09:00 – Zamyslenia na dnes

Sv. Terézia z Lisieux, sv. František Saleský, bl. Carlo Acutis. Čo majú spoločné karmelitánka, biskup a tínedžer? Objavili, ako žiť svätosť uprostred každodennosti. Ako na to, prezradia hostia októbrovej relácie Viera do vrecka bosý karmelitán Dušan Hricko a saleziáni František Kubovič a Marián Zachar.

Predchádzajúce diely a bonusové videá si môžete pozrieť na saleziánskom youtube kanáli.

Brožúrky Viera do vrecka nájdete v kníhkupectvách alebo na webovej stránke Vydavateľstva DON BOSCO donbosco.sk.

The post Viera do vrecka: 3 malé cesty ku svätosti (video) appeared first on Zasvätený život.

( Patrik Maľarčík ) Kto nechce, hľadá dôvody, kto chce, hľadá spôsoby. Ježiš vždy ponúka riešenie. V Káne Galilejskej pri chýbajúcom víne povedal: „Naplňte nádoby vodou.“ (Jn 2, 7) Hladných na lúke nakŕmil z piatich chlebov a dvoch rýb hovoriac: „Vy im dajte jesť. “ (Mt 14, 16) Viera sa skôr pýta ako ďalej a nie prečo… Mária sa pýtala pri zvestovaní o počatí a narodení Ježiša Krista: ,,Ako sa to stane?“ (Lk 1, 34) ,,Všetko je možné tomu, kto verí!“ (Mk 9, 23)

Keď som takto začala oznam po svätej omše pre vysokoškolákov, hneď dávali všetci pozor. Neklamala som. So sestrami a teraz už aj niekoľkými mladými chodím do Ústavu na výkon trestu. Sučany, tam sa to začalo najprv ako služba pri ženách, rozšírilo sa to k mladistvým a teraz už aj k chlapom.

Služba milosrdenstva

Neviem to nazvať inak. Láska na prvý pohľad. Je to služba, ktorú nájdete vymenovanú v zozname skutkov telesného milosrdenstva. Poskytovať pomoc väzňom. Pravidelná prítomnosť je jednou z foriem.

Ako tam robíme skutky milosrdenstva? Hriešnikov napomíname, keď im pomáhame pripraviť sa na svätú spoveď, poúčame nevedomých cez katechézy, (snáď) dobre radíme pri osobných rozhovoroch, tešíme sa s tými, ktorí idú do civilu a o mesiac sa s nimi už nestretneme, ale stojíme aj pri tých, ktorých tam uvidíme aj niekoľko nasledujúcich rokov. Keď sa pozerám na zvyšný zoznam, vo väzenskom prostredí je dosť možností na nacvičovania si trpezlivého znášania krivdy. Viesť iných k životu v odpustení ubližujúcim je riadne náročné. Denne hľadať pokoj a zotrvať v ňom. Neodpustením ubližujeme hlavne sebe – a to určite nechceme. Modliť sa za živých i mŕtvych – to je skúsenosť každého stretnutia s odsúdenými. Niekoľko hodín a zoznam preukázaných skutkov milosrdenstva (duchovného isto) vyškrtáme skoro celý. To je tá naša strana, to, čo pre nich môžeme urobiť my.

A čo oni pre nás?

Bola som pri príprave mnohých evanjelizačných projektov a akcií. Lenže chodiť do väznice je iné. Veľakrát som pri odchode počula od saleziána dona Juraja Malého, ktorý je dekanom väzenského dekanátu a farárom personálnej farnosti svätého Jána Bosca v Sučanoch: „Oni z toho budú žiť niekoľko týždňov.“ Platí to aj o mne a o tých, s ktorými tam chodím. Nevieme na nich zabudnúť, nevieme na nich nemyslieť. Prichádzame k nim ako tí, ktorí im chcú ponúknuť a darovať prijatie a lásku. A odchádzame s tým istým darom.

„Už sa do toho dostávate!“

Vždy sa treba radšej opýtať, čo môžeme. Mnohé veci nie sú samozrejmosť. Veď to je jeden z aspektov „obmedzenia slobody“. Minule ma pochválili: „Už sa do toho dostávate!“ Do tých ich pravidiel. Riadne nás to vtedy rozosmialo.

Pravidlá a obmedzenia sa netýkajú len tých, ktorí sú vnútri. Nemať poruke na niekoľko hodín telefón, pri každých dverách čakať, kým vám ich niekto otvorí a hneď za vami aj zamkne, nemôcť používať akúkoľvek techniku, ktorú si bežne berieme na iné modlitbové či evanjelizačné stretnutia, predpokladať, že nie každý si bude vedieť a môcť prečítať texty, s ktorými chceme na stretnutí pracovať… to je len pár obmedzení, ktoré zažívame my, ktorí na bráne dostaneme žltú ceduľku, na ktorej je napísané Návšteva.

Spevom k Bohu

„Krásne je byť s tebou, Bože, si ten, ktorý chráni ma, aj zázrak vždy stať sa môže, no tak pevne objím ma.“ Na prvú svätú omšu som sa doma nachystala, pripravila im spevníčky, sebe playlist a… šla som tam ako veľká frajerka gitaristka. Nevedela som, no za mrežami ma čakali ženy, ktoré kedysi chodili so svojimi deťmi na detské sväté omše, ženy, čo spievajú od srdca piesne, ktoré si pamätajú, alebo nové, ktoré si medzitým zložili (niekedy na nápevy iných známych piesní). Chalani spievajú pomenej. Ako všade J. Vyťahujem preto krátke, rytmické, hoci aj staré songy. Hlavne nech hneď spievajú. A nech ich nemôžu pustiť z hlavy.

Kurz pre rodičov detí do 10 rokov – vo väzení?

Počas katechéz sme im chceli niečo vysvetliť a zaznela vtedy veta: „Veď máte deti…“ Raz mi pri tej vete bliklo. Veď väčšina z nich sú matky! A ja mám doma v polici DVD-čko s kurzom o výchove. Síce som ani raz nepočula na konferenciách v Londýne, kde ho vymysleli, že by ho robili vo väzení. Skôr tam hovorili o evanjelizačných kurzoch Alfa, ktoré sa robia na mnohých miestach sveta aj vo väzeniach (Alpha prison). Ale prečo nie? Prečo neponúknuť kurz o výchove detí týmto rodičom, ktorí sú so svojimi deťmi maximálne dve hodiny mesačne? Veď oni sa k nim onedlho vrátia. Aj keď onedlho môžeme rátať tiež na roky.

Svätí za mrežami

Bežný program: katechéza a modlitba a potom svätá omša. Naštudovala som si tému svätosť. Nadšene som hovorila, že je pre každého. Aj pre nich. A v tej chvíli – došlo mi, že väčšina svätých bola vo väzení. Veď porozmýšľajte. Kratšie či dlhšie, ale boli, však? Počnúc Ježišom – to bol moment, ku ktorému sa rada a často vraciam. Že aj Ježiš bol väzňom. Nič nové som teraz nepovedala, lebo sme zvyknutí na množstvo faktov z jeho života. Ale keď mi to tak nejak naplno došlo, sediac medzi tými, čo sú odsúdení, niečo sa pohlo. Iná forma súcitu a lásky k nim. Neviem.

Má zmysel chodiť tam?

A má zmysel iná naša práca? Nemusím všetko vidieť a hneď tu a teraz z toho ťažiť. Vidím radosť v očiach, keď prichádzame, a nedočkavosť, keď sa pýtajú, kedy zasa prídeme. Vidím aj iskru a nadšenie u tých, s ktorými tam chodíme. Zmenu postoja k životu. Zabolí, keď vidím, že ako jediný problém vidia, že sú zavretí, a čakajú, že keď budú vonku, nebudú už mať nijaké problémy – ach, keby to tak bolo, ako nie je a nebude.

Výkon. Tam netreba žiadny podávať. Tam treba ísť, byť a ostať sám sebou a dať, čo máš. „Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach“ (Lk 22, 28). Vytrvať s nimi a pri nich kvôli nim. Neriešiť, či je to vrahyňa alebo podvodníčka, ale vidieť v nej milované Božie dieťa. Nedumať, čo porobili a čo im prišili, ale milovať ich dnes.

„Kedy hasia?“

Blesková odpoveď bola: „Keď horí.“ A výbuch smiechu. Vzniklo to, keď sme chceli chalanov namotivovať modliť sa po blahorečení Anky Kolesárovej denne tri Zdravasy. Že aj my sa s nimi zjednotíme v modlitbe v čase, keď im zhasnú svetlo. Tak ak chcete vedieť a tiež sa pridať, hasia o 21.00. Zavádzame nové zvyky a modlíme sa za seba navzájom. My za nich a oni za nás. Vždy je za čo a za koho. Nech sa polepšíme. Všetci.

Nemáme právo súdiť ich. Za voľačo ich odsúdili na tento trest iní a ešte je tu Boh, ktorý bude súdiť aj nás. Viem, že tento dobrý Boh rád a štedro dáva „druhé šance“. Ja sama som ich už niekoľko využila a plánujem v tom pokračovať.

…

PS: A zaujímavé info navyše. V taký obyčajný štvrtok 2. mája 2019 bola v objekte pre ženy požehnaná prvá kaplnka na svete, zasvätená bl. Anke Kolesárovej. Majú ju tam veľmi radi. Nielen rady, ale aj radi, lebo aj chalanom a chlapom je blízka.

Františka Čačková, OSF

Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 02/2019.

Aktualizácia k 12. 10. 2020: Z dôvodu pandemických opatrení nie je možné v týchto mesiacoch navštevovať Ústavy na výkon trestu, preto je táto naša služba odsúdeným dočasne pozastavená.

The post Pred troma rokmi som sa dostala do basy; a chcem vás tam vziať so sebou appeared first on Zasvätený život.

( Patrik Maľarčík )  V šou Tvoja tvár znie povedome milióny divákov obdivovali výkony spevákov. Celý svet potrebuje nasledovať tých, ktorých tvár znie povedome. Staň sa šíriteľom a hlásateľom evanjelia. Nezáleží na tom, či vieš spievať a akú farbu hlasu máš. Záleží na tom, či si ochotný ísť podľa scenára: Choďte… a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal (porov. Mt 28, 19 – 20). Spozná svet v tvojej tvári hlas Ježiša Krista?

( Patrik Maľarčík ) Čo sa bojíš, nemáš čisté svedomie? Slzy pokánia a láska kajúcej milujúcej ženy ku Kristovi našli odpoveď v srdci Ježiša, ktorý jej povedal: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji.“ (Lk 7, 50) Aj mýtnik v chráme bijúc sa do pŕs v modlitbe „Bože, buď milostivý mne hriešnemu“ našiel ospravedlnenie. Chodiť v pokoji znamená robiť pokánie.

(Tomáš Mikunda) Téma smrti neobchádza žiadnu rodinu a žiadneho človeka. Ba i moje malé deti sa ma často pýtajú na túto tému, hlavne vtedy, keď idem pochovávať niekoho zo svojich veriacich. Príbeh Adama a Evy, ktorý privodil smrť do nášho života, poznajú veľmi dobre, ba naspamäť, ale na druhej strane poznajú aj príbeh Kristovho vzkriesenia, ktorý je najlepšou, ba jedinou odpoveďou na otázku smrti. I v evanjeliu dnešnej nedele znova ukazuje, akým Pánom je ten, v ktorého sme uverili aj my. Že je Pánom nielen nad životom a jeho chorobami, nad zlými duchmi, ale že je Pánom i nad smrťou. Preto má moc vrátiť matke jej mŕtveho syna. Ako nám prvotný hriech zobral raj a spoločenstvo s Bohom, keď ho človek videl z tváre do tváre, tak nám Kristus svojím víťazstvom vracia tento život. I dnešná nedeľa je oslavou tohto víťazstva a mojou túžbou po večnom živote. Christos voskrese!

(Tomáš Mikunda) Ježiš nebol nikdy uzavretý len do životného kruhu svojich najbližších, ale hľadajúc stratené ovce si neraz zasadol za spoločný stôl s mýtnikmi a hriešnikmi. Možno jeho povesť utrpela medzi učiteľmi Izraela, videl však pohľadom oveľa hlbšie ako tí, ktorí sa dlhý čas venovali štúdiu Božieho zákona. Nebojme sa vyjsť zo svojich komfortných kruhov a „pošpiniť si“ ruky stretnutím sa s verejným hriešnikom. Zákon lásky totiž otvára dvere k Bohu každému človeku.

1. čítanie: Iz 25,6-10a  

Text prvého čítania dnešnej nedele je veľmi optimistický. Hovorí o vrchu, o hostine, o vyberaných jedlách a najjemnejšom víne. Je to text, ktorý pripravuje priestor pre novozákonnú formu hostiny, o ktorej bude hovoriť evanjelium tejto nedele (Mt 22,1-14).

Hostina sa uskutoční na vrchu Sion (porov. Iz 24,23), čiže v centre mesiášskeho diania. Bude to hostina pre všetky národy, teda je tu významný prvok univerzálnosti. Ďalšie prvky toho istého významu v tomto úryvku sú: všetci ľudia, všetky národy, každá tvár, celá zem.

Text má peknú obsahovú gradáciu, pretože za opisom hostiny pokračuje odstránenie závoja a zotretie hanby a každej slzy a zničenie smrti. Vrcholom tohto stupňovania napätia je spoznanie Boha. Vtedy povedia: Hľa, náš Boh, v neho sme dúfali… (Iz 25,9). Táto nádej je v texte zopakovaná s použitím Božieho mena Pán…

My môžeme jasať a radovať sa z jeho spásy. Text má mesiášsky charakter, pretože hovorí o definitívnej záchrane, ktorú priniesol Ježiš Kristus.

2. čítanie: Flp 4,12-14.19-20

V druhom čítaní nám apoštol Pavol poukazuje na svoj apoštolát zaujímavým spôsobom: na podklade hmotných darov, ktoré mu poskytli veriaci jeho zvlášť obľúbenej cirkevnej obce vo Filipách: všetko som sa už naučil: byť sýty, aj hladovať… všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje (Flp 4,12-13). Táto pasáž nás povzbudzuje dôverovať Bohu, ktorý môže splniť každú túžbu Filipanov. Apoštol národov hľadá vo svojom živote ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Krista a všetko ostatné je preň druhoradé.

Evanjelium: Mt 22,1-14

Autori poriadku liturgických čítaní vidia súvis medzi evanjeliovým podobenstvom o svadbe kráľovského syna a Izaiášovým opisom mesiášskej hostiny z dnešného prvého čítania. Židovskí veriaci si počas stáročí zvykli na obraz svadby a ten im pripomínal vzťah Boha a vyvoleného ľudu prostredníctvom zmluvy. Napríklad celé Ozeášovo proroctvo je postavené na tomto obraze Boha ako ženícha svojho ľudu Izraela. Podobne sa vysvetľoval aj obsah Knihy Pieseň piesní. Tento obraz má aj v Novom zákone svoje bohaté zastúpenie.

Keď teda židia počuli Ježišovo podobenstvo o svadbe kráľovského syna, iste tomu ľahko porozumeli aj so všetkými detailmi, o ktorých toto podobenstvo hovorí. Podobenstvo zvýrazňuje na jednej strane veľkodušnosť kráľa a na druhej strane paradoxné správanie pozvaných hostí. Kráľ urobil všetko, aby hostina bola bohatá a štedrá, ale dostalo sa mu pohŕdania. Hostia dali nepochopiteľne prednosť menej dôležitým záujmom pred kráľovskou hostinou. Evanjelista Lukáš (14,16-24) v tom istom podobenstve ešte viac zvýrazňuje absurdné výhovorky pozvaných hostí, plné protirečenia a nedomyslených dôvodov, napr. Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť… Pole sa najskôr obzerá a až potom kupuje…

Toto podobenstvo nám teda pripomína našu úlohu správne si usporiadať hodnoty. Na prvom mieste má byť to, čo nám slúži k spáse a až potom majú nasledovať ostatné časné záležitosti. Ide o to, aby sme sa nestali podobní pozvaným hosťom, ktorí sa okrem neúcty voči kráľovi ukázali aj ako nerozumní…

Prijmime aj my pozvanie do Božej blízkosti a zadovážme si svadobné šaty – Božiu milosť v duši, čiže úprimné priateľstvo s Bohom. Možnosť žiť v spoločenstve s Bohom a jeho svätými nech je pre nás najvyššou poctou, ktorá nám bola darovaná a ktorú nesmieme zameniť za nijaké dobro.
Texty tejto nedele nám pripomínajú aj mimoriadne dobro sviatosti zmierenia, prostredníctvom ktorej si môžeme neustále obnovovať Boží život v duši.

Mons. Anton Tyrol
Foto: Daniel Imriška, SDB

Publikované v spolupráci s Katolíckym biblickým dielom na Slovensku.

The post Komentár k biblickým čítaniam – Dvadsiata ôsma nedeľa v cezročnom období „A“ appeared first on Zasvätený život.

(Tomáš Mikunda) Z istého uhla pohľadu by sme mohli povedať, že Ján Krstiteľ a Ježiš Kristus boli dva protipóly. Aj keď ich cieľ bol rovnaký, štýl života bol iný. Jeden v očiach ľudu veľký askéta a človek doslova odtrhnutý od života, druhý vraj pôžitkár, nazvaný priateľom mýtnikov a hriešnikov. Ľudu však nevyhovel ani jeden, ani druhý. Nebuďme ustarostení, keď nevyhovieme očakávaniam ľudu. Poznanie Božej múdrosti je tou, ktorá ukazuje, či sme vyhoveli svojmu Bohu.

(Tomáš Mikunda) Ján Krstiteľ zaiste nepočul tieto slová, ktoré o ňom vyslovil Ježiš Kristus. Možno to takto aj bolo dobré, ale pre nás sú veľkým povzbudením, keď počujeme, ako ho nazýva prorokom, ba viac ako prorokom. Ako ho volá svojím poslom pred Božou tvárou či najväčším človekom narodeným zo ženy. Pane, čo by si povedal o mne? Čo by si povedal o mojom kresťanskom živote, o svedectve, ktoré vydávam o tebe ja? Bolo by dobré to počuť či radšej vôbec nie?