09:00 – Zamyslenia na dnes

(Igor Suchý) Keď sa Ježiš pozerá na človeka, pozná jeho zmýšľanie, to, aký je vnútri. Poznal aj Petra a vedel, že ho zaprie. A predsa mu napriek jeho ľudskému charakteru dáva poslanie. Ježiš každému dáva poslanie, ktoré nás urobí spokojnými, ak uveríme, že to on ho chce v nás realizovať, aby bol Boh cez našu slabosť oslávený.

(Igor Suchý) Ježiš vedel, že prišiel naplniť Božie slovo, ktoré sa na neho vzťahovalo. Takto chcel učeníkom poukázať, že to, čo sa udialo v tých dňoch, je Božia vôľa. Preto aj kresťan má celý svoj život napísaný v Písmach. Tam môže nájsť, čo je Božia vôľa pre jeho život, aby bol spasený.

(Igor Suchý) Apoštolom, ohlasovateľom dobrej zvesti, bol ten, kto bol svedkom Kristovho vzkriesenia. Cirkev v Jeruzaleme sa rodí na základe tejto prevratnej udalosti. Je spoločenstvom ľudí, ktorí majú jedného Ducha – Kristovho, vzkrieseného a kresťan nemôže byť autentickým svedkom bez stretnutia sa so Vzkrieseným. Iba Kristov Duch nás uschopňuje svedčiť o tejto Láske, ktorá porazila zlo.

(Vladimír Sekera-Mikluš) Jeden podnikateľ dal inzerát do novín: Ak hľadáš výborne platenú prácu, príď zajtra na pohovor. Prišlo mnoho ľudí a stáli v dlhokánskom rade. Zrazu z radu vybehol mladý muž, všetkých predbehol a vošiel do kancelárie. Po chvíľke vyšiel podnikateľ a všetkým sa poďakoval za to, že prišli. Pozíciu už obsadil týmto mužom. Všetci boli nahnevaní, šomrali a nadávali na to, že ich predbehol. Nik si však nevšimol, že podnikateľ celý čas vyklepával morzeovkou na okno: „Ak ma počuješ a chceš byť zamestnaný, nehľaď na nič a príď rýchlo teraz do mojej kancelárie.“ Mladý muž to počul. Súčasťou práce bolo používanie morzeovky a on mal vnímavé srdce. Zareagoval.

Dnes Cirkev volá: „Kristus vstal z mŕtvych! Vstal z radu mŕtvych, z tmy hrobu. Klope na naše srdcia a vyzýva nás: ,Vystúp z radu.‘“ Ako sa to dá? Svojimi silami toho nie sme schopní. Boh dáva milosť. Dáva silu víťaza nad všetkou temnotou. Vystúp z radu tých, ktorí sú v duchovnej smrti, a prijímaj Ježišovu moc, aby sa odvalil aj tvoj kameň hrobu a zažil si vo svojom živote Božie víťazstvá.

Neviem, či ste sa niekedy ocitli v situácii, že ste videli vážne zraneného alebo ťažko chorého človeka a väčšina ľudí už-už chcela konštatovať jeho úmrtie, keď zrazu niekto zvolal: „Ale veď on žije!“

Aj v Ježišovom prípade nielen veľkňazi, farizeji a zákonníci, vojaci, nevďačný dav, ale aj jeho učeníci konštatovali, že je všetkému koniec. Padli ilúzie, rozplynul sa sen, sľubné očakávania sa zmenili na sklamanie… Všetky ich postoje a reakcie hovoria tiež o nás. Najmä vtedy, keď napriek svojej „formálnej“ viere nedokážeme radikálne uveriť veľkonočnému tajomstvu Ježišovho zmŕtvychvstania. Ako zasvätené osoby potrebujeme živiť v sebe nádej a presvedčenie, že Kristus vstal z mŕtvych, porazil smrť a hriech, pootvoril nám možnosť žiť novým životom.

Nie
nadarmo Svätý Otec František v prvých vetách svojej najnovšej posynodálnej apoštolskej exhortácii Kristus žije hovorí:„Kristus žije. On je našou nádejou
a najkrajšou mladosťou tohto sveta. Všetko, čoho sa on dotkne, sa stáva
novým, napĺňa nás životom“ (č. 1).

A vzápätí dodáva: „On je v tebe, on je s tebou a nikdy neodchádza. Aj keby
si sa ty od neho vzdialil, pri tebe je Zmŕtvychvstalý, ktorý ťa povoláva a čaká
na teba, aby si znovu začal. Keď sa cítiš byť starým z dôvodu smútku,
nevraživosti, strachu alebo zlyhania, on je vždy pri tebe, aby ťa obdaril silou
a nádejou“ (č. 2).

Neuveriteľné
sa stalo uveriteľným. Aj v Ježišovom prípade. Je tomu tak aj v tvojom
prípade?

Štefan Turanský SDB
Foto: Tomáš Kocún

(Vladimír Sekera-Mikluš) Kristus učeníkov vyvádza zo spomienok, strachu, sklamania a možno aj melanchólie do nového života. Pozýva ich vykročiť vpred a nezostávať na mieste spomienok. Ženám nariaďuje: „Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“ Ježiš vstáva z mŕtvych a my sme pozvaní nehľadať ho v našich spomienkach, ale v reálnom živote. Tu a teraz je prítomný a živý. Je nám k dispozícii, dostupný a možný stretnutia.

(Vladimír Sekera-Mikluš) „Dobrý lotor“ alebo „rajský pašerák“, celý jeho život je za pár sekúnd vložený do hry. Vedel naplniť tento krátky čas ohromnými vecami. Zarytý zločinec adoruje Krista na kríži. Urobil to podstatné: vyznal hriechy, uznal, že zasluhuje trest, riekol, že Ježiš je nevinný a zahriakol chvastúnskeho spoločníka. Neuznáva Ježiša za kráľa vo chvíľke davového nadšenia, ale vo chvíli opustenosti. Účasť na Ježišových mukách ho tak osvietila, že vyhlásil niektoré základné pravdy. A prijíma dvojaký krst, krst krvi a krst túžby. Sprevádza Krista do raja.

(Vladimír Sekera-Mikluš) Tento týždeň je najdôležitejší v roku. Všetko, čo Ježiš hovoril a čo urobil počas svojho účinkovania tu na zemi, viedlo k týmto dňom. Ku krížu. Ježiš v záhrade prosí svojich najbližších priateľov: „Ostaňte tu a bdejte so mnou!“ Chcel, aby s ním strávili posledné hodiny. A teraz prosí o to isté teba. Pozýva ťa, svojho blízkeho priateľa, aby si zostal s ním v utrpení a prijal všetky milosti, ktoré plynú z tohto času.

(Vladimír Sekera-Mikluš) Najväčšími víťazstvami Kristových nepriateľov sú zrady, ktorých sa dopustia jeho priatelia. Je zlé, keď sa niekto stane Judášom, no ešte horšie, keď sa ním stáva postupne. Tento proces sa deje nebadane. Odcudzuje sa Kristovi, vzďaľuje sa od bratov. Preto sa treba zastaviť a cez otázky pravidelne kontrolovať smer svojho duchovného pohybu.

(Vladimír Sekera-Mikluš) Čo ste urobili? Toto je rozhodujúce pri pozemskom súde. Buď sa skutok stal, alebo nestal. Pán nás teda nebude hodnotiť podľa toho, koľko sme sa modlili, postili a zapierali. Hovorí tu o skutkoch. Tie budú podmienkou večnej odmeny. Všetko ostatné je len prostriedok na splnenie tejto podmienky.