(Tomáš Mikunda) Užiť dobrá tohto sveta je prirodzené každému z nás. Sú pre nás Božím požehnaním a priestorom na vďaku a chválu Boha za to, čo pre nás koná. Nikdy však nie sú cieľom života, a preto nie nimi sa máme nasýtiť, ale máme prijať pokrm, ktorý ostáva pre večný život. Ním je bezpodmienečná láska voči Bohu a blížnemu. Hľadajme túto každodennú cestu lásky, ktorá stojí množstvo obety, pokory, poníženosti, ba aj sĺz, ale nezasýti telo, ale dušu človeka.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)