09:00 – Zamyslenia na dnes

Apoštol Peter si uvedomuje, že odovzdávanie viery musí byť pevne postavené na svedectve. Preto keď rozpráva o Ježišovi, nehovorí vymyslené bájky, neteoretizuje, ale čerpá z osobnej skúsenosti a spomína si na silný zážitok, keď bol svedkom premenenia Pána. Aj po rokoch nadšene rozpráva toto osobné svedectvo, aby podporil pravdivosť ohlasovanej evanjeliovej zvesti a presvedčil poslucháčov, že sa oplatí prijať ju. Aj my sa mnohokrát pokúšame s ľuďmi rozprávať o Bohu a radi by sme ich priviedli na cestu viery. Veľakrát sa pritom uberáme cestou moralizovania a poúčania, ba možno aj strašenia a vyhrážok. Urobíme lepšie, keď človeku povieme, čo pre nás viera znamená, ako nám pomáha a čo sme s Bohom sami zažili. ( František Sochovič )

Časopis Naša Žilinská diecéza od januára 2020 predstavuje postupne zasvätených, ktorí pôsobia v tejto diecéze. Aj my siahneme do archívu a ukážeme vám ich na našej webovej stránke.

Viac o časopise TU.

-fc-

The post Zasvätení v Žilinskej diecéze: sestry útechy appeared first on Zasvätený život.

Pavol naznačuje, že hoci sme veriaci, môžeme žiť ako neveriaci, ak dovolíme diablovi, aby nám zaslepil myseľ tak, že evanjeliová ponuka večného života v Kristovi sa nám nezdá príťažlivá – nežiari nám. Na to diabol najčastejšie používa lákadlo peňazí, moci, rôznych rozkoší a zle usporiadanie priorít. Povedz dnes Ježišovi, že je pre teba vzácnejší ako všetko, krátko ho chváľ a podriaď sa mu. ( František Sochovič )

Kolay gelsin! V preklade: Nech ti Boh prinesie úľavu! Je to typický pozdrav v tureckých uliciach. Prostredníctvom neho sa praje ľuďom, ktorých čaká ťažká alebo namáhavá práca, uľahčenie ich úsilia. Simon Härting, nemecký salezián, vníma tento pozdrav ako hlboko kresťanský a ide v podstate aj o zhrnutie jeho poslania v Istanbule, kde pracuje tri roky.

Saleziáni dona Bosca sa v Istanbule angažujú rôznymi spôsobmi, hlavnou oblasťou ich činnosti je však pastoračná a pedagogická práca súvisiaca so starostlivosťou o utečencov v Bomonti. „Veľa sa hovorí o irackých alebo sýrskych utečencoch, ale prichádzajú i mnohí iní, a to napríklad z Pakistanu, Nigérie, Burkiny Faso, Mali, Pobrežia Slonoviny. Zostávajú tu dlho, pretože neraz čakajú na víza šesť-sedem rokov,“ vysvetľuje otec Simon.

Saleziáni sa zaoberajú výchovou detí z týchto rodín; prevádzkujú školu pre vyše 400 žiakov a mládežnícke centrum pre 40 mladých ľudí. Ďalšou veľkou úlohou, ktorú saleziáni plnia, je pastorácia v tureckom jazyku. Tunajší kostol zasvätený Panne Márii Lurdskej je jediným kostolom v Istanbule, v ktorom sa venujú výlučne turecky hovoriacej katolíckej komunite. Vo Farnosti Panny Márie Lurdskej v Istanbule sa pripravujú turecky hovoriace deti, mladí ľudia, ale aj dospelí na prvé sväté prijímanie, sviatosť birmovania alebo manželstvo. „Máme asi 100 katechumenov z mnohých krajín, a to aj Turkov a Iráncov. Stať sa kresťanom tu nie je zakázané, no sociálne prijatie potom už závisí od okolností každého prípadu. Niektorých konvertitov vlastná rodina zapudí, iní nemajú žiadne problémy a sú i také prípady, keď sa celá rodina rozhodne stať sa kresťanmi.“

Na komunitnú pastoráciu sú potrebné primerané priestory, a preto by saleziáni s pomocou dobrodincov ACN radi vybudovali nové farské a spoločenské centrum v areáli kampusu Evrim. Bude určené pre všetkých – miestnych aj prisťahovalcov. Mnohí, ktorí sa obracajú na saleziánov, majú za sebou traumatické skúsenosti, hľadajú útechu, prípadne žijú v nestabilných sociálnych vzťahoch. K drámam dochádza najmä vtedy, keď chcú migranti opustiť Turecko, pretože stratia trpezlivosť čakať na víza. „Necítim sa dobre, keď ku mne prídu po nedeľnej svätej omši a pýtajú si požehnanie na cestu. Viem, kde povedie, aj to, že sa nie vždy dobre skončí…“ hovorí otec Simon. „Nové centrum chce byť pre nich Kolay gelsin – úľavou, požehnaním.“

On sám je tým inšpirovaný: Nech Boh prinesie úľavu. „To je naše vzájomné poslanie: prinášať si úľavu a dobro. Aj my by sme chceli druhým darovať úľavu a dobro prostredníctvom novozaloženého centra v kampuse Evrim.“

TK KBS informoval Ján Tkáč, ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi
Foto: Františka Čačková, OSF

The post Saleziáni sa v Istanbule angažujú rôznymi spôsobmi appeared first on Zasvätený život.

Dnes je veľmi moderné zviditeľňovať sa a prezentovať sa pred druhými v čo najlepšom svetle. Máme pri tom sklon sa aj trocha prikrášliť a pripísať si vlastnosti, ktoré v skutočnosti nemáme. Priestor sociálnych sietí je plný filtrovaných profilov. Apoštol Pavol, naopak, hoci má množstvo osobnostných aj duchovných kvalít, čo sa zreteľne odráža aj v jeho veľkej službe, zásluhy za všetky svoje úspechy pripisuje Bohu. ( František Sochovič )

V africkom Mali sa Cirkev teší z prepustenia uneseného katolíckeho kňaza Léona Dugnona. Aj po štyroch rokoch však stále zostáva v zajatí rehoľná sestra Gloria Narváez.

Duchovný otec Léon Dugnon, farár v Ségué ležiacom v diecéze Mopti v centrálnej oblasti Mali, bol unesený 21. júna spolu so štyrmi veriacimi, keď cestovali na pohreb istého kňaza v inej diecéze. Únoscovia, ktorých identita je doposiaľ nejasná, prepustili štvoricu laikov krátko po zadržaní, no o osude kňaza zostala veľká neistota. K prepusteniu otca Léona Dugnona došlo až po troch týždňoch, v utorok 13. júla.

Prepustenie kňaza vyvolalo veľkú radosť celej diecézy. Aj v ďalších oblastiach Mali katolíci reagovali na správu slávením ďakovaných svätých omší.

Zvlášť centrálna časť Mali, krajiny v oblasti Sahelu, sa opakovane stáva dejiskom násilných činov džihádistov, konfliktov medzi skupinami obyvateľstva a rozličných kriminálnych aktivít.   V rukách väzniteľov ešte stále zostáva 57-ročná kolumbijská františkánska sestra Gloria Narváez Argoti, unesená v roku 2017 v malijskom Karangasse. V máji tohto roku bol doručený jej rodnému bratovi list, v ktorom potvrdila, že je nažive a medzičasom sa dostala do rúk už druhej skupiny únoscov, ktorí sú islamistického razenia.

Prečo sú terčom práve rehoľné sestry a kňazi?

Podľa slov koordinátora médií Malijskej biskupskej konferencie kňaza Fernanda Koulibalyho, situácia s únosmi sa v poslednej dobe stáva stále viac znepokojivou pre nárast podobných incidentov, čo podobne platí aj o susednom štáte Burkiva Faso. Ako uviedol pre Vatikánsky rozhlas – Vatican News, bezvýsledne si kladie otázku o motívoch páchateľov týchto únosov:

„Pýtame sa, prečo sú terčom rehoľné sestry a kňazi. Prítomnosť Cirkvi má podporu zo strany mnohých a je oceňovaná, v Mali je jej sociálna činnosť obrovská. Hlásame lásku, ktorú musíme mať jedni voči druhým. Pracujeme v zmysle encykliky Fratelli tutti, aby medzi kresťanmi a moslimami bola svornosť.

Cirkev v Mali šíri tieto hodnoty odkedy je v krajine prítomná. Ale sú tu snahy rozbiť ten spoločenský súlad, ktorý medzi sebou máme. Dnes sa stále viac ľudí pozerá jeden na druhého s podozrievaním. Toto nie je normálne.“

TK KBS, RV, jb; rp

O sestre Glorii sme už niekoľkokrát písali aj na zasvatenyzivot.sk.

The post V Mali prepustili uneseného kňaza, rehoľníčku väznia štyri roky appeared first on Zasvätený život.

Pavol označil korintských kresťanov za malé deti v duchovnom živote, lebo ich ešte ovládali ich vlastné sebecké túžby. Dôkazom ich nezrelosti boli hádky, škriepky a ohovárania. Život zrelých kresťanov sa riadi Božími túžbami, s ktorými sme povolaní stotožniť sa tak, že sa stanú našimi túžbami. Porozmýšľaj, do akej miery ovplyvňujú tvoj život tvoje vlastné túžby, popros Boha, aby ti ukázal tie svoje. ( František Sochovič )

Známe biblické prisľúbenie o nepredstaviteľných veciach, ktoré Boh pripravil tým, ktorí ho milujú, si často spájame s nebeským životom. Ale hneď nasledujúci verš hovorí: „Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny.“ Teda vyjadruje, že už teraz môžeme zakúšať príchuť neba, ak sme naplnení Svätým Duchom. Popros dnes o ovocie ducha: lásku, radosť, pokoj… ( František Sochovič )

Apoštol Pavol vyzýva Korinťanov, aby si ho brali za príklad. Mohlo by sa to zdať na prvý pohľad trúfalé. Pavol to však neurobil ako prejav pýchy. Mohol to urobiť, pretože žil vo veľmi blízkom spojení s Bohom. Veľa času trávil v modlitbe a všetko vo svojom živote podriadil službe Pánovi. Pán Ježiš bol skrátka jeho vzorom, na ktorý deň čo deň nadšene hľadel. Raz napísal: „S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ Čo nám to ukazuje? Akému vplyvu sa slobodne vystavím, taký vplyv vytváram aj ja sám na svoje okolie. Ak vysedávam pri negatívnych správach, akčných filmoch či klebetách, pravdepodobne budem šíriť zlú atmosféru a budem „inšpirovať“ k strachu, nepokoju či rozbrojom. Čím viac budem tráviť čas v spojení s Bohom v modlitbe, zákonite pôjde Boží vplyv v podobe lásky, pokoja, radosti… cezo mňa ďalej. ( František Sochovič )

Velikán viery, akým je apoštol Pavol, má dosť pokory na to, aby prosil o modlitby. Nehrá sa na hrdinu, ktorý zvládne všetko sám, ale nádherne podčiarkuje cirkevnosť a silu spoločnej modlitby. V náročných chvíľach nie si sám, ak si živým členom Kristovho tela – Cirkvi, v ktorej slúžiš modlitbou iným a sám sa stávaš predmetom ich modlitby. Aký je tvoj vzťah k spolufarníkom? Modlievaš sa za nich? ( František Sochovič )