09:00 – Zamyslenia na dnes

( Mário Cserép ) V jednej z katechéz Svätého Otca Františka zaznelo: „Modliť sa. Modlitba mení skutočnosť, nezabudnime na to.“ Buď zmení skutočnosť, alebo zmení naše srdce, no vždy mení, niečo premieňa. V Božom slove nezaznieva „popros a dostaneš“, ale „proste a dostanete“. Teda Boh nás pozýva do vzťahu, ktorý trvá, pozýva nás k vytrvalosti. Týmto slovom Boh dáva istotu, že odpovie. Jedinou prekážkou, ktorú treba zdolať, je naša netrpezlivosť.

( Mário Cserép ) Tak ako sa zlato či drahé kamene nehľadajú na povrchu, ale v baniach a lomoch, tak ani poznanie Boha sa nedá nájsť len tak. Vyhĺbiť bane, vykopávať nerastné bohatstvo so sebou nesie množstvo driny a tvrdej práce, no podobne to je aj s vierou. Čas pôstu je ideálnym časom vstúpiť do rokliny svojho srdca a hľadať Boží dotyk. Čas pôstu je ideálnym časom vziať krompáč a vykopať hriech, špinu, ktorá mi bráni poznávať Boha, ten najväčší poklad.

Uplynuli štyri roky od únosu kolumbijskej misionárky v Mali, ktorá je stále v rukách džihádistov. Isté je iba to, že sestra Gloria Cecilia Narváez je nažive, ale potrebuje urgentnú lekársku pomoc. Kolumbijská rehoľníčka z Kongregácie františkániek Márie Nepoškvrnenej pracovala dlhé roky v Mali ovládanom moslimami. Venovala sa hlavne lekárskej starostlivosti a pomoci vidieckym ľuďom vrátane výučby moslimských žien. Uniesla ju 7. februára 2017 v meste Koutiala skupina ozbrojených mužov, ktorá nakoniec priznala svoje väzby s al-Káidou. Svedkovia únosu vypovedali, že misionárka sa vydala únoscom a požiadala ich, aby ju vzali namiesto oveľa mladšej mníšky, ktorú chceli uniesť. „Aj v takom dramatickom okamihu preukázala svoju vyspelosť a zodpovednosť a snažila sa až do konca chrániť sestry, ktoré jej boli zverené,“ hovorí bývalá generálna predstavená.

Sestra Noemi Quesada priznáva, že nie je v kontakte s unesenou misionárkou. Počas štyroch rokov s ňou islamisti zverejnili na internete dve nahrávky. V druhej žiada pápeža Františka, aby sa za ňu prihovoril a pomohol pri jej prepustení. Posledné overené informácie pochádzajú od Sophie Petroninovej, ktorá bola v októbri minulého roka spolu s talianskym kňazom Pierluigi Maccallim oslobodená z rúk džihádistov. Francúzska rukojemníčka, ktorá bola unesená o dva mesiace skôr ako misionárka povedala, že väčšinu zajatia strávili spoločne. Vyhlásila, že sestra Gloria Cecilia Narváez je nažive, ale jej stav bol vážny a že potrebuje urgentnú lekársku pomoc.

Prepustenie sestry žiada kolumbijský episkopát. Kardinál Jean Zerbo uviedol, že únosy sú pre Mali ponížením. „Misionári a humanitárni pracovníci prichádzajú do tejto krajiny, aby konali dobro, a namiesto vďačnosti sú unesení banditmi, akoby boli otrokmi,“ uviedol hierarcha a vyzval malijské úrady a medzinárodné spoločenstvo, aby obnovili bezpečnosť v tomto problémovom regióne Afriky.

Zdroj: TK KBS, RV pl

O sestre Glorii sme na webovej stránke zasvatenyzivot.sk písali v minulosti tieto dve správy.

The post Uplynuli štyri roky od únosu kolumbijskej misionárky v Mali appeared first on Zasvätený život.

( Mário Cserép ) Možno poznáte film s názvom Dvanásť podmienok dedičstva. V tomto filme musí hlavná postava Jason splniť dvanásť úloh, ktoré mu jeho starý otec zanechal ako podmienky na získanie dedičstva. Dnes Boh teba i mňa nazýva svojím dieťaťom, teda svojím dedičom, spoludedičom Krista. Náš Boh, náš Otec, nám nedáva tucet podmienok. Dáva nám jednu – nechať sa ním viesť.

( Mário Cserép ) Dnešné Božie slovo nás vyzýva k bdelosti a k schopnosti rozlišovať. Nie každý, kto sa predstaví ako priateľ, ním aj v skutočnosti je. Ten, kto nás oberá o Božiu prítomnosť hriechom, ten si tento titul nezaslúži. Svätý Bazil Veľký nás vyzýva byť ako maliari, ktorí hľadia na vzor, aby jeho črty stvárnili v umeleckom diele. Náš blažený vladyka Pavol Peter Gojdič raz povedal: „S kým sa priatelíš, takým sa staneš.“ Neprivoľme hriešnikom, aby oni boli vzorom pri stvárňovaní Božieho obrazu v nás, ale svätci.

( Mário Cserép ) Ako zbohatnúť? Táto otázka zaznela v mysli nejedného človeka. Ekonomická hojnosť prináša vidinu spokojnosti, ale pri pohľade na životy tých, ktorí zapredali svoj život hanobeniu majetku, veľa pravdy na tom nebude. Banky čas od času ponúknu výhodný úrok a pri vložení sumy peňazí na niekoľko rokov sa náš majetok môže navýšiť, ale taký krok vždy so sebou nesie aj riziko. Zajtra začíname pôst, Svätú štyridsiatnicu, teda čas, keď môžeme svoj duchovný majetok navýšiť. Ako na to nám Boh hovorí skrze svoje slovo. Nepoužíva malé skryté písmenká, aby niečo zamlčal, ale skrze evanjelium, ktoré dnes zaznieva, nám dáva spôsob, ako duchovne zbohatnúť. Prvým krokom je odpustenie ľuďom, tak ako nám odpúšťa nebeský Otec. A druhým krokom je cesta pôstu. Pôst je pre nás najvyšším úrokom, ako zbohatnúť, najväčším darom, ako získať poklad v nebi. Svätý Bazil Veľký hovorí: „Pretože sme sa nepostili, stratili sme raj. Postime sa teda, aby sme sa tam opäť mohli vrátiť.“

Dňa 22. januára 2020 bola medzi pionierkami sestra Mária Magdaléna Martinková, ktorá si na tento čas spomína: „Ľudia nás privítali s veľkou radosťou a so slovami, že ich modlitba bola vypočutá. Veriaci sa modlili tridsať rokov, aby do Revúcej prišli sestry. Totižto v tomto neveľkom mestečku na Gemeri doteraz žiadne rehoľné spoločenstvo nebolo. Takže sme prvé lastovičky. Vnímala som však, ako sa ľudia na nás pozerali aj trochu so strachom, rešpektom a obavami. Ale tieto ľady sa pomaly prelamujú.“

Revúca je krásne malé mestečko, okolo ktorého sa rozprestiera Muránska planina. Má veľmi bohatú literárnu históriu, nachádza sa tu budova Prvého slovenského gymnázia, z ktorého vyšlo mnoho spisovateľov. Okrem rôznorodosti náboženstiev a siekt – katolíci, pravoslávni, evanjelici, adventisti siedmeho dňa, jehovisti, baptisti, je tu aj rôznorodosť národností – Slováci, Rómovia, Maďari, Česi, Ukrajinci a Nemci. Farnosť svätého Vavrinca spravuje dekan Mgr. Jozef Fričovský. Kaplán PaedDr. Róbert Likavčan, PhD mu vypomáha v pastierskej starostlivosti.

Sestra Marta Machovcová, ktorá prišla do komunity vo februári minulého roka, bola veľmi prekvapená krásami tejto oblasti Slovenska. „Po mojom príchode som sa nevedela vynadívať po kopcoch a horách, ktoré mám veľmi rada, ale môj zdravotný stav mi už nedovoľuje dlhé túry. Po vybalení batožiny som sa vydala na cestu spoznávania okolia a susedov, ktorí boli prekvapení zjavom neznámych osôb. Bolo vidieť, že ľudia sa čudovali, čo tu robíme, kde bývame a čo udeme robiť. Pán Boh sa postaral o to, aby som sa spoznala s Revúčanmi a s ľuďmi z okolia, keďže som bola dvakrát hospitalizovaná.“

Sestra Mária Magdaléna a sestra Marta bývali spočiatku v prenajatom byte. Hneď začali hľadať priestory, ktoré by mohli vyhovovať novej komunite. Ponúkané byty a domy sa im však nepozdávali. Začali sa modliť deviatnik k svätému Jozefovi o pomoc a dôverovali Bohu, že im ukáže, čo ďalej. Presne na sviatok svätého Jozefa, robotníka, 1.mája, bol sestrám ponúknutý štvorizbový byt, ktorý sestry kúpili a v polovici júna sa začali sťahovať. Dňa 5. decembra 2020 Mons. Stanislav Stolárik, biskup Rožňavskej diecézy, posvätil Kaplnku Svätej rodiny, ktorá sa nachádza v priestoroch novozaloženej komunity. Otec biskup vo svojom príhovore vyzdvihol fakt, že sestry bývajú uprostred Božieho ľudu, a tak sú znamením Božieho kráľovstva, ktoré prichádza viditeľným spôsobom. „Možno aj vy ste tu taký anjel, ktorý prichádza do tohto prostredia, aby ste ľudí pripravovali na prijatie Eucharistie, naučili ich modliť sa a konať skutky pokánia za vlastné hriechy a za obrátenie hriešnikov,“ povedal sestrám otec biskup, keďže sa posviacka kaplnky uskutočnila vo fatimskú sobotu.

Dnes tvoria komunitu Svätej rodiny tri sestry. K sestre Márii Magdaléne a sestre Marte sa pridala v auguste sestra Katarína Junasová. Sestra Katarína pracuje ako učiteľka náboženstva a anglického jazyka na základnej škole. „Považujem za zázrak, že môžem učiť na miestnej škole. Spoznávam sa s kolegami, žiakmi a rodičmi. Situácia s pandémiou nás učí flexibilite vďaka stále meniacim sa podmienkam. Učenie náboženstva beriem v súčasnosti ako evanjelizáciu žiakov.“ Sestra Mária Magdaléna taktiež pracuje ako učiteľka náboženstva v materskej škole, na dvoch základných školách, na gymnáziu a tiež na miestnom učilišti. „Deti v škole nás prijali so strachom. Keď som sa ich pýtala, ako si predstavujú rehoľnú sestru, čo vlastne robí, kto to je? Odpovedali mi, že je to mníška z hororu.

Od januára sa pomaly tieto bariéry prelamujú a začínajú nás vnímať tak, aká je skutočnosť, bez strachu. Sú už viac otvorení,“ delí sa sestra Mária Magdaléna. Okrem toho pripravuje dospelých na prijatie sviatostí – krst, svätá spoveď, sväté prijímanie a birmovanie. Sestry sa venujú aj službe osamelým ľuďom načúvaním ich príbehov. Sestra Marta navštevuje chorých a roznáša Eucharistiu starším ľuďom, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. „Vidím, že je to veľká pomoc a duchovné povzbudenie pre týchto osamelých ľudí. Tešia sa každej návšteve, kedykoľvek k nim prídem. Veľa ľudí potrebuje prítomnosť niekoho, kto by ich aspoň vypočul a modlil sa s nimi.“ Komunita sa zapája do života farnosti podľa možností v čase pandémie: príprava dospelých a detí na prvé sväté prijímanie. Miestny dekan vedie biblické hodiny, vo štvrtok bývajú celodenné poklony Sviatosti oltárnej, na ktorých sa sestry zúčastňujú.

A čo popriať sestrám na záver? „Nech vás sprevádza Duch Svätý a mocný príhovor Panny Márie, aby sme všetci vytvárali jednu rodinu svätej Cirkvi, farnosti, dekanátu a diecézy!“ – slová biskupa Stanislava Stolárika pri posviacke kaplnky.

Katarína Junasová, SSpS

Publikované s láskavým dovolením redakcie časopisu Hlasy z domova a misií 02/2021.

The post Misijná kongregácia služobníc Ducha Svätého otvorila pred rokom komunitu v Revúcej appeared first on Zasvätený život.

( Mário Cserép ) O cennej rade sa povie, že je nad zlato. Určite by nás potešila správa, keby nám niekto nadiktoval víťazné čísla v lotérii. Často z našich úst zaznieva, že sme unavení, že nevládzeme, peniaze z lotérie by nám pomohli, dopriali by sme si dovolenku. Boh nám dáva dnes cennú radu, nedáva nám čísla, no dáva nám spôsob, ako si oddýchnuť, dáva nám seba ako vrece, kde môžeme zložiť všetko, čo so sebou vláčime, každú nepríjemnosť a záťaž. Dáva nám seba a ponúka nám svoju pomoc. Poď ku mne a povedz mi, čo ťa trápi, a dovoľ mi pomôcť ti.

Ako pozerá na roky na ľade hokejová rozhodkyňa Michaela Stehlíková, ktoré ukončila na výnimočnom turnaji kňazov a zasvätených? Prinášame vám jej odkaz hokejistom, s ktorými sa stretla na ľade v Detve vo februári 2020.

Život nám niekedy prináša chvíle, na ktoré jednoducho pripravení nie sme. Ak sú príjemné, prajeme si, aby trvali večnosť. Čo v prípade, ak patria do kategórie „neprosím si“? A čo ak patria do kategórie „život počkaj, ešte neviem“?

Len nedávno som sa zamýšľala, aké to asi bude, keď „zavesím korčule na klinec“. Čo bude dôvodom na odchod? Ako sa budem cítiť? Ako budem vedieť, že už nastal ten čas… Čas stiahnuť sa. Dnes už viem.

Človek to jednoducho cíti. Vnútorný krik, obavy a zdráhanie sa voči neopodstatneným strachom vystriedal pocit vnútorného pokoja, rozvahy a odhodlania spraviť najdôležitejšie rozhodnutie, aké som kedy počas mojej 20-ročnej kariéry dokázala spraviť.

Odišla som potichu. Bez kriku. Bez vzdoru. Bez obáv, či sa ešte niekedy vrátim, lebo mosty som za sebou nespálila. Spoznala som svet. Zažila olympiádu v Soči. Navnímala množstvo ľudí a jednými z posledných, ktorí mi navždy zostanú v pamäti, ste aj vy, milí hokejisti – rehoľníčky, rehoľníci, kňazi a priaznivci tohto nádherného dynamického športu.

Nemohla som uveriť, keď mi sestra Františka prednedávnom zvestovala, že už je to rok, čo sme si spolu zakorčuľovali v Detve. Akoby to bolo včera, čo každou jednou bunkou môjho tela prechádzala informácia o vašej húževnatosti, odhodlanosti, disciplinovanosti, bojovnosti a odvahe nevzdať sa.

Možno to bol pre niektorých len zhluk zápasov. Pre mňa to však boli chvíle, kedy vaša vrúcnosť, úcta, srdečnosť a najmä ocenenie mojej práce, aj dnes znamenajú viac ako veľa…

Michaela Stehlíková

The post Hokejová rozhodkyňa ukončila kariéru turnajom kňazov a zasvätených pred rokom v Detve appeared first on Zasvätený život.

( Mário Cserép ) Pred pár rokmi, ale aj dnes to začuť, že pri gratuláciách si ľudia prajú veľa zdaru v rodinnom, pracovnom živote. Možno by sme mohli doplniť aj v duchovnom, ale to sa nedá. Niekedy máme tendenciu rozdeliť jeden život na viac sfér, ale oddeliť vieru od našej každodennosti sa nedá. Čokoľvek robíme, či sme v práci, alebo doma, či v škole, či na ihrisku, má patriť Pánovi.