09:00 – Zamyslenia na dnes

(Vojtech Lakomý) Ježiš končí svoju reč na vrchu. Nielen tu, ale počas účinkovania dochádza k prelínaniu jeho vernosti (k „starému“) a úplnej novosti – drží sa Mojžiša a Prorokov a zároveň premieňa všetko v niečo nové. Práve tu nová interpretácia Desatora o hlavnom prikázaní lásky hovorí, že máme milovať nielen blížneho, ale aj nepriateľa, ktorého nielenže nemáme nenávidieť, ale navyše sa máme za neho aj modliť. To je láska.

Prvé čítanie: Dt 4, 32-34. 39-40

Prvé liturgické čítanie je z knihy Deuteronómium, ktorá opisuje situáciu, keď sa Izraeliti vyslobodení z Egypta dostávajú na záver svojho putovania. Na Moabských rovinách dochádza k potvrdeniu zmluvy s Bohom Jahve, ktorú majú Izraeliti realizovať v zasľúbenej zemi, na prahu ktorej sa teraz nachádzajú. Zároveň Mojžiš vo svojich rečiach rekapituluje ich minulosť, zanecháva im prikázania, ktoré majú žiť v prítomnosti a odkrýva im možnú budúcnosť. Pohľadom na minulosť  sa začína aj výzva Mojžiša: „Opýtaj sa len dávnych čias, ktoré boli pred tebou“ (Dt 4,32). Pre celú knihu Deuteronómium je charakteristický dôraz na pamäť o minulosti. Ona pomáha uvedomiť si, čo Boh vykonal v dejinách Izraela, v dejinách človeka a tak pomáha budovať a udržiavať vzťah s Bohom. V tomto prípade Mojžiš neobracia pozornosť na nejakú konkrétnu udalosť, ale jeho perspektíva minulosti je globálna, zahŕňa všetko od momentu stvorenia. Zdôraznenie tejto globálnosti nachádzame aj v typickom biblickom merizme – od „jedného konca nebies po druhý“. Mojžiš tak ukazuje, že celé dejiny od samého počiatku, ba celý stvorený svet svedčia o veľkom tajomstve povolania Izraela. Základ povolania Izraela je položený na diele Božieho zjavenia, na komunikácii Boha s národom. Tento Boží vzťah bol potvrdený a vyjadrený v starostlivosti Boha o národ v Egypte, v momente utrpenia a núdze. Boh, ktorý miluje svoj národ, prihovára sa mu, zachraňuje ho a stará sa oň. V takomto duchu treba následne chápať aj všetky Božie výzvy i dary. Rovnako dar zeme ako aj prikázania majú pomôcť Izraelu priblížiť sa Bohu, prehĺbiť s ním skutočný vzťah a v dôsledku zjednotiť sa s ním navždy.

Druhé čítanie: Rim 8, 14-17

Dnešné 2. liturgické čítanie pochádza z Listu Rimanom, ktorý Pavol apoštol napísal pred cestou do tejto kresťanskej obce, aby sa prostredníctvom neho do istej miery predstavil a pripravil si „pôdu“ na svoju činnosť. Text čítania pochádza z 8. kapitoly, ktorá je nazývaná Te Deum dejín spásy a verše 14 až 17 (text čítania) sú uznávané za významovú kulmináciu celej kapitoly. V tomto liturgickom čítaní sa Pavol dotýka novej dôstojnosti, môžeme povedať, že dokonca nového druhu existencie, do ktorých sú pozdvihnutí veriaci – a to nielen cirkevnej obci v Ríme, ktorej Pavol priamo píše. Boh, darca života, prostredníctvom svojho Ducha spája so sebou životnými putami každého veriaceho a činí ho tak svojím dieťaťom. Tento nový život sa vyjadruje predovšetkým v postojoch a činoch, ktoré zodpovedajú dôstojnosti Božieho dieťaťa, a o ktorých píše v najbližšom kontexte týchto veršov. Znakom nového života je taktiež sloboda od všetkého strachu, ktorý charakterizoval pohanov. Títo sa báli nepriazne božstiev a rôznych božských síl, preto praktizovali rôzne magické rituály, aby odohnali od seba možné prekliatie. Veriaci v Krista sa však nemusí báť, pretože má istotu, že vďaka sile Ducha sa  stáva adoptovaným dieťaťom Boha, ktorý ako stvoriteľ sveta má všetku moc nad svetom. Keďže toto Božie Synovstvo nás spája aj s jednorodeným Božím Syn, Ježišom Kristom, ktorý svoje poslanie realizoval v utrpení, tak aj my si musíme byť vedomí, že Božie synovstvo sa realizuje na tomto svete uprostred utrpení. Utrpenie však nie je záverečnou perspektívou, je ňou nádej nebeského oslávenia.

Evanjeliové čítanie: Mt 28, 16-20

Text evanjeliového čítania je zakončením Evanjelia podľa Matúša a môžeme ho považovať nielen za typický záver, pretože uzatvára príbeh pozemského Ježiša Krista a končí knihu, ale aj za kľúč k pochopeniu cieľa tohto ekleziálneho evanjelia. Evanjelium podľa Matúša bolo nazývané ekleziálnym nielen preto, lebo bolo najčastejšie čítané a interpretované v Cirkvi, ale aj preto, lebo kladie vo svojich textoch základy identity Cirkvi. V texte čítame o Ježišových apoštoloch, ktorí sa na príkaz Pána zhromažďujú v Galilei. Prichádzajú tam, kde Pán začal svoju misiu – „v Galilei pohanov“, aby aj oni tu začali svoju misiu, ktorá vychádza zo židovského národa a viery, ale zároveň ich prekračuje, prekračuje hranice judaizmu a otvára sa na „všetky národy“. V úvodnom opise sú predstavení učeníci veľmi stručne, no realisticky. Na jednej strane sú poslušní Ježišovmu príkazu, klaňajú sa mu, vyjadrujú mu božskú úctu, no na druhej strane niektorí pochybujú. Evanjelista nie je konkrétny, nehovorí, kto presne pochybuje a čoho sa týkajú pochybnosti, ale ukazuje veľmi jasne, že Pánovi učeníci aj v momente, kedy prežili stretnutie so zmŕtvychvstalým, musia zápasiť so svojou neistotou a malovernosťou. Ježiš nereaguje potupením týchto pochybností alebo ich vysvetlením, ale slávnostným vyhlásením, v ktorom na jednej strane deklaruje svoju všechmoc, danú mu Otcom, nad všetkým stvorením a na druhej strane slovami poverenia. To poverenie zahŕňa výzvu, aby učeníci vytvárali iných Ježišových učeníkov, čo je doslovný význam gr. slovesa matheteo. To znamená, že tu nejde ani tak o poučovanie, odovzdávanie náuky, ale o pomáhanie ľuďom všetkých národov, aby vstúpili do vzťahu učeníctva s jediným pravým učiteľom, ktorým je Ježiš Kristus. Druhá časť poverenia zahŕňa krstnú formulu. Cirkev je vyzvaná, aby sprostredkovala prostredníctvom sviatosti krstu, človeku, ktorý sa stáva Ježišovým učeníkom, účasť na božskom živote Najsvätejšej Trojice. Až posledná časť poverenia zahŕňa učenie zachovávať, čo Ježiš prikázal. Text sa končí deklaráciou Ježišovej stálej prítomnosti, ktorej význam pochopíme len v spojení s predchádzajúcimi veršami. Ježiš je prítomný v činnosti Cirkvi, jej evanjelizácii, vysluhovaní sviatosti  a v katechéze.

Branislav Kľuska
Foto: Allec Gomes / Unsplash

Publikované v spolupráci s Katolíckym biblickým dielom na Slovensku.

The post Komentár k biblickým čítaniam – Slávnosť Najsvätejšej Trojice appeared first on Zasvätený život.

(Vojtech Lakomý) Raz mi jeden pán povedal, že revolučný rok 1989 otvoril ľuďom ústa. Každý rozpráva a rozpráva. Ku všetkému sa vyjadruje a vôbec ho netrápi, že to, čo povedal, už neplatí. A to základné tu chýba. Vaša reč nech je „áno – áno, nie – nie“. Dnes nielenže nekonáme tak, ako hovoríme, ale ani nevieme dodržať slovo. V reklamách, v predvolebnom čase a v neposlednom rade v komunikačných prostriedkoch sa nechávame zlákať „sladkými“ slovami a sľubmi, a nakoniec prichádza k vytriezveniu – sklamaniu. Ľudia si už na to zvykli a sami sa tak správajú. Svätý Otec František vydal k 55. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov posolstvo pracovníkom médií Poď a uvidíš. Nech Ježišovo pozvanie „poď a uvidíš“ je podnetom na každú komunikáciu, ktorá chce byť jasná a poctivá: tak v redakcii novín, ako aj vo svete internetu, pri každodennom ohlasovaní v Cirkvi, ako aj pri komunikácii v politike či spoločnosti.

Reholi minoritov pribudne novokňaz. Brat Peter Kozma prijme kňazskú vysviacku vkladaním rúk a konsekračnou modlitbou bratislavského pomocného biskupa Mons. Jozefa Haľka.

Slávnosť sa uskutoční v sobotu 19. júna 2021 o 10:00 v Kostole sv. Františka z Assisi v Bratislave – Karlovej Vsi.

Primičnú svätú omšu bude sláviť v sobotu 26. júna 2021 o 10:00 v Kostole sv. Šimona a Júdu Tadeáša vo Veľkých Kapušanoch. Sväté omše budú naživo vysielané cez internet.

Bližšie informácie zverejní rehoľa minoritov na stránke www.minoriti.sk

Zdroj: TK KBS

The post Reholi minoritov pribudne novokňaz, vysvätí ho biskup biskup Haľko appeared first on Zasvätený život.

(Vojtech Lakomý) Aktuálne slová Pána smerom k silnej rodine. On vie, že nezdržanlivosť nebezpečne útočí na pevnosť manželských zväzkov, ktoré sa dnes nielen neuvážene uzatvárajú, ale aj predčasne zanikajú. Tým spôsobujú nepokoj a bolesť tam, kde by ten pokoj a radosť mali prekvitať. Nie nadarmo znie príkazom šieste a deviate Božie prikázanie. Ježiš svojimi slovami varuje, aby k tomu nedošlo, keď hovorí: „Kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou cudzoloží.“

Pápež František potvrdil dekrét o mučeníctve peruánskej rehoľníčky Márie Augustíny Rivasovej zavraždenej maoistami v roku 1990 a ďalších šesť dekrétov o hrdinských cnostiach osobností z Poľska, Maďarska, Španielska a Talianska. Urobil tak pri stretnutí s prefektom Kongregácie pre kauzy svätých kardinálom Marcellom Semerarom v sobotu 22. mája.

Ako mučeníčku už zakrátko čaká blahorečenie rehoľnú sestru Máriu Augustínu Rivasovú, nazývanú aj Aguchita (rodným menom Antonia Luzmila Rivas López), z Kongregácie Našej Panej od lásky Dobrého Pastiera. Narodila sa v Peru v roku 1920 a do rehole vstúpila ako 21-ročná.

V roku 1988 bola sestra Mária Augustína poslaná na misie do peruánskej dedinky La Florida v blízkosti pralesa v centrálnej časti krajiny, kde sa venovala domorodým ženám a roľníčkam. 27. septembra 1990 bola zabitá pre vieru, spolu s ňou zomrelo aj ďalších šesť obyvateľov dediny. Páchateľmi boli príslušníci peruánskej gerily Sendero Luminoso (Svetlý chodník), inšpirovanej maoizmom.

Medzi novými ctihodnými Božími služobníkmi je aj laik z Maďarska Alexander Bálint (1904-1980) – univerzitný pedagóg, filológ a historik, po roku 1945 parlamentný politik a predseda Kresťansko-demokratickej ľudovej strany (KDNP) v Maďarsku. V roku 1951 bol za politickú angažovanosť potrestaný zákazom prednášať. Obdivuhodne sa zachoval ku svojej manželke, ktorá ho opustila: po tom, ako ochorela na Parkinsonovu chorobu a zostala sama, ju spolu s jej mimomanželským synom prijal späť a doopatroval.

Hrdinské cnosti Cirkev priznala aj poľskému rehoľnému kňazovi Bernardovi Kryszkiewiczovi (1915-1945) z Kongregácie pasionistov. Konal obetavú dušpastiersku službu v dobe hitlerovskej okupácie Poľska a odvážne ukrýval utečencov. Zomrel krátko po vojne ako 30-ročný na brušný týfus.

Ďalším zo šiestich ctihodných Božích služobníkov je kňaz Mariano Gazpio Escura (1899-1989) z rehole augustiniánov rekolektov. Takmer 30 rokov prežil na misiách v Číne, až do jeho odvolania z misie v čase tvrdého prenasledovania v 50. rokoch, keď došlo k väzneniu misionárov. Zomrel v španielskej Pamplone v roku 1989.

Zdroj: RV, zk
Foto: Martin Šnapko

The post Cirkev uznala mučeníctvo peruánskej rehoľníčky zabitej v roku 1990 gerilou appeared first on Zasvätený život.

(Vojtech Lakomý) Dodržiavať zákon si vyžaduje čosi viac, nie iba minimum spravodlivosti, píše Benedikt XVI. V bežnom živote medzi ľuďmi nestačí len dodržiavať zákon. Podobne na ceste nestačí dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Aj tak sa stávajú tragédie. Na ceste musíme predvídať, byť ohľaduplní, aby ku „karambolom, tragédiám či nešťastiam“ nedochádzalo.

„Zasvätený život je vždy dialógom s realitou“, zdôraznil Svätý Otec pri príležitosti 50. ročníka Týždňa rehoľného života v rámci Španielska. Vo videoposolstve adresovanom jeho účastníkom sa zameral na tohtoročnú tému, ktorá si všíma v rehoľnom živote jeho univerzálny rozmer a zakusovanie hraničných situácií.

V pondelok 17. mája sa začalo v Španielsku slávenie Národného týždňa pre inštitúty zasväteného života. Podujatie pred 50 rokmi inicioval dnes 82-ročný kardinál Aquilino Bocos Merino, vtedajší predstavený kongregácie klaretínov (Misijná kongregácia synov Máriinho Nepoškvrneného Srdca). Pápež František vo videoposolstve k otvoreniu slávenia tohto týždňa ocenil dlhoročnú angažovanosť španielskeho kardinála v tomto diele. K téme zvolenej pre tento rok uviedol: 

„V zasvätenom živote chápeme veci kráčajúc, ako vždy. Chápanie sa deje zasvätením sa každý deň. Pochopenie nastáva v dialógu s realitou. Keď zasvätený život stratí túto dimenziu dialógu s realitou a reflexie o tom, čo sa deje, začína sa stávať neplodným. Pýtam sa sám seba na sterilnosť niektorých inštitútov zasväteného života; keď hľadáme príčinu, vo všeobecnosti je v nedostatku dialógu a zaangažovania sa v realite. Nedopusťte, aby to nastalo.

Zasvätený život je vždy dialógom s realitou. Niekto by povedal: ´áno, teraz je táto  forma moderná´… Nie! Pomyslime na svätú Teréziu. Sv. Terézia videla realitu a urobila rozhodnutie pre reformu, a napredovala. Potom sa behom cesty vyskytli pokušenia premeniť tú reformu na uzavretie sa, a vždy tu sú. Ale reforma je vždy kráčaním, je kráčaním v kontakte s realitou a s horizontom vo svetle zakladajúcej charizmy.“

Svätý Otec ocenil, že každoročné stretnutia zasvätených v rámci Týždňa zasväteného života im „pomohli zbavovať sa strachu“. Ďalej upozornil rehoľné inštitúty na nebezpečenstvo orientovania sa na nejakú ideológiu, čím  by stratili svoju identitu a charizmu:

„A tiež je smutné vidieť ako niektoré inštitúty pri hľadaní určitej istoty, aby mohli mať veci pod kontrolou, upadli do ideológií ktorejkoľvek tendencie, ľavičiarskej, pravičiarskej, stredovej, akejkoľvek. Keď sa nejaký inštitút preformuje od charizmy do ideológie, stráca svoju identitu, stratí svoju plodnosť.

Udržať živou zakladajúcu charizmu znamená udržiavať ju v kráčaní a v raste, v dialógu s tým, čo nám Duch prichádza povedať v dejinách, v istých časoch a miestach, v rôznych obdobiach, v rôznych situáciách. Predpokladá to rozlišovanie a predpokladá to modlitbu. Základová charizma sa nedá udržať bez apoštolskej odvahy, čiže bez kráčania, bez rozlišovania a bez modlitby.

A toto je to, o čo sa budete snažiť v tomto týždni. Nie je to stretnúť sa, aby ste si zahrali na gitare a vraveli si ´aký krásny je zasvätený život´. Ale áno, zahrajte si občas na gitare, pretože spievanie osoží, urobí nám to dobre, tak ako hovorí sv. Augustín: „Spievaj a kráčaj“.  Je to osožné. Ale stretávate sa preto, aby ste sa spoločne snažili nestratiť sa vo formalizmoch, v ideológiách, v strachoch, v dialógoch so sebou samými a nie s Duchom Svätým.“

V závere videoposolstva pápež František povzbudil zasvätené ženy a mužov k odvahe prekonať strach i svoje limity:

„Nemajte strach z limitov! Nebojte sa hraníc! Nemajte strach z periférií! Pretože tam k vám prehovorí Duch Svätý! Postavte sa ´na dostrel´ Duchu Svätému. A tieto týždne vám istotne pomôžu byť mu ´na dostrel´.“

Zdroj: RV, mh, jb
Foto: Milan Šnapko

The post Pápež František reholiam: Zasvätený život je dialóg s realitou appeared first on Zasvätený život.

(Vojtech Lakomý) Súčasťou programu televízií sú relácie o varení. Všakovakí kuchári, rozmanité recepty, rôzne druhy príprav a ingrediencií od výmyslu sveta až po podávanie. Najpoužívanejšou ingredienciou je soľ. Aj keď sú ľudia, ktorí nemajú radi slané veci, je súčasťou nášho tela. Soľ je pre život človeka veľmi dôležitá. A k tejto ingrediencii nás dnes Ježiš prirovnáva. Chce, aby sme boli chuťou sveta. V dnešnom čase hoaxov, konšpirácií, poloprávd svet potrebuje cítiť výraznú, jasnú chuť. Ježiš vyzýva, aby sme ňou boli. Dnes svet potrebuje cítiť kresťana – kresťanské spoločenstvo.

(Vojtech Lakomý) Pondelok Svätého Ducha nás odvoláva na udalosť, keď boli všetci vedno na jednom mieste a prijali dar Svätého Ducha. Sv. Pavol hovorí o Svätom Duchu ako o veľkom učiteľovi modlitby. Ak budú dvaja alebo traja prosiť,… zhromaždení,… dostanú to,… tam som aj ja medzi nimi. K tomu nás nabádajú Ježišove slová. Nielen žiť či prežívať v spoločenstve, ale modliť sa. Vtedy tam bude aj láska.