09:00 – Zamyslenia na dnes

(Jozef Durkot) Poznáte porekadlo „trafená hus zagága“? V dnešnom slove sa ozval zákonník na to, čo Kristus hovoril o farizejoch. Niekedy sa aj my nájdeme v slovách spravodlivých výčitiek, ktoré nie sú smerované na nás, no dotýkajú sa nás. Vtedy máme možnosť sa v skrytosti a ľahkosti zamyslieť nad sebou a zmeniť sa. Alebo bude naša reakcia obranou „spoločného zla“? Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.

Členovia Spoločnosti Ježišovej sa tak ako ostatní tento rok nedostanú k hrobom svojich spolubratov pre zákaz navštevovať cintoríny. “Výnimkou sú len tie komunity, v ktorých v kostoloch sú pochovaní naši spolubratia,” povedal Milan Hudáček SJ s tým, že napríklad trnavská komunita jezuitov má možnosť modliť sa pri hroboch spolubratov, ktorí zomreli v 19. storočí. Rovnako aj v krypte bratislavského kostola sú pochovaní jezuiti, ktorí zomreli ešte pred prvou svätovou vojnou.

Slovenskí jezuiti, ktorí odišli do večnosti, sú pochovaní na viacerých miestach. “V Ružomberku máme veľkú kryptu, v ktorej sa pochovávalo ešte počas prvej Československej republiky,” hovorí Milan Hudáček SJ. Po roku 1990 sú v Košiciach pochovaní dvaja jezuiti, rovnako v Prešove dvaja. Jeden jezuitský hrob po roku 1990 je v Piešťanoch. V Pezinku sú pochovaní traja kňazi zo Spoločnosti Ježišovej. Viacerí sú pochovaní v Báči, kde sa pochovávalo v 50-tych rokoch 20. storočia. Na cintoríne v Trnave sú pochovaní spolubratia, ktorí zomreli ešte v 19. storočí. V Trnave je veľa jezuitských hrobov v katedrále. Medzi nimi Ján Simonides, ktorý bol v poreformačnom období zavraždený sekerou protestantmi na Myjave. Po roku 1990 zomrelo v slovenskej jezuitskej provincii celkovo približne 60 spolubratov. “Mnohí naši jezuiti sú pochovaní v Kanade, kde sa venovali pastorácii Slovákov,” dodáva Milan Hudáček SJ.

“Každá komunita má denne spoločnú poludňajšiu modlitbu. V závere tejto modlitby sa prečítajú mená zosnulých jezuitov, ktorí zomreli v tento deň a pridáva sa za nich modlitba. Rovnako sa spomína aj na narodeniny bratov,” povedal Milan Hudáček SJ. Zároveň každý spolubrat dostáva na nový rok kalendár výročí zosnulých a oslávencov. Ten má na izbe, aby sa mohol aj súkromne pomodliť, či zablahoželať.

V Spoločnosti Ježišovej sa každý rok 5. novembra slávi liturgická spomienka všetkých svätých a blahoslavených jezuitov. Sú na ňu predpísané vlastné omšové texty. Podľa Milana Hudáčka SJ spoločnosť má približne 70 svätcov a do 200 blahoslavených.

Zdroj: TK KBS
Foto: Františka Čačková, OSF

The post Jezuiti spomínajú na spolubratov, ktorí odišli do večnosti appeared first on Zasvätený život.

(Jozef Durkot) Láska sa prejavuje aj radosťou z toho, že ten, koho milujeme, dosahuje dobro, ktoré mu z celého srdca želáme. Závisť je opakom tohto prejavu lásky, je to prejav nedostatku lásky. Ak sa pozrieme do svojich sŕdc a nachádzame tam čriepok závisti – či už v materiálnych dobrách, alebo v duchovných, je to neklamný dôkaz toho, že sme chabí v láske. Prosme Boha o radosť z dobier, ktoré dosiahli naši bratia. Zdrojom tej radosti je láska. A láska je dokonalosťou cností. Boh je láska.

(Jozef Durkot) Na inom mieste (Lk 12, 49) Kristus povedal: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul!“ Ten oheň je ohňom, ktorý zapaľuje lampy – je to oheň Svätého Ducha, ktorého sme dostali pri krste. Ale ak sme ten oheň dostali, potom my sme tie lampy. A ak sme my tie lampy, nositelia svetla…, neskrývame sa príliš často pod mericu, lebo „veď čo by si niekto pomyslel, ak by som sa prejavil ako kresťan…“?

(Jozef Durkot) Dnešné slovo je oslavou božej spásy Adama – človeka padlého do hriechu a žijúceho v smrti. Lebo to je ten posadnutý – to, že sa neobliekal, znamená, že bol diablom zbavený svojho šatu, ktorým bola v raji Božia milosť, že nebýval v dome, ale v hroboch, znamená, že bol diablom zbavený raja – domu, do ktorého bol človek stvorený, a teraz žije v krajine smrti, v hroboch, v zemi, lebo po hriechu žije pre zem, nie pre nebo. Kristus sa cez more doplavil do Gadarského kraja. Kristus – Boh prechádza, preklenuje tú hlbočinu, ktorá je pre strateného človeka neprekonateľná. Nie človek sa narodil ako boh, ale Boh sa stáva človekom, aby sa človek mohol stať Bohom – admirabile commercium, veľkolepá výmena. Ježišova moc je väčšia ako moc reťazí a pút. Reťaze a putá mali len držať toho človeka pod kontrolou, ale nič nerobili s jeho vnútrom – to sú zákony Starého zákona, nedávali človeku slobodu, tá prišla až s Kristom. Človek vo svojom hriechu lámal zákony a tie len svedčili o jeho posadnutosti zlým. Až v Kristovi sa človek stáva slobodný.

Ako cirkev pomáha pri celoplošnom testovaní.

Už počas pilotného testovania na Orave a v Bardejove priložila ruku k dielu aj cirkev. Napríklad saleziánky v Dolnom Kubíne poskytli priestory Súkromného centra voľného času Laura, v Námestove salezián pomáhal pri administratíve. 

Zisťovali sme, ako sa cirkev a rehole zapoja do celoplošného testovania, ktoré nás čaká cez víkend. 

Sestry-zdravotníčky v akcii

Milosrdné sestry Svätého kríža spravujú v Ružomberku Strednú zdravotnícku školy Márie Terézie Schererovej. Z rehole, ktorá je známa aj blahoslavenou Zdenkou Schelingovou, pôsobí na ružomberskej škole päť sestier. 

Štyri sa zapoja do celoplošného testovania ako dobrovoľníčky. „Jedna do administratívy a tri sestry sme zdravotníčky, takže budeme testovať. Máme už aj pridelené odberné miesta,“ hovorí pre Postoj riaditeľka školy sestra Mária Terézia Dobrovičová. 

K sestrám sa pridali aj kolegovia zo školy, deviati ako zdravotníci a piati pôjdu do administratívy.

Ako ďalej ozrejmuje sestra Mária Terézia, do testovania sa zapoja aj žiaci z končiaceho štvrtého ročníka, pomôže ich 17. Záujem mali aj ďalší, ale nemôžu pre karanténu vo svojej rodine.

„Som rada, že máme ochotných zamestnancov i žiakov a v tejto ťažkej situácii sú ochotní podstúpiť aj riziko. Veď je to naše poslanie,“ konštatuje rehoľná sestra. 

Väčšiu pomoc žiakov v nemocniciach brzdí nariadené dištančné vzdelávanie, pre ktoré je pozastavená aj odborná prax v zdravotníckych zariadeniach. „Je nám to veľmi ľúto, pretože dobre vieme, ako sú v tejto dobe potrební zdravotníci, ale musíme rešpektovať rozhodnutie ministerstva školstva a zdravotníctva. Verím, že po testovaní nám opäť bude dovolené absolvovať odbornú prax,“ dodáva. 

Saleziáni poskytnú strediská, dodajú aj dobrovoľníkov

Do spolupráce pri celoplošnom testovaní sa zapojili aj viacerí saleziáni a saleziánski animátori, k dispozícii sú aj priestory saleziánskych stredísk. 

„Cez víkend sa zúčastnia na organizovaní testovania ako dobrovoľníci asi 15 saleziáni a priestory pre testovanie poskytli saleziánske strediská v Bratislave na Trnávke, v Dubnici nad Váhom, v Košiciach na Troch hôrkach, v Bardejove na Poštárke i v Rožňave na sídlisku Juh,“ informujú saleziáni na svojom webe. 

Bardejovskí saleziáni umožnili testovať vo svojich priestoroch už minulý víkend. Na Poštárke, kde sa venujú pastorácii Rómov, sa testovalo v areáli saleziánskej Základnej školy s materskou školou blahoslaveného Zefirína. 

„V noci pred testovaním som odchádzal domov až po polnoci, ale nevnímal som nič mimoriadne náročné. Vojaci boli naozaj fajn, dalo sa s nimi dohodnúť a aj my sme im vyšli v ústrety so všetkým, čo sme mohli,“ konštatuje don Peter Varga, ktorý na Poštárke pôsobí.  

V Námestove sa pri pilotnom testovaní ako dobrovoľník prihlásil salezián koadjútor Pavol Kalata. „Bol som dosť negativistický voči celému covidu, a tak práve preto som sa rozhodol prestať šomrať a urobiť niečo. Potom som si uvedomil, že sú tam aj nejaké riziká, ale s pomocou Božou, ako don Bosco s chlapcami, som sa rozhodol ísť do toho, ísť k ľuďom,“ cituje saleziána webstránka rehole. 

Jezuiti už majú prax

Nasledujúce dva víkendy budú pomáhať ako dobrovoľníci aj piati slovenskí jezuiti. S iniciatívou vyšli podľa TK KBS Martin Halčák a Peter Buša, ktorí počas prvej vlny pomáhali v karanténnom zariadení v bratislavskom internáte Družba.

Za dobrovoľníkov sa prihlásili cez dobrovoľnú záchrannú brigádu civilnej ochrany. Pomáhať budú pri administratíve v Petržalke. Pridal sa k nim aj slovenský provinciál Spoločnosti Ježišovej Jozef Šofranko: „Víkendy mávame počas núdzového stavu voľnejšie a keď môžeme pomôcť spoločnému dobru, prečo by sme nešli,” povedal s tým, že navyše nie sú otcovia rodín, a preto môžu ísť pomáhať, lebo nemajú prípadne koho ohroziť.

V Piešťanoch bude pri testovaní pomáhať ďalšia dvojica spolubratov Róbert Gočala a Jakub Garčár, ktorí pôsobia v tamojšom exercičnom dome.

Dobrovoľníci sa nájdu aj v ďalších reholiach. „Niektorí bratia našej rehole sa nahlásili na dobrovoľnícku pomoc pri testovaní,“ potvrdzuje Postoju provinciálny minister františkánov František Vladimír Olbert. Kapucíni zase dostali list od svojho provinciála, aby sa tí, čo sú ochotní a schopní, pripravili na pomoc. Minimálne jeden brat by mal ísť pomáhať do nemocnice a jednu komunitu požiadali o pomoc pri testovaní.  

Keď je reč o reholiach, nemožno zabúdať, že musia zvládnuť tiež situáciu vo svojich zariadeniach a domoch. Pod Konferenciu vyšších rehoľných predstavených na Slovensku spadá 19 stredísk domácej starostlivosti. Sú to miesta opatrovania starých a chorých rehoľníkov a rehoľných sestier. Spolu ide približne o 380 klientov a okolo 180 zamestnancov, rehoľníkov aj laikov.

Pomáhajú aj diecézy

Priestory na víkendovú akciu poskytnú aj objekty v správe diecéz. Napríklad testovať sa bude v priestoroch Arcibiskupského gymnázia biskupa Pavla Jantauscha v Trnave. Školu oslovilo mesto. 

„Tento priestor bol uprednostnený pred budovou Základnej školy Angely Merici, ktorá je zvyčajne využívaná pri parlamentných či komunálnych voľbách, keďže priestory arcibiskupského gymnázia sú priestrannejšie, čo je dôležité práve z hygienických dôvodov,“ vysvetlil hovorca Trnavskej arcidiecézy Dušan Kolenčík. 

Na nitrianskom sídlisku Klokočina bude odberné miesto v priestore pred Kostolom sv. Gorazda a v areáli pastoračného centra. „Farnosť sv. Gorazda v tomto vyšla mestu okamžite v ústrety,“ uviedol diecézny hovorca Tibor Ujlacký. 

O účasti dobrovoľníkov z radov kňazov alebo zasvätených nemajú na nitrianskom biskupskom úrade zatiaľ informácie, pre službu sú však otvorení. Zároveň poskytujú zaopatrovanie chorých, ktoré je dostupné denne na požiadanie vo všetkých farnostiach. Obnovili tiež telefonické kňazské linky duchovnej pomoci a podpory, na ktorých sú kňazi denne k dispozícii pre individuálne rozhovory s tými, ktorí to potrebujú pre zvládnutie či už samoty, strachu alebo obáv o život a zdravie.

V Košiciach sa modlia za tých, čo odmietajú testy 

Aj gréckokatolícka Košická eparchia vyzvala k zapojeniu. „Okrem laikov už registrujeme aj niekoľko kňazov, ktorí sa prihlásili, aby pomohli s administratívnou agendou v rámci testovania počas nasledujúceho víkendu,“ uviedol pre Postoj hovorca eparchie Martin Mráz. 

Okrem toho prišla Rada pre mládež Košickej eparchie s duchovnou aktivitou „Nehejtujme, žehnajme!“. Ako vysvetľuje hovorca Mráz, ide o výzvu mladým, aby sa modlili za aktuálne dianie v spoločnosti a za to, aby celoplošné testovanie prinieslo očakávaný prínos. 

Celý týždeň si mladí rozdelili podľa konkrétnych úmyslov: napríklad pondelok za ozbrojené sily, utorok za zdravotníkov, ďalšie dni za dobrovoľníkov, tých, ktorí sa prídu testovať ako aj takých, čo testovanie z nejakého dôvodu odmietajú. Nedeľný úmysel je za tých, ktorí stratili prácu, sú osamelí, či izolovaní od svojich blízkych, prežívajú úzkosť, či inak negatívne pociťujú vplyv opatrení. 

V Prešovskej archieparchii dostali kňazi odporúčanie zúčastniť sa na plošnom testovaní a tiež mali cez farské nástenky, webstránky farnosti a videostreaming informovať o tom veriacich. Archieparchia takisto dala kňazom na zváženie, či podľa svojich síl a možností môžu nejakou formou pomôcť ako dobrovoľníci pri testovaní.

„Vladyka Ján Babjak nahral videoposolstvo, v ktorom okrem duchovného povzbudenia a usmernenia k blížiacemu sa obdobiu spomienky na zosnulých, pripomenul aj dôležitosť testovania a odporúčanie biskupov Slovenska ísť sa dať otestovať,“ upozornil hovorca archieparchie Michal Pavlišinovič.

Zdroj: Pavol Rábara / Postoj.sk

The post Testovať budú aj rehoľné sestry, cirkev poskytuje priestory i dobrovoľníkov appeared first on Zasvätený život.

(Jozef Durkot) Žijem si sväto. S nikým sa nestýkam, do nikoho sa nestarám, televízor nepozerám, som trpezlivý, na nikoho sa nehnevám, som mierny, láskavý… Som dobrý kresťan, pripravený na veniec slávy… Už svätý Bazil Veľký spoznal nebezpečenstvo pocitu „svätosti“ tých, ktorí sa s nikým nestretajú, a videl potrebu žiť v spoločenstve. Ak som kresťan, mojou povinnosťou, zmyslom života a radosťou sa má stať prinášať obraz toho, do ktorého som bol pokrstený do tohto sveta – byť ikonou Krista. Ale ak tú ikonu skryjem, aby sa jej náhodou niekto nedotkol…

(Jozef Durkot) Poznáte grafity? Pôvod to má v gangoch, skupinách, ktoré si znakmi na budovách označovali svoje teritóriá. Dali tým najavo, že toto je naše územie, tu vládneme my. Niečo podobné je aj v duchovnom živote. „Vrátim sa do svojho domu.“ Dom, ktorý je síce prázdny, ale nečistý duch si ho označil, preto o ňom hovorí ako o „svojom dome“. Čie znaky nosíme na sebe? Komu patríme? Apoštol Pavol hovorí: „Lebo ja nosím na svojom tele Ježišove znaky.“ „Vy ste Kristovi a Kristus Boží?“ „Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život.“

Zdravotníci, dobrovolníci a řeholnice spojují v těchto dnech své síly při péči o seniory v pražské Nemocnici sv. Alžběty Na Slupi.

Ve vrátnici nemocnice, kterou od loňska provozuje konvent alžbětinek, se pro dlouhodobě nemocné pacienty denně hromadí balíčky a dopisy od jejich rodin a přátel. „Povzbuzujeme je, aby nemocným psali, volali a nosili drobnosti. Dovnitř už od 14. září totiž nikoho kromě zdravotníků a pečujících osob nepouštíme,“ vysvětluje jednatel a ředitel nemocnice Karel Matyska. Vchod za vrátnicí je uzamčený elektronickým klíčem a prosklené dveře otevře až následné použití dezinfekčního zařízení, do něhož musí příchozí zaměstnanec vložit ruce. Není divu. „Na jaře jsme byli jedna z prvních nemocnic, kde se koronavirus objevil, a taky jedna z nejzasaženějších. Nyní se nám zatím daří nemoc udržet před dveřmi,“ popisuje ředitel.

Podobně jako v řadě dalších církevních a charitních zařízení, kde se starají o seniory, i tady neustále hrozí nedostatek personálu. O sto pacientů tu momentálně pečuje téměř stejný počet zdravotníků. Ti však jen těžko zvládají (v době izolace zařízení dlouhodobé lůžkové péče) nemocným zprostředkovávat sociálně-duchovní podporu a kontakt. Jak je to pro kondici pacientů důležité, si tu ověřili už během jarní vlny pandemie. S péčí o nemocné proto pomáhaly řeholnice a proškolení bohoslovci pražského semináře. „Osvědčili se. A proto jsme zároveň s izolací nemocnice před měsícem vyslali úpěnlivou prosbu sestře Vojtěše Zikešové, představené kongregace, která nám pomáhala už na jaře, o posílení týmu o řeholnice. A sesty hned ze tří společenství tady už 14 dní pracují,“ doplňuje mluvčí nemocnice Beatrix Sviezeny.

Chybí jim kontakt s rodinou

Sestra Alžběta Daniela Nemelová z Kongregace františkánek Neposkvrněného početí Panny Marie přijela pomáhat ze Stráže u Klatov. „Pacienti si chtějí a potřebují popovídat. Tím, že jsme s nimi byly v kontaktu jako zdravotnický personál, jsme se dostaly k těmto lidem velmi blízko. Můžeme spolu s důvěrou hovořit, dát jim najevo, že jsou potřební, milovaní, že je tady někdo, komu na nich záleží – zvláště když mají tak ztížený kontakt s rodinou,“ poukazuje sestra Alžběta. Jak říká, denně slýchává: „Zítra zase přijďte, už se na vás těším.“ A přiznává: „Cítím se víc obohacená, než jsem do této práce vložila. A je to obrovská zkušenost.“

V Nemocnici sv. Alžběty pomáhali na jaře také proškolení bohoslovci z pražského semináře. „Naše účast byla intenzivní a seminaristé poté byli oceněni Svatovojtěšskou medailí od pana kardinála. Jak říkal, složili zkoušku z kněžství, protože byli ochotni riskovat sami sebe pro dobro druhých. Měli zkušenost z praxe v podobných zařízeních, a tak se k lůžku nemocných uměli postavit. Nemocnice nás nyní znovu zavolala k pomoci, takže se chystáme,“ ilustruje rektor P. Jan Kotas. „Rádi je opět uvítáme. Kvůli riziku zavlečení nemoci by tu museli i bydlet, v čemž by se po dvou střídali. Ke službě potřebným františkáni momentálně vyslali jako posilu bratra Samuela,“ dodává mluvčí nemocnice.

Práci personálu i řeholnicím usnadní tento týden instalovaný nový signalizační systém, který umožní nejen komunikaci pacientů se zdravotníky, ale také přepojování hovorů příbuzných a známých přímo na lůžko. Řada pacientů totiž nemá svůj telefon a někteří ho kvůli svému stavu nejsou schopni obsluhovat. „Chceme, aby nemocniční kaplan, řeholnice i sociální poradci měli další možnost, jak pomoci ve spojení mezi pacientem, rodinou a přáteli. Pro jejich stav je to naprosto zásadní,“ uzavírá Karel Matyska.

Jiří Macháně
Foto: Beatrix Sviezeny – Sestra Alžběta na návštěvě u jedné z pacientek.

Prevzaté s láskavým dovolením redakcie Katolický týdenník 2020/44.

The post Zítra zase přijďte, říkají pacienti appeared first on Zasvätený život.

(Jozef Durkot) Čo je naším dvorom? Svätci často hovoria o pevnosti v našom srdci, ktorá sa vyznačuje prítomnosťou pokoja – prítomnosťou Svätého Ducha. Táto pevnosť je nedobytná, kým tam my sami, vlastniaci kľúče od tej pevnosti nevpustíme nepriateľa, ktorý škrípe zubami a vyhráža sa nám pred bránami. Nemá žiadnu moc vojsť, lebo to mesto je prístreškom Najsvätejšej Trojice. Nepriateľ nás chce teda podvodom ulúpiť, aby sme tú vzácnu perlu – náš pokoj, vymenili za pominuteľné veci. Nedajme sa oklamať.