(Tomáš Mikunda) Je ľahké byť hercom. Tváriť sa zbožne, vedieť sa v chráme správne ukloniť, prežehnať sa a pobozkať všetky ikony. Dobre spievať, poznať zopár citátov z Biblie, hodiť mincu do zvončeka. Náboženský život a život viery sú však diametrálne odlišné. Hovoriť Bohu „Pane, Pane“ nie je vec lingvistiky, ale postoja srdca. Boh nám deň čo deň ukazuje, komu sme podobní. Či je on tou pevnou skalou nášho života, alebo či to je prázdna nábožnosť nášho srdca.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)