09:00 – Zamyslenia na dnes

(Igor Suchý) Nielen toto slovo o prenasledovaní nás trocha udivuje, lebo máme predstavu o inom kresťanstve. Pravda, o ktorej Ježiš hovorieval farizejom a saducejom, ich usvedčovala z hriechu. Preto ho nenávideli. Kresťan bude tiež zrkadlom pravdy pre ľudí a bude nenávidený. Nebojme sa, lebo sme blahoslavení.

Ako nám je niekedy ťažké dovoliť iným, aby nás v našich medziľudských a komunitných vzťahoch spoznali do hĺbky. Pokušenie dať prednosť „funkčným“ a formálnym vzťahom je veľmi silné.

To isté možno niekedy povedať aj o našom vzťahu k Bohu, najmä vtedy, keď prežívame alebo máme pocit, že je od nás ďaleko, že nič necítime, že upadáme do akejsi šedej fádnosti.

Preto nám Ježiš z vlastnej iniciatívy nielen odhaľuje
našu potrebu po hlbokých vzťahoch, ale v najvyššej miere ju i napĺňa, čo sa
však nedeje automaticky, ale tajomne a postupne, rešpektujúc našu slobodu
a spoluprácu.

Bolo by veľmi dobré a užitočné, keby sme si Ježišove
slová z Jánovho evanjelia (10, 27 – 30), ktoré nám liturgia slova
ponúka v Nedeľu Dobrého pastiera, po tieto dni prečítali v jednotnom
čísle, akoby ich Ježiš práve mne alebo tebe hovoril: „Ovečka moja, ty počúvaš
môj hlas, ja ťa poznám a ideš za mnou. Ja ti dávam večný život. Nikdy nezahynieš
a nik mi ťa nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ťa dal, je väčší od
všetkých a nik ťa nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme
jedno.“

Už teda nie je až také dôležité, aký/á som v danej chvíli, ale že mu
v prvom rade patrím, že ma pozná a sprevádza, a preto nemôžem
zahynúť a nič ma nemôže vytrhnúť z jeho milovaného náručia.

Štefan Turanský SDB
Foto: Vladimír Trvalc

(Igor Suchý) Stretnutie Pavla so Svetlom radikálne mení jeho život. Iným spôsobom vstupuje do služby pre Pána. Bol nábožným židom, presvedčeným, že slúži Bohu jeho otcov. Ale až stretnutie s Kristom ho vovádza do pravdy a pravej služby. Stretávajme sa s ním a nechajme sa každý deň viesť jeho Duchom.

(Igor Suchý) Kristus bol vzkriesený pre nás, aby sme nanovo získali život, ktorý sme mali v raji. No tento večný život kresťan v tomto svete už žije vo svojom vnútri. Nie až potom. To sa prejavuje v jeho postojoch. Nemá strach pred krížom a utrpením, lebo má túto istotu v sebe. Tak môže všetko prijať a nič ho nezničí.

(Igor Suchý) Na viacerých miestach evanjelia Ježiš hovorí podobne. Pretože splnil vôľu Otca, porazil hriech a daroval nám spásu. Urobil to, aby ukázal, kde je zmysel života a naplnenie kresťanského povolania. Kresťan sa každý deň modlí ako Ježiš, aby mohol plniť Božiu vôľu.

(Igor Suchý) V živote človeka je všetko Boží dar. Aj viera. Je to milosť a zároveň tajomstvo Božieho konania, že niekto uverí bytostne, a niekto len tak, že sa ho to netýka. Veriť tak, že žijeme Božiu lásku až na kríži ako Ježiš, je v živote kresťana skutočne Božie dielo na rozdiel od viery, ktorá sa žije a sploští len na povinnú návštevu chrámu.

(Igor Suchý) Slovo Boha pobáda človeka zaujať postoj. Buď uverí a zažije to, čo ľudsky nedokáže uskutočniť, alebo sa obráti chrbtom a kývne rukou, že to nie je možné. To prvé zakúsili Abrahám, Peter pri rybolove aj iní ľudia. Ľudsky povedané vstúpili do neistoty, ale vierou sa opierali o Božiu vernosť a pomoc.

(Igor Suchý) Ženy sa ocitli v ľudsky neriešiteľnej situácii. Podľa židovského zvyku chceli ísť urobiť to, čo sa patrí, ale prakticky to bolo neuskutočniteľné. No vieme, že situácia sa vyriešila. Chceli, ale nemohli. Pán im však dal zakúsiť svoju moc. Určite sme zažili podobnú situáciu. Chceli sme urobiť niečo dobré, ale po zvážení situácie sme skonštatovali, že sa to ľudsky nedá. Ženy čakali pomoc. Prišla, no nie od človeka.

Pán dovolí v našom živote takéto situácie, aby sme sa mu úplne odovzdali, bez pochybovania. Vtedy zakúsime, že Ježiš je Pánom nad všetkým. Je schopný nadviazať na našu ľudskú bezmocnosť a dotiahnuť veci do konca tak, aby sme ho chválili a velebili. On premieňa nemožné na možné.

(Igor Suchý) Človek robí mnohé aktivity, aby si zaistil život. Aby mal istotu. Aj keď je tento pozemský život krásny (veď je od Boha), predsa nás Ježišovo slovo volá k tomu, aby sme žili a konali pre večný život. Lebo tam je plnosť toho (na 100 %), čo tu na zemi aspoň čiastočne môžeme ochutnať a zažiť.

Každý
z nás túži byť milovaný, ale zriedkakedy sa pýtame nejakého človeka: „Máš
ma rád?“ Bolo by to z našej strany asi netaktné. Zvyčajne ide
o tvrdenie, ktoré vyjadrujeme v prvej osobe: „Mám ťa rád. Má ťa rada.“

Keď Pán Ježiš stretne Petra na brehu
Tiberiadského jazera, Ježiš sa ho dva razy otvorene pýta: „Šimon, miluješ ma?“.

Peter odpovedá: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“

Vo svojej odpovedi Peter nepoužíva sloveso milovať (v gréckom pôvodnom texte agapào), ktoré vyjadruje úplný a nezištný dar vlastného života; používa slovo mať rád (v gréčtine filèo). Toto slovo vyjadruje lásku, ktorá zahŕňa aj vlastnú ohraničenosť. Zmŕtvychvstalý Pán prijíma túto Petrovu ohraničenú disponovanosť lásky, lebo tretia otázka Pána Ježiša znie: „Máš ma rád?“ Peter na základe svojej bolesti z trojitého zapretia obnovuje svoju lásku k Ježišovi: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“

V
tejto skúsenosti Ježiš prejavuje voči Petrovi nielen svoje milosrdenstvo, ale
zveruje mu aj poslanie a opätovne mu hovorí: „Poď za mnou.“

Platí to aj v našom prípade. Teba a mňa sa Ježiš pýta: „Naozaj ma miluješ, máš ma rád?“ Aká je tvoja odpoveď?

Štefan Turanský SDB