-
I vošiel Noe a s ním aj jeho synovia… do korába. (Gn 7, 7)
(Martin Gergelčík) Nastal čas. Aj napriek milosti na pokánie ľudstvo nezmenilo svoje srdce a neobrátilo sa. Hriech sa naďalej rozmáhal. Noe vošiel do korába, „ako mu prikázal Pán“, aby tam našiel záchranu pred skazou sveta. Aj dnes ti Boh ponúka koráb – Cirkev, miesto záchrany, kde môžeš nájsť útočisko pred zlom v tomto svete. Tu sú veci pomenované pravým menom. Cez Cirkev si môžeme nájsť cestu k Bohu a opäť nadobudnúť istotu v neistote tohto sveta.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)
-
Lebo už len sedem dní… (Gn 7, 4a)
(Martin Gergelčík) Čas na pokánie sa pomaly míňa. Čas sa kráti. No Boh dáva ešte sedem dní a naplní, čo povedal. Zahynie všetko, čo je nespravodlivé z ľudského pokolenia. Ešte stále máme milosť od Boha. Aj keď sa nám to zdá málo, aj tých sedem dní Boh chce použiť na našu záchranu. Nikdy nie je neskoro začať, aby sme zmenili vnútro a nasmerovali sa na Boha. Cez modlitbu Efréma Sýrskeho volajme „Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia…“
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)
-
Predo mnou nastal koniec všetkému… (Gn 6, 13b)
(Martin Gergelčík) Boh ohlasuje koniec. Vidí skazenosť sveta, je rozhodnutý zničiť život na zemi. Nekoná však hneď, v afekte, ale poskytuje čas na pokánie. Dáva presné pokyny, ako má vyzerať koráb, ktorý poskytne dočasné útočisko na záchranu. Čas budovania je čas, ktorý Boh ponúka na pokánie. Chce, aby ľudstvo obrátilo svoje srdcia k nemu. Ponúka priestor na zmenu. Prostredníctvom Cirkvi (korábu) ti ponúka čas pôstu, prípravy na obrátenie. Využime túto milosť na budovanie bohumilého života, aby sme sa stali spravodlivými pred Pánom.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)
-
Preto musíme dávať tým väčší pozor na to, čo sme počuli, aby nás nestrhol prúd mimo. (Hebr 2, 1)
(Peter Calko) Všetci vieme, že slovo má svoju moc. Povedz niekomu „milujem ťa“ a niekomu „nenávidím ťa“. Nastanú rozdielne reakcie. Je aj slovo, ktoré má moc spasiť ťa, dať ti večný život. Ježiš Kristus je tým Slovom od Otca, slovom lásky a odpustenia z hriechov. Je tu však nevedomosť, zabúdanie a lenivosť (ľahostajnosť), píše sv. Marek, askéta. Aj tieto tri hnutia nepriateľa ti chcú zabrániť vojsť do večného života. Zabrániť poznať toto slovo spásy alebo naň zabudnúť, či ostať nevšímavým. Veď načo mi to bude? Prípadne upriamiť našu pozornosť inde.
Zrazu sme v praktizovaní svojho kresťanského života mimo toho, čo hovorí Ježiš. Všetko je dôležitejšie než on. Je to krásne vystihnuté v situácií, keď spolubratia sv. Šarbela vysvetľujú, ako chránili predstaveného, kláštor, ako sa bili s vojakmi, ako chceli vyslobodiť svojich spolubratov a sv. Šarbel im povedal: „Nemôžeme bojovať so zlým jeho vlastnými zbraňami. Inak sa staneme takými, aký je on. Bratia, máme iba naše modlitby. Musíme sa modliť. Veľa modliť.“
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)
-
On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ (Mk 1, 38)
(Peter Calko) Dnes sa znova modlíme za našich zosnulých. Aby boli spasení. Vďaka Ježišovi máme túto nádej na večný život. On je pôvodca a zavŕšiteľ. V ňom máme odpustené hriechy. Svojich drahých zosnulých do jeho milosrdenstva zverujeme a túžime, aby boli vo večnej radosti. Ako je to však s tebou? Chceš byť spasený? Na to potrebuješ počuť hlas Božieho Syna. Aby si uveril a takto s vierou sa modlil za svojich blízkych.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)
-
Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé… (Gn 6, 5)
(Peter Calko) Hoci len niečo vyjde navonok a uskutoční sa to, zmýšľanie v srdci je veľmi dôležité. Človek sa pozerá na zovňajšok, Pán hľadí na srdce. Svätý Páter Pio mal dar od Pána vidieť do srdca, a tak neraz poslal niektorých penitentov z radu preč, aby sa lepšie pripravili. Bál by si sa ísť k nemu na spoveď? Raz budeme všetci stáť pred Pánom a skutky každého budú odkryté. Aká dôležitá je úprimná ľútosť nad hriechmi!
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)
-
A jeden druhému volal: „Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy.“ (Iz 6, 3)
(Peter Calko) Videnie a povolanie proroka Izaiáša je pre mňa jeden z najkrajších textov Svätého písma. Pri svätej liturgii spievame to isté, čo serafíni. Nosím to v srdci zvlášť pre jednu pieseň, v ktorej je celý úryvok v modlitbe prednášaný. „I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltár, dotkol sa mi úst a povedal: ,Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený!‘“ (Iz 6, 6 – 7)
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)
-
Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé, robia svetlo tmou a tmu svetlom, robia horké sladkým a sladké horkým! (Iz 5, 20)
(Peter Calko) Prekrúcať pravdu sa dá. No beda tomu, kto to robí. A ľúto toho, kto tomu verí. Koľkokrát to vyšlo aj z našich úst? Ešte stále si ako kresťania myslíme, že sa nemáme za čo postiť, modliť, konať pokánie? Sv. Veronika Giulianiová hrdinsky už ako dieťa znášala bolesť v zjednocovaní sa s bolesťou Ježiša Krista. My zo strachu, že nás to zabolí, sme schopní nazvať svetlo tmou, vraždu interrupciou.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)
-
Pán povedal Kainovi: „Kde je tvoj brat Ábel?“ On však odvetil: „Neviem. Či som ja strážca svojho brata?“ (Gn 4, 9)
(Peter Calko) Ďalšie klamstvo v Biblii. Kain hovorí: „Neviem.“ Zabil ho. No „hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne“, hovorí Pán. Do neba volajúci hriech. Vražda. Koľko sa ich od vtedy stalo? Toto je naša história. V ruskom filme Ostrov sa mních Anatolij celý mníšsky život kajá za to, že si myslí, že zabil v donútení svojho kamaráta. Vražda Ábela sa začala tým, že sa Kain nahneval. Na koho som sa dnes nahneval?
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)
-
Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. (Jn 15, 1 – 2)
(Peter Calko) Všetci sa tešíme, ak máme dobré ovocie svojho života. Nebojme sa nechať nebeského Otca, aby nás čistil. Nevzpierajme sa mu. Nenariekajme, že to bolí. Keď budeme odrezaní, mimo spásy, až vtedy to bude naozaj zlé. Večný život prechádza cez Ježiša Krista. Bez neho nemôžeme nič urobiť. Aj tento druhý týždeň pôstu začnime s ním.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)