09:00 – Zamyslenia na dnes

(Peter Calko) Poznáme výsledky volieb, ceny v obchodoch, z časti svoje slabosti a možno ešte lepšie slabosti iných. Zažili sme aj Božiu milosť v živote. On pozná každého jedného z nás. Ako poznal Natanaela. V náboženskom poznaní sa všetko začína iniciatívou Boha. Prv než pozná Boha, je poznaný Bohom. Poznať vyjadruje existenciálny vzťah. Žiadna veda, informácie či znalosti. On sa s nami stotožnil vo všetkom, okrem hriechu. A do toho sme pozvaní my všetci. Poznať Pána. Mať s ním vzťah.

Jedna duchovná dcéra Pátra Pia sa ho raz opýtala: „Páter, vy nie ste nikdy unavený, keď tak dlho stojíte na nohách s tými ranami?“ „Nestojím na nohách,“ odvetil. To ju zmiatlo. „Ak nestojíte na nohách, potom musíte byť na kríži.“ „A to si si uvedomila až teraz?“ dodal. Páter poznal Pána. Niekedy sa s ním chceme zjednocovať až potom, po smrti, lebo chceme byť v nebi. Ale teraz je ten čas. Vzývaj Boha, aby otvoril oči tvojho srdca a ty si našiel odvahu rasť v láske s ním, nie s týmto svetom.

(Peter Calko) Boh hovorí. Pre mnohých samozrejmosť, pre niekoho niečo neskutočné. Div kolyvy je dôkazom jeho neustálej starostlivosti o svoje deti. Prehovoril k veriacim skrze biskupa. Ako počúvam? Emauzským učeníkom horelo srdce, keď počúvali. Potom to treba uskutočňovať. Moje skutky, spôsob života, zmýšľanie a rozhodovanie má byť odpoveďou na jeho slovo. Je pôst, plačme nad svojimi zlými skutkami.

(Peter Calko) My často chceme vyzerať spravodlivo v očiach detí, rodičov, v očiach susedov, politici v očiach voličov, kňazi v očiach svojho biskupa. Ako chceš vyzerať v očiach Pána, Boha? Keď sú pre nás dôležité oči všetkých ľudí, aj tie naše, a robíme všetko možné, aby sme v nich dobre vyzerali, o čo skôr to treba v očiach Boha, ktorý dáva večný život? A ako sa to dá? Zjednotiť sa s Kristom.

(Peter Calko) Niekedy máme možnosť vybrať si – tovar v obchode podľa značky, ceny či kvality; ľudí, ktorých posadíme do parlamentu; čas strávený pred telkou, s rodinou či dobrou knihou… Ale niektoré skutočnosti sú dané. Nerozhoduješ ani ty, ani ja. Hriech vedie do smrti, večný život je Boží dar. Ten môžeme len prijať. Iba v Kristovi. Tu niet výberu. Využívajme tento pôstny čas na to, aby sme zahodili všetok hriech a nečistotu. Kristus je naša spása.

(Peter Calko) Kto teba pozval do pokánia? Toto slovo je nám niekedy nepríjemné. Pokánie. Potrebujem pokánie? To iní ho potrebujú. Takto hovorí pyšný človek. Ten, kto sa stretol s ohlasovaním Ježiša Krista, vie, že sa potrebuje odvrátiť od svojich zlých skutkov a priľnúť k Ježišovi. Sv. Marek, askéta, hovorí: „Iba tých, ktorí sa voči všetkému, čo nie je Boh, stali slepými, Pán robí múdrejšími, ukazujúc im to, čo najviac približuje k Bohu.“

(Peter Calko) Je rozdiel, či cestujeme po diaľnici, ceste prvej triedy, alebo poľnej ceste. Každá má svoje krásy a výhody. Ale ide o to, kam chceme dôjsť. Lebo zo Siona pochádza pravé učenie a z Jeruzalema Pánovo slovo (Iz 2, 3). V hluku tohto sveta otupeli naše uši a srdce. Pôstom sa očisťujme. Pozrime sa pod nohy, po akých cestách kráčame. Nenahovárajme si, že je to dobré. Tí, ktorí opúšťajú Boha, budú zničení. (Iz 1, 28)

(Peter Calko) Máš sa dôvod postiť? A chceš sa postiť? Dnes ťa Pán, Boh, skrze svoju Cirkev vyzýva, aby si robil pokánie a začal sa postiť. Začíname boj so svojimi vášňami, zlými náklonnosťami, tvrdosťou srdca, márnosťami, za ktorými sme doteraz bežali. Odvracaním sa od všetkého svetského, čo v nás zabíja boží život k Jedinému, ktorý nás skutočne miluje. Len začnime tráviť čas s Bohom a všetko bezbožné sa začne samo ozývať a pútať našu pozornosť.

(Jozef Kellö) Platí to aj naopak: kde je tvoje srdce, tam alebo to je tvoj
poklad. Čo to znamená? Napríklad, na čo najčastejšie myslíš? Alebo na čo
myslíš, keď, ako sa hovorí, na nič nemyslíš? Čo ťa znepokojuje? O čo sa
usiluješ? Na čom ti záleží? Bez čoho si nevieš predstaviť svoj život? Čomu
venuješ čas a silu? O čom sa rád rozprávaš? Čo čítaš? Čo ťa baví
a kde ti nie je dlho? … Toto všetko môže byť tvoj poklad a tam je
aj tvoje srdce.

Podľa múdrosti chasidských židov človek je tým, na čo myslí. V človeku sú dva základné spôsoby myslenia, ktoré odrážajú jeho dvojitú povahu. Má v sebe dva sklony: jecer hatov a jecer hara. Ten prvý ho vedie k láske, vyvádza od seba samého k svetu. Ten druhý ho vedie k strachu, presúva ho od sveta k sebe samému.

Tak vznikajú dve základné kategórie zmýšľania: láska a strach. Keď tvoje myšlienky vychádzajú z lásky, premýšľaš o tom, ako mať na zreteli seba aj druhých. Keď tvoje myšlienky vychádzajú zo strachu, myslíš iba na seba, si sužovaný túžbou po bezpečí, istote a zaistenosti, čo je podstata egoizmu. Tento hlad nikdy nemožno nasýtiť. Pán nebude vstupovať do srdca, ktoré je plné tvojich vecí. Láska ťa však vedie k nasýteniu druhého, a tým sa nasýti aj tvoje srdce.

(Jozef Kellö) Ťažko sa nám hovorí o našich chybách a pokleskoch. Najlepšie, keď nikto o nich nevie. Keď však robíme niečo dobré, radi by sme, aby o tom vedel každý. Ježiš však žiada, aby sme dobro konali v absolútnej skrytosti. Najlepšie úplne anonymne, aby nás nik nechválil, ba možno nám ani nepoďakoval. Aj vďačnosť je už istá forma zadosťučinenia a odmeny za našu dobrotu. Vedel by som robiť dobre aj tým, ktorí sú nevďační? Aj toto je forma sebazáporu a pôstu – konať dobro úplne nezištne. Skúsme to. Napríklad dať väčší dar na chrám a nenechať to vyhlásiť po svätej liturgii.

(Jozef Kellö) Príslovie hovorí: „Čokoľvek robíš, múdro rob, a mysli na koniec.“ Ako múdro žiť? Za peniaze si kúpiš knihy, vzdelanie aj poznanie, ale nekúpiš si múdrosť. Tú dáva Boh ako dar Svätého Ducha tým, čo o ňu stoja. „… Urobím ti podľa žiadosti: hľa, dám ti srdce múdre a chápavé…“ (1 Kr 3, 12) Takto bol obdarovaný Šalamún múdrosťou, keď vo sne si nežiadal ani dlhý vek, ani bohatstvo, ani život svojich nepriateľov, ale žiadal si chápavosť, aby mohol splniť poslanie, na ktoré ho Pán povolal. Prosme o múdrosť života.