09:00 – Zamyslenia na dnes

(Maroš Rinik) Je prirodzené robiť niečo správne pre uznanie a chválu. Ak si chceme byť istí, že naše motívy nie sú sebecké, musíme konať dobro v tichosti a v tajnosti, bez akejkoľvek myšlienky na odmenu. Tieto skutky nesmú byť zamerané na nás, ale na Boha. Ak ich robíš preto, aby si dobre vyzeral pred ľuďmi, už si dostal svoju odmenu. Pri svojom najbližšom konaní dobra sa pýtaj sám seba: „Urobím to, aj keď o tom nikto nebude vedieť?“

(Maroš Rinik) Čím bude pre nás pôstny čas? Obdobím odriekania sa, neorganizovania a neúčasti na slávnostiach? Účasťou na dlhých pôstnych bohoslužbách, dávaním almužny a väčšou štedrosťou voči blížnym? Áno, to sú dôležité prostriedky, nie však cieľ. Ovocím pôstu je láska voči pravde a skutočný pokoj. Toto sú Pánove slová, ktoré zvestoval už prorok Joel v Starom zákone.

(Maroš Rinik) Hľadať spoločnú reč s tými, ktorým sme povolaní svedčiť, znamená dávať si pozor, aby sme sa nedostali na krehkú pôdu kompromisov. Pri snahe priniesť druhým evanjelium musíme dbať na to, aby sme sami stáli pevne a bezpečne. Preto dávaj pozor, aby si sa nepripodobnil nekresťanom natoľko, že by nikto nemohol spoznať, kto si a komu veríš. Najmä dávaj pozor, aby si v tejto snahe priniesť im Krista sám nevošiel spolu s nimi do záhuby. Spása neprichádza od človeka, ale je Božím darom.

(Maroš Rinik) Syropôstna streda nás čítaním na večierni pozýva k bezprostrednej príprave na pôstny čas. Obrátiť sa, robiť pokánie neznamená len vylúčiť z jedálnička mäsité a mliečne jedlá. Obrátiť sa k Bohu znamená zanechať hriech, zanechať zlé postoje, zlé smerovanie života. Oľutovať a plačom i nárekom prijať Božiu dobrotu, milosrdenstvo a nekonečnú trpezlivosť toho, ktorý nás bezpodmienečne miluje. Čas Veľkého pôstu je časom objavenia svojej skutočnosti hriešnika, ale zároveň aj Božej lásky voči mne.

(Maroš Rinik) Mnoho falošných učiteľov v prvom storočí učilo, že kresťania si môžu robiť, čo chcú, bez toho, aby sa báli Božieho trestu. Preto apoštol Júda upozorňuje a vystríha pred ľahkovážnosťou a falošnou slobodou. Možno aj ty zľahčuješ závažnosť hriechu a neochotu zmeniť svoje postoje a svoj život. Hriešnik, ktorý nehľadá u Boha odpustenie, bude od neho naveky odlúčený. Preto je kresťanský život bojom, v ktorom spolu s Bohom, nie proti nemu, zápasíme o našu spásu.

(Maroš Rinik) V tomto krátkom liste evanjelista Ján píše Gájovi, členovi kresťanskej obce, a chváli ho za jeho pohostinnosť voči pocestným a kresťanským misionárom. Zároveň ho upozorňuje, aby nasledoval cestu dobra a nerobil zle. Aj tebe boli zverení veriaci alebo deti, podriadení v práci. Ak chceš nasledovať Boha, znamená to nasledovať cestu dobra. Nikdy zlým prostriedkom nedosiahneš dobrý cieľ.

(Maroš Rinik) Evanjelium Mäsopôstnej nedele predstavuje posledné dôležité Ježišovo učenie. Ježiš sa v ňom odvoláva na predstavu, ktorá je v židovskom svete veľmi známa a nájdeme ju v Talmude. Tu sa píše o tom, ako pri poslednom súde svätý vezme zvitok Tóry, uloží si ho na kolená a povie: „Kto ho napĺňal, nech príde a dostane svoju odmenu.“ Ježiš použije tento príklad, ale mení jeho zmysel. To, čo určuje realizáciu človeka, nie je jeho vzťah, ktorý má so zákonom, s Bohom, ale vzťah, ktorý má s inými ľuďmi. Takže s Ježišom smerovanie ľudstva nie je smerom k Bohu, ale s Bohom a v Bohu smerom k ľuďom. Boh Ježiša sa nikdy neopýta, či v neho veríme, ale či milujeme tak ako on.

Preto Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: „Poďte, požehnaní môjho Otca…“. To sú tí, ktorí realizovali Boží projekt s ľudstvom. Vymenuje šesť oblastí potrieb, utrpenia, nedostatku, ktoré trápia ľudstvo s odpoveďami, ktoré na ne dali. Z týchto šiestich oblastí sa žiadna netýka postoja k náboženstvu a obradom, žiadna nie je o vzťahu k Bohu, ale o prístupe k potrebám a utrpeniam ľudí. To, čo je kľúčom k večnému životu, nie je nábožné správanie, ale ľudské správanie. To, čo určuje úspech v tvojom živote, je to, aký máš vzťah s ľuďmi. Keď sa uzatváraš pred inými, uzatváraš sa aj pred Bohom.

(Maroš Rinik) Počúvať Božie slovo a veriť Bohu, to je spôsob, ako sa vyhnúť súdu a prejsť z tohto života do večného života. To však znamená úplne podriadiť svoj život Bohu a byť poslušný vo všetkom, čo od nás chce. Ježiš hovorí, že mŕtvi počujú jeho hlas, a má tým na mysli duchovne mŕtvych, ktorí počujú radostnú zvesť evanjelia, porozumejú mu a príjmu Ježiša. Kiež v nadchádzajúcom pôstnom čase prijmeme Božiu ponuku a dovolíme mu, aby nám otvoril nielen uši, ale najmä srdcia a naučil nás bezvýhradnej poslušnosti a podriadenosti jeho slovu.

Pred týždňom nám Boh nastavil latku. Zlorečený vs. Blažený. Ponúkol zoznam prídavných mien, akí máme byť (chudobní, hladní, plačúci, prenasledovaní). Tu to nekončí. Byť blažení – to bude niečo stáť. (Lk 6, 27 – 38)

Jejda! Dlhý zoznam toho, čo robiť. Ani sa mi to tu nechce
vymenovávať. Hrôzostrašný zoznam toho, čo sa mi robiť ozaj nechce.

Ako to tak mohol!? Chcieť viac? Prečo mi nedovolí uspokojiť sa, že nikomu neubližujem, hoci raz za čas chcem? Prečo, keď dostanem ranu, mám dať možnosť udrieť znova a počítať s tým, že ten, čo rany rozdáva, ešte neskončil? Keď niekto siahne „na to, čo je moje“, mám mu pribaliť v darčekovom balení aj svoje najobľúbenejšie veci? Nechať sa využívať a dovoliť zneužiť moju dobrotu?

Rob viac. Miluj viac. Práve tam, kde je lásky málo, tam ju
daj a bude tam aspoň tvoja troška. Toto evanjelium je o štedrosti.
Inej, ako sme zvyknutí. O tom, že prevezmem iniciatívu, no nečakám ju od
ostatných. Mám pomáhať a dávať bez očakávaní, že to dostanem späť
minimálne v takej cene, v akej som dar dala.

Ježiš povedal, že vraj toto životné pravidlo je veľmi jednoduché: opýtaj sa sám seba, čo chceš, aby iní urobili pre teba; potom prevezmi iniciatívu a urob to pre nich ty. Stojí nás to niečo, bolí to, ale nebudeme to ľutovať.

Foto: Barbora Jarinová
Františka Čačková OSF

(Maroš Rinik) Ježiš nepoložil túto otázku v prekvapení alebo v zúfalstve. Modlil sa 22. žalm. Celý žalm prorokuje veľké utrpenie pri Mesiášovej smrti. Ježiš vedel, že toto dočasné odlúčenie od Boha nastane vo chvíli, keď vezme na seba hriechy sveta. Toto odlúčenie bolo tým, čoho sa Ježiš obával, keď sa modlil v Getsemanskej záhrade. Fyzická bolesť bola strašná, ale tou najväčšou možnou bolesťou bolo odlúčenie od Boha. Bolí ťa viac, keď ty alebo tvoji blízki trpia telesne? Alebo máš väčšiu obavu a strach z toho, aby si nestratil Boha vo svojom živote?