09:00 – Zamyslenia na dnes

(Marek Valenčík) Apoštoli sa tešili, keď videli ako sa im poddávajú zlí duchovia. Aj my sa tešíme, keď sa nám darí v práci, alebo sa nám niečo podarilo. Napriek tomu, že každý musíme niečo robiť, zoberme si k srdcu radu starých mníchov a nepripútavajme k práci svoje srdce. Ona je len prostriedkom, nie cieľom. Pán Ježiš usmerňuje svojich apoštolov aj nás a upriamuje na správny cieľ, ktorým je nebo, večný život s Bohom, zbožštenie – teosis.

(Marek Valenčík) Tragické udalosti priťahujú pozornosť človeka. Máme ich dennodenne v televízii. Pán Ježiš nám dáva ponaučenie, aby nás tragédie, ktoré vidíme okolo seba, viedli k pokániu. Čo je to pokánie? Zmena zmýšľania, obrátenie sa k Bohu, odvrátenie sa od hriechu.

(Marek Valenčík) Exegéti vykladajú slovo oheň v tomto verši ako oheň lásky k Bohu. Oheň horí a šíri sa, ak je „živený“ vzduchom a horľavou matériou. Ak to nemá, hasne. Aj naša láska k Bohu a blížnemu rastie, ak je živená Božím slovom, modlitbou, sviatosťami. Druhých môžeme „zapáliť“ pre Boha vtedy, ak sami budeme horieť láskou k nemu.

(Marek Valenčík) Dávať načas určený pokrm. Pravidelné činnosti sa časom stanú rutinou. Ale rutina je potrebná pre našu duchovnú stálosť. Pribíja nás k prítomnosti. A s Bohom sa stretávame v prítomnosti. Pamätajme na to pri našej každodennej práci, našej každodennej modlitbe, liturgii…

(Marek Valenčík) Za svätým Teodosijom raz prišli jeho učeníci, lebo nemali chleba a blížila sa Pascha. Teodosij im povedal: „Bratia, vari sa sila nášho Boha oslabila? Majte vieru. Ako sa Boh postaral o izraelský ľud, ako nasýtil zástupy piatimi chlebami, tak sa postará aj o nás.“ A skutočne. V predvečer Paschy pred monastierom zastavil človek s nákladom potravín. Všetok tovar nechal v monastieri mníchom. Boh sa postaral a stará sa aj dnes o toho, kto ho hľadá.

(Marek Valenčík) Žena minula na lekárov celý majetok. Dvanásť rokov liečby bez úspechu. Už keď nemala nič, poslednou nádejou bol Ježiš. Možno by niekto ohodnotil jej správanie ako vypočítavé, no nebolo to tak. Ona úprimne hľadala pomoc. To skôr dnes mnohí kresťania hľadajú najprv pomoc hocikde inde, u všelijakých liečiteľov, uzdravovateľov a keď už im nikto nedokáže pomôcť, tak až potom idú za Ježišom. No Pán Ježiš prijíma každého, každého chce objať, uzdraviť a potešiť. Umožňuje nám dotknúť sa ho vo sviatosti zmierenia, Eucharistii, modlitbe. Jediné, čo potrebujeme, je viera. Veriť v jeho ozajstnú prítomnosť a moc.

Emeritný pápež Benedikt XVI. raz povedal, že „problémom dneška je to, že ľudia neveria tomu, čo vedia“. Pán Ježiš ustanovil Eucharistiu, dal apoštolom moc odpúšťať hriechy, učil nás modlitbe. No my akoby sme mnohokrát neverili sile týchto prostriedkov. Pozrime sa na ženu z dnešného evanjelia. Dotyk viery priniesol uzdravenie. Poď aj ty k Ježišovi, dotkni sa ho s vierou. On chce uzdraviť aj teba.

(Marek Valenčík) Ježiš svojich učeníkov najprv „vyzbrojil“, a potom ich poslal hlásať evanjelium. Život kresťana sa prirovnáva k „piatemu evanjeliu“. No nestačí iba dobrý život. Je potrebné, aby sme ho žili vyzbrojení milosťou od Boha. Túto milosť prijímame cez prostriedky, ktoré nám ponúka Cirkev. Nezabúdajme na to. Najprv sa vyzbrojiť, potom ohlasovať.

(Marek Valenčík) Hovorí sa, že pracovať s ľuďmi je to najťažšie. Vedeli by sme o tom dlho rozprávať. Ale aj my sme „objektom“ práce s človekom. Božie slovo nás dnes pozýva k tomu, aby sme svojim nadriadeným uľahčovali ich prácu. Vážme si ich, počúvajme a modlime sa za nich

(Marek Valenčík) Istý svätec hral s priateľmi karty. Vtom k nim prišiel nejaký človek a položil im otázku: „Páni, čo by ste robili, keby ste vedeli, že o hodinu zomriete?“ Prvý povedal: „Vykonal by som si generálnu spoveď.“ Druhý povedal: „Šiel by som sa zmieriť so susedom.“ A svätec odpovedal: „Ja by som hral ďalej karty.“ Kto žije vo svetle Božej milosti, je pripravený postaviť sa pred Pána. To je výzva aj pre nás.

(Marek Valenčík) Viera a láska idú spolu ruka v ruke. Jeden pustovník učil svojho žiaka takto: „Viera závisí od toho, ako niekto miluje Boha. Koľko miluješ, toľko veríš a koľko veríš, toľko miluješ.“ Božie slovo hovorí, že máme rásť v láske. Pane, posilňuj nás, aby sme rástli v láske a s ňou rástla aj naša viera.