09:00 – Zamyslenia na dnes

(Jozef Harvilko) Ako v časoch prvotnej Cirkvi, tak i v dnešných časoch sa zvyknú robiť rozdiely medzi vplyvnými a menej vplyvnými ľuďmi. Mnohokrát sú za tým investície či sponzorské dary na rôzne účely. Ako chudobný nemusí mať zaručene dobré srdce, tak ani bohatý nemusí mať automaticky zlé srdce, ako sa niektorí domnievajú. A naopak. Pán nás pozýva k rovnakému vzťahu – k vplyvnejším i menej vplyvným ľuďom.

(Jozef Harvilko) Čo si myslíš, čo ešte chýba tebe, aby si dosiahol Božie kráľovstvo? Čoho sa potrebuješ vzdať? Je to azda tvoja pýcha, neodpustenie či hnev? Je to možno tvoja nečistota či nejaká závislosť? Je to tvoj nezáujem o duchovný život alebo nevyriešený konflikt v rodine či v práci. Čo ti ešte chýba, aby si aj ty s ľahkosťou vstúpil do Božieho kráľovstva? Čo ti našepkáva tvoje srdce? Čo ti ešte chýba?

(Vladimír Noga) V škole sme boli zvyknutí, že sa môžeme pýtať na všetko. Dnes vidíme Krista, učiteľa, ktorý však na kladenú otázku neodpovedá. Na prvý pohľad je to zvláštne. Veď sám nás pozýva k tomu, aby sme ho prosili o odpovede. On nás však chce naučiť, aby sme sa ho pýtali a prosili s dobrým úmyslom. Farizeji ho chceli podchytiť v reči, ich úmysel bol zlý. Preto neodpovedá. Kristus nám chce odpovedať. Čo potom robíme nesprávne, keď sa zdá, že mlčí?

(Jozef Harvilko) Tvrdosť ľudského srdca zničí nejeden vzťah a spôsobí tak nejednu bolesť. Pravdou je, že z manželstva uteká len slaboch. Boží bojovník či bojovníčka sa postavia čelom k prekážke a robia všetko preto, aby našli riešenie. Vo svete sú za hrdinov považovaní tí, ktorí „mali odvahu odísť“ z nefungujúceho či ťažko fungujúceho vzťahu. V Božích očiach sú hrdinovia tí, ktorí zostali, zápasili a láskou zvíťazili nad tvrdosťou ľudského srdca.

(Jozef Harvilko) Každý z nás má rád dobré veci. Dobré veci – to je len priemer. Neuspokojme sa len s priemerom, vyberajme si tie najlepšie veci, o ktorých hovorí Ježiš. Mnohokrát, keď chceme dosiahnuť lepšie veci, musíme sa niečoho zbaviť. Môže to byť napríklad pre alkoholika alkohol, pre chamtivca istá suma peňazí, pre smilníka život v smilstve, pre ohovárača debatný krúžok, ktorý ho privádza k ohováraniu. Čoho sa potrebuješ zbaviť ty?

(Jozef Harvilko) Koľkí z nás si už povedali, aké by to bolo úžasné žiť tak v časoch nášho Pána Ježiša Krista, vidieť ho, ako vyzerá, počuť jeho hlas, byť tam, keď rozmnoží chleby, keď vzkriesi Lazára, byť svedkom toho, ako sa na jeho slovo utíši búrka na mori či vyjde z človeka zlý duch, zažiť tak na vlastnom tele, ako z neho odchádza choroba a mizne bolesť… Namiesto toho žijeme kdesi v tejto uponáhľanej dobe, plnej poloprávd, zloby a chaosu, vzdialenej dvetisíc rokov od čias Pána Ježiša. Pretĺkame sa životom s nádejou, že azda si nás Boh medzi tými siedmimi miliardami ľudí dajako všimne.

Často nás trápi pocit, že Boh má v súčasnosti istotne len zopár svojich miláčikov, obľúbencov, s ktorými má vzťah, ktorým odhaľuje svoje skryté tajomstvá, odhaľuje im svoje plány, rozpráva sa s nimi a dáva im pociťovať svoju lásku. A potom kdesi sme my ostatní, ktorých si ani nevšíma. Never tejto lži! Boh vie o každom jednom z nás a chce si s každým z nás vytvoriť jedinečný vzťah. Je bližšie ako pred dvetisíc rokmi. „Pán je blízko.“ (Fil 5, 4) Poď! Neboj sa! Prijme ťa!

(Jozef Harvilko) Pri dnešnom zhone a zaneprázdnenosti sa človek tak málo zamýšľa nad pravým dôvodom svojej existencie. Prečo sme tu a kam smerujeme? Nečistota a lakomstvo premenované na „sexuálne skúsenosti a úspechy v podnikaní “ sa nám z každej strany ponúkajú ako niečo príťažlivé, ba priam nutné na dosiahnutie šťastia. Tým, ktorým ide o tie najvyššie ciele, vedia, že pravé šťastie je život v Božom kráľovstve.

Existuje jedna univerzálna. Pre každého a vždy.

“Urobte všetko, čo vám povie!”, povedala Mária v Káne Galilejskej.

Nič lepšie nám nemohla poradiť. Nie je nič dôležitejšie ako robiť to, čo sa páči Bohu.

Tá ťažšia časť je naučiť sa počúvať ho, rozoznať spomedzi mnohých hlasov ten jeho a zariadiť sa podľa toho.

Mária, Matka Dobrej Rady, oroduj za nás!

A nauč nás robiť vždy všetko, čo nám povie. A nikdy inak.

Františka Čačková OSF

(Jozef Harvilko) Ľudské slovo dnes priveľmi stráca svoju hodnotu, no moc mu ostáva. Koľko prázdnych slov denne vyslovíme, a naopak, prijmeme do svojho srdca. Koľko súdov, komentárov, sťažovania sa či zlorečení denne vyjde z našich úst. Koľko ohňov zapálime svojím jazykom. Pane, premeň nás, nech z našich úst nevyjde nijaké zlé slovo, len dobré, potrebné na budovanie, aby prinášalo milosť všetkým, čo ho počúvajú. (porov. Ef 4, 29)

(Jozef Harvilko) Je milé vidieť, ako dieťa beží k otcovi či matke. Oplýva čitateľnou emóciou radosti a túžby byť spolu, túžby po vzájomnej radosti a silnom pute. Málokedy vidíme bežať k sebe dospelých ľudí. My dospelí často utekáme skôr od seba. Z rôznych dôvodov. Dovoľme Ježišovi zmeniť smer nášho behu. Nie od seba, ale k sebe. V prvom rade k nemu a s ním, v jeho moci, smerom k blížnym.