09:00 – Zamyslenia na dnes

Karmelitánska rodina na Slovensku sa začala modliť novénu k sv. Terézii Avilskej novou formou. Klauzúrne Karmelitánky z Detvy natočili krátke videá, kde hovoria o živote tejto veľkej svätice a ponúkajú jej pohľad na Krista cez zamyslenia a modlitbu. Zároveň takouto formou pozývajú k modlitbe a hlbšiemu prežívaniu viery v našich životoch.

Pri tejto príležitosti založila karmelitánska rodina aj YouTube kanál s názvom Bosí Karmelitáni na Slovensku, v ktorom vyzývajú veriacich, aby do komentárov písali svoje prosby. Tieto videá zdieľajú aj na sociálnych sieťach. Novéna k sv. Terézii Avilskej sa začala v utorok 6. októbra a skončí 14. októbra.

Sv. Terézia z Avily, veľká svätica karmelitánskeho rádu, sa narodila 28. marca 1515 v Avile v Španielsku. Keď mala dvadsať rokov, vstúpila do Kláštora Vtelenia v Avile a urobila veľké pokroky na ceste evanjeliovej dokonalosti. Keď sa rozhodla reformovať rád, stretali ju mnohé ťažkosti a prekážky. Posilnená Božou milosťou ich však všetky statočne znášala z lásky k Pánovi.

V roku 1562 založila v Avile prvý reformovaný kláštor a v ňom prijala meno Terézia od Ježiša. Napísala duchovné spisy, v ktorých ukazuje cestu zjednotenia s Bohom a vydáva svedectvo o hlbokých mystických zážitkoch. Zomrela v Albe de Tormes 4. októbra 1582. Za svätú ju vyhlásil pápež Gregor XV. v roku 1622 a Pavol VI. dňa 27. septembra 1970 za učiteľku Cirkvi.

Zdroje: www.bosikarmelitani.sk / /www.facebook.com/bosi-karmelitani

The post Karmelitánska rodina sa začala modliť novénu k sv. Terézii novou formou appeared first on Zasvätený život.

(Tomáš Mikunda) Je ľahké byť hercom. Tváriť sa zbožne, vedieť sa v chráme správne ukloniť, prežehnať sa a pobozkať všetky ikony. Dobre spievať, poznať zopár citátov z Biblie, hodiť mincu do zvončeka. Náboženský život a život viery sú však diametrálne odlišné. Hovoriť Bohu „Pane, Pane“ nie je vec lingvistiky, ale postoja srdca. Boh nám deň čo deň ukazuje, komu sme podobní. Či je on tou pevnou skalou nášho života, alebo či to je prázdna nábožnosť nášho srdca.

(Tomáš Mikunda) Sme majstri v začínaní od druhých. Vidieť chybu, hriech blížneho je také okaté, až sa to nedá prehliadnuť. Škrie nás to, tlačí kdesi v oku a pri srdci a potrebujeme sa s tým deliť stále dookola a naozaj s každým. To všetko je však zapríčinené našimi vlastnými slabosťami a hriechmi, ktoré nás nútia vidieť optikou obviňovania a súdu. „Láska zakrýva množstvo hriechov,“ píše apoštol Peter. Vyprosme si milosť nevidieť len čiastočne cez brvno, ale očami Krista.

Hoci mníšstvo po stáročia zohrávalo dôležitú rolu v našich dejinách, dnes na Slovensku asi nie je veľa ľudí, ktorí stretli živého mnícha alebo ktorí by mohli odniekiaľ získať jasnú predstavu, kto je to mních. Pravda, v bežnej reči sa výraz „mních“–„mníška“ voľne zamieňa s označením každej osoby v rehoľnom stave. V užšom zmysle sa však výraz mních vzťahuje iba na členov istej skupiny reholí, napríklad benediktínov, ktorí neviažu svoje poslanie na špecifickú službu, apoštolskú činnosť alebo charizmu, ale na stabilný život (t. j. život na jednom mieste) v modlitbe a práci. Čo za človeka je teda mních? Čo presnejšie značí tento výraz?

Zostať jeden

Spomínam si, že slovo mních mi kedysi vôbec neimponovalo. Znie archaicky a evokuje slovo „mech“. So zvukovou stránkou sa mi pohotovo spájala stereotypná predstava statného človeka s guľatou tvárou a tonzúrou, oblečeného do vrecoviny s povrazom okolo pása, ktorú som asi nabral z postavy frátra Tucka v seriáli o Robinovi Hoodovi alebo z etikety známeho piva.

Význam slova mních v skutočnosti nemá nič do činenia s mechom. Do slovenčiny sa tento výraz dostal z gréckeho monachos. Koreňom tohto slova je monos – jediný, sám. Je zrejmé, že ľudia od začiatku vnímali mníchov cez prizmu ich charakteristického spôsobu života v bezženstve a odlúčenosti od sveta, v samote. Slovo monachos doslova znamená čosi ako jedinák, podstate je synonymom slov samotár alebo pustovník.

Jedine Boh

Definícia mnícha na základe číslovky jeden je však úplne nedostatočná, ak to „jeden“ vzťahujeme iba k mníchovi samému. Vtedy je to iba čisto negatívna definícia – mních je niekto, kto je sám v zmysle nie je s nikým. Ale v tom je len málo pravdy, pretože v skutočnosti mních je sám, aby bol s Niekým. Celá pointa je, že ten Niekto je ako nikto druhý. Boh je absolútne výlučný, je Jediný. On je iný level ako celé stvorenie. Mních sa vylučuje zo sveta, aby mohol žiť výlučne – mníšsky – pre Boha. Veľká mníšska osobnosť dvadsiateho storočia, blahoslavený Charles de Foucauld, napísal: „Akonáhle som uveril v Boha, pochopil som, že nemôžem žiť ináč, ako jedine pre neho.“

Mních – teda aspoň v mojom chápaní – je človek, ktorý žije jedine pre Boha. Vzor tejto výlučnosti nachádza v Ježišovom vzťahu k nebeskému Otcovi, ako na mnohých miestach svedčí evanjelium. Vidíme v ňom Božieho Syna tráviť v modlitbe veľa času v dôvernom spojení s Otcom. Ježiš do tohto jediného, neopakovateľného vzťahu s Bohom pozýva vstúpiť všetkých, ktorí sú ochotní ho nasledovať. Bohatému mladíkovi hovorí: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh“ (Lk 18, 19). Na zákonníkovu otázku o najdôležitejšom prikázaní odpovedá: „Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily“ (Mk 12, 29 – 30).

Mníšska oddanosť

To, čo charakterizuje mnícha, nie je samotárstvo, ale úplná oddanosť Tomu, ktorý jediný je dobrý. S kladným ocenením tejto typickej mníšskej vlastnosti som sa v stretol niekoľkokrát aj v hovorovej americkej angličtine. Napríklad, istý novinár chválil mladého hokejistu, že sa športu venuje „s oddanosťou mnícha“. Rovnaké prirovnanie použil politický komentátor na adresu vytrvalej prípravy ktoréhosi ministra na prácu v jeho odbore. Kresťanský publicista Brad Miner vo svojej knihe The Compleat Gentleman chváli mníšsku oddanosť ako jednu z troch podstatných čností každého muža (ďalšie dve sú statočnosť bojovníka a neha manžela a otca).

Byť mníchom neznamená, že človek prestáva byť „spoločenským tvorom“ podľa slávnej definície Aristotela. V odlúčenosti od sveta, ktorého falošnými hodnotami sa odmieta riadiť, sa mních stretá s druhými podobne zmýšľajúcimi mužmi. Spoločne s nimi je pozvaný vstúpiť do „školy Pánovej služby“, ako nazval kláštor vo svojej Regule svätý Benedikt. Skúsení bratia hovoria, že rast mnícha v oddanosti a láske k Bohu do veľkej miery závisí na podpore a príklade členov spoločenstva.

Bezvýhradná oddanosť Bohu je určujúci faktor mníšskeho spôsobu života; neznamená to však, že mnísi majú na túto čnosť monopol. Naopak, modlia sa za to, aby sa Bohu odovzdali ľudia v každom stave a povolaní. Každý človek je „mníchom“ v tom zmysle, že stojí sám pred pohľadom svojho Stvoriteľa. Je iba správne a spravodlivé chváliť Boha celým životom.

Pre grafičku: Prílohou je fotografia, ktorú ponúkam ako vhodnú grafiku k článku s názvom „Kto je mních.“ Text k fotografii: Vstupná brána do areálu trapistického kláštora Gethsemani Abbey v Kentucky, USA. Foto: archív autora.“

Text a foto: Ján Dolný, OSB

Článok bol uverejnený v časopise Zasvätený život 01/2019.

The post Kto je mních appeared first on Zasvätený život.

(Tomáš Mikunda) Užiť dobrá tohto sveta je prirodzené každému z nás. Sú pre nás Božím požehnaním a priestorom na vďaku a chválu Boha za to, čo pre nás koná. Nikdy však nie sú cieľom života, a preto nie nimi sa máme nasýtiť, ale máme prijať pokrm, ktorý ostáva pre večný život. Ním je bezpodmienečná láska voči Bohu a blížnemu. Hľadajme túto každodennú cestu lásky, ktorá stojí množstvo obety, pokory, poníženosti, ba aj sĺz, ale nezasýti telo, ale dušu človeka.

(Tomáš Mikunda) Mám päť detí a pri narodení každého jedného z nich som sa stretol s rovnakou vecou – každý, kto ich videl prvýkrát, vyriekol úsudok, na koho sa dieťa viac podobá. „Tento má ústa a noštek presne po tebe. A tie jamky na lícach úplne ako mamka.“ Paradox života je niekedy v tom, že pri zlých vlastnostiach zvykneme povedať – tak toto má isto po tebe. Je presne taký ako ty. Pre nás ako pre Božie deti je však oveľa dôležitejšou podobnosť s naším nebeským Otcom. Jeho deťmi sa síce stávame krstom, ale každý deň a každá situácia sú pre nás rozhodnutím, či sa mu podobať budeme, alebo nie. Čím viac zakúšame jeho milosrdnú lásku, tým viac ju túžime nosiť vo svojom srdci a tým viac ako prameň živej vody bude prúdiť i z nášho vnútra. Nebuďme len napodobeninou, ale prosme si byť autentickým obrazom milosrdného Boha v tomto svete.

(Tomáš Mikunda) Možno by nám neuškodilo v našej viere trocha viac žasnúť. Nebrať veci a okolnosti života viery ako akúsi samozrejmosť, na ktorú sme si zvykli ako na svoje vychodené chodníky. Žasnúť nad odpustením, ktoré ako prejav lásky svojho Boha zakúšam v každej spovedi. Žasnúť pri dotyku Kristovho tela a krvi svojím jazykom. Žasnúť, keď sa mi Boh prihovorí svojím slovom. To žasnutie nám otvára nebo a dáva nám zakúšať kúsok večnej radosti, ktorá nás očakáva.

Relikvie srdca svätého Jána Mária Vianneyho na Slovensku tento rok nebudú. Dôvodom je pandémia koronavírusu a preventívne opatrenia v boji proti šíreniu nákazy, medzi ktoré patrí aj obmedzenie počtov ľudí na bohoslužbách. Relikvie mali byť na Slovensku od 10. do 25. októbra 2020. Informoval o tom hlavný organizátor púte, ktorým je Hnutie Modlitby za kňazov. „O tom, že na Slovensko príde vzácna relikvia, rozhodli otcovia biskupi na 94. plenárnom zasadnutí Konferencie biskupov Slovenska na Donovaloch v októbri minulého roku,“ povedal Samuel Brečka z Hnutia Modlitby za kňazov.

Samuel Brečka by bol rád, aby sa putovanie relikvií uskutočnilo o rok v októbri, kedy prebieha aj 40-dňová reťaz pôstu a modlitieb za kňazov. „Ak relikvia nebude putovať v inej krajine, budeme sa o to uchádzať, aby to bolo o rok v októbri,“ povedal. Brečka pozýva veriacich zapojiť sa aspoň do reťaze pôstu a modlitieb za kňazov, ktorá trvá do 24. októbra.

Túžbou Hnutia Modlitby za kňazov bolo povzbudiť kňazov na Slovensku, aby okrem služby, ktorú konajú pre Pána, aj sami častejšie, podľa vzoru svätca Vianneya, prichádzali pred Eucharistického Ježiša. Putovanie relikvie srdca sv. Jána Máriu po slovenských farnostiach malo za cieľ povzbudiť vieru a vyprosiť posilu pre kňazov v aktívnej službe. Zároveň chcela táto iniciatíva v starých a chorých kňazoch posilniť nádej a vytrvalosť v službe Bohu, a v mladých mužoch odvahu, aby dokázali s radosťou odpovedať na Božie povolanie do kňazstva.

Hnutie Modlitby za kňazov (MZK) vzniklo s cieľom vyprosovať kňazom svätosť, šíriť úctu k sviatostnému kňazstvu, ale aj pomáhať starým a chorým kňazom. „Chceme sa modliť najmä za tých, ktorí sú unavení, chorí, trpia duchovne, ale možno aj závislosťou na alkohole, či internete… Chceme im byť oporou tak, ako Hur s Áronom Mojžišovi, keď mu podopierali jeho unavené ruky v boji proti Amalekovi a vďaka tomu víťazili,“ píšu na svojej webovej stránke. Hnutie každoročne organizuje:

• 40-dňovú reťaz pôstu a modlitieb za kňazov (15. 9. – 24. 10.), 
• púť za kňazov v Šaštíne (spravidla v niektorý zo 40 dní reťaze pôstu a modlitieb),
• skutok lásky starým a chorým kňazom (v Advente).

Sv. Ján Mária Vianney sa narodil 8. mája 1786 v Dardilly, čo bola pomerne veľká obec asi osem kilometrov severovýchodne od Lyonu vo Francúzsku. Mal dvadsaťšesť rokov, keď začal študovať filozofiu vo Verrieres. Štúdium mu išlo veľmi slabo. V roku 1813 nastúpil do seminára v Lyone, no nespravil skúšky a do vyšších ročníkov nepostúpil. Farár Balley ho potom doma doučoval, no ani to nepomohlo. Balley dosiahol, aby ho vyskúšali vo francúzštine. To skúšajúcich uspokojilo. Videli jeho zbožnosť, a tak sa Ján mohol stať subdiakonom, diakonom a nakoniec v roku 1815 kňazom. 

V roku 1818 vymenovali Jána za administrátora do obce Ars-Dombes, ktorá sa stala samostatnou farnosťou až roku 1821. Jána tam poslali so slovami: „Je to malá obec a niet v nej veľkej lásky k Bohu, vy ju tam zasejte!“

Ars bola dedinka asi tridsať kilometrov od Lyonu. Mala iba dvestotridsať obyvateľov a bola povestná svojou bezbožnosťou. Kostol opustený, štyri krčmy boli otvorené takmer neustále, chýbala tam úcta medzi ľuďmi, nočné zábavy a hýrenia ničili mravnosť, opilstvo prekvitalo. Keď Ján prišiel, vyčistil kostol a faru zariadil len najnutnejším nábytkom. Spával na zemi, dokonca si spánok z pokánia skracoval a pred spaním sa bičoval. Desať rokov si varil sám stále to isté jedlo, len aby ho udržalo pri živote. Navštevoval svojich farníkov, najmä chudobných a pre každého mal milé slovo. Do kostola zadovážil nový oltár, rúcha a pristaval kaplnky. Osem rokov tvrdo bojoval so zlozvykom kliatia v dedine. Zomrel vo štvrtok 4. augusta 1859.

Zdroj: TK KBS, rp

The post Relikvie srdca svätého Jána Mária Vianneyho na Slovensku tento rok nebudú appeared first on Zasvätený život.

(Tomáš Mikunda) Poznáme silu slova, ktoré má moc zraniť, ba dokonca aj zabiť a pochovať vzťah na večnosť. Božie slovo je však slovom života. Ľud prichádza z mnohých krajov, z Judey, Jeruzalema, týrskeho a sidonského pobrežia. Prichádzajú počúvať Božie slová, lebo moc Kristovho slova uzdravuje. Túto skúsenosť môžeme nielen teoreticky, ale prakticky zakúsiť cez čítanie a počúvanie Božieho slova. Vezmi, čítaj, počúvaj a nechaj sa uzdraviť.

Rehoľné sestry z Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok pozývajú všetkých, zvlášť členov Rodiny Nepoškvrnenej, k modlitbe novény k Panne Márii z Pompejí. Ide už o druhé podobné pozvanie v tomto roku, prvé bolo v apríli na začiatku pandémie koronavírusu. Najnovšie sa začnú modliť za odvrátenie a ukončenie epidémie 7. októbra 2020, na spomienku Ružencovej Panny Márie. Texty novény sú k dispozícii na stránke www.satmarky.sk (časť Pompejská novéna).

Novéna k Panne Márii z Pompejí trvá 54 dní. Každý deň sa modlia tri časti posvätného ruženca – radostný, bolestný a slávnostný a určené modlitby. Odporúča sa pomodliť aj štvrtú časť – ruženec svetla. Prvých 27 dní sa modlí prosebnú časť Novény k Panne Márii z Pompejí a ďalších 27 dní sa modlí ďakovnú časť novény spolu s určenými modlitbami.

Zdroj: TK KBS

The post Satmárky pozývajú po druhýkrát v roku k modlitbe Pompejskej novény appeared first on Zasvätený život.