09:00 – Zamyslenia na dnes

Rád si spomínam na nášho špirituála otca Jána Karasa, ktorý nás stále v seminári vítal slovami: „Vitaj v škole Ježišovej, braček…“ A mal obrovskú pravdu, lebo seminár bol pre nás miestom, kde sme sa učili byť pokornými a čistými ako náš Učiteľ. Lebo učeník nie je väčší ako Učiteľ. Na to nesmieme nikdy zabúdať. On nám dal ten najkrajší príklad lásky a pokory, keď sa pri tajomnej večeri prepásal zásterou a začal učeníkom umývať nohy. Preto sa nebojme byť s ním… ( Milan Sisak )

Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, 15. augusta, sa skončila XVI. generálna kapitula Spoločnosti sociálnych sestier. Od 1. augusta sestry z piatich krajín a dvoch kontinentov pracovali v benediktínskom Kláštore Premenenia Pána v Sampore. Na záverečnej svätej omši, ktorú celebroval prior Vladimír Kasan, bola inaugurovaná novozvolená rada: generálna moderátorka Magdolna Kővári, Marta Andraščíková, (asistentka generálnej moderátorky) a Anna Farmati a Orsolya Fecske, generálne radkyne. Nová generálna rada odráža aj medzinárodnosť spoločnosti, keďže členky pochádzajú zo štyroch rôznych krajín.

Každá kapitula je dôležitou udalosťou v živote rehoľného spoločenstva avšak táto konkrétna kapitula bola naozaj výnimočná v mnohých ohľadoch. Príprava kapituly bola poznačená mnohými nejasnosťami kvôli pandémii a do poslednej chvíle bolo otázne, či sa vôbec budú môcť stretnúť, alebo ako mnohé rehoľné komunity budú musieť podujatie odložiť. Bolo to ako kráčať po vode, no po celý čas sestry prežívali láskavú Božiu prozreteľnosť a vďaka ústretovej podpore úradov sa odstraňovala jedna prekážka za druhou a tak mohli pred dvoma týždňami začať ich prácu v modlitebnom zázemím a pohostinnosti benediktínskej komunity.

Ďalšou milosťou tejto kapituly bola skúsenosť hlbokej jednoty. V týchto dňoch sa stalo skutočnosťou motto,  ktoré sa pri príprave na kapitulu sestry modlili počas týchto dvoch rokov: „Sme jeden chlieb, jedno telo, jeden duch, v Tebe, ó, Najsvätejšia Trojica.“ Vo viacerých dôležitých a ťažkých otázkach sa napriek rôznym názorom dosiahol konsenzus a jednomyseľnosť ich rozhodnutí vnímali ako ovocie Ducha Svätého.

Smernice kapituly na nasledujúcich šesť rokov vyzývajú sestry prehodnotiť ich poslanie vo svetle ich charizmy a výziev, ktoré predstavujú rýchle spoločenské zmeny. Sestry sa vracajú „z púšte do centra života“ obnovené v ich povolaní a pripravené hľadať nové cesty v ich apoštolskom živote.

Renáta Jamborová, SSS

The post Sociálne sestry ukončili XVI. generálnu kapitulu a zvolili si nové generálne vedenie appeared first on Zasvätený život.

V časopise Zasvätený život ste v minulosti mohli nájsť pravidelnú rubriku Z Božej lekárne. Naša redaktorka Tatiana Berecká sa vo svojom príspevku venuje téme spánok.

Prišla jeseň, prichádza zima a s nimi po dovolenkovom období aj vysoké pracovné nasadenie. Nervozita, úzkosť, stres čoraz častejšie sprevádzajú život človeka. Sú to veľmi nepríjemné emočné stavy často súvisiace práve s vysokým pracovným nasadením a každodenným zhonom. Môže ísť o stavy od krátkodobého nepokoja až po generalizovanú úzkosť a paniku. Následok nervozity, stresu či strachu je väčšinou nespavosť, ktorá môže viesť k ďalším zdravotným komplikáciám. Ak sa u človeka dlhodobejšie vyskytujú tieto príznaky, mal by čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc. Podľa štatistík je veľmi veľa ľudí, ktorí každú noc užívajú uspávacie prostriedky, čo je pre telo škodlivé, lebo to blokuje jeho reparačné procesy. Niet sa čo diviť, že ľudia sa po prebudení necítia osviežení. Vzhľadom na množstvo nežiaducich účinkov syntetických liečiv sa ľudia v snahe odstrániť nervozitu, stres, úzkosť či nespavosť čoraz častejšie orientujú na prírodné látky a rastliny s upokojujúcim účinkom. Medzi najčastejšie používané liečivé rastliny s upokojujúcim účinkom patria:

Valeriána lekárska

• Je jednou z najznámejších liečivých rastlín s upokojujúcim účinkom. Je vhodná aj pri nespavosti. Na terapeutické účely sa využíva jej koreň. Pre túto rastlinu je charakteristický silný, nie veľmi príjemný pach. Výraznou vôňou láka mačky i hmyz, ľudovo sa jej hovorí mačací koreň. Tlmí nervozitu, stavy vzrušenia, úzkosti a duševné napätie. Vo vyšších dávkach sa používa ako hypnotikum (liek na spanie). Okrem sedatívneho (upokojujúceho) účinku má valeriána aj protikŕčový účinok. Známe je tiež použitie tejto rastliny pri maternicových kŕčoch, bolestiach hlavy, žalúdočných neurózach, črevných poruchách. Valeriána lekárska nie je určená na dlhodobé užívanie. Odporúčaná doba užívania je maximálne 2 týždne.

Mučenka

• Je ďalšou významnou liečivou rastlinou so sedatívnym (upokojujúcim) účinkom. Z tejto rastliny sa používa celá nadzemná časť – vňať. Ide o popínavú rastlinu s ružovými až purpurovými kvetmi. V tradičnej medicíne sa používa na úľavu od miernych symptómov duševného stresu. Používa sa pri nervovom nepokoji, napätí, podráždenosti, ako aj pri poruchách spánku či nervovo podmienených ťažkostiach žalúdka a čriev. Popri sedatívnom účinku má aj anxiolytický efekt (rušiaci vnútorné napätie).

Medovka lekárska

• Medovka je veľmi obľúbenou liečivou rastlinou s intenzívnou citrónovou vôňou. Často sa pestuje i v našich záhradách. Na terapeutické účely sa využíva jej list, ale môže sa použiť aj celá vňať. Silica medovky má upokojujúce, protikŕčové a antibakteriálne účinky. Používa sa najmä ako mierne sedatívum na uvoľnenie symptómov stresu. Nachádza sa vo viacerých prípravkoch určených na spanie a upokojenie, najčastejšie v kombinácii s ďalšími sedatívne pôsobiacimi výťažkami. Vďaka vysokému obsahu kyseliny rozmarínovej majú jej extrakty aj antivírusové účinky a používajú sa zvonka proti vírusu herpesu.

Ľubovník

• Ľubovník bodkovaný je rastlina, ktorá sa bežne využíva aj vo farmaceutickom priemysle najmä pre jej upokojujúce účinky na ľudskú myseľ. Celkovo pomáha tiež proti depresiám a upokojuje zvýšenú nervozitu alebo stres.

Harmanček

• Ak vás trápi nespavosť pre kŕče alebo bolesti, ideálnym pomocníkom je harmanček. Najčastejšie sa z neho pripravuje harmančekový čaj a ten sa užíva pri žalúdočných problémoch, bolestiach pri menštruácii, pri nachladnutí. Blahodarne tiež pôsobí na celkové zlepšenie nervového systému.

Levanduľa

• Levanduľa má veľmi pozitívne účinky na uvoľnenie nervového systému. Znižuje hladinu stresových hormónov v tele, takže veľmi dobre pôsobí práve vtedy, ak nespavosť spôsobuje stres a napätie. Má priaznivé účinky aj vtedy, ak vás trápia dlhodobejšie migrény a silné bolesti hlavy.

Čo nám o spánku hovorí svätá Hildegarda z Bingenu

Prirodzený spánok je najlepší spôsob, ako obnoviť imunitný systém, a je predpokladom aj na udržanie dobrého nervového systému. Počas spánku sa náš nervový systém dobíja podobne ako batéria. To isté platí aj pre ostatné regeneračné procesy v tele. Údaje svätej Hildegardy sú veľmi zaujímavé. Nájdeme v nich informáciu, že kostná dreň, ktorá produkuje kmeňové bunky, sa počas noci regeneruje. Je to veľmi dôležité, keďže tieto bunky sú základom pre náš imunitný bunkový systém.

Aby spánok dosiahol želaný účinok, je potrebné mať dobré sny. Môžu tomu pomôcť rôzne prostriedky:

• teplý kúpeľ s levanduľou;
• ľanový alebo bavlnený vankúšik naplnený betonikou, ktorý si položíme počas noci blízko hlavy;
• prechádzka pred spaním;
• čítanie dobrej knihy;
• pohár „haseného“ vína.

Stará ľudová múdrosť hovorí: „Nik by nemal ísť spať bez toho, aby bol v súlade a v pokoji sám so sebou a so svetom!“

Stres, ktorý sa počas dňa nahromadil, treba nevyhnutne odstrániť. Práve na to slúži „hasené“ víno s myším chvostom (môže sa však piť aj bez neho). Tento nápoj nám pomáha, aby sme sa uvoľnili a nestrávili sme noc s pocitmi hnevu alebo úzkosti. Nápoj eliminuje stresové hormóny adrenalín a dopamín.

Svätá Hildegarda hovorí:

„Ak človek cíti hnev alebo smútok, je potrebné rýchlo zohriať víno, potom ho zmiešať s trochou vody a vypiť ho ešte teplé. Takto sa príčina, ktorá to vyvolala, a hnev, ktorý z toho povstal, dostanú pod kontrolu“ (Príčiny a liečenie chorôb, Shulz, s. 293).

Recept na „hasené“ víno

K jednému poháru dobrého červeného vína sa pridá jedna kávová lyžička myšieho chvosta, zmes sa dá variť, až kým sa neobjavia bublinky (alkohol sa už pri 80 °C vyparí). Hneď sa pridá studená voda a víno sa odoberie z ohňa. Pije sa ešte teplé po dúškoch prv, než sa uložíme spať.

Tento nápoj je vynikajúcim, jednoduchým a rýchlym prostriedkom na každú zlú náladu: teplé víno posilňuje a spôsobuje ústup smútku a podráždenosti. Môžeme ho piť aj počas dňa, ak sme napríklad vstali ľavou nohou, aby sme si nepokazili celý deň. Môžeme si ho pripraviť aj vo väčšom množstve, nechať ho v termoske a postupne z neho upíjať.

Prajem vám dobrý spánok a príjemné sny!

Tatiana Berecká

Článok bol uverejnený v časopise Zasvätený život 01/2020.

The post Z Božej lekárne: Prírodné prostriedky na zdravý spánok appeared first on Zasvätený život.

Časopis Naša Žilinská diecéza od januára 2020 predstavuje postupne zasvätených, ktorí pôsobia v tejto diecéze. Aj my siahneme do archívu a ukážeme vám ich na našej webovej stránke.

Viac o časopise TU.

-fc-

The post Zasvätení v Žilinskej diecéze: saletíni appeared first on Zasvätený život.

Keď z Afganistanu odchádzajú predstavitelia Západu, prišla do Kábulu ďalšia katolícka rehoľná sestra. Bude pracovať v jedinom stredisku pre postihnuté deti v krajine. „Násilia a chudoby pribúda, sme tu veľmi potrební,“ tvrdia rehoľné sestry pôsobiace v Kábule.

Asociácia „Pre deti Kábulu“ bola založená v roku 2004 a bola reakciou na výzvu Jána Pavla II. na pomoc najmenším Afgáncom. Do pomoci sa zapojilo štrnásť rôznych reholí. „Po stiahnutí západných vojsk je návrat k vláde Talibanu stále pravdepodobnejší a máme obavy z budúcnosti, ale svojho záväzku sa nevzdáme,“ hovorí indická rehoľníčka, ktorá v súčasnosti vedie centrum v Kábule. Sestra Teresia Crasta poukazuje na to, že „násilie v tejto krajine je každodennou realitou“ a „krv tečie ulicami ako voda“.

Každý deň pomoc centra využije 50 zdravotne postihnutých detí vo veku od 6 do 12 rokov. Väčšina z nich pochádza z najchudobnejších rodín, ktoré im nedokážu zabezpečiť ani jedlo, nehovoriac o rehabilitácii a prístupe k vzdelaniu. Okrem troch rehoľných sestier celý personál tvoria Afgánci. „Pandémia spôsobila, že naše centrum bolo na chvíľu zatvorené, ale potom sme rodinám detí poskytli potravinovú pomoc,“ hovoria sestry z Kábulu. Aj keď je situácia v Afganistane veľmi neistá, v novom školskom roku mienia prijať do centra ďalšie deti, pretože potreby sú obrovské a nikto v tejto krajine zdravotne postihnutým nepomáha.

Sestry zdôrazňujú, že hlásajú evanjelium bez použitia slov. „Mimo nášho domu sa nemôžeme priznať ku Kristovi, ale každý vie, že sme kresťania a vážime si, čo robíme pre núdznych,“ hovorí sestra Shahnaz Bhatti z Pakistanu. Sestry zdôrazňujú, že svoju budúcnosť zverujú Bohu a nehodlajú opustiť deti v núdzi.

TK KBS, RV pl; rp
Foto: Františka Čačková, OSF

The post Katolícke rehoľné sestry zostávajú v Kábule: neopustíme núdznych appeared first on Zasvätený život.

Denník kardinála Newmana je písaný od 15. decembra 1859 do 10. septembra 1876 a  pozostáva z triezvych stránok, ktoré by sa dali prirovnať k niektorým znepokojeným a búrlivým úvahám svätého Augustína.

V predslove knižočky to uvádza aj don Primo Mazzolari: „Newman napísal tieto stránky na sklonku svojich dní, a preto nesú svetlo západu slnka, keď nám hrozí, že nás premôže skľúčenosť.“

30. august 1874

Mám dojem, dosť deprimujúci, že som počas môjho dlhého života nič neurobil a predovšetkým že nič nerobím ani teraz. V súčasnosti anglikáni oceňujú viac než v minulosti to, čo som napísal, súdiac podľa listov, ktoré dostávam. Čo sa týka katolíkov, tí síce pripúšťajú, že som urobil nejaké služby, keď som pomohol niektorým anglikánom, aby vstúpili do Cirkvi, a dokonca pripúšťajú, že som aj teraz užitočný. A predsa keď ide o veľké spory o božskom pôvode kresťanstva a o iné veci, myslia si, že ma iní prekonali alebo dokonca že môj názor na tieto problémy je mylný. Takýto je aspoň názor jezuitov. Myslia si, že som sledoval príliš liberálny a pochybný smer a urobil som veľa ústupkov. Nemôžem s nimi vôbec súhlasiť, ale keďže je ich aktuálny vplyv veľmi veľký, ako aj intolerancia ich názorov, znamená to, že cesta, ktorou som sa uberal, nie je tá, ktorá sa vo všeobecnosti nazýva „katolíckou cestou“.

Je možné, že ma pokladajú za nevďačníka, lebo, a to musím uznať, ma nikdy nenapadli tak, ako to bolo v prípade Rosminiho. Práve naopak.

Napriek tomu si myslím, že po Vatikánskom koncile a Gramatike súhlasu (Grammar of Assent) sa ich posudzovanie mojej osoby zmenilo. Tak to vidím ja, niet o tom pochýb. Avšak moje city voči nim sú príliš silné na to, aby mohli ohroziť zdravé vzťahy v Božom tele Cirkvi, veď z neho čerpajú svoju silu a ich poslaním a povinnosťou je mu slúžiť.

A tak si hovorím: čo mám v tom všetkom vidieť? Boh sa o to postará. On vie, čo je lepšie. Stará sa azda o Cirkev menej než o mňa, je neschopnejší než ja, aby ju bránil? Prečo sa mám nad tým trápiť? Kto som ja? Čas pokročil. Som „prekonaný“. Možno, že niekedy som niečo urobil; ale dnes nie som schopný urobiť nič. Teraz je rad na iných. A ak iní urobia niečo, čo nebude veľmi dobré, mojou povinnosťou nie je kritizovať ich, ale dôverovať Bohu.

Žalm 131 je práve pre mňa. Škoda, že ho nerecitujeme v ofíciu:

„Pane, moje srdce sa nevystatuje, moje oči nehľadia povýšene. Neženiem sa za veľkými vecami ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými. Ale ja som svoju dušu upokojil a utíšil. Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne…“

Stačí mi teda pripraviť sa na smrť; všetko poukazuje na to, že nič iné nemám očakávať ani nič iné robiť. A ten, ktorý vždy, po celý môj život mi bol tak úžasne nablízku, ani teraz ma nesklame, viem to, aj keď nemám na to právo… Cítim sa oveľa slabší a menej aktívny, než to bolo kedysi; a ako môžem vedieť, či táto moja slabosť spôsobí alebo nespôsobí vo mne rýchly duchovný postup? Už nie je treba myslieť na budúce generácie, ale len a viac na samého seba.

Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 01/2020.

The post John Henry Newman: Intímny denník appeared first on Zasvätený život.

V talianskej Bologni prebiehajú oslavy 800. výročia smrti sv. Dominika Guzmána (1170-1221), kňaza a zakladateľa Rádu kazateľov, ktorý odišiel do večnosti 6. augusta 1221. Sv. Dominik zomrel v Bologni v jednoduchej cele, ktorú mal zapožičanú od spolubrata Moneta z Cremony. Dominikáni si zároveň pripomínajú aj 800 rokov od svojich prvých generálnych kapitúl.

Jubilejná svätá omša na počesť sv. Dominika sa v  bazilike nesúcej jeho meno v Bologni, kde je svätec pochovaný, uskutočnila v stredu 4. augusta večer. Predsedal jej kardinál a arcibiskup Bologne Matteo Maria Zuppi, koncelebroval aj aktuálny generálny magister Rádu kazateľov, otec Gerard Francisco Timoner III., ktorý je pôvodom z Filipín. Ten v homílii pripomenul titul pripisovaný sv. Dominikovi – Praedicator Gratiae – „Kazateľ Milosti“ – titul, ktorý je v súzvuku s charizmou a misiou rádu, ktorý založil. V homílii okrem iného zaznelo:

„Toto je náš dar Cirkvi: milosť kázania a kázanie milosti, ohlasovanie Boha, nestvorenej Milosti, ktorý sa daruje svetu. Pestujúc túto charizmu a misiu a deliac sa o ňu sa Dominik stal skutočným svetlom Cirkvi.“ „V týchto ťažkých časoch, keď sa zdá, že ľudia strácajú nádej, nám sv. Dominik ponúka spem miram – úžasnú nádej.“

Vo štvrtok 5. augusta, sa o 20.45 v Bologni uskutočnila sviečková procesia s relikviami sv. Dominika, ktorá prechádzala miestami spojenými so životom svätca.

Reholi dominikánov, ktorá slávi veľké jubileum smrti svojho zakladateľa, už v predošlých mesiacoch zablahoželal listom aj pápež František.

V pozdrave adresovanom generálnemu magistrovi rádu vyslovil žičenie: „Nech je Rád kazateľov, dnes tak ako aj v minulosti, v prvej línii obnoveného hlásania evanjelia, schopného hovoriť k srdcu.“  Svätý Otec František osobne navštívil hrob svätca v Bologni v októbri 2017.

Dominikáni si však v tomto roku zároveň pripomínajú aj ďalšie jubileum – 800. výročie od svojich prvých generálnych kapitúl, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1220 a 1221 v období Turíc. V Bologni im vtedy predsedal samotný sv. Dominik. Pri tejto príležitosti napísal približne 5 000 dominikánom prítomným v rozličných krajinách sveta generálny magister rádu osobitný list, ktorý podpísali aj jeho dvaja predchodcovia.

Pripomeňme, že sv. Dominik sa narodil 8. augusta 1170 v španielskom meste Calleruega v oblasti Burgosu, zomrel 6. augusta 1221 v talianskej Bologni, len dva dni pred svojimi 51. narodeninami. Jeho liturgická spomienka sa slávi 8. augusta.

Zdroj: RV, zk

The post V Bologni oslávili 800. výročie smrti sv. Dominika appeared first on Zasvätený život.

V júli 2021 prebehla v Ríme Generálna kapitula Kongregácie školských sestier sv. Františka, ktorej predchádzala pred rokom prvá časť provinciálnej kapituly. Po ukončení druhej časti provinciálnej kapituly v dňoch 4. – 6. augusta 2021 v Žiline prebehli dnes, dňa 7. augusta na piatich miestach Slovenska voľby provinciálneho vedenia. Za provinciálnu predstavenú sestry zvolili S.M. Rafaelu Zvrškovcovú, ktorá viedla Slovenskú provinciu posledných päť rokov. Vikárkou provinciálnej predstavenej sa stala S.M. Timotea Timková, radkyňami sestry Michaela Gardošová, Samuela Rudincová a Maximiliána Akimjaková. V najbližších dňoch prevezmú svoj úrad v Provinciálnom dome v Žiline.

Celým obdobím príprav na kapitulu sestry sprevádzali Emauzskí učeníci. Ako učeníci na ceste do Emauz sa sestry zdieľali o svojom živote a poslaní a uvedomili si neustálu potrebu vlastnej formácie a rastu vo vzťahu k Bohu, k sebe samým, k sebe navzájom, k svetu a k stvoreniu. Čo sa však teraz od sestier žiada? Zachovať si horiace srdcia, uvedomovať si, kým sú, v ktorom úseku cesty sa nachádzajú a spoločne rozlišovať, kam ich Pán vedie. Božie Slovo a Eucharistia, správne vzťahy, spoločné svedectvo a apoštolát v rámci ich špecifickej služby sú oblasti, v ktorých sestry Slovenskej provincie chcú rásť v nasledujúcich piatich rokoch.

Kongregácia školských sestier sv. Františka vznikla v roku 1843 v rakúskom Grazi. Jej zakladateľkou bola sestra Františka Antónia Lamplová. V súčasnosti žije vo svete 332 sestier v deviatich krajinách (Česká republika, USA, Taliansko, Slovensko, Chile, India, Kazachstan, Kirgizsko, Vietnam). V súčasnosti má Slovenská provincia školských sestier sv. Františka 143 sestier, ktoré pôsobia v sedemnástich komunitách v siedmich slovenských diecézach: pracujú na rôznych typoch škôl – od materských škôl až po univerzitu; v sociálnej oblasti i v zdravotníctve. Sestry sa aktívne angažujú vo farskej pastorácii a v novej evanjelizácii. Slovenské sestry pôsobia aj na misiách v Strednej Ázii. Viac o školských sestrách nájdete na skolskesestry.sk.

Františka Čačková, OSF

The post Školské sestry sv. Františka mali provinciálnu kapitulu a zvolili nové vedenie provincie appeared first on Zasvätený život.

Tento verš z listu apoštola Pavla Korinťanom je obojsmernou výzvou. Smerom k tým, ktorí čerpajú duchovné dobrá v Cirkvi, je adresovaná výzva, aby materiálne podporovali cirkevné ustanovizne. Žijeme v materiálnom svete, a preto sa žiadne projekty a diela, ktoré Cirkev koná, nezaobídu bez materiálnych prostriedkov. Aj duchovné aktivity sú sprevádzané výdavkami za priestory, energie, technické zariadenia, ako sú ozvučenie či moderná streamovacia technika. Naše peniaze môžu byť prostriedkom, ale aj brzdou rozvoja pastoračnej, misijnej a charitatívnej práce Cirkvi. No je tu aj druhá strana tejto výzvy, a tá smeruje k tým, ktorí sú povolaní zasievať duchovné dobrá. A je to výzva robiť túto službu dobre, aby bola hodná podpory. Ľudia radi podporia to, v čom vidia skutočný prínos pre svoj duchovný život. ( František Sochovič )

Tento list, ktorý Pavol písal kresťanom do Korintu, je plný silných slov a prísnych napomenutí, ale napriek tomu sa začína Pavlovou vďačnosťou za adresátov listu a celý úvod sa nesie v pozitívnom duchu pochvaly a povzbudenia. Tento postup by sme si mali dobre osvojiť aj my. Ak musíme niekoho napomenúť, mali by sme najprv oceniť jeho kvality a uistiť ho o našich dobrých úmysloch. ( František Sochovič )