09:00 – Zamyslenia na dnes

(Maroš Riník) Ježišovo slovo nie je len nejaký „komentár“ k Božím prisľúbeniam. Je to „evanjelium“ – radostná zvesť, že medzi nás prišiel ten, kto toto slovo uskutočnil. Písmo sa napĺňa práve dnes a v ušiach tých, ktorí ho počúvajú. Ako píše apoštol Pavol: „Bohu sa zapáčilo spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania.“ (1 Kor 1, 21) V každej svätej liturgii sa dnes toto bláznovstvo uskutočňuje a hľadá maličkých, ktorí ho vierou prijímajú, aby mohlo priniesť spásu všetkým.

V spolupráci s redakciou časopisu Hlasy z domova a misií vám prinášame list z augustového čísla od misionára na Kube, pátra Lukáša Mizeráka, SVD.

Drahí priatelia a misijní dobrodinci. Aspoň zopár riadkami vás chcem pozdraviť a poďakovať za vaše modlitby a všetku podporu. Verím, že sa už situácia po koronavíruse upokojuje a pomaličky vracia do normálu, aj keď určite si to vyžaduje veľa zmien a nemálo zriekania sa, ale s Božou pomocou verím, že nakoniec to všetko nám pomohlo vážiť si mnoho vecí a osôb blízkych a možno aj vzdialených nášmu srdcu.

Tu na Kube ešte stále pokračujeme v boji s koronavírusom a aj vďaka tomu, že Kuba je ostrov a bolo ho ľahšie uzatvoriť do karantény, no aj napriek tomu ešte každý deň pribúdajú nové prípady ochorenia, aj keď teraz je to už len v hlavnom meste Havana. Ale tým, že karenténa sa neruší u nás na východe, tak ešte stále to v mnohom ovplyvňuje život ľudí a naďalej komplikuje životné podmienky. Vďaka Bohu v našej farnosti sa nikto nenakazil, aj keď zopár rodín muselo ísť do miestnych karentén.

Koronavírus napriek tomu, že na Kubu dorazil v tej „najslabšej verzii“, veľmi prehĺbil krízu, ktorá tu už pretrváva zopár rokov. Keď to všetko v marci začínalo, mali sme tu všetci veľa problémov zohnať benzín a naftu. Po vypuknutí choroby a zavretí hraníc sa nedostatok potravín a iných vecí omnoho, ale omnoho viac prehĺbil. Bolo pre mňa normálne navštevovať
rodiny a počuť, ale aj vidieť, že im chýbalo jedlo, nejaké mäso, šampón, zubná pasta, toaletný papier, ale teraz chýba úplne všetko, počnúc od toho najzákladnejšieho, od ryže až po … pravdu povediac ani neviem, ako to napísať.

V regióne, kde žijem, v obchode je len teplá voda, občas káva, cigarety, niečo na čistenie wc (toaletný papier naďalej chýba, zubná pasta, mydlo, šampón a mnohé iné „drobnosti“, ktoré ú nás sú veci normálne, aspoň si to myslím) a veľmi občasne sa objaví nejaká sladkosť z Číny, ktorá vôbec nie je sladká. A možno sa opýtate, ako potom sa Kubánci umývajú, a to všetko ohľadom osobnej hygieny, tak to by som radšej potom osobne vysvetlil, lebo je mnoho vecí, ktoré už len písať je ísť proti ľudskej dôstojnosti. A týmto vynálezom sa občas nevyhneme ani my.

Ale dôvod, aj pre ktorý vám píšem, je tiež podeliť sa s radosťou (napriek veľkým ťažkostiam) ohľadom našej stavby kostolíka. Tá kríza nás tiež zasiahla, aj čo sa týka stavby, lebo odkedy to všetko vypuklo, je zakázané predávať v obchodoch, kde sa občas objavil nejaký stavebný materiál. No napriek tomu, Boh ako vždy sa stará a nejaký materiál sa nám podarilo kúpiť ešte minulý rok, tak aj keď teraz sa nám už míňa a niektoré veci ako obkladacie dlaždice a všetko, čo sa týka vodovodných potrubí, musíme čakať, až kým sa to znova objaví. Ale zatiaľ vďaka Bohu môžeme pomaly končiť podlahy a tiež vedľa stavby prerábame domček, ktorý slúžil na uloženie materiálu; priestory, kde by sme chceli pomáhať pripravovať a vydávať obedy dvakrát do týždňa ľuďom, ktorí nemajú ani to „najzákladnejšie“(aj keď už ani neviem, čo je to najzákladnejšie). Tiež nám veľmi sťažujú nákup materiálu „súdruhovia“ z nášho okresu, keďže stavba kostola (na obrázkoch je možné vidieť, že píšem o kostole, ale je to malý komplex kostola spojený s priestormi pre kňaza a 2 izby pre návštevu a pastoračné centrum na prvom poschodí) napreduje a hlavne to, že je v centre mesta, hneď vedľa Námestia revolúcie. Napriek stále zväčšujúcemu sa prenasledovaniu (osoby, ktoré mi pomáhali, jeden už musel opustiť krajinu a iné stratili svoje zamestnanie) a nedostatku stavebného materiálu môžem cítiť ako veľké zázraky a že Boh je prítomný v tom všetkom a vie si použiť všetko pre naše dobro. Veľakrát už mi vypadla nie jedna slza, keď po dlhodobom a náročnom hľadaní rôznych ciest ako niečo môcť kúpiť a po slovách „tu vám to nepredajú“, zrazu sa objaví niekto, kto nám to pomôže získať. A asi tak je to skoro vždy. Nikdy sme nemohli stavať v zmysle kúpiť materiál a nemať starosti na nejaký čas; naopak, stále je to o tom, že potrebujeme materiál na zajtra a ešte večer to nie je isté, ale ráno Boh zasiahne a nejako sa to vyrieši a niekto pomôže. To sú zázraky, kde vždy si uvedomíme, že táto stavba kostola (na ktorú sa čakalo viac ako 26 rokov) je Božie dielo, lebo ináč dnes by tu nebolo nič z toho, čo len vďaka Nemu môžme vychutnávať, t. j. slúžiť omše, mať rôzne stretnutia už pod strechou.

Tiež si tu všetci veľmi uvedomujeme, že bez vašej štedrej pomoci by nič z toho nebolo možné a viac ešte v týchto posledných časoch, kde ceny všetkého veľmi rýchlo stúpajú. Ďakujem vám všetkým aj v mene všetkých farníkov za každú vašu podporu a najmä za vaše modlitby, lebo tie sú zdrojom všetkých tých zázrakov, ktoré tiež pomáhajú posilniť vieru mnohých, ktorí trpia prenasledovanie v rozličných formách práve kvôli pomoci na tejto stavbe kostola. Ďakujeme zo srdca a každý štvrtok (teraz v karanténe je to troška iné) sa modlíme špeciálne na našich adoráciách za všetkých dobrodincov. Nech vás požehná náš veľký a milosrdný Boh a ak to On chce, tak čoskoro sa uvidíme na Slovensku.

S pozdravom a veľkou vďačnosťou v srdci

Lukáš

Publikované s láskavým dovolením redakcie časopisu Hlasy z domova a misií / číslo 9/2020.

The post List z Kuby od verbistu Lukáša Mizeráka appeared first on Zasvätený život.

(Maroš Riník) Človek, ktorý bol hriechom oddelený od svojho pôvodu Boha, bol bez budúcnosti. Už nebol Božím synom, ale synom hada; už nebol milovaným synom, ale synom hnevu. Teraz je neposlušný Adam Ježišovou poslušnosťou znovu zaradený do Božieho pôvodu. Niekedy sa cítime zabudnutí, zanedbateľní a máme pocit, že na nás nie je nič zvláštne. Genealógia Ježiša Krista nám ukazuje Božiu starostlivosť o všetkých. V dejinách spásy má každý nezastupiteľné miesto.

„Čauko, ja som sestra Lamiya a vítam vás pri ďalšom vlogu!“ ozýva sa z obrazovky známy hlas veselej saleziánky, ktorej skeče, skúsenosti a exotický prízvuk lákajú odberateľov na najsledovanejších sociálnych sieťach – Facebooku, Instagrame a najnovšie i na TikToku. Samozrejme, nechýba ani YouTube kanál – Lamiya FMA.

Vo svete i u nás pôsobí v internetovom priestore viacero zasvätených, ktorí sa snažia osloviť dnešného „homo internetus“ – pripravujú krátke katechézy, ale i úsmevné skeče zamerané na hodnoty, podobne ako sestra Lamiya. Tá sa do evanjelizácie prostredníctvom internetu pustila už ako tínedžerka a jej talent dať myšlienkam svieži nádych, podčiarknutý humorom a skratkovitosťou, je presne to, čo rezonuje u mladých.

TÚŽIM UKÁZAŤ KRÁSU REHOĽNÉHO ŽIVOTA

Ísť s kožou na internetový trh, na to treba dôvod – čo motivovalo teba?

Hej, máš pravdu – dôvod je veľmi dôležitý. Môj dôvod na mediálne aktivity je v podstate veľmi jednoduchý. Túžim ukázať ľuďom krásu rehoľného života. Je to naozaj život plný dobrodružstva.

Si známou mediálne talentovanou saleziánkou. Dávaš internetové rozumy aj sestrám v komunite?

Sestry v komunite vedia, že keď majú nejaký problém, čo sa týka médií, tak im rada pomôžem, vysvetlím. Niekedy je to naozaj zábava aj s tou terminológiou, ale veľmi sa teším, že sa aj staršie sestry pohybujú v mediálnom svete a snažia sa kráčať s dobou. Občas sa mi podarí nahovoriť ich na nejakú „crazy“ fotku. Sestry v komunite ma podporujú a aj vďaka tomu mám priestor tvoriť.

VŽDY SOM BOLA „ZA KAŽDÚ ZÁBAVU“

Cesta, ktorú si si vybrala, predpokladá u človeka výrazný zmysel pre humor a odvážne srdce. Akým dieťaťom bola Lamiya?   

Detstvo som mala šťastné. Aj keď som jedináčik, vôbec som sa nenudila. Mala som kopec kamarátov, s ktorými sme vymýšľali všetko, čo sa dalo a nedalo. Bola som vždy za každú zábavu, preto bol pohovor s mamou celkom častý. (úsmev)

Tak to ma celkom zaujíma – čo také si vystrájala?

Napríklad nám raz na návšteve rodičia dovolili zostať len na dvore pri dome. Chvíľku sme sa snažili dodržať pravidlá, ale kamaráti cez plot nás volali von a mne napadlo preskočiť plot, zahrať sa a potichu sa vrátiť. Pri preliezaní som sa zachytila šnúrkami od topánok a zostala som visieť dole hlavou, pokiaľ som nespadla na nos.

Kedy si v sebe objavila lásku k fotografovaniu a médiám, internetu?

V dobe môjho detstva nebol internet taký dostupný ako dnes, ale kreativita bola veľmi rozvinutá. Samozrejme, nie vždy učitelia alebo animátori moju kreativitu prijímali. (smiech) Veľmi nás bavilo hrať scénky, hlavne na táboroch. Postupne som sa dostala k fotoaparátu, ktorý tiež nebol v každej domácnosti. Na jednom tábore sme mali mediálny krúžok – pamätám si, že som ho nechcela pustiť z ruky. Hneď po návrate domov som si ho pýtala od rodičov, ale oni mi ho nekúpili.

Lenže Pán Boh mal so mnou iné plány, preto som v jeden krásny deň vonku našla – fotoaparát! Len tak, položený v obale. Pozrela som si fotky v ňom a snažila sa nájsť majiteľa. Žiaľ, neúspešne – majitelia boli zrejme nejakí turisti, ktorí odišli domov. Tak som si ho nechala – a už sa to začalo.

Začala som fotiť čokoľvek a najlepšie fotky som vyvolávala. Pamätám si, ako ma raz saleziáni poprosili fotiť cez Veľkú noc. Bola som veľmi poctená takou veľkou úlohou. Odvtedy som fotila všetky veľký udalosti. (úsmev) Bavilo ma to veľmi!

K internetu som sa dostala, asi keď som mala štrnásť rokov. Bol veľmi pomalý a mňa to vôbec nebavilo, až kým som neobjavila četovanie na ICQ. Bolo fascinujúce písať si s kamošmi a hlavne tými, ktorí boli v zahraničí. Časom prišiel Facebook a môj veľký začiatok na sociálnych sieťach. Keďže som fotila, napadlo mi, že k fotkám môžem písať pekné myšlienky. Bolo to také „trápnučké“, ale čo už. (smiech)

REHOĽNÝ ŽIVOT MLADÝCH ZAUJÍMA

Myslím, že ťa preslávili najmä tvoje MEME príspevky zo života sestier.

Memečka sa mi páčili vždy – teda, záleží ktoré. Mne sa páčia také, ktoré aj niečo naučia. Spravujem Instagram sestier saleziánok, a tak som naň postupne začala pridávať memečka z nášho života. Mali celkom úspech. (úsmev) Tvorba meme nie je ťažká – používam situácie zo života. Už len k nim nájsť vhodnú fotku a, tadá – meme je hotové!

A čo videá?

Raz, čistou náhodou, som sa dostala k jednoduchému „videjku“ z nejakého tábora, ktoré sa mi veľmi páčilo. Skúsila som to aj ja a videá sa stali mojou „topkou“. K vlogom som sa dostala ako novicka. Rozprával nám o nich jeden kňaz, že to teraz letí. Veľmi sa mi tento štýl zapáčil. Hneď som si to chcela skúsiť, ale nie je to také jednoduché a nešlo mi to hneď. Aj keď som mala veľa nápadov, nemala som odvahu. Prišlo to až teraz, keď som sestra. Konečne! (smiech)

Ktoré z tvojich videí malo zatiaľ najviac zhliadnutí?

Najviac sa páčilo video o plate rehoľnej sestry. (smiech) https://www.youtube.com/embed/VEoTG7w1RgU?feature=oembed

Ako ti napadlo urobiť ho? Pýtajú sa ťa ľudia, koľko zarobíš?

Ľudí to veľmi zaujíma. Myslia si, že dostávame peniaze len tak od štátu alebo Cirkvi. Preto som si povedala, že by to chcelo vysvetlenie. Posledné nakopnutie prišlo, keď som dačo hľadala na Google a ako prvá na mňa vyskočila táto otázka, na ktorú však nebola odpoveď. Povedala som si, že idem na to.

Ako svet reaguje na tvoje príspevky?

Reakcie sú naozaj rôzne. Mňa osobne najviac teší, keď sa ozývajú mladí s tým, že ďakujú a hovoria, že si predtým mysleli, že sestry sú nudné, ale teraz vidia, že sú plné života a radosti. Tiež ma veľmi tešia otázky, ktoré píšu – je vidieť, že rehoľný život je niečo, čo ich zaujíma. A jednou z najväčších radosti pre mňa je, keď mladí napíšu, že tiež rozmýšľajú nad zasväteným životom a či im môžem povedať viac o tejto ceste.

Samozrejme, že sú aj nepríjemné aj negatívne komentáre, čo je prirodzené.  Každopádne, spätná väzba je pre mňa veľmi dôležitá.

Občas sa zdá, že mladí svoj život trávia pridávaním a sledovaním internetových príspevkov. Ty hovoríš ich jazykom – čo potrebujú počuť?

Úprimne, nie je ľahké dávať niekomu odporúčania. V dnešnej dobe sú sociálne siete veľkou súčasťou života mladého človeka. Ale predsa – chcela by som mladým povedať, aby nezabúdali na vzťahy v reálnom živote. Internet nám často berie veľa času, sily, energie a niekedy nestíhame žiť svoj každodenný život. Takto by to nemalo byť. Internet by mal slúžiť nám, často však my slúžime jemu.

Ja sa internetu venujem vo svojej voľnej chvíľke, je to pre mňa taký relax. Ale keď to prešvihnem, najlepšie mi pomôže šport.

Lamiyin youtube kanál

Peťa Babulíková

Publikované s láskavým dovolením redakcie Postoj.sk.

The post Sestra Lamiya (28): Svoj prvý foťák som našla vonku appeared first on Zasvätený život.

(Maroš Riník) Nebo sa nad zemou zatvorilo pre neposlušnosť Adama, ktorý mal svoje srdce pred Bohom zatvorené. A tak sa jeho srdce otvorilo zlu a nepriateľstvu. Nebo sa znova otvorilo nad vodami potopy, kde všetko to zlo a nepriateľstvo bolo utopené. Proroci s veľkou túžbou volali k Bohu, aby „roztrhol nebesia a zostúpil sám“ (Iz 63, 19). Nad zemou sa nebo otvára pre poslušnosť nového Adama – Ježiša Krista. Skrze modlitbu sa otvára nebo aj nad naším životom.

(Maroš Riník) Kto má teda poznanie, nech sa všemožne snaží, aby nemlčal; kto má hojnosť majetku, aby neostal necitlivý; kto má umenie, ktorým sa riadi, aby zdieľal úžitok z neho s blížnym, a kto má schopnosť reči, nech sa prihovára u boháča za chudobných. U každého sa pod slovom talent bude chápať to, čo dostal, akokoľvek je to malé (sv. Gregor Nýssky). Talent, ktorý sme dostali každý podľa miery svojich schopností, je láska, ktorou nás Boh miluje a ktorá má byť zdvojnásobená našou láskou k bratom. Sme povolaní robiť to, čo on urobil pre nás. Podobenstvo má tri časti: minulosť, v ktorej sme dostali lásku; prítomnosť, v ktorej máme lásku prejaviť (zhodnotiť); a budúcnosť, keď bude od nás požadovaný počet z toho, čo sme s láskou urobili. Kto lásku neinvestuje, navždy ju stratí. Príčinou neúspechu je falošný obraz o Pánovi. Keď považujeme Boha za zlého a náročného, nebude ani náš vzťah k nemu vzťahom lásky.

(Maroš Riník) Deň nášho príchodu do cieľa nie je známy, pretože závisí od cesty nášho obrátenia (2 Pt 3, 9). Koľko mám ešte času? Kto sa neustále pýta, koľko potrebuje času na to, aby otvoril okenice a nechal vojsť svetlo, ktoré už vyšlo, a namiesto toho otvára dvere do pivnice, kde zhromažďuje svoje veci, zostáva ešte stále v tme. Pán chce, aby sme ich otvorili už teraz, aby sme mohli žiť vo svetle. A tak smrť už nebude zlodejom života, ale definitívne stretnutie so Ženíchom, ktorý nás miluje.

1. čítanie: Iz 55,6-9

Text prvého čítania dnešnej nedele pochádza z obdobia záveru babylonského zajatia. Jeho autor vyzýva svojich adresátov k obráteniu. Jeho súčasťou je ľútosť nad hriechmi, odvrátenie sa od zla, hľadanie Pána a jeho odpustenia. Predstavuje pritom Boha ako odlišne zmýšľajúceho, než rozmýšľame my, ľudia. Taktiež Božie cesty sú iné, než naše, ľudské. Je však našou veľkou výhodou a privilégiom, že môžeme o týchto Božích myšlienkach a cestách každú nedeľu, ba každý deň uvažovať, pozorovať ich a snažiť sa ich pochopiť, osvojiť si ich a napodobovať. Sú to cesty milosrdenstva a zľutovania.

2. čítanie: Flp 1,20c-24.27a

List Filipanom sa niekedy zvykne nazývať epistula gaudiosa, (radostný list), a to aj napriek tomu, že Pavol písal tento list vo väzení. Pavol tu vyslovuje jeden zo svojich najslávnejších výrokov: Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. Je to pozoruhodná veta, akoby motto života a osobnosti Apoštola národov sv. Pavla. Pavol celým svojím životom a mučeníckou smrťou potvrdil pravdivosť toho, čo písal. Pavol by chcel žiť celkom s Kristom, ale vzhľadom na Filipanov usudzuje, že je pre nich ešte potrebný. Potvrdzuje svoju túžbu po dokonalom a definitívnom zjednotení s Pánom, ale preukazuje svoju šľachetnosť, keď myslí na svojich blížnych. Je to krásny vzor toho, ako sa človek môže priblížiť k Božím cestám a k Božiemu mysleniu.

Evanjelium: Mt 20,1-16

Evanjeliový úryvok ponúka Ježišovo slávne podobenstvo o nájomníkoch vo vinici. Celé podobenstvo je potrebné vysvetľovať v jednom zornom uhle. Tak v ňom nachádzame posolstvo o Božej dobrote a štedrosti voči svojim stvoreniam. Denár bola denná mzda vo vtedajších časoch. Pracovalo sa 12 hodín denne. Dôležitý poznatok z tohto podobenstva je, že pán vinice neustále hľadá pracovníkov a že k nemu možno vstúpiť do služby v ktorúkoľvek hodinu dňa. Ukazuje sa tu viac starostlivosť hospodára o to, aby každý mohol pracovať v jeho vinici, než to, aby bolo všetko urobené. Viac vystupuje do popredia štedrosť, než spravodlivosť.

Motívom práce tých, čo sú povolaní, má byť predovšetkým radosť z toho, že smeli pracovať v Pánovej vinici. Postoje jednotlivých pracovníkov v čase vyplácania odmeny sú nám výstrahou, aby sme aj my svoju odmenu nevideli v „ne-odmene“ druhých alebo v nejakej inej, výraznejšej odmene, ale aby sme boli vďační za to, že sme mohli pracovať na šírení Božieho kráľovstva.

V spoločnostiach európskych národov sa nachádza sociálny prvok v mnohom podobný tomuto podobenstvu. Nezamestnaní alebo viacdetné rodiny dostávajú osobitné dotácie z daní tých, ktorí pracujú, aby tak príslušné osoby mohli žiť dôstojný život a mali všetky podmienky pre zabezpečenie najpotrebnejších dobier pre svoje živobytie a vzdelanie. Takto sa distributívna spravodlivosť dopĺňa o rozmer štedrosti a v spoločnosti sa udržiava rovnováha a pokoj vďaka zrelosti a sociálnej citlivosti všetkých jej členov.

Tento princíp, v dnešných časoch rozšírený v rámci jednotlivých národov, by sa mal rozšíriť aj na vyššiu úroveň, do medzinárodných vzťahov. Bohatšie národy by mali účinne pomáhať menej rozvinutým národom a preukazovať im skutočnú pomoc vo forme vzdelania a fungujúceho usporiadania sociálnych vzťahov.

Eucharistia, ktorú slávime, nám pomáha pochopiť Božiu štedrosť voči nám.

Mons. Anton Tyrol

Publikované v spolupráci s Katolíckym biblickým dielom na Slovensku.
Foto: Tomáš Kocún

The post Komentár k biblickým čítaniam – Dvadsiata piata nedeľa v cezročnom období „A“ appeared first on Zasvätený život.

(Maroš Riník) Ľútosť, súcit (hebr. rachamím), čo doslovne znamená maternica. Pri prvom nasýtení zástupu hovorí tieto slová evanjelista, teraz sám Ježiš. Láska Boha predstavuje materskú lásku, ktorá miluje bláznivo, bez podmienok, len preto, lebo inak nemôže. „Aj keby azda matka zabudla na plod svojho lona, ja nezabudnem na teba.“ (Iz 49,15) Tak nám Ježiš predstavuje Otcovo milosrdenstvo k svojim deťom. Jeho súcit ho privádza od trpezlivosti s nami až po vydanie života za nás, a tak sa stáva naším pokrmom a životom.

(Maroš Riník) Keď hrešíme, naša duša je ženou a táto žena má za chorú dcéru zlé skutky. Táto dcéra je posadnutá zlým duchom, lebo zlé skutky sú od zlých duchov. Hriešnici sa nazývajú šteňatami plnými nečistoty. Z toho dôvodu nie sme hodní dostať Pánov chlieb ani mať účasť na nepoškvrnených Božích tajomstvách. Ak však pokorne uznáme, že sme šteňatá, a vyznáme svoje hriechy, vtedy sa dcéra, čiže zlé konanie, uzdraví. (Teofylakt)