09:00 – Zamyslenia na dnes

Každý si stráži svoje miesto a robí všetko preto, aby o to miesto neprišiel. Každý túži postúpiť vyššie a robí pre to všetko možné, aby v kariére postupoval, nižšie sa nikto nepýta. Prečo je to tak? Prečo je medzi nami ľuďmi takáto rivalita a večný boj? Takto zmýšľajú aj bratia Jakub a Ján. Prečo je to tak v politike, v školstve, v zdravotníctve? Dokonca aj v Cirkvi to vidno. Prečo to človek robí? Kiežby sme tak isto mocne túžili po zodpovednosti a službe ako po moci a prvenstve. ( František Sochovič )

Konštatujeme niekedy, že Boh je nespravodlivý, ale čo je spravodlivé podľa Boha a podľa človeka? Kresťanstvo nie je o spravodlivosti. Boh ti daruje to, čo si nezaslúžiš – on ti to dáva ako svoj dar. Všetci boli zjednaní, vopred sa to dohodlo. To je Boh a jeho láska, a toto je aj náš problém – prijať slabosť druhého človeka, lebo sme „spravodliví“. Nechápeme rozmer večného života, a preto nás pohoršuje, že aj ten posledný hriešnik má šancu na večný život. Aj dnes Boh čaká i na toho posledného, koho by ešte najal, a možno som to práve ja…( František Sochovič )

Časopis Naša Žilinská diecéza od januára 2020 predstavuje postupne zasvätených, ktorí pôsobia v tejto diecéze. Aj my siahneme do archívu a ukážeme vám ich na našej webovej stránke.

Viac o časopise TU.

-fc-

The post Zasvätení v Žilinskej diecéze: tešiteľky appeared first on Zasvätený život.

Niekedy rozmýšľam, či nie som nejaká „fejková“, keď mám rada to, čo drvivá väčšina populácie až tak nemusí. Napríklad vášeň pre upratovanie po maľovaní, moja stupňujúca sa potreba chladu pri horúčke, vrcholiaca umývaním okien alebo náklonnosť k poradám a seminárom. Nie k tým, ktoré sú náplňou mojej práce, ale k tým, kde som ako plnokrvný účastník.

Kúzelná skutočnosť je cestovanie. Cestujem často, takže rada, dobrovoľne rada. Je za tým čistá, nekomplikovaná emócia. Vtedy sa dá len tak byť s ľuďmi a medzi ľuďmi, vnímať ich, počúvať, nasávať, čím žijú. Stáva sa, že si z navnímaného niečo založím do herbára inšpirácií na školenia a workshopy. Lebo je to o živote a realite, niečo ako uvedomovacia pauza pri predstavení, keď človeku dôjde pointa.

Jediné, čo ma odrádza na cestovaní, je moment jazdy v autobuse či trolejbuse, keď akákoľvek jesenná melanchólia musí ustúpiť hneď, ako šofér brzdí na zastávke. Pretože zo štýlu jazdy sa zdá, že je prinajmenšom exfinalista jazdy Formuly 1. Vtedy nie je čas na myšlienkové úvahy, lebo človek je rád, že vybalansuje štart zo zastávky so súčasným pokusom označiť si lístok v štandardne nefungujúcom stroji na tretíkrát. Keď po paraolympijskom skoku na sedadlo si človek šťastne vydýchne, no vzápätí na najbližšej ostro vybratej zákrute, zatínajúc päty do podlahy, prihlási sa kŕč v ľavom stehne a naznačí, že organizmus potrebuje doplniť zásobu magnézia. Pri prípravnom manévri na vystupovanie v dostatočnom predstihu mi prebehne podvýživená myšlienka, či šofér robí svoju prácu rád alebo ho k tomu donútila hypotéka.

K rozkladu klasických názorov na zasvätenú ženu prispieva aj moja vášeň pre autá. Nie pre niektoré negatívne zážitky z cestovania. Keď vidím pekné auto, srdce sa mi presúva z hrude do spánkov a búši omnoho rýchlejšie. Všímam si na nich všetko, každý detail. Reálna šanca jazdy v kvalitnom aute sa však pre mňa logicky potáca.

Bolo to však len nedávno, keď som zažila pomerne vypätú situáciu, ktorá ma precvičila v schopnosti zvládnuť kumulovaný stres, situáciu, ktorá je ťažká ako pondelková cesta do práce.

Vtedy to mám tak rada! Keď to príde nečakane! Spadnúť zo stresu do neočakávanej, prekvapujúcej radosti. V tomto prípade to bola správa od človeka, ktorý naskenoval moju situáciu a preplnený empatiou mi poslal správu, že dostanem k dispozícii jeho auto aj s plnou nádržou na celý deň, kedy budem chcieť.

Správa v správny čas, ktorá akoby nasadila duši ľahkú športovú obuv a pomohla jej prebehnúť cez náročné chvíle odpružene a ľahšie.

Je pravda, že s cudzím autom jazdím kŕčovito a upotene, s plným vedomím, že škrabanec na aute je pre muža podobná katastrofa ako pre ženu zlomený opätok. V tomto prípade však jazda v krásnom aute zvonku aj zvnútra, pohodlný a prijímajúci dizajn, kvalitné ozvučenie a dynamika motora bola balená do milosrdnej veľkodušnosti srdca, ktoré vedelo zareagovať citlivo a pohotovo. V ten deň som si uvedomila, že milosrdenstvo nie je vec statická. Môže byť aj na štyroch kolesách.

Eva Rušínová, FMA

Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 01/2020.

The post Milosrdenstvo na štyroch kolesách appeared first on Zasvätený život.

Ježiš je so svojimi učeníkmi v tom istom dome, kde uzdravil Petrovu svokru. Dotkol sa jej a horúčka pominula. No zdá sa, že v dome vládne ešte horšia choroba. Je to pýcha. Dá sa povedať, že je to epidémia sveta. Učeníci sa pýtajú, kto je v nebeskom kráľovstve väčší. Tejto otázke venujeme v živote dosť veľa času. V každom človeku je aj dobro, aj zlo. Snažme sa v tom druhom vidieť dobro. Takýmto hľadaním dobra mu pomôžeme, aby sa v ňom to dobro naozaj rozvíjalo. ( František Sochovič )

Ježiš nám dnes touto prosbou ukazuje, ako mu na nás záleží. Človek často, a zvlášť v ťažkých chvíľach myslí na seba, nie na druhých. Ale Pán sa prihovára v tejto neľahkej chvíli za nás, on myslí na nás. Toto je naozaj nebo. Toto znamená osláviť Boha. Myslieť na druhého, starať sa o druhého, prihovárať sa navzájom za seba. Keď počúvame túto Ježišovu veľkňazskú modlitbu, vieme, že Otec už oslávil Syna. Nemáme problém odpovedať po tomto úryvku z evanjelia „Sláva tebe, Pane, sláva tebe“. Evanjelistovi Jánovi, ktorý to píše, bolo jasné, že sláva Ježiša Krista prišla cez kríž. Ale Ježiš sa modlí pred umučením, pred svojou smrťou na kríži. Učí nás, ako nezaprieť kríž a v kríži nezaprieť Boha. Kresťanstvo nie je len o tom, aby sme boli dobrými ľuďmi. Dobrými sú aj neveriaci ľudia. Ale kresťan rozumie krížu, a to je podstatný rozdiel – nezaprieť Boha vo svojom živote, v povolaní, v manželstve, v škole, v zmýšľaní. Boh sa každý deň dotýka nášho života, prichádza, aby čistil náš život, aby nás učil dôslednosti v zachovávaní slova, a to je najkrajší spôsob, ako osláviť Boha. ( František Sochovič )

Raz na novinársku otázku, či pápež nie je smutný z toho, že veľa ľudí žije zle, pápež odpovedal otázkou, čo pomôže tomuto svetu: plačúci či smutný pápež? Ani dnes neplačeme nad všetkým zlom, ktoré vstúpilo do života blahoslaveného biskupa Gojdiča. Zlo tu bude stále, ale nemá zmysel v sebe živiť nenávisť alebo hnev. Dôležité je stále očakávať Pána, byť pripravený, aby si mohol slúžiť, kedykoľvek bude treba. Takýto sluha bude blahoslavený. Boh bude tvojou odmenou. ( František Sochovič )

Spomínam si na udalosti jedného roka, keď bolo málo slnečných dní v lete a majitelia kúpalísk žiadali odškodné od vlády za chladné leto, lebo málo zarobili. Hľadal sa vinník. Vyjadrenia a komentáre zneli hlúpo, trápne a viedli k tomu, že na vine je nakoniec Boh, lebo dal málo slnka. Poďme teda súdiť Boha. Áno, toto sme schopní robiť. Robiť dokonca aj s Bohom, čo sa nám chce, a nakoniec ho odmietnuť. ( František Sochovič )

Časopis Naša Žilinská diecéza od januára 2020 predstavuje postupne zasvätených, ktorí pôsobia v tejto diecéze. Aj my siahneme do archívu a ukážeme vám ich na našej webovej stránke.

Viac o časopise TU.

-fc-

The post Zasvätení v Žilinskej diecéze: saleziáni appeared first on Zasvätený život.

Celé dejiny spásy sú umiestnené medzi dve brány. Bránu raja, ktorou bol človek vyhnaný po prvom hriechu, a bránu nebeského Jeruzalema. Biblia takisto opisuje mnohé udalosti, ktoré sa stali práve pri bráne – Jeruzalem, Naim, Lazár pri bráne domu bohatého človeka, brána svadobnej siene a pod. Ak popri bránach v Biblii neprejdeme unáhlene, odovzdajú nám veľké posolstvo. Všetko totiž speje k Ježišovi a on o sebe povie, že je bránou. On ťa vedie aj dnes, aby si stále našiel pastvu, aby si sa nestratil, aby si vedel, kde je tvoje miesto v živote. ( František Sochovič )