán darovať aj nám: v chráme môžeme toho veľa počuť, ale ak sa nenaučíme počúvať, máme od blaženosti ďaleko.

Kongregácia Umučenia Ježiša Krista, známa aj ako rehoľa passionistov, slávi tristo rokov od svojho založenia. Pápež František pri tejto príležitosti zaslal jej členom list, v ktorom ich vyzýva pomáhať „ukrižovaným“ súčasnej doby prostredníctvom konkrétnych činov, v ktorých je možné rozpoznať Božiu lásku.

Rehoľu passionistov, ktorí majú šíriť úctu k umučeniu Ježiša Krista, založil 22. novembra 1720 v Taliansku sv. Pavol z Kríža (1694-1775). Ako píše Svätý Otec, zakladateľ horel Božou láskou a chcel zapáliť svet misijnou činnosťou. Latinské slovo passio, ktoré je súčasťou mena rehole, znamená utrpenie, umučenie, ale aj vášeň. Svätý Otec zdôraznil tento aspekt, citujúc zo svojej apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium (č. 268):

«Misia je vášňou pre Ježiša, ale aj vášňou pre jeho ľud. Keď sa zastavíme pred ukrižovaným Ježišom, uvedomíme si jeho lásku, ktorá nám dáva dôstojnosť a pomáha nám; ak však zároveň nie sme slepí, začneme vnímať, že Ježišov pohľad sa rozširuje a plný lásky i túžby obracia aj na celý jeho ľud. Tak zistíme, že nás chce použiť, aby sa mohol čoraz viac priblížiť k svojmu milovanému ľudu. Berie nás z ľudu a k ľudu nás posiela, a to takým spôsobom, že našu identitu ani nemožno pochopiť bez tejto prináležitosti.»

Pápež passionistov vyzval pomáhať mnohým „ukrižovaným“ tejto doby: chudobným, slabým, utláčaným i iným osobám, skartovaným nespočetnými nespravodlivosťami.

„Len ten, kto je ukrižovaný láskou, ako Ježiš na kríži, je schopný pomáhať týmto ukrižovaným dejín prostredníctvom účinných slov a skutkov. Veď nie je možné presvedčiť druhých o Božej láske len prostredníctvom verbálneho a informatívneho ohlasovania. Je treba konkrétne gestá, ktoré dajú zakúsiť túto lásku v láske nás samých, ktorá sa daruje zdieľajúc situácie kríža, aj vynaložením života až do konca, i keď zostáva jasné, že medzi ohlasovaním a jeho prijatím vo viere prebieha pôsobenie Ducha Svätého“.

Rehoľa passionistov sa počas svojej kapituly venovala úsiliu o obnovu, zameriavajúc sa na tri aspekty: vďačnosť, proroctvo a nádej.

Zdroj: Vatican News, zk

The post Pápež píše k 300. výročiu passionistov: Misia je vášňou pre Ježiša i pre jeho ľud appeared first on Zasvätený život.

( Dominik Gromoš ) O niekoľko veršov skôr v tomto evanjeliu hovorí Ježiš o tom, že pre toho, kto prináša pohoršenie, by bolo lepšie, keby mu zavesili na krk mlynský kameň a hodili ho do mora. Opačným procesom k pohoršeniu je polepšenie alebo, inak povedané, odpustenie. Vždy, keď odpúšťame, odväzujeme človeku mlynský kameň z krku. Vždy, keď nám Boh odpúšťa, dáva nám ho dole on sám. V každom odpustení je veľká moc a milosť.

Kamilián, páter Mateo Bautista García, je rád, že ešte stále môže darovať krv a zachraňovať životy ťažko chorých malých pacientov. Povzbudzuje aj ostatných pridať sa k „skutku rodiacemu sa v samaritánskom srdci“.

Páter Mateo je španielsky kňaz, ktorý od svojich osemnástich rokov daruje krv trikrát do roka vo všetkých krajinách, kde pôsobí ako misionár. Napriek tohtoročnej pandémii neprestal s dobrovoľným darcovstvom a tentokrát sa skutkom lásky rozhodol pomôcť malým pacientom z „Národného inštitútu detského zdravia“ (INSN) v Peru. Je veľmi spokojný, že má túto možnosť.

„Kultúra dobrovoľného darovania musí vychádzať zo samaritánskeho srdca, ktoré dáva do popredia potreby iných. Krv nemožno vyrobiť. Treba ju darovať a nakladať s ňou so štedrým a solidárnym srdcom“, zdôraznil. Pri svojom stotridsiatom ôsmom odbere pozýva, aby sme sa všetci stali dobrovoľnými darcami. „Ak by všetci, ktorí v Peru krv darovať môžu, ju darovali raz alebo dvakrát do roka, krajina by mala dostatok kvalitnej krvi pre všetkých“, hovorí páter.

Riaditeľka INSN, Zulema Tomas Gonzales, poďakovala kňazovi za jeho nezištný čin a vyzvala obyvateľov darovaním krvi pomôcť deťom chorým na leukémiu, s vrodenými vývinovými a srdcovocievnymi poruchami či veľkými popáleninami, ktoré sú častými príjemcami transfúzii. „Denne spotrebujeme najmenej dvadsať transfúznych jednotiek červených krviniek a desať transfúznych jednotiek krvných doštičiek. Najviac sa ich míňa pri liečbe pacientov s leukémiou a apláziou kostnej drene. Jeden dobrovoľný darca môže zachrániť životy až troch detí,“ dodala riaditeľka.

Preklad a spracovanie: Zuzana Morávková
Zdroj: aciprensa.com

The post Šesťdesiatročný kňaz daruje krv pre záchranu ťažko chorých detí appeared first on Zasvätený život.

( Dominik Gromoš ) Správca z evanjelia zažíva veľmi nepríjemnú situáciu. Má byť prepustený z práce a nevie, čo bude ďalej. Možno je už starý a má pochybnosti, či si ešte nájde nejaké miesto. Toto podobenstvo však nie je o ekonomickej kríze a hromadných výpovediach, ale o prepúšťaní iného druhu. Každého z nás čaká „prepustenie“ z tohto života, v ktorom sme akoby len na skúšku. Náš Boh urobil všetko preto, aby tento život pokračoval šťastne aj po smrti. Ako zareagujeme na tento dar?

Noc má byť o pokoji. To však neplatilo o tej v roku 1950. Počas Barbarskej noci a ďalších akcií tisíce rehoľníkov a rehoľných sestier prišli o kláštory. Prečo komunistickému režimu po 2. svetovej vojne prekážala Cirkev a viera? Ako to vtedy prežívali ľudia, veriaci a samotní rehoľníci? Kto je zodpovedný za dni počas Barbarskej noci? V relácii V Samárii pri studni s Ľubou Oravovou dňa 16. novembra 2020 diskutovali prof. Róbert Letz, historik a František Neupauer, historik Ústavu pamäti národa.

Reláciu si môžete pozrieť v archíve Televízie Lux TU.

V máji 2020 sa v tejto diskusnej relácii k téme Barbarskej noci vyjadrili zástupcovia rehoľníkov P. Václav Hypius, CSsR, predseda Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku a P. Tomáš Gerboc, SVD, historik. Viac v archíve TV LUX.

V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu.

Na jar 1950, v nočných hodinách z 13. na 14. apríla a opätovne z 3. na 4. mája, prepadli represívne zložky štátu (Zbor národnej bezpečnosti, Štátna bezpečnosť, armáda a Ľudové milície) mužské kláštory na Slovensku i v Čechách a rehoľníkov odviezli do sústreďovacích, disciplinárnych a preškoľovacích táborov. Pre starých a nevládnych rehoľníkov vytvorili samostatný kláštor – starobinec. Zásah voči reholiam dostal názov Akcia K. V slovenskej časti republiky bolo zlikvidovaných 76 kláštorov a rehoľných domov, v ktorých žilo asi 1 200 rehoľníkov.

Na konci leta 1950, od 29. augusta, bola spustená Akcia R, ktorej cieľom bolo zlikvidovať ženské kláštory a rehoľné sestry. Zlikvidovaných bolo takmer 140 kláštorov a približne 2 000 rehoľných sestier z nich bolo sústredených a internovaných na nových miestach.

Texty a videá o Barbarskej noci boli postupne publikované TU.

-fc-

The post TV Lux vysielalo reláciu 70 rokov od likvidácie kláštorov (video) appeared first on Zasvätený život.

( Dominik Gromoš ) „Zblúdil som ako stratená ovca, hľadaj svojho sluhu…“ Tento verš žalmu sa ozýva na každom pohrebe. Vychádza len z našich úst alebo je to aj výkrik nášho srdca, ktoré vidí, že bez Boha je stratené? Je ľahké ukázať prstom na iného človeka a nazvať ho zblúdenou ovcou. Ťažšie je nazvať tak seba samého. No len vtedy môžeme stretnúť Ježiša Krista. Pastiera, ktorý nás hľadá.

Dielo Pravidlo dokonalosti kapucína Benedikta z Canfieldu (1562 – 1611) je jedným z vrcholov západnej kresťanskej mystiky. V kapucínskej grafickej dielni Varštak ho v spolupráci s G-Ateliérom a kapucínskym vydavateľstvom Minor preložili a vydali Ladislav Tkáčik, OMFCap a Erika Juríková. Čitateľovi sa tak dostáva do rúk bilingválne latinsko-slovenské vydanie tretej najrozsiahlejšej časti Pravidla dokonalosti, ktoré Benedikt autorizoval a v latinčine pripravil k vydaniu pred svojou smrťou v Paríži.

S podtitulom „stručné a jasné zhrnutie celého duchovného života“ napĺňa kvality diskurzu, ktoré požadovala renesančná dialektika: Je jasný, priamy, otvorený a stručný. A hoci jeho myšlienková osnova sleduje obvyklú náuku o rozvoji duchovného života či o troch stupňoch dokonalosti, ako ju poznáme z diel iných kresťanských mystikov, je na nej vybudované dielo výnimočnej originality a vhľadu, ktoré čitateľ u iných autorov nenájde. Keďže ide o ťažký text, Benediktovo dielo bolo často chybne interpretované ako obhajoba duchovného kvietizmu a kvôli niektorým formuláciam bolo dokonca v roku 1689 zaradené na tzv. Index zakázaných kníh. Jeho tretia časť subtílne popisuje cestu, ktorá môže človeka priviesť k nepredstaviteľnej intenzite života, k životu, ktorý autor primerane nazýva všetkoprevyšujúcim.

Viac o knihe sa dozviete na varstak.sk. Úvodná štúdia bilingválneho latinsko-slovenského vydania je dostupná TU.

Ladislav Tkáčik, OFMCap

The post Kapucínska grafická dielňa Varštak pripravila preklad tretej časti diela „Regula perfectionis“ Benedikta z Canfieldu appeared first on Zasvätený život.

( Dominik Gromoš ) Máme vo zvyku a v obľube porovnávať sa s inými. A to sa týka nielen vymožeností a životných darov, ale aj krížov. „Keby som ja mala také deti ako ona, určite by som ich lepšie zvládala.“ „Ja keby som bol na jeho mieste, inak by som to vyriešil.“ Nikdy k tomu však nedôjde. Každý z nás má svoj kríž a obzeranie sa po iných krížoch ho robí ešte ťažším. Jediný postup, ako ho urobiť ľahším, je niesť ho s Ježišom Kristom. On sa stal naším Šimonom z Cyrény.