(Jozef Durkot) Žijem si sväto. S nikým sa nestýkam, do nikoho sa nestarám, televízor nepozerám, som trpezlivý, na nikoho sa nehnevám, som mierny, láskavý… Som dobrý kresťan, pripravený na veniec slávy… Už svätý Bazil Veľký spoznal nebezpečenstvo pocitu „svätosti“ tých, ktorí sa s nikým nestretajú, a videl potrebu žiť v spoločenstve. Ak som kresťan, mojou povinnosťou, zmyslom života a radosťou sa má stať prinášať obraz toho, do ktorého som bol pokrstený do tohto sveta – byť ikonou Krista. Ale ak tú ikonu skryjem, aby sa jej náhodou niekto nedotkol…
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)