09:00 – Zamyslenia na dnes

(P. Pankulics) Týmito slovami Peter dvíha zo zeme Kornélia. Ježiš Kristus prichádza na tento svet, stáva sa človekom, spája sa s ním, aby sa človek mohol spojiť s Bohom, a takto mohol byť pozdvihnutý zo svojich hriechov. Každý z nás má právo robiť chyby. Preto ten, kto sa v krste spája s Ježišom, stáva sa zároveň jeho nástrojom na dvíhanie toho druhého. Nikdy teda nezabúdaj odpúšťať svojmu blížnemu prosiacemu o odpustenie, pretože práve odpúšťaním dvíhaš svoju i jeho dušu bližšie k nebeskému Otcovi.

(P. Pankulics) Ježiš má naozaj slová večného života, pretože sám je Slovom. Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo Boh. Boh je večný. Ak teda Boh je Slovom, Ježiš je večným životom. Preto stále, keď do svojho srdca vpúšťaš Krista Spasiteľa, vpúšťaš doň večný život. Tak teda človek, ktorý sa s čistým svedomím uznáva byť hodným Eucharistie, uznáva sa zároveň byť hodný večného života. A naopak, ako píše svätý apoštol Pavol Korinťanom, „kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie“.

Sestry saleziánky odštartovali na svojom instagramovom profile emauzy_fma aktivitu s biblickým mini-videami. Počas veľkonočnej oktávy tam symbolicky vyrozprávali pribeh emauzských učeníkov. Keďže sa stretli s priaznivým ohlasom, pokračujú v uverejňovaní videí až do Turíc a túto iniciatívu nazvali Fifty4theBible.

Na aktivite sa podieľajú aj mladí ľudia – absolventi biblických víkendoviek Emauzy.

„Bolo nám nesmierne ľúto, že sme počas pandémie zrušili všetky naše kurzy. Tešíme sa, že týmto online spôsobom môžeme osloviť našich bývalých mladých účastníkov ale aj širšiu verejnosť. Je to pre nás aj pre nich nové dobrodružstvo s Bibliou,“ popísala skúsenosti s projektom sestra Dagmar Kráľová, FMA, koordinátorka kurzov Emauzy.

Účasť na natáčaní videa prisľúbila aj známa vloggerka a youtuberka sestra Lamiya Jalilová, FMA. Okrem nej sa zapoja aj ďalšie saleziánky, saleziáni a manželské páry, ktoré sa zvyknú podieľať na príprave biblických školení. Organizačný tím oslovil tiež zasvätených z iných reholí, aby hosťovali vo videjkách. A svojimi sviežimi pohľadmi prispejú predovšetkým mladí čitatelia Svätého Písma.

„Odozvy prichádzajú z celého Slovenska ale aj zo zahraničia, keďže naše príspevky často komentujeme v angličtine. Zaznamenali sme ohlasy z Veľkej Británie, Ukrajiny, aj Talianska,“ dodáva sestra Monika Golianová, FMA, ktorá spravuje profil emauzy_fma na instagrame.

„Veríme, že je to v štýle nášho zakladateľa dona Bosca – byť na blízku mladým tam, kde práve sú. Priali by sme si, aby naše videjká vyzerali ako bežné užívateľské príspevky, nie reklamné šoty. To by malo byť jasné na prvý pohľad. Nechceme niečo propagovať, ale predovšetkým sa úprimne podeliť so skúsenosťou s Božím Slovom,“ vysvetlila sestra Mária Valkovičová, FMA, školiteľka Emauz.

Projekt Emauzy – v offline verzii – pozostáva z biblických víkendových kurzov pre mladých, ktorí si túžia posilniť vieru cez poznávanie Písma, ale aj pre tých, ktorí sa pripravujú na dôležité životné rozhodnutia a chcú sa učiť hľadať v Písme svetlo. Biblické vedy sa tu kombinujú so spirituálnymi, umeleckými a environmentálnymi aktivitami. Na programe je aj rozvoj manuálnych zručností a priblíženie skúsenosti zo života svätých. „Naše víkendovky sú pre všetkých, ktorých do súčasných ,Emauz´ privedie Pán,“ dodáva sestra Dagmar.

Andrea Miklovičová, FMA

The post Saleziánky z projektu Emauzy spustili biblickú online aktivitu Fifty4theBible appeared first on Zasvätený život.

(J. Lajčiak) Dnešné evanjelium popisuje Ježiša, ktorý uzdravil porazeného, ktorý čakal tridsaťosem rokov na to, aby mu niekto pomohol vstúpiť do vody v bazéne a vyliečiť sa. Tridsaťosem rokov! Čo robí Ježiš zoči-voči tejto úplnej absencii solidarity? Prestupuje zákon soboty a lieči ochrnutého. Aj dnes chýba pomoc chorým ľuďom v chudobných krajinách, aj dnes ľudia pociťujú rovnaký nedostatok solidarity. Žijú v úplnom opustení, bez pomoci alebo solidarity od kohokoľvek. Mocní tohto sveta sa len nečinne prizerajú. A čo my, aj my sa ostaneme nečinne pozerať na chorobu, trápenie, smútok blížneho? Čo by nám povedal alebo čo by urobil Ježiš dnes? Rovnako ako vtedy podal by ruku a pomohol by. Pamätajme, nebudeme súdení podľa toho, koľko modlitieb sme prednášali Bohu, ale akí sme boli solidárni a ústretoví voči utrpeniu, koľkokrát sme podali pomocnú ruku.

(J. Lajčiak) Hlboký dôvod, prečo svet nenávidí Ježišových učeníkov, spočíva v ich pôvode: učeníci nie sú zo sveta, hoci sú na svete, ale nepatria mu. Takto chápaná nenávisť voči nim už nie je dôvodom na škandál, ale skôr jasným a neklamným znakom príslušnosti ku Kristovi. Ale kto vyzná Krista pred týmto svetom, toho aj on vyzná pred svojím Otcom na nebesiach.

1. čítanie: Sk 4, 8-12

Text čítania vovádza do obrannej reči apoštola Petra pred židovskou veľradou. Ide o posun v rozprávaní vzhľadom na úryvok z minulej nedele, keď hovoril pred zhromaždeným davom v chráme po uzdravení chromého človeka. Medzičasom bol Peter spolu s Jánom zatknutý pre ohlasovanie Ježišovho vzkriesenia, boli cez noc zadržaní a ráno ich predviedli pred židovský právny súd. „Vodcovia ľudu a starší“ im kladú otázku týkajúcu sa ich uzdravovania i učenia: „Akou mocou alebo v mene koho ste to urobili?“ (Sk 4,7). A tu sa začína úvodný verš dnešného čítania: „Peter, naplnený Duchom Svätým, povedal…“ Petrovou odpoveďou je opätovné predstavenie kerygmy, čiže posolstva viery o Ježišovi.

Ako prvé si všimnime, že v Petrovom prípade sa napĺňajú Ježišove slová: „Keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a vrchnosti, nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť, lebo Duch Svätý vás v tú hodinu poučí, čo treba hovoriť“ (Lk 12,11-12). Peter hovorí plný Ducha Svätého. Je to Ježišom prisľúbený Duch, ktorý ho vovádza „do plnej pravdy“ (Jn 16,13), a tým vyjadruje vo svojej odpovedi skutočné poznanie. Po druhé, Peter vo svojom prejave vychádza z dôkazu evidencie dobrého skutku a vzápätí spomína uzdravenie, čo znamená aj „spasenie“. Fyzické vyliečenie je znakom „spásy“. To sa deje „v mene“ Ježiša, pretože v nikom inom niet spásy. To je dôvod, prečo chromý stojí pred Petrovými vyšetrovateľmi v dobrom zdraví. A cieľom Petrovho posolstva je urobiť túto skutočnosť známou: „nech je známe vám všetkým a všetkému izraelskému ľudu“. Vďaka tomu, že sa stane známou, nebude sa nik môcť ospravedlňovať za nevedomosť, ale naopak, dostáva ponuku budovať nový vzťah s Bohom skrze Ježiša Krista Nazaretského.

2. čítanie: 1 Jn 3, 1-2

Krátky úryvok z Prvého Jánovho listu pripomína veriacim ich dôstojnosť založenú na Otcovej láske: „…pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme.“ Slovo o Božej otcovskej láske k ľudu sa nápadne podobná slovám v Knihe proroka Ozeáša: „Keď bol Izrael mladý, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho syna“ (Oz 11, 1). Ako kedysi z Egypta – ktorý ako metafora odkazuje na tých, čo nepoznali Boha – tak teraz zo „sveta“ si Boh povoláva deti otcovskou láskou (porov. 1 Jn 4, 1-6). „Preto nás svet nepozná, že nepoznal jeho“. Povolaním veriaceho je teda prehĺbiť svoj vzťah a cez skúsenosť osobného poznania vydávať o Bohu svedectvo. V skutočnosti sa o tom prv v liste píše: „Ale vy máte pomazanie od Svätého a viete to všetci“ (1 Jn 2, 20); a znova: „A pomazanie, ktoré ste od neho dostali, ostáva vo vás a nepotrebujete, aby vás niekto poúčal. Ale ako jeho pomazanie vás poúča o všetkom – a je pravdivé, nie je lžou – teda ako vás poučilo, ostávate v ňom“ (1 Jn 2, 27). Toto „ostávanie v ňom“ mení zvnútra a robí človeka podobným Bohu. A netýka sa len momentu Kristovho návratu – keď „mu budeme podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je“ – ale zveruje i poslanie v súčasnom svete: vydávať svedectvo ako Božie deti.

Evanjelium: Jn 10, 11-18

Evanjeliový úryvok z desiatej kapitoly, kde sa Ježiš predstavuje ako „dobrý pastier“, patrí k tým, čo do značnej miery inšpirovali náboženské umenie. Napriek tomu postava pastiera nie je len idylickým obrazom. „Ja som dobrý pastier“ je jedným z tzv. výrokov „Ja som“, ktoré v Jánovom evanjeliu zjavujú Ježišovo mesiášske poslanie; napr. „Ja som chlieb života“ (Jn 6, 35), „Ja som svetlom sveta“ (Jn 8, 12) atď. Obraz pastiera odhaľuje Ježišov postoj k svojim, ktorí sú pripodobnení ovciam. „Dobrý pastier položí svoj život za ovce.“ Naproti tomu „nájomník […] opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka“. Obraz pastiera tak predznamenáva obetu života, ktorú Ježiš prinesie za svojich milovaných na kríži. Keď Ježiš hovorí: „Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať“, odkazuje na svoju smrť a vzkriesenie.

No je tu ešte jedna vlastnosť pastiera, o ktorej Ježiš hovorí. „Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca.“ Táto „sieť“ vzájomného „poznania“ vyjadruje intimitu vzájomného darovania sa. Privádza učeníka do spoločenstva Ježiša s Otcom, do tajomstva života v plnosti (Jn 10, 10; 15, 9). Zdieľanie tohto života robí z Ježiša „dobrého“ pastiera, alebo – pôvodný grécky výraz kalos ponúka aj inú možnosť – totiž „pekného“ alebo dokonca „krásneho“ pastiera. Duchovne ho robí príťažlivým. A každý učeník je vtiahnutý do túžby poznať ho hlbšie, pretože hĺbka vzájomného poznania je mierou účasti na spoločenstve života.

Evanjelium štvrtej veľkonočnej nedele teda pozýva lepšie spoznať Ježiša, lebo on sám nás pozná do hĺbky. Nejde o poznanie založené na informáciách, ale o osobnú skúsenosť s tým, že v jeho očiach sme vzácni, a on je ochotný položiť za nás život. Zahŕňa to i poslanie. Ježišovu túžbu, aby ho poznali aj tí, ktorí ešte nepatria do jeho stáda, sme pozvaní zrealizovať my, ktorí sme už vstúpili do vzťahu poznania, a sme svedkami ako Peter pred tými, čo ho vypočúvali. Poznanie ako synonymum sebadarujúcej lásky, nie je tajomstvom, ktoré sa musí strážiť, ale darom, o ktorý je potrebné sa deliť.

Marek Vaňuš, SVD

Publikované v spolupráci s Katolíckym biblickým dielom na Slovensku.

The post Komentár k biblickým čítaniam – Štvrtá veľkonočná nedeľa v roku „B“ appeared first on Zasvätený život.

(J. Lajčiak) Medzi jedlom a tým, kto si ho vezme, dôjde k stretnutiu. V tomto bode Ježiš potvrdzuje, že prostredníctvom Eucharistie prebieha medzi ním a veriacim akési vzájomné „splynutie“: „… zostáva vo mne a ja v ňom“. Tieto slová naznačujú, že eucharistické stretnutie treba vnímať ako intímne objatie, ako „fúziu“, v dôsledku čoho sa veriaci nejakým spôsobom „transformujú“ do Krista. „Nielen každý z nás prijíma Krista, ale Kristus sám prijíma každého z nás. Vytvára s nami svoje priateľstvo.“ (Eccl. De Euch. 22)

(J. Lajčiak) „V posledný deň“ má svoj presný význam: je to deň, v ktorom sa končí stvorenie človeka a nastáva Ježišova smrť; deň, v ktorý sa slávi posledný triumf Syna nad smrťou, keď každý bude môcť prijať Ducha, ktorý bude daný ľudstvu: deň Veľkej noci, zmŕtvychvstania. Potom Ježiš splní svoje poslanie zmŕtvychvstaním a dá definitívny život, ktorý sa začína už v súčasnom živote prostredníctvom viery a jeho naplnenia pri zmŕtvychvstaní na konci vekov.

(J. Lajčiak) Ľudia si mysleli, že Ježiš hovorí o zvláštnom chlebe. Ale on jasne odpovedá: „Ja som chlieb života.“ Jesť nebeský chlieb je to isté, ako veriť v Ježiša a prijať to, čo učil, a to: „Mojím pokrmom je plniť vôľu Otca, ktorý je v nebi“ (Jn 4, 34). Toto je skutočný pokrm, ktorý udržuje človeka a ktorý nám navždy dáva nový život. Je to zaručené semeno vzkriesenia!

(J. Lajčiak) Ľudia sa pýtajú: Čo musíme robiť, aby sme robili Božie diela? Ježiš odpovedá, že veľké dielo, ktoré od nás Boh žiada, je „veriť v toho, koho poslal Boh“. To znamená veriť v Ježiša. Veríme, že Ježiš bol poslaný Bohom, že má aj dnes rovnakú moc ako vtedy, keď rozmnožil chlieb či kriesil mŕtvych? Skôr ako každé iné Božie dielo treba uveriť v Ježiša.