09:00 – Zamyslenia na dnes

Pokoj a dobro, drahí misijní priatelia!

Pochádzam z Levíc (Nitriansky kraj), kde som prežil prvých 18 rokov môjho života. Po ďalších 8 rokoch formácie a štúdií, rozdelených medzi Nitru, Vidinú (okres Lučenec) a Bratislavu, som bol v roku 2007 vysvätený za kňaza. Nasledovali 4 mesiace mojich prvých kňazských skúseností na Kalvárii v Nitre a v októbri toho istého roka som odišiel na štúdiá do hlavného mesta Mexika. Po ďalších takmer 4 mesiacoch jazykového kurzu a prvej misijnej pastorácie, som začal moju oficiálnu misiu na najväčšom ostrove Karibiku – Kube v deň sv. Jána Bosca roku 2008.

Aktuálne pôsobím už na treťom mieste, vo farnostiach Mayarí a Guatemala, ktorých som správcom, a ktoré sa nachádzajú na severo-východe ostrova, tesne pri zálive nazývanom “Bahía de Nipe”. V tomto zálive bola v roku 1612 zázračne nájdená soška Panny Márie a pri nej nápis “Ja som ´Panna Lásky´”. Pod týmto názvom “Virgen de la Caridad” – Panna Lásky si ju uctievame ako Patrónku Kuby.

Rád by som poukázal na jednu aktuálnu skutočnosť a zároveň misionársku potrebu, s ktorou sa stretávajú mnohí misionári po celom svete, a tou je potreba prestavby alebo výstavby  kostolov či kaplniek.

V našich dvoch farnostiach, ktoré zároveň tvoria jeden celý okres (1304 km²,97 tisíc obyvateľov), máme aktuálne tri kostolíky: Farský kostol sv. Gregora Naziánskeho v Mayarí, kostolík Matky Bolestnej v Guaro a kostolík Našej Panny Lásky v Nicaro, kde pôsobia misijné sestry Služobnice Ducha Svätého. Misionári verbisti pôsobíme v tomto okrese od roku 1989 a aktuálne spravujeme 13 kresťanských komunít (mestečká, prímestské časti či dediny).

Okrem menších úprav, či prestavby v našom farskom dome, alebo v niektorej z komunít, tou najväčšou výzvou je výstavba nového kostola v mestečku Guatemala, pôvodne nazvané Preston. Meno dostalo po prezidentovi americkej spoločnosti “United Fruit Company”, ktorá na začiatku 20. storočia spolu s inými spoločnosťami, kontrolovala na Kube výrobu cukru. V mestečku, okrem lodného prístavu, cukrovarského závodu a obytných domov, postavila aj katolícky kostol (1906). Bol zhotovený z dreva a osadený na nosných pilieroch vysokých približne 80 cm. Roku 1919 bol Preston vyhlásený za farnosť. Časom kostol strácal na kráse, čo bolo spôsobené poveternostnými podmienkami (v roku 1926 cyklón zhodil časť zvonice), alebo chýbajúcou údržbou (zánik veže niekedy v 80. rokoch). Svoju kultúrno-duchovnú hodnotu zohrával až do júna 1999, kedy bol z neznámych dôvodov podpálený. Miestni obyvatelia v jeho zániku videli akúsi pohromu, ktorá bola uvalená na celé mestečko. K tomuto chápaniu samozrejme prispievala aj neľahká sociálno-ekonomická situácia v dôsledku komunistického režimu, ktorá trvá až dodnes. Počas ďalších 20 rokov si miestni obyvatelia zbožne želali aby sa jedného dňa dočkali nového chrámu.

Veľké množstvo modlitieb, obiet a hlbokých túžob ľudí, i tých, ktorí z mesta poodchádzali počas migračných vĺn v posledných desaťročiach, sa premenili v nádej. Áno, NÁDEJ. A to najmä preto, že na pozemku, kde kedysi bol kostol, stojí už dnes “dočasná” kaplnka, ako prísľub výstavby nového kostola. V čase, keď život na ostrove je mimoriadne komplikovaný, mnohé diela ľudského ducha dožívajú a v srdciach ľudí už vyhasla nádej, že sa môže ešte niečo nové a krásne zrodiť, vtedy každé, aj malé dielo, prináša nádej a radosť.

Najlepší projektant a umelec, náš Nebeský Otec, naplánoval stavbu presne na 100. výročie založenia farnosti Sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša. Ako bolo už vyššie spomenuté, v roku 1919 sa Preston stal farnosťou a v roku 2019 sme dostali povolenie na stavbu kaplnky. A ešte čosi naviac: v tom istom roku začíname s jej stavbou, takmer na mesiac presne, 20 rokov od zničenia starého kostolíka. Vďaka, milý Bože, za tvoje dokonalé a neomylné plány, v ktorých máme miesto aj my.

Pôvodný kostol sa nachádzal v tesnej blízkosti parku. Prvým krokom bolo oplotenie parcely z prednej časti, na čo sme dostali povolenie od stavebného  úradu v roku 2016. Až koncom roka 2018 nám oznámili, že môžeme začať so stavbou “dočasnej konštrukcie”, no na oficiálne stavebné povolenie sme čakali až do mája 2019. Na vysvetlenie dodám, že na Kube je celý život riadený rozhodnutiami jednej politickej strany. V prvom rade musí byť uznané vlastnícke právo daného pozemku. Potom sa podáva žiadosť na stavbu “dočasnej konštrukcie”, ktorá slúži ako malý sklad pre materiál, ktorý sa použije pri stavbe hlavnej budovy, teda kostola. Bez tejto stavby nie je možné získať povolenie (licenciu) na kostol. Pri tamojšej byrokracii jednej monopolnej vlády tieto procesy môžu trvať aj niekoľko rokov.

Vrátiac sa k samotnej stavbe, naše práce začali v spomenutom roku 2019 v mesiaci máj, budovaním odpadovej kanalizácie. V nasledujúcich dvoch mesiacoch sme upravili a navýšili terén navozením zeminy a vybudovaním podzemnej cisterny na vodu. V druhej polovici júla sa už začalo s výkopovými prácami “dočasnej konštrukcie”. K nej len dodám, že vo všeobecnosti sa na tento druh stavby počíta s jednoduchými, odľahčenými materiálmi, pretože podľa zákona by sa táto “dočasná konštrukcia” mala po výstavbe kostola zdemolovať. Avšak pri projektovaní sme počítali s možnosťou využitia tejto budovy ako dočasnej kaplnky (a v budúcnosti pastoračného centra) s prípadnou nadstavbou 1. poschodia, ktorá by slúžila ako kňazský byt. Po schválení sme postavili domček o ploche 50 m² s rovnou strechou, s jednou malou kúpeľnou a WC.

Je potrebné vysvetliť, že na Kube nie sú “papierovačky” jedinou ťažkosťou. Tou najväčšou neistotou – časovou i ekonomickou – je materiál. A keď k tomu pripočítame domácich robotníkov, u ktorých je veľmi ťažké dosiahnuť profesionálny, zodpovedný prístup (neodbornosť, nepresnosť, podvádzanie a krádeže), tak stavba jedného kostola môže trvať aj 8-10 rokov.

Vďaka Božej prozreteľnosti a jeho nekonečnej priazni, sme po krátkom hľadaní našli spoľahlivých, aj keď nie profesionálnych, robotníkov. K tomu sa pridalo obdobie “hojnosti” (máj – november 2019), kedy sa dalo, aj keď s menšími ťažkosťami, zakúpiť cement priamo v mestečku, kde staváme. Od novembra minulého roku až do dnešného dňa je takmer nemožné zohnať cement a to na celom ostrove. A rovnaká situácia je aj s roxormi či mnohými inými materiálmi.

“Dočasná konštrukcia”, v skutočnosti kaplnka, už stojí, jediné čo jej chýba je podlahový obklad. Takto pred rokom, na tretiu Adventnú nedeľu, sme v nej po prvýkrát slúžili svätú omšu. Bola to veľká chvíľa, aj keď kaplnka nebola ešte dokončená.

Nekonečná vďaka, po Pánu Bohu, patrí známym i neznámym dobrodincom a priateľom z rôznych kútov sveta: Švajčiarsko, Nemecko, USA, Slovensko. Na všetky práce (úprava terénu, cisterna, kaplnka, strava, robotníci) spojené s výstavbou tejto kaplnky sme doteraz spotrebovali necelých 17 tisíc USD. Vy, drahí rodáci, ste prispeli polovičnou čiastkou. Boh vám to odplať.

V lete roku 2020 bol vypracovaný projekt na nový kostol sv. Terézie z Avily, ktorý zachováva pôvodnú architektúru o rozmeroch 28 x 14 m. Teraz čakáme na schválenie projektu príslušnými úradmi, aby sme následne mohli požiadať o licenciu na stavbu.

V tejto chvíli je veľmi ťažké určiť rozpočet na stavbu (podľa skromného a neistého odhadu by to malo byť okolo 150 tisíc eur), pretože kubánska ekonomika je už dlhé roky v dlhoch. Začiatkom roku 2021 sa sťahuje z obehu CUC – kubánska zameniteľná mena (nazývaná kubánsky dolár) a zostane len kubánske pesos. Predpokladá sa jeho oslabenie voči doláru a následná inflácia, čo výrazne zhorší situáciu a to všetko v čase terajšej pandémie. Ceny na Kube začali rásť už v marci roku 2020 a neustále sa to mení. Príkladom, keď už hovoríme o stavbách, môže byť spomenutý cement: v lete roku 2019 cena jedného vreca (42 kg) bola približne 6€ (na porovnanie, priemerný mesačný plat je 20€), po zhoršení situácie sa ceny na čiernom trhu pohybovali od 9 do 11€, v súčasnosti je to až 29€!  A podobne je to teraz na Kube so všetkým tovarom – 2 až 10 násobné zvýšenie cien.

Na záver vám, všetkým dobrodincom, ďakujem v mene Kubáncov za doterajšiu materiálnu a duchovnú pomoc. Zároveň vyslovujem nádej, že aj naďalej môžeme rátať s vašou priazňou a podporou misijného diela. Nech vám to láskavý Pán Boh odplatí.

Pripájam fotky pôvodného kostola, novopostavenej kaplnky a foto- dokumentáciu projektu budúceho kostola.

Zdroj: verbisti.sk

The post Misijný projekt verbistu pátra Kottru na Kube appeared first on Zasvätený život.

( Vladimír Hubler) Temnota ducha, ktorú zažívali ľudia v čase dnešných svätcov, bola veľmi silná a prerástla do krutosti, ktorá premenila Cirkev na jedno veľké bojové pole. Niekedy, žiaľ, aj na pole, kde tiekla krv. Ale z Božej milosti žili vtedy Boží ľudia, ktorí obhajovali učenie o Kristovi, sformulovali učenie o Najsvätejšej Trojici, čím sa stali lampami, ktoré osvetľujú mysle veriacich ľudí, aby chápali vieru tak, ako to učí Katolícka cirkev. Ďakujme nášmu dobrému Bohu za milosť poznať tajomstvá viery v čistej podobe, vďaka čomu môžeme žiť náš kresťanský život lepšie.

( Vladimír Hubler) Ako často sa nám stane, že sa nám nepáčia rôzne veci okolo nás. To je normálne. Ale stáva sa nám aj to, že ak aj niekto spraví to, čo od neho požadujeme, predsa nie sme spokojní a vieme hundrať. Žiaľ, je to znakom akejsi slabej duchovnej kondície, ktorá neraz spôsobuje nepokoj v našom srdci, čoho výsledkom môže byť aj nepokoj v našom okolí. Skúsme byť vďačnejší za veci, ktoré nám Pán dal do života. Určite sa nájde mnoho skvelých vecí, ktoré máme dané ako dar, len ich možno berieme ako niečo samozrejmé – rozmýšľajme o tom.

Pred Dňom zasväteného života – sviatkom Obetovania Pána 2. februára pozvali kardinál Braz de Aviz a arcibiskup Carballo všetkých zasvätených, aby čerpali z ducha encykliky pápeža Františka Fratelli tutti. Pripomínajú, že Svätý Otec bude v tento deň sláviť svätú omšu so zástupcami zasvätených o 17.30 v Bazilike sv. Petra.

„Zasvätených mužov i ženy v rehoľných, monastických, v kontemplatívnych inštitútoch i sekulárnych inštitútoch a v inštitútoch nových foriem zasväteného života, ako aj zasvätené panny, pustovníkov i členov spoločností apoštolského života, všetkých vás žiadame, aby ste položili encykliku Fratelli tutti do centra vášho života, formácie a misie.“ Takto píšupredstavení vatikánskej kongregácie pre rehoľníkov v liste, ktorý priniesol vatikánsky denník L´Osservatore Romano 26. januára. Ďalej v ňom čítame:

„Táto encyklika napísaná v historickom momente, ktorý sám pápež František definoval ako „hodina pravdy“, je vzácnym darom pre každú formu zasväteného života. Nezakrývajúc si oči pred množstvom toho, čím je bratstvo zraňované, môžeme v ňom znovuobjaviť korene proroctva.

Stojíme pred novou výzvou od Ducha Svätého. Tak ako sv. Ján Pavol II. vo svetle náuky o Cirkvi ako spoločenstve vyzval zasvätené osoby, aby boli «opravdivými majstrami komúnia a žili jeho duchovnosť» (Vita consecrata, 46), pápež František, inšpirujúc sa sv. Františkom, (…) rozširuje obzor a pozýva nás, aby sme sa stali tvorcami univerzálneho bratstva, správcami spoločného domu (porov. encyklika Laudato si´).“

V čase pandémie, keď na mnohých miestach ani nebude možné oslavovať sviatok zasvätených spoločne, predstavení vatikánskej kongregácie povzbudzujú všetkých stať sa „Dobrými Samaritánmi“ týchto dní, prekonávajúc pokušenie uzavrieť sa v sebe či zatvárať oči pred bolesťou a utrpením druhých. Vyprosujú im Božie požehnanie, aby dokázali prejsť od „ja“ k „my“.

V liste konštatujú, že aj napriek niektorým smutným správam z reholí o početných úmrtiach, ľudských i ekonomických problémoch, ubúdaní členov a rozličných strachoch, prichádzajú i správy o vernosti zasvätených v utrpení, o ich odvahe, svedectve pokoja i v bolesti a neistote, o službe tým najposlednejším i o skutkoch lásky, aj za cenu života.

List Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života sa končí slovami:

„Panne Márii, Matke Cirkvi, vernej žene a sv. Jozefovi, jej ženíchovi v tomto roku, ktorý je mu venovaný, zverujeme každú a každého z vás. Nech vo vás zosilnie živá, zamilovaná viera, istá a radostná nádej i pokorná a činná láska k blížnemu.“

Zdroj: Vatican News, zk, jb

The post List z Vatikánu pred sviatkom zasvätených: Bratstvo je koreň proroctva appeared first on Zasvätený život.

( Vladimír Hubler) Počujeme výzvu na bdelosť počas celej noci – spomínané štyri časti noci sú časti hliadok, v ktorých museli strážnici bdieť. Tak ako stráž počas noci chránila to, čo strážila, úlohou nás kresťanov je chrániť seba a našich bratov a sestry od zlého vplyvu sveta. Keď Kristus upozorňuje, že to, čo hovorí, hovorí nám všetkým, znamená to jednoduchú skutočnosť. A to tú, že výzva „Bdejte!“ platí pre všetky generácie. Preto sa nebojme bdieť. Máme tu predsa Ježiša ako ochrancu a priateľa.

Pred päťdesiatimi rokmi, teda v roku 1971, prišli do Stredoafrickej republiky prví štyria talianski karmelitáni. Jeden z nich, páter Nicoló Ellena, pôsobil v tejto misii až do obdivuhodného veku 90 rokov. Zomrel v roku 2019 ako 96-ročný. Dnes sa k ôsmim karmelitánom, ktorí pôsobia v piatich misijných staniciach, postupne pridávajú miestni mladí muži.

Počet afrických rehoľníkov už medzičasom prevýšil počet ostatných. Mladí Afričania chcú svojím životom prispieť k vytúženému mieru a chápu, že skutočný mier môže v krajine nastať iba vtedy, keď bude v ľudských srdciach prebývať Boh. Pri formácii karmelitáni v Stredoafrickej republike úzko spolupracujú so spolubratmi v susednom Kamerune. V súčasnosti sa pre rád karmelitánov vzdeláva 38 mladých mužov, z toho 23 v Stredoafrickej republike a 15 v Kamerune.

Vzdelávanie týchto mladých rehoľníkov a bohoslovcov podporujú aj dobrodinci nadácie ACN, medzi ktorých sa môžete pridať aj vy. Fázy ich formácie prebiehajú na rozličných miestach, zakaždým však žijú v miestnom karmelitánskom kláštore a stávajú sa súčasťou komunity. Štúdium filozofie a teológie absolvujú na univerzitách v Bangui a v Yaoundé.

Roku 2020 bola výučba na univerzitách pre pandémiu koronavírusu prerušená. Provinciál páter Federico Trinchero, uvádza, že to nebránilo ďalšiemu formovaniu mladých rehoľníkov. Naopak, prehĺbil sa ich modlitbový život a zintenzívnila sa lektúra.

Rehoľníci sú tu zvyknutí na výnimočné situácie: keď vrcholil posledný ozbrojený konflikt v roku 2013, v areáli kláštora v Bangui sa zdržiavalo až 10 000 utečencov. Kláštor je totiž kontaktným miestom pre ľudí, ktorí hľadajú pomoc, ako aj dôležitým duchovným centrom pre veriacich. Zvyčajne tam šantí veľa detí a mladí využívajú pozemok ako ihrisko.

Podľa ich vlastných slov, patrí Bohu vďaka, že pandémia zasiahla Afriku oveľa menej, ako sa pôvodne očakávalo. Kňazská vysviacka brata Armanda sa tak mohla uskutočniť podľa plánu v októbri 2020. V septembri vstúpili do noviciátu štyria mladí muži a mali obliečku. Ďalší piati zložili dočasné sľuby.

Dvaja mladí karmelitáni mali 20. decembra 2020 v rámci slávnostného začiatku jubilejného roka zložiť doživotné sľuby v meste Bozoum, v ktorom sa nachádza najstaršia misijná stanica karmelitánov v Stredoafrickej republike. Veľká slávnosť musela byť, žiaľ, na poslednú chvíľu zrušená. Deň pred slávnosťou vnikli do mesta ozbrojení muži. Bratia Jeannot a Martial, zložili večné sľuby neskôr v úzkom kruhu v kláštore v Bangui. Hoci nemohli sláviť svoj veľký deň s rodinami, priateľmi a spolubratmi z celej krajiny, čo predstavovalo obetu, bol to deň plný milosti a radosti.

Vzdelávanie 38 mladých rehoľníkov je aj naďalej veľko výzvou. Páter Federico sa spolieha na Božiu prozreteľnosť a dobrú spoluprácu všetkých, ktorí sú zodpovední za duchovný, ľudský a intelektuálny rozvoj mladých mužov. Z finančnej stránky však ide o neľahkú úlohu, a preto tento rok ACN podporí formáciu 38 mladých karmelitánov sumou 25 000 eur.

TK KBS, ACN

The post Pred päťdesiatimi rokmi prišli do Stredoafrickej republiky prví karmelitáni appeared first on Zasvätený život.

( Vladimír Hubler) Toto je jasným znakom toho, že Kristus ponúka pokoj a spásu všetkým. Každému človeku chce dať seba, chce mu dať svoj pokoj a radosť, ale nie každý to prijme. Preto nazýva len niektorých, že sú jeho vyvolení, pretože prijali to, že potrebujú do svojho života Ježiša ako svoju pomoc a zdroj dobra, ktorý im prináša spásu. Ostávajme v modlitbe za seba a našich bratov a sestry, aby náš duchovný život nezvädol, ale bol stále mladým a silným. 

Generalát Spoločnosti sociálnych sestier organizuje Medzinárodnú online konferenciu o sociálnej náuke Cirkvi v dňoch 19. – 20. februára 2021. Hlavnou témou konferencie je Ľudská dôstojnosť v 21. storočí, je sprístupnená okrem odbornej verejnosti, kňazov a zasvätených aj pre univerzitných študentov katolíckej teológie, vstup je voľný. Konferenciu je možné uskutočniť vďaka finančnej podpore Katolíckej biskupskej konferencie Spojených štátov amerických.

Prednášky sa zamerajú na štyri hlavné témy:

1. Dôstojnosť života – vdp. Jozef  Vadkerti, ThLic, Slovensko
2. Dôstojnosť stvorenia – Dr. János Zlinszky, PhD., Maďarsko
3. Dôstojnosť rodiny – p. Zsuzsa Vizy, rodinná terapeutka, Maďarsko
4. Dôstojnosť práce – Dr. Tibor Héjj, výkonný riaditeľ, Proactive Management Consulting Ltd., Maďarsko

Prednášky budú streamované do viacerých krajín v štyroch jazykoch (angličtine, maďarčine, slovenčine a španielčine) a bude ich možné sledovať naživo alebo z nahrávky. Workshopy budú uzavretým podujatím vyhradeným pre Spoločnosť sociálnych sestier. Školy, rehole a iné inštitúcie si v čase workshopov môžu zorganizovať vlastný program. V sobotu večer je možné pripojiť sa navyše k panelovej diskusii na záver konferencie.

Program je nasledovný: (Stredoeurópsky čas)

Piatok 19. februára 2021

9:00 Otvorenie, privítanie
9:30 – 10:30  Dôstojnosť života
11:00 – 12:00 Workshop
12:15 – 13:00 Diskusia s prednášajúcim
Obedná prestávka
15:00 – 16:00 Dôstojnosť stvorenia
16:30 – 17:30 Workshop
17:45 – 18:30 Diskusia s prednášajúcim

Sobota 20. februára 2021

9:00 – 10:00 Dôstojnosť rodiny
10:30 – 11:30 Workshop
11:45 – 12:30 Diskusia s prednášajúcim
Obedná prestávka
15:00 – 16:00 Dôstojnosť práce
16:30 -17:30 Workshop
17:45 – 18:30 Diskusia s prednášajúcim
19:00 – 20:00 Panelová diskusia

Zaregistrovať sa môžete najneskôr do 15. februára 2021.
Registrácia pre školy, univerzity, farnosti a jednotlivcov.
Registrácia pre rehole.

Na základe registračného formulára pre skupiny sa podklady zašlú kontaktnej osobe, ktorá ich rozpošle celej skupine.

V prípade akýchkoľvek otázok kontaktujte organizátorov.

Sr. Agnes Pataki, SSS, generálna predstavená

The post Sociálne sestry pripravili Medzinárodnú online konferenciu Ľudská dôstojnosť v 21. storočí appeared first on Zasvätený život.

( Vladimír Hubler) Keď si predstavíme dnešné evanjelium v obrazoch, tak nám môže vyskočiť husia koža. Vezmime si, že toto sa bude diať vo viditeľnom svete, ktorý nás obklopuje. Ale Ježiš vraví, že ak to bude možné, falošní kristovia zvedú mnohých. Lenže tu nemyslí na to, žeby sa dali vyvolení zviesť. Myslí na to, ako často sú slová bludárov veľmi presvedčivé a vedia rozcítiť aj múdrych ľudí. Títo bludári chcú využiť každé slovo na to, aby sa pripodobnili pravde a vzdialili nás od toho, ktorý je sám pravdou. Nedovoľme zlu, aby víťazilo v našich životoch.

( Vladimír Hubler) Zažili ste už niekedy pohŕdanie iba kvôli tomu, že ste veriaci v Krista? Mnoho duchovne vyprahnutých ľudí nás bude takto súdiť. Mnohí z nich nemajú tušenia, kto Ježiš vlastne je. Ale my môžeme týmto bratom a sestrám v Kristovi pomôcť. Napríklad aj tým, že vo svojom srdci nebudeme mať voči takýmto ľuďom postoj súdu. Sám Ježiš nám hovorí, aby sme nesúdili, pretože nám toto do úst a srdca nepatrí. Nezabúdajme na to, že vďaka krstu máme výsadu dobrom premáhať zlo a láskou nenávisť. Pamätajme na to častejšie, aby sme milosť, ktorú máme, podávali ďalej.