09:00 – Zamyslenia na dnes

(Milan Mojžiš) Aj smrť môže byť dobrom. Vidíme to na Ježišovi. Jeho smrť priniesla dobro nám všetkým, lebo nás vyslobodila z pút pekla. Tešme sa ako Adam a radostne dnes na večierni spievajme: „Keď si v hrobe svoje telo zatvoril, Spasiteľ, desil sa pokorený vládca pekiel. Brány jeho mesta boli dolámané a veraje rozbité. Hroby sa otvorili a zosnutí vystúpili. Vtedy zaplesalo vďačné srdce Adamovo a radostne ti volal v ústrety: Sláva tvojmu príchodu, láskyplný Spasiteľ.“

(Milan Mojžiš) Pri každej svätej liturgii sa modlíme: „Verím, Pane, a vyznávam, že ty si Kristus, Syn živého Boha, ktorý prišiel na svet zachrániť hriešnikov, a ja som prvý z nich…“ Dnes tieto slová znejú ešte dôraznejšie. Slová: „ja som prvý z nich“ (1 Tim 1, 15) napísal sv. apoštol Pavol, lebo si bol vedomý svojej nehodnosti. Ale veril, že Ježiš prišiel zachrániť hriešnikov. Ježišu, prosím ťa, daj mi spoznať moju hriešnosť.

(Milan Mojžiš) Pán Ježiš v rozlúčkovej reči s apoštolmi pri poslednej (tajomnej) večeri povedal aj slová: „Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ (Jn 13, 35) Milovať sa navzájom znamená mať medzi sebou Ježiša, lebo to je kresťanstvo. Slová z dnešného evanjelia „ale mňa nemáte vždy“ chcú okrem iného povedať, že často zabúdame, že Ježiš chce byť medzi nami, chce byť v našej službe bratom či sestrám, v našom odpúšťaní, v našom povzbudzovaní sa k dobrému…

(Milan Mojžiš) Dnes počúvame podobenstvo o desiatich pannách, z ktorých päť nemohlo vstúpiť so ženíchom do svadobnej siene, lebo zabudli na to podstatné: veriť, dúfať, milovať. Lebo bdieť znamená stále, každý deň, ba každú chvíľu obnovovať v sebe vieru, nádej i lásku, aby sme nepodľahli pokušeniam. A ak sa to niekedy stane, treba čím skôr vstať a robiť pokánie. Jedine to nás zachráni. Práve tento svätý a veľký týždeň je na to ako stvorený.

(Milan Mojžiš) V súvislosti so sv. Jozefom Egyptským (Gn 37, 39 – 48), na ktorého si v tento Veľký pondelok spomíname, si všimnime, ako sa na ňom tieto Ježišove slová vyplnili. Aj on, podobne ako Kristus, si veľa vytrpel od svojich najbližších, ale Boh je vždy verný svojim sľubom a obháji si svojich, ktorí sa k nemu utiekajú. Božie slová stále platia – nepominú. Aj mňa Boh pozýva k vernosti. A utrpením, ktoré na mňa dopúšťa, ma chce zušľachtiť.

(Peter Iľko) Žiadny kresťan, ktorý prežíva skutočný vzťah s Bohom, nemôže byť smutný. Ak je smutný, tak potom nepochopil radosť, ktorú mu Boh skrze svojho Syna zvestoval. Už pri narodení Krista anjel zvestoval pastierom zvesť slovami: „Zvestujem vám veľkú radosť.“ Najväčším odborníkom na pochopenie radosti v Pánovi je nepochybne apoštol Pavol. On zakúsil obrátenie, keď hnev v jeho srdci Boh premenil na radosť. A vidíme, že táto radosť ho ženie ohlasovať a zvestovať o tom na vlastnom živote.

Ak pozorne v tomto čase vnímame službu vopred posvätených darov, na jednom mieste spievame: „Poďte a presvedčte sa, aký dobrý je Pán.“ Táto výzva je veľmi hodnotná, pretože nevnucuje človeku Krista, ale vyzýva ho k tomu, aby sa na svojom tele presvedčil o Božej dobrote. Ak neostaneme hluchí na toto volanie, pochopíme hĺbku a výšku, a šírku Božej radosti v nás a pre nás.

(Peter Iľko) Mali by sme ako kresťania kráčať trocha s dobou. Navrhujem, aby sme si všetci dali nejaký piercing, tetovanie a podobne. Bude lepšie? Určite nie. Lebo tak ako platí, že keď jablko spadne, tak je to gravitácia, tak človek, ak miluje Boha a koná podľa neho, je to kresťanstvo. Iba keď ho ľudia uvidia v živote kresťana, pochopia, že je stále moderné a aktuálne, a nemeniteľné. Preto prosme Krista, aby sme sa stále približovali k jeho svätosti, a tak ukazovali aktuálnosť večnej pravdy.

(Peter Iľko) Spravodlivo súď. V dnešnej dobe si povieme, že sa to nedá. Často sme ovplyvnení okolím, médiami… Veď sa len pozrime na vykonštruovaný proces s Kristom. Naučil nás byť pokorným. Aj keď nemusel, ukázal vo svojej ľudskej podstate, aká dôležitá je spravodlivosť nebeského Otca, ktorý bude súdiť tak, ako počuje. Toto je spravodlivosť, pri ktorej sa nebudeme báť, že nás niekto krivo obviní. Nie iní, ale on, ako počuje náš život.

(Peter Iľko) Po prečítaní tejto krátkej veci sa my otcovia musíme zamyslieť, aký je Boh v mojom živote. Veď ja som mienkotvorný človek svojej rodiny, ale aj okolia. Každý večer by som si mal ako rodič dať otázky, ktoré majú smerovať k tomu, či som ukazoval pravú hodnotu môjho Boha. Dával som lásku, dával som odpustenie? Som Boží človek? Ak nie vždy vyjde dobrá odpoveď, nezúfajme, Boh čaká s otvorenou náručou, lebo on ako otec nezlyhá a znova nás začne učiť, ako to máme robiť, lebo je trpezlivý s každým.

(Peter Iľko) U evanjelistu Jána dokonca Kristus ide do úžasného detailu, ktorým osvetľuje to, čo si často neuvedomujeme. On prišiel, aby sme mali život a aby sme ho mali hojnejšie. Ak rodič skutočne miluje svoje deti, urobí všetko preto, aby sa mali čo najlepšie. Aby im nič nechýbalo. Ochraňuje svoju rodinu, podporuje aktivity svojich blízkych. Ak Stvoriteľa voláme svojím otcom, z toho vyplýva, že ako absolútny otec robí absolútne všetko pre hojnosť svojich detí.