( Dominik Gromoš ) „Zblúdil som ako stratená ovca, hľadaj svojho sluhu…“ Tento verš žalmu sa ozýva na každom pohrebe. Vychádza len z našich úst alebo je to aj výkrik nášho srdca, ktoré vidí, že bez Boha je stratené? Je ľahké ukázať prstom na iného človeka a nazvať ho zblúdenou ovcou. Ťažšie je nazvať tak seba samého. No len vtedy môžeme stretnúť Ježiša Krista. Pastiera, ktorý nás hľadá.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)