(Jozef Durkot) Dnešné slovo je oslavou božej spásy Adama – človeka padlého do hriechu a žijúceho v smrti. Lebo to je ten posadnutý – to, že sa neobliekal, znamená, že bol diablom zbavený svojho šatu, ktorým bola v raji Božia milosť, že nebýval v dome, ale v hroboch, znamená, že bol diablom zbavený raja – domu, do ktorého bol človek stvorený, a teraz žije v krajine smrti, v hroboch, v zemi, lebo po hriechu žije pre zem, nie pre nebo. Kristus sa cez more doplavil do Gadarského kraja. Kristus – Boh prechádza, preklenuje tú hlbočinu, ktorá je pre strateného človeka neprekonateľná. Nie človek sa narodil ako boh, ale Boh sa stáva človekom, aby sa človek mohol stať Bohom – admirabile commercium, veľkolepá výmena. Ježišova moc je väčšia ako moc reťazí a pút. Reťaze a putá mali len držať toho človeka pod kontrolou, ale nič nerobili s jeho vnútrom – to sú zákony Starého zákona, nedávali človeku slobodu, tá prišla až s Kristom. Človek vo svojom hriechu lámal zákony a tie len svedčili o jeho posadnutosti zlým. Až v Kristovi sa človek stáva slobodný.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)