09:00 – Zamyslenia na dnes

( Ján Blaško ) Ťažko sa počúvajú takéto radikálne Ježišove slová. Nemyslím si, že odtínanie končatín či vylupovanie očí je presne to, čo Ježiš žiada. Jeho napomenutie je spojené s pokušením či zvádzaním. A to je odpoveď. Mám strach konať veľké zlé veci, lebo som si vedomý toho, že je to hriech. Ale otcovia duchovného života nás poučujú, že diabol sa ukrýva v malých veciach, ktoré často zľahčujem či podceňujem. Ak v pokušení, ktoré ešte nie je hriechom, máme byť takto radikálni, o čo nebezpečnejší je aj malý hriech.

( Ján Blaško ) Je tu spomenutých veľa udalostí, ktoré sa udiali skrze vieru. Myslím, že žiadna z nich nebola jednoduchá. Ako hlboko dôveroval Abrahám Bohu, keď išiel obetovať syna? Čo všetko musel prežívať počas cesty na miesto obety? Rodičia Mojžiša radšej odmietli poslúchnuť nariadenie a vystaviť sa tak hrozbe, ako zabiť dieťa. A Mojžiš vierou odmietol pohodlie a rozprávkovo prepychový život faraónovho dvora. A mnohé, mnohé ďalšie… Čo si ochotný či schopný urobiť ty z viery? Boh posiela svojho Syna, ktorý sa rodí v Betleheme. Si schopný uveriť, že to malé dieťa je Spasiteľ sveta? Veď nič nenasvedčuje tomu, že by skutočne bol. Malé, bezbranné dieťa v maštali… Boha by som si vedel predstaviť ináč, v iných podmienkach. A tak možno aj tieto Vianoce pre mnohých, žiaľ aj kresťanov, budú o vlastnom bohu. Vytvoria si vlastné podmienky na slávenie sviatkov, ale nie na prijatie skutočného, pravého Boha.

Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove. To je názov výstavy, ktorú sprístupnili vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. Potrvá do 21. marca. Rok 2021 je pre rehoľu premonštrátov výnimočný tým, že si pripomína 900. výročie svojho založenia sv. Norbertom. Jasovské opátstvo pri tej príležitosti pripravilo bohatý duchovný a kultúrny program.

Dôležitým bodom programu je výstava Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove, ktorá je výsledkom niekoľkoročnej výbornej spolupráce medzi Opátstvom a Východoslovenskou galériou v Košiciach. Okrem výtvarných diel na výstave nájdeme aj technické pamiatky, liturgické predmety, opátske insígnie, archívne materiály a vybrané zaujímavosti z knižničného fondu. Najstarším exponátom je prvá písomná zmienka o Opátstve: listina kráľa Bela IV. z roku 1255.

„V priebehu stáročí existencie Opátstva sa vybudovala významná umelecká zbierka, ktorá sa, žiaľ, v päťdesiatych rokoch minulého storočia rozdelila medzi rôzne kultúrne inštitúcie, čím sa toto kultúrne dedičstvo roztratilo. Táto výstava spája tieto veci do jedného spoločného kontextu, čo zároveň dáva nový pohľad aj na samotné Opátstvo a jeho význam,“ hovorí kurátorka výstavy Katarína Nádaská.

Zaujímavými exponátmi sú aj najstarší kalich, ktorý sa dodnes v Opátstve nachádza a ktorý pochádza z roku 1694, či kniha spisov Filipa Melanchtona z roku 1565. „V tejto nádhernej sieni si uvedomujem, čo naši predchodcovia v minulosti urobili, čo znamenali pre túto časť monarchie a neskôr republiky, aké hodnoty vytvorili a koľko krásneho umenia zanechali našej generácii, ktorá má česť osláviť toto vzácne jubileum a teda si aj nanovo uvedomiť čo tu bolo pred nami a snažiť sa zanechať po sebe rovnako trvalý odkaz,“ povedal opát Ambróz Martin Štrbák, O. Praem.

Aktuálna situácia spôsobila mierne komplikácie aj pri príprave výstavy. „Zatiaľ nie je jasné, aké opatrenia nás čakajú. Výstava bude fyzicky prístupná do marca 2021, ale už teraz plánujeme niektoré virtuálne aktivity spojené s výstavou. Plánujeme aj rôzne sprievodné podujatia ako sú prednášky, workshopy, komentované prehliadky a podobne,“ povedala riaditeľka Východoslovenskej galérie v Košiciach Dorota Kenderová.

Východoslovenská galéria má vlastnú mobilnú aplikáciu, ktorá ponúka audiokomentár k vybraným dielam z aktuálnych výstav. „Sme vďační Východoslovenskej galérii za túto nádhernú výstavu a za to, že spolu s nami oslavuje jedinečný okamih založenia našej rehole sv. Norbertom“, uzavrel opát Ambróz.

TK KBS informoval Jozef Vaško

The post V Košiciach pripravili výstavu o kultúrnom dedičstve premonštrátov appeared first on Zasvätený život.

Najlepší plán

Prvé čítanie: 2 Sam 7,1-5.8b-12.14.16

Jednotiacim prvkom tohto čítania je slovo „dom“. Najprv sa týka Dávida, ktorý si vybudoval pevný a bezpečný príbytok svojím vlastným obydlím. Potom chce tento zbožný kráľ stavať dom Pánovi a napokon Boh sám sľubuje postaviť svojmu ľudu „dom“, aby v ňom mohol bývať v bezpečí. V plnšom zmysle týmto Pánovým domom má byť Dávidovo ďalekosiahle kráľovské potomstvo a v konečnom dôsledku vyvrcholenie jeho potomstva v Mesiášovi.

Pánovo slovo pobáda Dávida, aby si uvedomil, kto jediný môže každému domu zaistiť bezpečie. Ani kráľ Dávid nesmie diktovať, čo má Boh konať, ale Boží plán prijať. Božia vernosť so svojím záchranným plánom nie je nasmerovaná iba na Dávida, ale objíma celý, tak skúšaný Boží ľud, ktorému sľubuje spásu a bezpečie. Vďaka nemu ten skutočný Boží dom môže každý z nás mať – ešte skôr než vstúpime do nebeského Jeruzalema – vo svojom srdci.

Druhé čítanie: Rim 16,25-27

V chválospeve, ktorým Pavol končí svoj list Rimanom, nachádzame tri základné témy. Najprv je to Boh, na ktorého Pavol zameriava svoju chválu a ktorý jediný je zdrojom našej istoty a múdrosti. Preto počiatkom a cieľom každého ľudského hľadania je Pán. Ďalšou Pavlovou témou je tajomstvo, pod ktorým vo svojich listoch má na mysli Boží plán. Stredom Božích plánov je Ježiš, ktorým Boh mocne prehovoril a odhalil tak Božie tajomstvo – definitívne Božie zjavenie.

Spočiatku dejín vyvoleného národa Boh akoby mlčal, potom odhaľuje svoje najhlbšie tajomstvo v Ježišovi. Napokon Pavlovi ide o zvestovanie tohto tajomstva – radostnej zvesti, ktorá je určená všetkým národom všetkých čias. A to je úloha kresťanov i dnes.

Evanjelium: Lk 1,26-38

Jeden z najznámejších Lukášových textov o zvestovaní Panne Márii prináša dve základné posolstvá: ohlásenie narodenia Ježiša Krista a Máriino povolanie za Pánovu služobnicu. V súlade s prvým i druhým čítaním je v ňom Ježiš predstavený ako znamenie i naplnenie Božej vernosti svojim prísľubom (v. 32-33). Vskutku, on je Mesiášom z Dávidovho rodu, Boží syn učinený človekom, nový chrám, Pánom postavený dom, v ktorom sa bude môcť do konca čias človek stretávať s Bohom. A to je rukolapná vernosť Božia, ktorou sa napĺňajú všetky Božie dary a prisľúbenia.

Evanjelium zároveň predstavuje Máriin postoj, ktorá svojím „áno“ umožňuje uskutočnenie tohto Božieho daru. Ona je protikladom Dávida:  je len ženou na prahu dospelosti, nemá veľké plány, ani miesto v spoločnosti, nemôže ovplyvňovať významné zámery ľudí. Predsa však je živou, najživšou ratolesťou, potomstvom Dávidovho domu v jednote so svojím Synom. Potomstvom, ktoré Dávidovi „postavil“ Pán a ktoré vrcholí v jej dome. Nazaretský „dom“ bol otvorený navonok i vnútorne, nielen pre anjela, ale aj pre jeho posolstvo v Máriinom srdci i lone.

Mária pevne verí Božej vernosti, ktorá dáva životnú istotu i nám, ale zároveň nás i mocne prekvapuje, tak ako Dávida i ju samotnú. Boh tak nemení len architektúru našich plánov, ale priamo ich zmysel, naplnenie. Boží ľudia, mocní a dôležití ako Dávid či chudobní a bezvýznamní ako nazaretská Mária, sa vždy vyznačujú otvorenosťou, ale aj niečím ešte dôležitejším – služobnou poslušnosťou Bohu.

Dagmar Kráľová, FMA
Foto: Tomáš Kuník

Publikované v spolupráci s Katolíckym biblickým dielom na Slovensku.

The post Komentár k biblickým čítaniam – Štvrtá adventná nedeľa v roku „B“ appeared first on Zasvätený život.

( Ján Blaško ) Možno je ťažké predstaviť si situáciu, keď by sa za nás musel Boh hanbiť. Aj keby som sa nachádzal v akejkoľvek situácii, kdekoľvek, akokoľvek by konal, pre neho som vždy jeho dieťa, ktoré miluje. To sa isto nedá povedať o nás. Zrejme by si našiel situáciu, keď si sa radšej nepriznal k tomu, že si kresťan, keď si radšej splynul s davom, aby na teba nikto radšej nepoukazoval.

( Ján Blaško ) Zrejme každý by vedel odpoveď na otázku, čo znamená vstať z mŕtvych. Je to úplne jasné. Niekto zomrie a znova ožije. No hurá. Si starý, chorľavý, možno nevládne ležiaci v posteli a čakáš na smrť ako na vykúpenie, aby sa to všetko skončilo, a zrazu máš znova ožiť a byť tam, kde si bol? Toto je nejaká výhra? Bohu vďaka, že svojím zmŕtvychvstaním nám Boh dáva úplne nový a nekonečne šťastný život.

Niektoré mená sú výnimočné tým, že v sebe skrývajú vianočnú radosť a nádej. Sú slávnostnejšie ako tie ostatné. Patria k Vianociam a bez nich by niektoré ani nikdy nevznikli. Poznáte ich význam?

NATÁLIA
Ženské meno Natália má latinský pôvod a jeho voľný preklad je „dieťa Vianoc.“ Niektoré zdroje uvádzajú, že je odvodené od latinského „natalis,“ čo znamená deň narodenia.

MIKULÁŠ
Meno gréckeho pôvodu, v preklade znamená „víťaz“. Mikuláš bol jeden z najuctievanejších kresťanských svätcov. O jeho osobe koluje množstvo legiend. Najznámejšia je tá ako zachránil tri dcéry. Kvôli veľkej chudobe sa ich otec rozhodol predať ako neviestky. Mikuláš im však potajme v noci hodil cez otvorené okno 3 mešce plné peňazí, takto im zabezpečil veno a uchránil ich pred potupou. Mikuláš bol skutočne známy svojou štedrosťou. Zo svojho vykúpil viacero prenasledovaných kresťanov, či dal postaviť nemocnicu. 

LUCIA
Je odvodené z latinského lux, čo znamená svetlo. Už v stredoveku Luciu uctievali ako mučenicu a vzývali ju ako ochrankyňu pri rôznych očných chorobách. Zrejme preto o nej vznikla časom aj známa legenda. Jej nápadník sa vraj zahľadel do jej krásnych očí a Lucia, aby sa za neho nemusela vydať, si ich vylúpila a poslala mu ich na mise. Panna Mária ju za to obdarila novými, ešte krajšími očami. Na obrazoch spoznáme svätú Luciu práve podľa toho, že v ruke drží misku s očami.

STELA
Meno latinského pôvodu, znamená „hviezda.“ Skúmaním hviezd sa zaoberali aj mudrci z Východu, ktorí sa pred viac ako dvetisíc rokmi vybrali na cestu za jednou takou hviezdou, ktorá ich doviedla až do Betlehema k Márii, Jozefovi a práve narodenému Ježišovi. Poklonili sa mu a odovzdali mu dary, čím ho uznali za kráľa. Hviezdička tiež patrí na vrcholec vianočného stromčeka.

MÁRIA
Meno Mária pochádza z hebrejského slova Mirjam alebo egyptského Meri-jam. Voľný preklad znie „milovaná Bohom“. V rôznych podobách je meno Mária rozšírené po celom svete a je to jedno z najbežnejších ženských mien, veľmi populárne práve vďaka jeho najznámejšej nositeľke, Ježišovej matke.

JOZEF
Z hebrejského „Boh pridal, rozhojnil.“ Meno sa spomína už v Starom zákone. Tiež je to ale meno Máriinho muža. Rovnako ako meno Mária, aj Jozef patrí medzi najpoužívanejšie na celom svete. Svätý Jozef je patrón otcov, tesárov, robotníkov, ekonómov, prokurátorov, zomierajúcich.

ŠTEFÁN
Meno Štefan znamená koruna. Štefan bol prvým Ježišovým učeníkom , ktorý podstúpil za neho mučenícku smrť. Kým ho kameňovali, on sa modlil: „Pane Ježišu, nezapočítaj im tento hriech.“ Po týchto slovách zomrel. Pri jeho smrti bol prítomný aj Šavol, budúci veľký apoštol Pavol. Meniny oslavuje druhý vianočný sviatok, 26. decembra.

GABRIEL
Z hebrejského „Božia sila,“ alebo asýrskeho pôvodu „Boží muž.“ Archanjel Gabriel sa v Starom zákone spomína niekoľkokrát, z Nového zákona ho poznáme, lebo zvestoval Márii, že sa jej narodí Ježiš. Sv. Gabriel je patrónom pracovníkov v komunikačných technológiách, ale aj poštárov.

A napokon to najvianočnejšie: JEŽIŠ.

Zo všetkých mien je meno Ježiš najdôležitejšie. Anjel Gabriel pri zvestovaní hovorí, že jeho vlastné meno bude Ježiš. V hebrejčine znamená: „Boh spasí“, t. j. „YHWH [Jahve] spasí.

Pre každého človeka má aj ďalší, subjektívny, význam. Niekto považuje Ježiša za svojho kamaráta alebo brata, jednoznačné však je, že toto meno vyjadruje jeho poslanie, že prišiel na svet, aby vyslobodil svoj ľud z hriechov a dal nám nádej. 

Lucia Puškášová
Foto: Juraj Ďuríček

The post Mená, ktorých význam sa spája s Vianocami appeared first on Zasvätený život.

( Ján Blaško ) Pri otázke Ježiša, za koho ho ľudia pokladajú, to bol práve Peter, kto vyznal, že je Mesiáš. A hneď nato takéto pokarhanie. Áno, zlý nemá zmysel pre Božie veci. On vie využiť každú situáciu na to, aby človeka zmiatol. Koľkokrát by som dostal podobné pokarhanie preto, lebo nevnímam či nevidím Božie veci. Som mrzutý z toho, že Boh nekoná tak, ako si myslím, že by bolo najlepšie. Túžba uchrániť Ježiša pred utrpením a smrťou predsa nie je nič zlé, lenže práve táto cesta je Boží zámer pre spásu sveta.

Bratia františkáni z Assisi a vedenie talianskeho regiónu Umbria predstavili program „Il Natale di Francesco“. Začal sa požehnaním betlehema a rozsvietením stromčeka na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie a potrvá do Troch kráľov. Aj tým, ktorí nebudú môcť navštíviť Assisi, františkáni do šiesteho januára ponúkajú hodnotný obsah na stránke nataledifrancesco.it.

Františkánskeho ducha oživia a tvorcu prvého betlehema pripomenú multimediálne projekcie na fasádach budov, videomapping a hry svetiel pod umeleckým vedením Maria Cucinellu. Podľa jeho slov „silným aspektom celej iniciatívy je spojenie tradície a inovácie“. Prostredníctvom videoprojekcií viac ako desaťtisíc metrov štvorcových fresiek z dolného chrámu Baziliky svätého Františka od Giotta di Bondone sa mesto premení na „nový Betlehem“. Medzi päťdesiatimi betlehemskými postavami na námestiach a uliciach mesta nájdeme aj zdravotnú sestru v životnej veľkosti, na počesť zdravotníckych pracovníkov, ktorí bojujú s pandémiou. Na fasáde horného chrámu Baziliky svätého Františka bude premietané narodenia Ježiša, na Katedrále svätého Rufína, prvého biskupa Assisi, obrazy Zvestovania Pána. Farbami ožijú aj ulice medzi nimi, Bazilika svätej Kláry, zrúcaniny Rocca Maggiore a Rocca Minore, palác Monte Frumentario či veža Torre Civica na námestí piazza del Comune.

Vianočný stromček na dolnom nádvorí baziliky je trinásť metrov vysoká jedľa biela, ozdobená takmer štyridsaťtisíc LED žiarovkami. Pochádza z  udržateľného lesného hospodárstva vo Valle dei Mòcheni, kde bol hneď po jeho odpílení vysadený nový strom.

Správca kláštora v Assisi, brat Marco Moroni, praje všetkým: „Veselé Vianoce, pretože Pán príde. Je stále prítomný medzi nami, sprevádza nás v našich ťažkostiach a trápeniach.“

Zuzana Morávková

The post „Františkove Vianoce“ v Assisi appeared first on Zasvätený život.

( Ján Blaško ) Aj vám sa zdá, že to na prvýkrát Ježišovi nevyšlo? Veď sme zvyknutí na to, že stačí jedno slovo, jeden dotyk a stane sa to. Veď pohanský stotník mu sám povedal, že stačí iba slovo a jeho sluha bude zdravý. Chlapca vdovy z Naimu vzkriesil jednou vetou držiac ho za ruku. Neviem presne, čo to znamená, ale verím, že čokoľvek a akýmkoľvek spôsobom Ježiš koná, vždy to dopadne dobre. Dôveruj mu, aj keď to možno na začiatku takto nevyzerá.