09:00 – Zamyslenia na dnes

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    … kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. (Mt 10, 39)

    Najväčší dar, ktorý máme, je dar života. Tento dar sme dostali od Boha preto, aby sme ho strácali. Nielen preto, lebo sme tak ako ostatný živočíšny svet tiež smrteľní, ale predovšetkým preto, lebo žiť znamená milovať, a milovať (podľa Ježiša) znamená učiniť zo svojho života dar pre iných. Dokážme s láskou každý deň strácať svoj život v láske k Bohu a blízkym. ( Milan Kuzmiak )

    (Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Dary pre pápeža od bývalých politických väzňov

    Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS) pripravila pre pápeža Františka pri príležitosti jeho návštevy Slovenska dar v podobe reprodukcií predmetov, ktoré tajne vyrobili politickí väzni vo väzení. Ide o väzenský ruženec z chleba od Jána Bachratého, väzenskú výšivku – modlitbu od Veroniky Semanovej, rod. Šaryovej a väzenský ruženec z povrazu od blahoslaveného dona Titusa Zemana. Na zadnej strane obrazov je vysvetľujúci text priamo od autorov predmetov v slovenskom a v talianskom jazyku. Všetci traja autori originálnych predmetov sú už zosnulí.

    Dary pre pápeža členovia KPVS predstavili na Sviatok Narodenia Panny Márie 8. septembra v Konvente bl. Imeldy Kongregácie sestier dominikánok blahoslavenej Imeldy v Dunajskej Lužnej. Zúčastnili sa na svätej omši, ktorú celebroval P. Hilár Jozef Štefurik, OP a predmety priniesli ako obetné dary. Následne dary predstavili: ruženec T. Zemana predstavil jeho synovec Michal Radošinský, ruženec J. Bachratého predstavil bývalý politický väzeň Vladimír Domorák a výšivku V. Semanovej predstavil syn jej spoluväzenkyne kňaz – dominikán P. Hilár Jozef Štefurik.

    Pri tejto príležitosti zároveň delegácia KPVS udelila Medailu za utrpenie spôsobené komunistickým režimom sestre Benedikte Valčovej pri príležitosti 71. výročia Akcie R. Keďže od 1. 1. 2021 majú internované rehoľníčky postavenie politického väzňa, KPVS im postupne udeľuje medaily politických väzňov.

    Po skončení programu v Dunajskej Lužnej delegácia KPVS odovzdala dary pre pápeža Františka v Prezidentskom paláci v Bratislave, kde mu budú odovzdané.

    Peter Sandtner

    Foto: Martin Petrík


    Ruženec z väzenia (prezentuje Michal Titus Radošinský – synovec)

    Ruženec, ktorý podal v ruke tajne blahoslavený don Titus Zeman počas návštevy vo väzení pri podaní rúk sestre Uršule. Keď Uršula zacítila v ruke niečo neznáme, pozrela sa spýtavo na brata, ale  ten len krátko, ale dôrazne záporným pokrútením hlavy naznačil, aby nijako nereagovala a aby tým nič neprezradila. Uršula sa až po vyjdení z väzenia pozrela do dlane a zistila, čo jej vlastne dal brat Titus.

    Chlieb náš každodenný (Ján Bachratý)

    Úmorné a nespočetné dni samoty, hlad a viera v Boha mi dali podnet na vyplnenie tohto dlhého nečinne stráveného času nejakou prácou. Dostal som akési vnuknutie, zrodila sa myšlienka „Nemám sa na čom modliť ruženec“. Treba tento nejakým spôsobom vytvoriť. Ale ako? Myšlienka sa stala skutkom. Chlieb náš každodenný mi poslúžil ako základný materiál na zhotovenie pátričiek. Vybral som striedku, ktorú som v rukách za pomoci slín dobre vyrobil a takmer z vymieseného cesta som začal robiť malé guľôčky. Zhotovil som krásny krížik, do ktorého na čelnej strane som vsadil striebornú okrasu. Na zadnej strane bol tesnopisom vyrytý nápis: „Viera, Nádej, Láska“. Chlebový agnuštek, ktorý je súčasťou ruženca zdobí sviatosť oltárna na jednej strane a kalich s nápisom  JHS s hostiou na druhej strane. Cez guľôčky, krížik a agnuštek pomocou ihly som urobil dierky. Po vyschnutí a zatvrdnutí boli guľôčky zafarbené žltou pastou na obuv a desiatky, ktoré zdobia štyri vyryté krížiky, čiernou pastou. Niť, ktorou bola obrúbená väzenská deka, mi poslúžila na skompletizovanie ruženca.

    Ten skvost, ktorý mi dával neuveriteľnú silu v najťažších chvíľach, je pre mňa najdrahším neoceniteľným pokladom, ktorý si chránim celé polstoročie. Prostredníctvom neho som prosil a vďaky vzdával Bohu a našej Nebeskej Matke, za všetky dobrodenia, milosti a za vypočutie prosieb v krutých a neľútostných podmienkach. Tento chlebový ruženec bol posvätený pápežom Jánom Pavlom II. 1. júla 1995 na pôde Sedembolestnej Panny Márie patrónky Slovenska v Šaštíne, čím nadobudol pre mňa ešte väčšiu a neoceniteľnú hodnotu.

    Väzenská výšivka (Veronika Semanová, rod. Šaryová)

    Výšivka ako spomienka na ťažké chvíle, prežité na samotke v prešovskej väznici. Originál tejto výšivky bol zhotovený pomocou klinca, ktorý som našla v škáre drevenej podlahy. Alebo mi ho poskytla sama Prozreteľnosť? Materiálom mi boli dve vreckovky, ktoré mi už nebohá mama pribalila do balíčka z domova. Jedna vreckovka bola z ľanového plátna, pretkávaná farebnými niťami, ktoré som použila k „výšivke“. Bola to práca za veľmi ťažkých väzenských podmienok (obrátená chrbtom k dverám, aby bachar nezbadal ani pohyby rúk). Tá výšivka absolvovala spolu so mnou transport: Prešov, Ilava, Olomouc, Pankrác a naspäť po súde do Prešova pri neustálych prehliadkach. Až z pracoviska v Želiezovciach som ju pri návšteve nastávajúceho snúbenca prepašovala s ním domov. Mala som vtedy 23 rokov a tesne pred zásnubami. Zhodou okolností dali mi aj väzenské číslo 23. No vďaka Bohu za všetko! Každé zlo je na niečo dobré.

    The post Dary pre pápeža od bývalých politických väzňov appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako? (Mk 8, 4)

    Učeníci sú s Ježišom už dlhý čas, a nedokážu pochopiť, že on je mocný Boh. Preto aj tá otázka na Ježiša. Neveria, že to môže urobiť. Hoci aj my už vo svojom živote „chodíme“ s Ježišom dlhý čas, predsa stále nevieme, kto je, čo pre nás znamená, a že v našom živote môže všetko zmeniť k lepšiemu. Ježiš pri tomto zázraku dáva viac chleba, než skutočne hladný zástup potrebuje. Aj mne chce dať Ježiš omnoho viac, než potrebujem, ak mu dokážem uveriť. ( Milan Kuzmiak )

    (Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    30. rokov medzi nami. Cirkevná materská škola Márie Mazzarellovej v Bratislave oslavuje

    Cirkevná materská škola Márie Mazzarellovej v Bratislave oslávi 19. septembra 2021 významné, 30. výročie svojho vzniku. Oficiálne otvorenie škôlky sa uskutočnilo 18. septembra 1991 a duchovnú starostlivosť zveril jej zriaďovateľ – Rímskokatolícka cirkev, Bratislavská arcidiecéza, Arcibiskupský školský úrad – do rúk sestrám saleziánkam.

    „Svätý apoštol Pavol v liste Korinťanom píše: „Ja som sadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh.“ Presne v tejto dynamike vidím našu materskú školu. Aj preto sa chceme spoločne s deťmi, rodičmi, zriaďovateľom, bývalým aj súčasným pedagogickým zborom, zamestnancami či absolventmi, ktorí nezabudli na svoje detské roky, poďakovať za milosť uplynulých tridsiatich rokov slávnostnou svätou omšou, ktorej hlavným celebrantom bude J. E. Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita, hovorí sr. Karolína Szelesová fma, riaditeľka školy.

    Súčasťou osláv bude okrem svätej omše (12.30 hod.) aj sprievodný zábavný program ( začína o 15.15 hod.) v priestoroch saleziánskeho strediska Mamateyova. Počas programu bude k dispozícii cukrová vata, zmrzlina, ale aj hudobné vystúpenia či predstavenie nového CD, ktoré nahrali deti a kolektív škôlky. CD obsahuje 24 skladieb – inštrumentálne verzie, piesne s výchovnou, rodinnou, rozprávkovou a vianočnou tematikou, ale nájdu sa tam aj piesne, ktoré sú modlitbou.

    Škôlka publikuje na svojej stránke www.skolkamazzarellovej.sk veľmi zaujímavé rozhovory o histórii školy, ale aj výpovede bývalých zamestnancov, učiteľov/učiteliek, sestier, rodín, detí či laikov, ktorí akýmkoľvek spôsobom napomáhali chodu škôlky a „jej životu.“ Takto si na začiatok škôlky spomína v rozhovore sr. Edita Štefkovičová: „Začínali sme z ničoho. Dali nám vybrať si nábytok z vecí v skladoch, čo iné škôlky vyradili. Ale to nám nevadilo. Vnímala som v nás silu a oduševnenie začiatku. Bolo to úžasné. Spoznala som tam úžasných ľudí, s ktorými som zdieľala nielen prácu, ale aj pohnútky, názory, ba dokonca aj osobný život. Tí ľudia mi dali veľmi veľa. Boli mojimi priateľmi. Vedeli človeka podržať, zastať sa, pochopiť, pomôcť. Mať takých priateľov je nezaslúžený dar. Súčasťou nášho diela boli nielen deti, ale aj ich rodiny. S niektorými sa vytvorili veľmi hlboké vzťahy. S mnohými deťmi, teraz už mamami a otcami aj s ich rodičmi udržiavam kontakt doteraz. A to už som 14 rokov zo škôlky preč.

    A prečo je vlastne materská škola pomenovaná podľa talianskej svätice z 19. storočia?

    Je zvykom, že cirkevné školy si zvolia svojho patróna, ktorý ich špeciálne sprevádza a ochraňuje z neba. Na výber mena materskej školy odpovedá bývalá riaditeľka Mária Bučková, ktorá stála pri zrode školy a zaslúžila sa o vznik i celkový rozvoj materskej školy. V škole pôsobila do konca školského roka 2019/2020. „Keď som nastúpila do škôlky, patrila som už vtedy k saleziánskej rodine, k saleziánom – spolupracovníkom. Oslovil ma štýl práce svätej Márie Dominiky Mazzarellovej, ktorá sa venovala chudobným dievčatám. Počas totality som sa aj ja snažila v mojom apoštoláte s mladými a deťmi aplikovať niektoré prvky jej výchovného štýlu. Po revolúcii sa mi splnil sen oficiálne prezentovať takýto podobný štýl práce aj vo verejnej inštitúcii, ktorou sa stala škôlka. Tam som začala veľmi blízku spoluprácu so sestrami saleziánkami (FMA) a preto mi bolo prirodzené aj úradne pomenovať škôlku menom sv. Márie Mazzarellovej.“

    Škôlka si pri príležitosti výročia vytvorila aj nové logo. Jeho súčasť tvorí strom, ktorý predstavuje pevný bod v živote detí navštevujúcich školu. Ovocím stromu je láska – tú vyjadruje koruna stromu v tvare srdca a symbolizuje cieľ školy učiť deti láske k blížnemu. Hojdačka zase vyjadruje cieľ školy naplniť túžbu detí po hre a spoznávaní.

    Ak ste boli absolventmi materskej školy, ste rodičia či príbuzní detí, ktoré škôlku navštevovali, alebo len sympatizujete so škôlkou, napíšte nám na email tridsiatka.cms@gmail.com, potešíme sa.

    Viac informácií o výročí a škole nájdete na www.skolkamazzarellova.sk alebo FB profile.

    Tím Cirkevnej materskej školy Márie Mazzarellovej

    The post 30. rokov medzi nami. Cirkevná materská škola Márie Mazzarellovej v Bratislave oslavuje appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    … prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry… (Mk 7, 26)

    Za Ježišom prichádzajú ľudia a prosia ho, aby zmenil ich život, aby ich uzdravil. Viem ja, za čo ho mám prosiť? Čo a ako potrebujem vo svojom živote zmeniť? Ježiš pomáha, keď vidí vieru a dôveru, ktorú k nemu majú. Je aj moja dôvera taká, že skutočne verím, že Ježiš je ten, kto má riešenie na všetky situácie môjho života, a že jeho riešenie je najlepšie? Skúsme ho takto s dôverou prosiť o skutočne „dobré“ dary pre seba a blízkych. ( Milan Kuzmiak )

    (Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    … akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil…“ (Lk 11, 27)

    U tejto neznámej ženy nevidíme závisť, ale obdiv a úctu k Ježišovej matke Márii. Táto žena sa pod vplyvom Ježišových slov cíti povolaná k jej nasledovaniu. Máriina podstata Božieho materstva je v počúvaní a zachovávaní Božieho slova. Cez jej poslušnosť sa v plnosti času uskutočňuje vtelenie Božieho Syna. Slovo, ktoré sa cez Máriu jej poslušnosťou a spoluúčasťou stalo telom, sa stále znovu stáva Slovom, aby sme ho aj my, tak ako Mária, mohli počuť a prijať. Takto sa aj ja môžem stávať skutočne blahoslaveným. ( Milan Kuzmiak )

    (Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Relikviu sv. Dominika privítali v Petrovanoch a poputuje do Košíc

    Putovanie vzácnej relikvie sv. Dominika po Slovensku začalo v nedeľu večer 5. 9. 2021 na celoprovinčnom stretnutí bratov dominikánov v Badíne. Následne od utorka 7. 9. do nedele 12.9. bude relikvia na východnom Slovensku a to v Petrovanoch a v Košiciach.

    Ostatky svätého Dominika sú uložené v umelecky stvárnenom relikviári, ktorý sa ľuďom prihovára svojim symbolickým jazykom plným hlbokého významu. Brat Irenej Fintor, OP, napísal podrobný opis symbolov tohto relikviára. Okrem iného poukazuje na skutočnosť, že základ relikviára tvorí kruh ako symbol večnosti.

    Na obvode tohto kruhu sú latinské slová: laudare (chváliť), benedicere (žehnať) a praedicare (kázať). To, že sú tri, pripomína Najsvätejšiu Trojicu ako prameň spoločenstva. Chválami – modlitbou sú dominikánski bratia a sestry pozvaní vstúpiť do rozhovoru Otca a Syna, v Duchu Svätom. Učiť sa hovoriť s Bohom a o Bohu, ako to robil sv. Dominik, a učiť tomu iných. Požehnaním sa v tomto svete rozvíja dobro a umenšuje zlo. „Žehnajte a nepreklínajte“ (Rim 12, 14). No žehnáme nielen slovom, ale každým skutkom milosrdenstva. Sv. Dominik bol známy svojim súcitom a láskou k chudobným. Kázaním Ježiš pozýval ľudí na Božiu svadobnú hostinu v jeho kráľovstve, na ktorú sú pozvaní všetci, aby s ním stolovali (Mt 22, 1-14). V ohlasovaní Ježiša Krista ako aj v ohlasovaní svätého Dominika bola prítomná milosť slova, ktorá dokázala premieňať životy.

    Chvála, žehnanie a kázanie sa špecifickým spôsobom prejavuje pri práci s chorými a ľuďmi v pokročilom veku, ktorí sú odkázaní na starostlivosť v Domove sv. Dominika v Petrovanoch. Práve oni sú prví adresáti, ktorí môžu v blízkosti relikvie zažiť blízkosť a priateľstvo zo strany „kazateľa milosti“.

    Viac podrobností o relikviári a programe v Petrovanoch a Košiciach sa dozviete na stránke https://dominikani.sk/jubileum-2021/.

    Karola Dravecká, OP

    The post Relikviu sv. Dominika privítali v Petrovanoch a poputuje do Košíc appeared first on Zasvätený život.

    (Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. (Mk 7, 6)

    Je jednoduché odriekať modlitby aj spievať na svätej liturgii. Mnohokrát to robíme mechanicky, len zo zvyku. To dokážeme robiť aj bez spoluúčasti srdca. Ale omnoho ťažšie je žiť podľa Božieho slova, ktoré zasahuje aj srdce človeka, núti nás robiť zmeny v spôsobe života. Snažme sa byť učeníkmi, nie hercami. Majme na pamäti, že Pán skúma hlbiny srdca. ( Milan Kuzmiak )

    (Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    … začali znášať svojich chorých ta, kde bol… (Mk 6, 55)

    Mnohí myslia len na seba, svoje výhody, svoje dobro. Potreby iných zvykneme ignorovať, azda si všimneme len tých, o ktorých sa máme starať, alebo máme z nich nejaké výhody. V evanjeliu čítame, že k Ježišovi prinášajú chorých, aby sa ich dotkol a uzdravil. Skús dnes predložiť Ježišovi v modlitbe tých zo svojho okolia, ktorí trpia, či už telesne, alebo duševne, aby sa dotkol ich srdca a uľahčil ich telesnému utrpeniu. ( Milan Kuzmiak )

    (Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)

  • 09:00 – Zamyslenia na dnes

    Pán povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy…“ (Mt 22, 44)

    V núdzi poznáš priateľa. Táto životná pravda je potvrdená v situáciách, keď tí, ktorí sú priateľmi naoko alebo kvôli nejakým výhodám, si pri tvojich ťažkostiach alebo problémoch povedia, že už nie sú priateľmi. Skutočným priateľom je ten, kto pri tebe ostane, aj keby tí druhí odišli. V dnešnom evanjeliu sa však hovorí o nepriateľoch. Kto z ľudí je nepriateľom Syna človeka? Kristus ani na jedného človeka nepozeral ako na nepriateľa. Dokonca ani na Judáša. Tí, ktorí sa stavajú proti Kristovi preto, lebo nerozpoznali znamenia čias a príchod Mesiáša, sú v Kristovom milujúcom srdci jeho priateľmi. Pretože Kristus prišiel pozvať k spáse každého bez rozdielu a za všetkých zomrel na kríži, ešte aj za tých, ktorí sa mu pod ním smiali. Ježiš sedí po pravici svojho Otca, svojou poslušnosťou Otcovi a láskou prosí za všetkých. A Otec mu dáva jeho nepriateľov pod jeho ukrižované nohy, ktoré sú pribité klincami na drevo. Takto víťazí Mesiáš. Láskou premáha zlobu a poráža toho skutočného nepriateľa – diabla. Tvojmu krížu klaniame sa, Vládca, a tvoje sväté vzkriesenie oslavujeme! ( Tomáš Labanič )

    (Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)