09:00 – Zamyslenia na dnes

( Peter Komanický ) Tých, ktorí sa boja, aké bude ich manželstvo potom v nebi, chce dnes Ježiš upokojiť. Je pre nás tajomstvom, ako to bude, ale jedno je isté: každý, kto sa v raji ocitne, bude tak naplno šťastný, že naša potreba porozumenia a lásky bude na sto percent naplnená Bohom. Veď v konečnom dôsledku aj manželia si svojou láskou jeden druhému sprítomňujú tú Božiu. Ak si vdovec či vdova, nie je to v tvojom živote tragédia. Lásku môžeš šíriť a dostávať stále.

1. čítanie: 1Sam 3,3b-10.19

Potom, čo sme prežili vianočné obdobie a začali toto cezročné obdobie, môžeme druhú nedeľu cez rok ešte stále považovať za úvodnú nedeľu. V evanjeliu sa nám predstavuje Pán Ježiš vo svojej počiatočnej fáze ohlasovania evanjelia. Starozákonný príbeh proroka Samuela je výrečným predobrazom a vzorom nášho najlepšieho postoja voči Ježišovi Kristovi, ktorý nás pozýva pozorne počúvať Božie slovo.

V biblických textoch máme mnoho bezprostredných opisov povolania človeka do výhradnej služby Bohu. Jednou z najpôsobivejších je správa o povolaní mladého Samuela. Ukazuje nám, ako sa Samuel naučil počúvať Boží hlas, pričom významnú úlohu tu zohral dobrý kňaz Héli a ešte predtým Samuelovi rodičia. Aký krásny príklad tu máme aj pre naše rodiny a farnosti: Dobrý kňaz a dobrí rodičia… Dal by Pán Boh, aby ich bolo čím viac.

Dobre si tiež všimnime samotného Samuela. Odmalička bol vychovávaný v horlivej službe Bohu. Autor Prvej Samuelovej knihy na konci dnešného úryvku konštatuje, že Samuel nedal padnúť na zem ani jednému z jeho slov (1Sam 3,19). To môžeme rozumieť aj my ako špeciálny podnet pre oživenie duchovného života nás samotných. Usilujme sa preto nový liturgický okruh Ježišovho ohlasovania prežívať tak, aby ani v našom prípade Božie slovo nepadlo na zem, ale do nášho otvoreného srdca.

 2. čítanie: 1Kor 6,13c-15a.17-20

Apoštol Pavol napísal svoj Prvý list Korinťanom ako odpoveď na rozličné otázky Korinťanov, medziiným aj o rozličných morálnych problémoch. V dnešnom druhom čítaní zaznela Pavlova „teológia ľudského tela“. Telo nie je na smilstvo, ako žalúdok je na jedenie a pitie. Ľudské telo je určené na to, aby v ňom bol Pánov Duch, a teda aby telo bolo chrámom Ducha Svätého. Tu spomínané smilstvo treba chápať vo vlastnom slovnom význame. Nejde teda o smilstvo v zmysle klaňania sa cudzím bohom, ale o ľudské telo, ktoré máme mať v úcte a v morálnej čistote tak vo vzťahu k sebe samému, ako aj vo vzťahu k druhým. Totiž ľudské telo je určené na vzkriesenie a oslávenie. Máme teda oslavovať Boha vo svojom tele.

Evanjelium: Jn 1,35-42

Evanjelista Ján zachytáva Pána Ježiša ako pomerne málo známeho, ako si ešte len hľadá svojich učeníkov. Ján Krstiteľ ho však už spoznal a predstavil svojim spoločníkom pomocou mesiášskeho titulu: Hľa, Boží Baránok. Potom už nasleduje rozhovor Ježiša a Jánových učeníkov. Otázka: Učiteľ, kde bývaš? je v tomto úryvku kľúčová. Znamená otázku učeníkov nielen na bydlisko, ale predovšetkým na jeho duchovný svet, na jeho posolstvo a učenie… A Ježišova odpoveď tiež smeruje k tomuto druhému významu slova „bývať“: Poďte a uvidíte… Je to pozvanie k viere a k duchovnému životu. Vtedy sa táto veta používala ako zaužívaná formula rabínov, ktorí v škole pozývali svojich žiakov k sebe, keď im chceli ukázať nejaké dôležité miesto v Písme.

To, že sa tento pekný úryvok číta prakticky na začiatku obdobia cez rok, možno chápať aj ako pozvanie k intenzívnemu liturgickému životu, ktorý môže byť dobrým „kompasom“ nášho osobného duchovného života.
Aj nás teda pozýva liturgia tohto začínajúceho cezročného obdobia k nasledovaniu Ježiša. Aj my položme otázku Ježišovi: Učiteľ, kde bývaš? Kde je tvoj svet? O čo nám má ísť? Čo je v terajšej situácii najdôležitejšie? Čo dobré môžeme práve dnes urobiť pre šírenie Božieho kráľovstva? …
Boh nás všetkých pozýva slovami: Poďte a uvidíte… Pozýva nás k tomu, aby sme dobre zúžitkovali tento zvláštny čas a spoznali Božie znamenia našich čias.

Mons. Anton Tyrol
Foto: Františka Čačková, OSF

Publikované v spolupráci s Katolíckym biblickým dielom na Slovensku.

The post Komentár k biblickým čítaniam – Druhá nedeľa v cezročnom období „B“ appeared first on Zasvätený život.

( Peter Komanický ) Keď si Ježiš pýta rímsky denár a odvoláva sa na obraz cisára na ňom, nábožným Židom asi hneď napadla myšlienka na zmienku o obraze v Biblii – keď Boh stvoril človeka na svoj obraz. Obraz cisára a obraz Boha v človeku. Rímskymi peniazmi Židia pohŕdali, lebo obrazom na nich sa cisár povyšoval na Boha. O to viac sú pre Boha nevýznamné a Ježiš ich káže dať cisárovi. Ježiš však pripomína inú povinnosť: ukazovať skutkami na Boží obraz. Ktorému obrazu sa viac venuješ?

( Peter Komanický ) To, čo je na dnešnej udalosti obrátenia Zacheja viditeľné, čo zvykneme prehliadnuť a pri svojom procese pokánia veľakrát nedoťahujeme do konca, je zadosťučinenie – náhrada škody. Zachej pochopil, že byť Ježišovým priateľom a mať z toho radosť znamená napraviť krivdu spôsobenú iným ľuďom. Takto v ňom Svätý Duch vyvolal túžbu prejavovať dobro iným, ktoré v danej chvíli prijal od Ježiša. Chcel, aby aj iní prežívali šťastie ako on, a preto sa rozhodol začať u tých, u ktorých predtým vyvolal opak a pocit šťastia zablokoval svojím egoizmom. Aj v našom pokání musíme veci doťahovať do konca, aby sme vstúpili do spásy. Nestačí ukončiť proces pri stretnutí s Ježišom v dome (v spovednici), pretože ozajstné obrátenie nastáva, keď konkrétnym skutkom lásky začneme dávať dobro tým, ktorým sme ho zablokovali vtedy, keď sme im ublížili. Obrátenie sa nekončí pri mojom vyznaní hriechov vo sviatosti zmierenia, ale vtedy, keď tomu, koho som poškodil (duševne či materiálne), nahradím škodu.

„Zdravím. Ako vám môžem pomôcť?“
„Páter, túto sobotu chceme mať sobáš.“
„To je veľmi milé, ale ja vás vidím prvýkrát v živote. Z ktorej ste farnosti?“
„No, zvykli sme chodievať sem, ale posledných desať rokov pracujeme v zahraničí a nemáme čas na kostol. A teraz sme prišli pozrieť rodičov, tak sme si povedali, že sa vezmeme…“

Kým sa zvyšok sveta pripravuje na oslavu Vianoc, Zimbabwe sa pripravuje na vlnu sobášov. Mladí ľudia prichádzajú na sviatky domov zo zahraničia navštíviť svojich príbuzných a pri tejto príležitosti chcú stihnúť odbaviť si aj svoju svadbu. Poväčšine už majú jedno či dve deti a žijú spolu nejaký ten rok. Celá tradičná ceremónia pytačiek je tak zložitá a drahá, že len málokto sa rozhodne ju podstúpiť tak, ako treba. Chlapci už od puberty kujú plány, ako ju obísť. Nečudo, keď cena nevesty je v hodnote troch až pätnástich kráv a k tomu treba prirátať všetky ďalšie poplatky za každý krok ceremónie a ešte aj výdavky na samotnú svadbu.

„Páter, keď si naozaj budem chcieť vziať nejaké dievča, najprv musíme mať spolu dieťa. Potom už mi ju jej rodičia donesú aj sami domov a budú súhlasiť s postupným splácaním jej ceny. Predsa nebudú chcieť živiť cudzie decko,“ vysvetľuje mi mladý šuhaj svoju stratégiu, jednu z najrozšírenejších.

Našťastie, v našej farnosti možno nájsť sem-tam aj takú rodinu, ktorá uprednostňuje dobré vzťahy pred dobrým obchodom a nechystá sa svoju dcéru predávať. No mnoho mladých dievčat je ešte stále hrdých na to, akú vysokú cenu za ne budú ich rodičia pýtať. Pritom mnoho chlapcov už má naplánované, ako sa plateniu tej ceny vyhnúť. A túžba po parádnom obrade, bielych šatách a plných stoloch nakoniec zvíťazí – a to väčšinou koncom decembra, v čase Vianoc.

Text: Kamil Kočan, SVD
Foto: Pixabay / Pascal Laurent

Článok uverejnený s láskavým dovolením redakcie časopisu Hlasy z domova a misií.

The post Svadby v Zimbabwe appeared first on Zasvätený život.

( Peter Komanický ) Včera nás Božie slovo usmerňovalo v tom, ako reagovať v prípade, že nás ktosi upozorňuje na naše zlé postoje. Dnes nás poúča, ako postupovať v situácii, keď vidíme druhého zle sa správať, ba čo viac: ak zlo je nasmerované proti nám. Boží postup je tento: 1. Dávať pozor.  Na čo? Na to, aby sme neboli ľahostajní voči zlu. 2. Pokarhať ho. Tu je dôležité nehodnotiť človeka, ale skutok. 3. Odpustiť. Ak oľutoval, tak odpustenie je jediná cesta k slobode.

Má moje manželstvo zmysel, keď mi manželka povedala o svojej nevere a ja som jej celé roky tak veril? Frustrovaný kňaz sa zasa pýta, či aj po zvyšok svojho života má kráčať sklamaný a sám. Čo mám robiť? Čo sú Božie pozvania a čo je osídlo, kde sa Zlý „prezlieka“ za anjela svetla?

Neexistuje asi na svete človek, ktorý by sa netúžil rozhodovať správne. Všetci vieme, že správne rozhodnutia vedú k spokojnému životu, ktorý prináša vzácne ovocie. Problémom však je, že napriek dobrým túžbam sa často rozhodujeme nesprávne. Žijeme v dobe nejednoznačnosti a hektiky. Zovšadiaľ na nás dolieha množstvo informácií, názorov, falošných výziev, ktoré „chcú“ mať vplyv na naše rozhodnutia. Vývoj technológií je taký expresný, že už naň nestačíme reagovať. Topíme sa v oceáne dát a informácií. Na jazyk sa však tlačí otázka: Sme šťastnejší, spokojnejší, vyrovnanejší?

Ako rozlišovať túžby srdca? Ako sa nenechať pomýliť pokušeniami a citmi? Viac sa o tejto téme dozviete v januárovej brožúrke s názvom Čas na rozhodnutia, ktorej autorom je salezián Marián Husár. Bližšie informácie o brožúrke, ako aj možnosť objednať si ju, nájdete tu: http://www.donbosco.sk/tovar/cas-na-rozhodnutia

Vydavateľstvo DON BOSCO je súčasťou saleziánskeho diela s osobitným poslaním šíriť evanjeliové hodnoty a dobro v podobe kvalitných kníh. Viac o nás na stránke www.donbosco.sk

Peter Novák, Vydavateľstvo DON BOSCO

The post Viera do vrecka: Čas na rozhodnutia. Ako sa nenechať pomýliť pokušeniami a citmi? appeared first on Zasvätený život.

( Peter Komanický ) Ježiš dnes podobenstvom nastavuje zrkadlo veľkňazom, zákonníkom a starším ľudu. Ich reakciou bola chuť a snaha zajať ho a umlčať. Veľakrát v živote sa dožadujeme, aby nám ten, kto má niečo proti nám, to povedal priamo do očí, a nerozoberal to s inými. Tak je to správne. Ak sa to však stane, ešte to nie je koniec. Aby bolo lepšie, treba dokázať urobiť ďalší krok: v pokore si uznať chybu a napraviť ju. A tu často zlyhávame. Možno preto ti nehovoria pravdu do očí.

( Peter Komanický ) Jeden z najväčších hriechov, ktorý vytýka Boh v Biblii, je nedať mzdu. Je na úrovni vraždy, lebo ničí život. Boh nás volá k pokániu za tento hriech. Nemyslime si však, že sa týka iba zamestnávateľov. Aj teba, ak ako živiteľ rodiny zarobené peniaze čiastočne či úplne zadržíš a utratíš pre seba, ak neplatíš výživné na deti, ak neprispievaš ničím a nijako na domácnosť či žiješ na úkor iných. Nevolá aj teba Boh k obráteniu z tejto do neba volajúcej neprávosti?

Jezuiti na svojom webe uverejnili správu o Tíme Anticovid z jezuitského Seniorátu z Ivanky pri Dunaji. Na Zasvätenom živote ju uvádzame v plnom znení:

V jeden krásny predvianočný piatok sa začala naša takmer dvojtýždňová služba v jezuitskom Senioráte v Ivanke pri Dunaji. Tento dom je určený pre jezuitských pátrov, ktorí sú už na dôchodku, ale zároveň aj pre tých jezuitov, ktorí potrebujú permanentnú zdravotnú starostlivosť. O týchto pátrov sa vzorne starajú sestry františkánky (Kongregácia Dcér sv. Františka Assiského).

Keďže pandémia sa nevyhla ani tomuto zariadeniu páter provinciál, Jozef Šofranko SJ, pozval skúsených a zároveň ochotných spolubratov, aby pomohli s touto neľahkou situáciou svojím starším spolubratom. Preto sme vytvorili 18. decembra 2020 našu mimoriadnu komunitu (Tím Anticovid), ktorej členmi sa stali páter Martin Halčák SJ a školastici Jaroslav Šofranko SJ a Matej Sandtner SJ.

Páter provinciál nás na začiatku našej služby povzbudil a zároveň vyzval, aby sme tieto Vianoce ako niečo výnimočné, podobne ako ich prežívala aj Svätá Rodina pri príchode a narodení Spasiteľa na tento svet. Zároveň však dodal, že Pán sa nenechá predbehnúť vo svojej veľkodušnosti tým, že bude stáť celý čas pri nás a bude nám pomáhať svojou milosťou, aby sme v tejto službe vytrvali a nadobudli cenné skúsenosti.

Do seniorátu sme prichádzali s informáciou, že nakazených je 7 ľudí. Po pár dňoch, keď sme prešli PCR testami sme zistili, že počet infikovaných je až 11 z celkového počtu 16 obyvateľov seniorátu. To nás prinútilo začať rýchlo a zodpovedne premýšľať a konať. Potrebné bolo niektorých presťahovať a oddeliť chorých od zdravých, aby sa nenakazilo ešte viac ľudí. Tento „exodus“ sa podaril vďaka ochote a otvorenosti našich spolubratov a sestier. Na základe nariadenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva sa náš seniorát na 10 dní stal karanténnym centrom. Všetky kroky sme tiež konzultovali s pani doktorkou Marianou Mrázovou z Ústredného krízového štábu SR.

Našou každodennou prácou bolo rozdávanie stravy, merania telesnej teploty, kyslíka v krvi i tepu srdca, dezinfekcia priestorov a inných nevyhnutných činností, komunikácie s vonkajším svetom (nákup potravín, liekov, zdravotníckeho materiálu a iné). Denne sme tiež slúžili svätú omšu a prosili sme Ducha Svätého, aby nás viedol svojou múdrosťou. Členov seniorátu sme povzbudzovali k vytrvalosti a trpezlivosti vo všetkých úskaliach, s ktorými sa stretávali.

S poslednými hodinami starého roka sme skončili tiež karanténne obmedzenia nášho seniorátu. Dávalo nám to nádej, že nový rok 2021 začneme slobodnejšie, aj keď stále s dodržiavaním všeobecných preventívnych opatrení (rúško-odstup-ruky).

Počas našej služby nás podporovali aj členovia z Dobrovoľnej civilnej ochrany v zastúpení predsedu Stanislava Peška, riaditeľa pre Bratislavu Patrika Juska a člena Miroslava Pereszlényho. Pomohli nám vytvoriť stratégiu postupovania a niekoľkokrát nám kompletne vydezinfikovali všetky priestory. Sme veľmi vďační Pánovi za všetkých týchto ľudí, ktorí bez nároku na odplatu nám svojimi radami a skúsenosťami prichádzali na pomoc, dalo by sa povedať rovno z neba.

Výnimočnosťou týchto sviatočných dní bol aj záujem blízkej bratislavskej komunity, ktorá sa postarala svojím kulinárskym umením, v zastúpení šéfkuchárov Janka a Dušana, o štedrovečernú a silvestrovskú večeru.

Prvé dni nového roku naznačujú, že naša vynaložená námaha priniesla svoje ovocie. Zdravotný stav všetkých členov seniorátu sa pomaly zlepšuje, čo im umožňuje návrat do normálneho života.

Úprimne ďakujeme našim drahým spolubratom aj sestrám františkánkam za ich spoluprácu, ale aj disponibilitu, poslušnosť a otvorenosť. Spoločne tak prispeli svojim dielom k zvládnutiu veľmi vážnej situácie spojenej s prepuknutím ochorenia Covid-19 v tejto komunite.

Chceli by sme tiež poďakovať všetkým, ktorí pomáhali pri riešení tejto situácii. Najmä pani doktorke Mariane Mrázovej, Dobrovoľnej civilnej ochrane a všetkým Vám, za obety a modlitby, pomocou ktorých nám Pán celý čas dokazoval, že nám bol blízko a dával nám to, čo bolo k našej službe potrebné.

Veľká vďaka patrí aj pátrovi provinciálovi, ktorý nás neustále podporoval a povzbudzoval v tejto mimoriadnej službe.

Ďakujeme Vám!

A.M.D.G.

Pripravil: Jaroslav Šofranko SJ
Foto: Tím Anticovid
Zdroj: jezuiti.sk

The post Tím Anticovid v jezuitskom Senioráte appeared first on Zasvätený život.