(Vladimír Sekera-Mikluš) Kristus učeníkov vyvádza zo spomienok, strachu, sklamania a možno aj melanchólie do nového života. Pozýva ich vykročiť vpred a nezostávať na mieste spomienok. Ženám nariaďuje: „Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“ Ježiš vstáva z mŕtvych a my sme pozvaní nehľadať ho v našich spomienkach, ale v reálnom živote. Tu a teraz je prítomný a živý. Je nám k dispozícii, dostupný a možný stretnutia.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)