09:00 – Zamyslenia na dnes

( Dominik Gromoš ) Pri obrade teploty, zachovanom v mnohých eparchiách nalieva pred prijímaním diakon do čaše s Kristovou krvou a telom horúcu vodu, pričom hovorí: „Horlivosť viery plná Ducha Svätého.“ Ježiš Kristus daroval svetu svojho Ducha, ktorý chce naše srdcia zapaľovať plameňom skutočného kresťanstva. Nestačí tlieť, lebo tlejúce drevo nikoho nezohreje ani nezapáli. Potrebujeme byť zapálení a horieť Svätým Duchom, aby sme splnili misiu, na ktorú nás Boh povolal.

( Dominik Gromoš ) Dnešné dve čítania sú akoby v rozpore. Apoštol hovorí, aby sme sa nenechali naplašiť, evanjelista na druhej strane vraví, že Pán príde nečakane a bude skúmať našu pripravenosť. Pravda, ktorá nás chce usmerniť, je medzi týmito dvoma pólmi. Boh nás volá k tomu, aby sme vnímali jeho prítomnosť, a zároveň nás varuje pred ľahostajnosťou voči jeho príchodu. Extrémy sú škodlivé, čnosť je uprostred.

( Dominik Gromoš ) Na túto požiadavku reaguje Ježiš tým, že jeho nikto neustanovil za sudcu alebo rozdeľovača majetkov. To však nie je všetko. On prišiel na zem, aby z nás urobil synov a dcéry nebeského Otca a svojich spoludedičov, teda aby sa on sám s nami podelil o dedičstvo. Dnes sa často stretneme s tým, ako ľudia nariekajú pre podvody na dedičných pozemkoch či stavbách. Kto sa však raduje z dedičstva, ktoré mu ponúka Ježiš Kristus?

(Jozef Durkot) Jairus znamená „osvietený, osviecujúci“, je predstavený synagógy. Predstavuje Mojžiša. Jeho dcéra prezentuje synagógu, ktorá vo veku, keď má začať prinášať ovocie života, zomiera. Dvanásť rokov predstavuje vek, keď sa dievča (v tých časoch) stáva dospelé, keď ju má otec odprevádzať do manželského života, na manželské lôžko. A ona zatiaľ leží na lôžku smrti. Neprináša ovocie, ale je uchvátená smrťou. Nedospela, ale upadá do smrti. Žena s krvotokom prestavuje pohanov, ktorí sa celý čas trápia bez poznania pravého Boha. Bola nečistá, mala zakázané sa dotýkať a bola neprijímaná. Preto chcela ostať v utajení. Jej krvotok predstavuje bolesť a trápenie pohanstva. Choroba spojená s krvou – krvavý hriech, to je zmyselnosť, poddanosť telesnému, idolatria, duchovná prostitúcia – klaňať sa nepravému bohu, bohu tohto sveta. Tá žena minula celý svoj majetok na lekárov a nepomohlo to, je symbolom toho, že pohanské národy minuli všetko, čo mali, na lekárov, ktorí im nepomáhali – filozofia, svetské učenia, náuky… Ale ich duša stále krváca. Až Kristus, ktorý je „poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela“ (Mt 15, 24), na ceste k Jairovej dcére – k domu Izraela uzdravuje aj túto ženu. Tešme sa, lebo sme zaštepení do dobrej olivy.

1. čítanie: Múd 6,12-16

Úryvok z Knihy múdrosti, určený na 32. nedeľu cez rok, predstavuje jeden z najkrajších textov starozákonných múdroslovných kníh. Je tu reč o múdrosti, ktorá je skvúca a nevädnúca…, teda veľmi príťažlivá pre tých, ktorí majú pre ňu zmysel, čo podľa svätopisca je vrchol rozumnosti…
Posvätný autor krásne opisuje Múdrosť ako osobu, ktorú človek hľadá. Nájsť ju nie je problém, pretože jednak ju treba hľadať ako prvoradú vec a jednak samotná Múdrosť sa dáva človeku nájsť, ba Múdrosť až vyhľadáva človeka a sama mu ide v ústrety. Je to obdivuhodné a dojímavé, ako Boh túži po človeku.

Čo je teda tou biblickou Múdrosťou, o ktorej uvažujeme dnešnú nedeľu? Je to Boží život, život milosti, samotná Božia milosť v nás, ba sám Boh, ktorý nás hľadá. Liturgické zhromaždenie v nedeľu by malo byť stretnutím s Múdrosťou-Bohom, ktorý nás hľadá a chce nadviazať s nami spoločenstvo. Podobne aj raňajšia modlitba: Hľadať Múdrosť včasráno znamená teda raňajšiu modlitbu, ale aj to, že každé naše podujatie má od začiatku sledovať Božiu slávu. Tak budeme s istotou napredovať v dobrom.

2. čítanie: 1Sol 4,13-18

Apoštol Pavol upriamuje našu pozornosť na posledné veci človeka a učí nás, ako máme žiť v ustavičnom očakávaní Ježišovho druhého príchodu. Aj tento úryvok nás presviedča o tom, ako svätý Pavol veľmi túžil byť čím skôr s Kristom v bezprostrednom spoločenstve s ním.

Svoju túžbu po stretnutí s Kristom potvrdzuje tým, že očakával jeho blízky príchod. Je to charakteristika viery prvých kresťanov. Pavol sa domnieval, že sa ešte asi v pozemskom živote dožije Kristovho druhého príchodu. Dojímavá je aj ďalšia Pavlova veta v závere tohto úryvku, kde Pavol hovorí: Potešujte sa navzájom týmito slovami!… Teda túžba po Pánovom príchode má byť pre nás zdrojom útechy!

Ľudia svätého života sa aj dnes vyznačujú práve touto túžbou po Bohu a stretnutie s ním považujú za vrchol svojho života. Usilujme sa aj my formovať si podľa svätého Pavla svoje postoje v perspektíve večnosti.

Evanjelium: Mt 25,1-13

Podobenstvo o desiatich pannách je veľmi vhodné na meditáciu teraz, keď sa nachádzame v závere liturgického roka. Liturgia a aktuálny posvätný čas celkom prirodzene obracia našu pozornosť na posledné veci, ktoré nás čakajú. Nemali by sme z toho mať úzkosť a hrôzu, ale mali by sme si byť vedomí toho, že ide o kľúčovú záležitosť nielen nášho života, ale celého nášho bytia.

Príbeh o desiatich pannách je celkom bežným obrazom vtedajšieho života. Panny boli pozvané na svadbu a mali byť pripravené. Päť z nich však bolo nedbalých a nerozumných. Lampy, ktoré sa v podobenstve spomínajú, mali asi takú veľkosť, ako je menšie jablko alebo hruška. Vlastný priestor pre olej mohol stačiť len na pár hodín svietenia. Zásoba oleja bola preto absolútnou nevyhnutnosťou.

Panny vedeli, že sa od nich očakáva aj zásoba oleja, a predsa na to nedbali. Premárnili celý zmysel svojho poslania a posledné slová, ktoré sú im v texte venované, sú tieto: Nepoznám vás… Také bolo vysvedčenie ich života. Na toto sa v živote „zmohli“… Úbohá a tragická bilancia.

Zhromažďujme si teda „olej nášho života“ na posledné stretnutie s nebeským Ženíchom, kým máme čas… Ten najvhodnejší čas je tu a teraz.

Mons. Anton Tyrol
Foto: Tomáš Kuník

Publikované v spolupráci s Katolíckym biblickým dielom na Slovensku.

The post Komentár k biblickým čítaniam – Tridsiata druhá nedeľa v cezročnom období „A“ appeared first on Zasvätený život.

(Jozef Durkot) Apoštol Pavol hlása: „My však ohlasujeme ukrižovaného Krista.“ „Nechcem medzi vami vidieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného“. Tento svet hlása Krista bez kríža, lebo kríž je preň nepohodlný. Hlása iného Krista a prináša iného ducha. Pavol nás varuje pred vlkmi a zlodejmi, ktorí trhajú Božie stádo. Tých pravých hlásateľov spoznáte podľa ich podoby s Kristom v tom najdôležitejšom: „Stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.“ Tým falošným chýba poslušnosť a sebazriekanie sa.

Edícia Viera do vrecka z dielne Vydavateľstva DON BOSCO je praktický materiál vo forme malých, praktických brožúrok, ktorý každému dospelému kresťanovi môže pomôcť rásť vo viere. Jednoduchým spôsobom vysvetľuje niektoré pravdy viery alebo rozoberá témy, ktoré sa týkajú náboženstva a spoločnosti. Ide o témy ako duchovný rozvoj, výchova, vzťahy, Biblia, história, oddych, psychológia a iné.

Útla brožúrka je určená jednotlivcom, rodinám, ale aj farnostiam ako pomoc pri vzdelávaní veriacich. Autori na štyridsiatich stranách predkladajú aj tie najzložitejšie témy jazykom, ktorý je čitateľovi blízky a zrozumiteľný.

Edícia vychádza viac ako desať rokov a od začiatku si nachádza miesto v srdciach tisícov predplatiteľov po celom Slovensku. Na rok 2021 pripravujeme pre našich čitateľov tieto témy:

• Očkovanie. Áno alebo nie?
• Sme unavení kresťania? Čo s tým?
• Pútnické miesta na Slovensku
• Otcovstvo alebo čo robí muža mužom
• Duchovné cvičenia na ceste k Bohu
• Sloboda, po akej túžime, a tá pravá
• Katolícke učeníctvo – nová tvár kresťanstva
• Pestrosť života vo farnosti
• Čo pre mňa vysníval Boh?
• Augustín a Tomáš Akvinský. Zoznámte sa
• Ako hovoriť s deťmi o sexualite?
• Priateľstvo, neraz vzácnejšie než láska

Pridajte sa do našej „rodiny“ a objednajte si edíciu Vieru do vrecka. Nebudete v nej len listovať. Témy si môžete vychutnávať. Tak, ako naši čitatelia:

„Super spracované témy. Vždy ma prekvapí, koľko sa toho do brožúrky vmestí. Pripravujeme si podľa vašich tém aj stretká. Ďakujem za vašu prácu.“ (Anka)

„Vieru do vrecka prečítam rýchlo – to ma na nej baví. Sadnem a prečítam na jeden šup. Je to vždy veľmi povzbudivé čítanie.“ (Martin)

„Darovala som predplatné mojej tete na narodeniny. Mali ste vidieť tú radosť. Vždy mi pošle SMS-ku, keď jej príde brožúrka do schránky. Potom sa o témach spolu rozprávame.“ (Janka)

Predplatné edície na rok 2021 za 12 brožúrok so zakladačom je 17,50 €. Brožúrky prichádzajú predplatiteľom každý mesiac priamo do poštovej schránky. Edíciu môžete tiež darovať – ako hodnotné čítanie na celý rok pre svojich blízkych. Predplatné ako darček tu: http://www.donbosco.sk/tovar/edicia-viera-do-vrecka-2021-ako-darcek. Brožúrky je možné objednať si aj jednotlivo, cena za kus je 1,80 €.

Objednať si edíciu môžete jednoducho na e-shope vydavateľstva www.donbosco.sk, mailom vieradovrecka@donbosco.sk; prípadne nám zavolajte na telefónne čísla 02/5557 2226 alebo 0903/962 029. Link na predplatné edície tu: http://www.donbosco.sk/tovar/edicia-viera-do-vrecka-2021.

Vydavateľstvo DON BOSCO je súčasťou saleziánskeho diela s osobitným poslaním šíriť evanjeliové hodnoty a dobro v podobe kvalitných kníh. Viac o nás na stránke www.donbosco.sk.

The post Edícia Viera do vrecka 2021: Nebudete v nej len listovať, témy si vychutnáte. appeared first on Zasvätený život.

(Jozef Durkot) Na jednej strane sa dá na toto dívať ako na to, že na poslednom súde bude všetko vyjavené. Ale iným pohľadom je, že naše najvnútornejšie volania, slová nášho srdca sa pretavujú aj do nášho života. Na inom mieste Kristus hovorí: „Z plnosti srdca hovoria ústa“ (Lk 6, 45) a žalmista hovorí: „Z hlbín volám k tebe Pane.“ (Ž 129) Plnosť nášho srdca sa nedá skryť. Ak nosíme svetlo, svetlom žiarime a svet to spozná. Sme menení tým, čím vnútorne žijeme.

(Jozef Durkot) Ak by nám teraz bolo oznámené, že máme poslednú hodinu života, zľakli by sme sa? Začali by sme panikáriť, čo skôr? Bežali by sme rýchlo do chrámu modliť sa, rýchlo zmeniť svoj život aspoň na tú poslednú hodinu? Človek, ktorý trávi čas v tmavej pivnici a vyjde von, pocíti bolesť očí zo svetla. Ak žijeme vo svetle, sme pripravení pozrieť sa do svetla v každú chvíľu nášho života.

Kříž smíření ke 400. výročí bitvy na Bílé hoře už stojí a slavnostně odhalen bude 8. listopadu. Do Prahy jej přivezl nainstalovat jeho autor, německý benediktin a umělecký kovář P. Abraham Fischer.

Jeho montáž v Aleji exulantů začala minulý pátek v deset hodin dopoledne, a když začaly bít zvony v blízkém kostele kláštera benediktinek poledne, už netradiční třívrstvý ocelovo-titanový kříž stál. „Je to pro mě opravdu intenzivní a dojemný pohled, stále znovu si uvědomuji, že se práce podařila,“ popisuje s dojetím v hlase P. Abraham Fischer OSB.

Na díle, které už zdálky zaujme výraznou modrou barvou symbolizující nebe, pracoval tři roky. „Když na jaře začala pandemie, říkal jsem si, že se to kvůli omezením pohybu určitě nepodaří,“ vzpomíná nyní s úlevou řeholník z opatství Königsmünster nedaleko Dortmundu, který před třemi lety vytvořil kříž k 500. výročí reformace. Do Prahy ho nyní doprovodili dva spolubratři.

Svým dílem chce P. Fischer nabídnout novou perspektivu pohledu na bělohorskou bitvu. „Nešlo mi o to, znovu zkoumat události roku 1620 – kdo, co, komu a proč tehdy udělal – ale spíše ukázat ty ‚vrstvy‘ historie, které se nesmí opakovat,“ vysvětluje benediktin. „Spodní dvě vrstvy,“ ukazuje P. Fischer na dolní dva rezavé kříže z oceli, „značí válku, dvě znesvářené strany. Ale je tu ještě třetí vrstva, cesta míru – což je vrchní modrý kříž z titanu – po níž bychom jako křesťané měli kráčet a usilovat o smíření“ (více v rozhovoru v KT 31).

Ekumenické nešpory

Samotná instalace se připravovala několik týdnů; nejdříve se plánovala na výkresech, pak došlo na zkoušku praktické montáže. Oproti vztyčování klasických objektů se jednotlivé kříže „navlékly“ na středovou konstrukci a připevnily. Zatímco jedno rameno kříže ukazuje k letohrádku Hvězda, kde tehdejší vojáci našli smrt, druhé míří k poutnímu místu Panny Marie Vítězné, kde se benediktinky modlí za smíření.

A třetí rameno ukazuje směrem k mohyle na bělohorské pláni, kde se tuto neděli 8. listopadu v 15 hodin konají ekumenické nešpory, které povedou předseda ČBK arcibiskup Jan Graubner a Daniel Ženatý, synodní senior ČCE. Následovat budou tři zastavení s modlitbami (katolickou, protestantskou a židovskou) cestou právě do Aleje exulantů. Poté bude kříž na tomto volně přístupném prostranství slavnostně odhalen a setkání skončí u symbolického ekumenického hrobu padlých vojáků v blízkém klášteře. Akce se koná v omezeném počtu a za dodržení všech hygienických pravidel. „Chtěl bych vyzvat, aby se po jejím oficiálním skončení přišli lidé ke kříži či mohyle pomodlit individuálně,“ vybízí Petr Jan Vinš, generální sekretář Ekumenické rady církví. A k modlitbám a zapálení „svíce za uzdravení“ zvou i sestry benediktinky: „Je lepší zapálit svíčku, než proklínat tmu… Pojďme společně v neděli ve 20 hodin rozsvítit v oknech našich domovů svíci, a vyjádřit tak touhu po uzdravení svých blízkých, vzájemných vztahů i celé planety.“

Tereza Zavadilová
Foto: David Macek

Prevzaté s láskavým dovolením redakcie Katolický týdenník 2020/45.

The post Na Bílé hoře je kříž smíření appeared first on Zasvätený život.