(Jozef Kellö) Ťažko sa nám hovorí o našich chybách a pokleskoch. Najlepšie, keď nikto o nich nevie. Keď však robíme niečo dobré, radi by sme, aby o tom vedel každý. Ježiš však žiada, aby sme dobro konali v absolútnej skrytosti. Najlepšie úplne anonymne, aby nás nik nechválil, ba možno nám ani nepoďakoval. Aj vďačnosť je už istá forma zadosťučinenia a odmeny za našu dobrotu. Vedel by som robiť dobre aj tým, ktorí sú nevďační? Aj toto je forma sebazáporu a pôstu – konať dobro úplne nezištne. Skúsme to. Napríklad dať väčší dar na chrám a nenechať to vyhlásiť po svätej liturgii.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)