09:00 – Zamyslenia na dnes

Stav zasvätených panien – Ordo virginum – je osobitou formou zasväteného života, ktorého obnova nastala po Druhom vatikánskom koncile. Zasvätené panenstvo patrí, spolu s pustovníctvom a vdoveckým stavom, k najstarším formám Bohu zasväteného života, ktoré poznáme už od čias apoštolov.

V sobotu 1. októbra, po tom, čo vyjadrila úmysel sa zasvätiť a zložila sľuby čistoty a nasledovania Krista, sa stala Helena Eliášová treťou zasvätenou pannou Košickej arcidiecézy. Slávnosť sa uskutočnila v Kaplnke sv. Michala v srdci Košíc a predsedal jej košický pomocný biskup Marek Forgáč.

Vo svojom príhovore pripomenul, že „zasvätené panny dostávajú od Cirkvi poslanie žiť ako znamenie. Volia si svoju vlastnú spiritualitu, pôsobia v každodenných, bežných, životných podmienkach a ich život je zverený ich osobnej zodpovednosti“. Ďalej zdôraznil, že „v prípade zasvätenia panny nejde o benefit, ale o benedictio, teda o požehnanie. Ide o požehnanie do osobného, bežného, zasväteného života, ale aj o požehnanie do spoločenstva, do ktorého zasvätená panna prichádza. Môžeme povedať, že toto požehnanie skrze zasvätenú pannu prichádza aj do života diecézy a celej našej krajiny. Zasvätená panna modlitbou napomáha miestnej cirkvi tam, kde je – skromne, v tichosti a v pokore, vydáva svedectvo o Ježišovi Kristovi.“   

Cesta k zasväteniu je proces, počas ktorého kandidátka s pomocou formátorov skúma svoje povolanie. Zasväteniu predchádzajú rozhovory s diecéznym biskupom a s biskupským delegátom pre Ordo virginum a  niekoľkoročná, príprava. V Košickej arcidiecéze sú dnes tri zasvätené panny a jedna kandidátka, ktorá prechádza formáciou. Na Slovensku je zasvätených alebo sa na zasvätenie pripravuje približne 40 žien.

Zdroj: Košická arcidiecéza / Martin Ďurčo

The post Zasvätenie panny v Košickej arcidiecéze appeared first on Zasvätený život.

„Nebojte sa kráčať po nových cestách, viesť dialóg so svetom vo svetle vašej bohatej tradície morálnej teológie“, či „zašpiniť si ruky v službe tým, na ktorých ľuďom nezáleží“. Takto Svätý Otec povzbudil redemptoristov, ktorých prijal v sobotu 1. októbra vo Vatikáne pri príležitosti ich generálnej kapituly.

Vyše stovke členov 26. generálnej kapituly Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa, zídených z 85 krajín, sa pápež František krátko prihovoril spontánnymi slovami v španielčine a pripravený príhovor im odovzdal na papieri.

Počas kapituly si rehoľa zvolila nového generálneho predstaveného. Páter Rogério Gomes CSsR, pôvodom z Brazílie, bude plniť funkciu šesť rokov. Medzi 91 oprávnenými kapitulármi redemptoristov zo Slovenska a Čiech zastupuje provinciál Provincie Bratislava-Praha páter Václav Hypius CSsR a redemptoristov z Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku protoihumen otec Metod Marcel Lukačik CSsR. Jeden týždeň bol členom kapituly spolu s ďalšími štyrmi laikmi aj vedúci laického spoločenstva Rieka Života Bohuš Živčák.

Odvaha zašpiniť si ruky

„Slávenie generálnej kapituly nie je kánonickou formalitou. Znamená to zažiť Turíce, ktoré majú schopnosť urobiť všetko novým“ (porov. Zjv 21,5). Takto píše pápež František v odovzdanom texte. Pripomína dôležitosť tém spoločného uvažovania kapituly pre činnosť kongregácie v súčasnosti. Ide o identitu, poslanie, zasvätený život, formáciu a riadenie. V tejto súvislosti povzbudzuje:

„Ide o základné témy, ktoré sú navzájom prepojené, aby ste prehodnotili svoju charizmu vo svetle znamení čias. Toto komunitné rozlišovanie je zakorenené v schopnosti každého z vás hľadať tajomstvo Krista Vykupiteľa, ktoré je dôvodom vášho zasvätenia a vašej služby mužom a ženám, ktorí dnes žijú na existenciálnych perifériách našich dejín. Je zakorenené v plodnosti alfonziánskej charizmy, ako v miazge, ktorá vyživuje duchovný život a misiu každého a dáva jej rozkvet. Povzbudzujem vás k odvahe, majúc ako jedinú hranicu evanjelium a Učiteľský úrad Cirkvi.

Nemajte strach kráčať po nových cestách, viesť dialóg so svetom (porov. Konšt. 19) vo svetle vašej bohatej tradície morálnej teológie. Nebojte sa zašpiniť si ruky v službe tým, ktorí to najviac potrebujú, a ľuďom, s ktorými sa nepočíta.“

Svätý Otec ďalej v stanovách rehole vyzdvihuje výraz „disponibilita“, čo znamená pripravenosť čeliť skúškam, „úplne sa odovzdať misii, celým srdcom, dies impendere pro redemptis, do posledných dôsledkov (porov. Konšt. 20)“.

Kreatívna vernosť: nové víno do nových nádob

Táto doba si vyžaduje v Cirkvi obnovenie sa v Duchu Svätom v „kreatívnej vernosti Kristovmu poslaniu“, tak ako to uvádzajú aj spomenuté Konštitúcie, konštatuje ďalej pápež.  Obnova je podľa jeho slov „procesom obrátenia srdca a mysle, intenzívnej metanoie a tiež zmenou štruktúr“. Pápež František to vyjadruje pomocou obrazu z príbehu o Ježišovom stretnutí so Samaritánkou pri studni z Evanjelia podľa Jána:

„Neraz potrebujeme rozbiť staré džbány (porov. Jn 4,28), zdedené z našich tradícií, ktoré odniesli toľko vody, no už splnili svoju funkciu. A rozbiť naše amfory, plné citových väzieb, kultúrnych zvyklostí a príbehov nie je ľahká úloha, je to bolestivé, ale nevyhnutné, ak chceme piť novú vodu, ktorá pochádza z prameňa Ducha Svätého, prameňa každej obnovy.

Kto zostane pripútaný k vlastným istotám, riskuje, že upadne do skôrnatenia srdca, „sklerokardie“, ktorá bráni pôsobeniu Ducha v ľudskom srdci. Naopak, nesmieme klásť prekážky obnovujúcemu pôsobeniu Ducha, predovšetkým v našich vlastných srdciach a životnom štýle. Len takto sa stávame misionármi nádeje!“

Tri piliere: láska k Pánovi, komunita a modlitba

„Nové víno do nových nádob,“ cituje ďalej pápež František Markovo evanjelium  (2,22) a redemptoristom kladie na srdce „nezabúdať na tri základné piliere kongregácie: ústredné miesto Kristovho tajomstva, život spoločenstva a modlitbu“. Pripomína aj výzvu zakladateľa rehole:

„Svedectvo a učenie sv. Alfonza vás neustále vyzýva, aby ste zotrvávali v Pánovej láske. Bez neho nemôžeme nič urobiť; zotrvávajúc v ňom prinášame ovocie (porov. Jn 15,1-9). Zanechanie komunitného života a modlitby je bránou k sterilite zasväteného života, k smrti charizmy a k uzavretosti voči bratom. Naopak, poslušnosť Kristovmu Duchu podnecuje k evanjelizovaniu chudobných, tak ako to zvestoval Vykupiteľ v nazaretskej synagóge (porov. Lk 4,14-19), čo v kongregácii konkretizoval sv. Alfonz Mária de Liguori.“

V závere odovzdaného textu pápež František zdôrazňuje, že „dielo je Pánovo, a my sme len služobníkmi, ktorí urobili to, čo boli povinní urobiť“ (porov. Lk 17,10). Celú kongregáciu, ako aj laikov, ktorí zdieľajú jej charizmu, zveruje pápež pod ochranu Matky ustavičnej pomoci, s povzbudením, aby boli vytrvalými vo svojej misii.

Zdroj: Vatican News, mh, jb

The post Pápež generálnej kapitule redemptoristov: Nové víno do nových nádob appeared first on Zasvätený život.

Malá cesta, nová séria krátkych svedectiev na TV LUX.

V prvej časti relácie sa stretneme s dominikánkou, sestrou Avilou, ktorá sa podelí o to, ako ju láska k mužovi priviedla až pred dvere rehole.

The post Malá cesta / sestra Avila (video) appeared first on Zasvätený život.

Úvodnú časť tohto rozhovoru publikujeme s láskavým dovolením redakcie Slovo+. Link na dočítanie nájdete nižšie.

Pôsobí v Poprade, kde aktuálne učí náboženstvo. Aktívne sa zúčastňuje na príprave birmovancov ako animátorka a rada rozpráva ľuďom o Bohu. O evanjelizácii mladých a o tom, čo vlastne je evanjelizácia a čo so sebou prináša, sme sa rozprávali s Amabilis Bacharovou (55) z rehole Školských sestier sv. Františka.

Keď počujete slovo evanjelizácia, čo vo vás evokuje?

Privádzať iných ku Kristovi, k životu s ním, v ňom. Aby sme s ním prežívali život teraz a aj potom vo večnosti. Ako sa píše v Jánovom evanjeliu: „Veď Boh tak miloval svet, že poslal svojho jediného Syna.“ Alebo ako vraví svätý Ján Pavol II. o novej evanjelizácii, že ju máme zamerať na všetkých ľudí, ktorí nepoznajú Ježišovo evanjelium, alebo tých, ktorí už nemajú živú vieru. No najmä má ísť o živý vzťah s Kristom, ktorého človek spozná.

PRÁCA S MLADÝMI MA BAVÍ

Pohybujete sa medzi mladými a pôsobíte práve v Poprade. Ako sa vám tam pracuje a slúži?

Celkovo ma práca s mladými ľuďmi baví. Našla som sa v nej, napĺňa ma radosťou a dodáva mi energiu. Či slúžim v škole alebo aj po nej, napríklad prípravou na birmovku, páči sa mi, že používame nové metódy.

Ako vyzerajú takéto stretnutia?

Na stretnutiach pre birmovancov sme pozývali rôznych hostí, potom s nimi nasledovali nespočetné rozhovory na zaujímavé témy. Samozrejme, záviselo to od skupinky birmovancov, pretože sa môžu vyskytnúť aj skupinky, kde sú birmovanci tichší a nechcú sa veľmi zdieľať, no potom pomáhajú skúsenosti z rôznych kurzov, ako napríklad kurz Alfa. Na ňom som sa naučila klásť zaujímavé otázky, ktoré som mohla využívať na týchto stretnutiach a týmto spôsobom otvoriť diskusiu.

Aké aktivity máte s mladými?

Okrem stretnutí pre birmovancov skupina mladých ľudí vytvorila stretnutia s názvom Nová nádej, ktorú navštevujú aj niektorí birmovanci. Fungovali aj počas pandémie v online priestore a teraz to opäť pokračuje fyzicky. Niekedy sme s týmito ľuďmi chodili na víkendy, ktoré boli plné chvál, modlitieb a prednášok. Bol to krásny čas. Mnohí z nich veľmi túžili po Bohu, a to je radosť. Byť s ľuďmi, ktorí túžia po Bohu, to sa nedá vyvážiť. Sú aj takí, ktorí nemajú túžbu, a vtedy ostáva iba im tú túžbu vymodliť.

MLADÍ POTREBUJÚ PRIJATIE

Ako sa pracuje a žije s mladými? Dodávajú vám energiu?

Vnímam, že mladí ľudia sú plní nadšenia, nič pre nich nie je nemožné. Sú aj takí, ktorí sú unavení životom, utrápení. V týchto prípadoch ich musí človek sám akoby dobíjať energiou. No väčšina z nich je plná radosti a energie.

Určite sa stretávate aj s mladými ľuďmi, ktorí nie sú úplne presvedčení o viere, alebo neveria vôbec. Snažíte sa aj vtedy evanjelizovať?

Závisí to od situácie a času. Niektorí sa pýtajú aj ťažšie otázky, vtedy sa snažím pristupovať k nim s láskou a prijatím, pretože mnohí potrebujú aj to, aby sme len prijali ich názory. Možno nie sú prijatí v rodine, tak im musíme dať príležitosť my.
Stretávam v škole aj neveriacich alebo tých, ktorí ani nechcú veriť, majú predsudky, ale aj oni potrebujú čas, prijatie. Niekedy stačí, ak sa s nimi začneme rozprávať o ich koníčkoch, záľubách, a keď vidia, že ten človek sa o nich zaujíma a má obyčajný ľudský prístup, začnú rozprávať viac. Je to veľmi individuálne.

Takže je dôležité spoznať ich svet…

Áno. Aj na hodinách som si všimla, že ak sú po písomke vystresovaní, nemôžem ísť na nich hneď „zhurta“. Preto začínam hodiny jednoduchými príbehmi, pomocou ktorých prejdem z tohto nášho sveta do toho duchovného. Myslím si, že aj Ježiš rozprával takto ľudsky napríklad so Samaritánkou pri studni. Ona si myslela, že rozpráva o obyčajnej vode, ale postupne sa v tom rozhovore dostával k tomu duchovnému. A takto by sme mali postupovať aj my.

Čo je podľa vás dôležité pri evanjelizácii?

Dôležité je počúvať Boha, čo chce on, a takto zostať v načúvaní aj počas dňa. Závisí to opäť od toho, koľko času máme a v akej situácii sa dotyčný človek nachádza. Človek by mal mať akési senzory, aby vedel, čo povedať a urobiť v tej-ktorej situácii.

Článok si môžete dočítať TU.

Marianna Hanobíková / Slovo+

The post Sestra Amabilis Bacharová: Ľudia potrebujú Krista, aj keď si to neuvedomujú   appeared first on Zasvätený život.

Rím, 27. septembra 2022 – Minulý víkend sa v Ríme uskutočnilo stretnutie európskej Kontinentálnej služby communia CHARIS (CCSC). Hlavnými témami stretnutia bola výzva šíriť krstu v Duchu Svätom v celej Cirkvi a príprava Valného zhromaždenia CHARIS na rok 2023. Sobotnú svätú omšu celebroval kardinál Kevin Farrell, prefekt Dikastéria pre laikov, rodinu a život a jedným z prednášajúcich bol jeho sekretár, páter Alexandre Awi Mello. Slovensko zastupovali koordinátor Národnej služby communia P. Jozef Mihok CSsR a Bohuš Živčák.

Stretnutie, ktorého sa zúčastnilo približne 35 zástupcov Katolíckej charizmatickej obnovy, sa konalo v dome komunity Chemin Neuf Casa S. Giuseppe di Cluny v Ríme. Zoltán Végh, koordinátor služby CHARIS pre Európu, predstavil jednotlivé body programu týkajúce sa dvoch ústredných tém stretnutia: výzvy šíriť krst v Duchu Svätom v celej Cirkvi a prípravy Valného zhromaždenia, ktoré bude v roku 2023 voliť členov do Medzinárodnej služby communia CHARIS (CISC). Spoločnú modlitbu chvál viedol Bohuš Živčák, člen Národnej služby communia CHARIS (CNSC) na Slovensku a líder spoločenstva Rieka života v Podolínci.

Kardinál Kevin Farrell, prefekt Dikastéria pre laikov, rodinu a život, sa účastníkom prihovoril v homílii týmito slovami: „Vy ste tí, ktorí majú pomôcť, aby sa Božie Slovo uchytilo v srdciach ľudí. Ježiš nás dnes v evanjeliu (Lk 9, 43b-45) vyzýva, aby sme pozorne počúvali a dobre si zapamätali, čo nám hovorí. Toto nie je o vládnutí, ale o delení sa Slovom. Nepamätám si vo svojom živote čas, kedy by bola taká silná opozícia voči hlásaniu Božieho slova. Ale Ježiš nás upozorňoval, že máme čakať prenasledovania, utrpenie a odmietanie. Vy ste poslami Slova, vy ste ústami Ducha.“ Páter Alexandre Awi Mello, sekretár Dikastéria pre laikov, rodinu a život, vo svojom príhovore po svätej omši vyjadril presvedčenie, že toto je čas, kedy je prúd milosti – Katolícka charizmatická obnova – darom pre Cirkev tretieho tisícročia. Podľa jeho slov mnohí tomuto daru nebudú rozumieť, charizmatická obnova však nesie zodpovednosť za delenie sa s darom krstu v Duchu Svätom so všetkými: „Máme dar, ktorý inšpiruje dialóg. Máme dar, ktorý robí synodalitu štýlom života. Deľme sa oň!“

Súčasťou programu boli aj svedectvá o skúsenosti krstu v Duchu Svätom medzi mladými i vo farnostiach a práca v malých skupinkách. Diakon Etienne Mellot, člen Medzinárodnej služby communia a koordinátor komisie CHARIS zodpovednej za modlitbové skupiny, sa následne venoval otázkam identity služby CHARIS a príprave na budúcoročné Valné zhromaždenie. Účastníci tiež volili kandidátov do Medzinárodnej služby communia na funkciu moderátora a zástupcov mladých, spoločenstiev, kňazov alebo rehoľníkov, združení veriacich uznaných Svätou Stolicou, služieb a dvoch zástupcov za kontinent (Európa). Posledný tematický blok bol zameraný na svedectvá o sile krstu v Duchu Svätom v prostredí väzníc.

Medzinárodnú službu katolíckej charizmatickej obnovy CHARIS slávnostne uviedol do úradu pápež František na Turíce v roku 2019. Táto služba zriadená Svätou stolicou prostredníctvom Dikastéria pre laikov, rodinu a život dostala za úlohu napĺňať svoje poslanie predovšetkým šírením krstu v Duchu Svätom v celej Cirkvi, budovaním jednoty Kristovho tela a službou chudobným. Služba CHARIS operuje na troch úrovniach – medzinárodnej, kontinentálnej a národnej. Na Slovensku tvorí Národnú službu communia CHARIS oficiálne uznanú kanceláriou vo Vatikáne trinásť zástupcov rozličných vyjadrení Katolíckej charizmatickej obnovy. Ekleziálnym asistentom je z poverenia plenárneho zasadnutia Rady KBS Mons. Marek Forgáč.

Informoval Marvin Rodriguez, výkonný sekretár Národnej služby communia CHARIS na Slovensku.

The post Kardinál Farrell účastníkom stretnutia európskej Kontinentálnej služby communia CHARIS: „Vy ste poslami Slova, vy ste ústami Ducha“ appeared first on Zasvätený život.

V Bazilike sv. Mikuláša v Trnave prežívali veriaci vo štvrtok 8. septembra dvojnásobný sviatok. Popri slávení sviatku Narodenia Panny Márie tu do rúk trnavského arcibiskupa Mons. Jána Oroscha skladali sľub zasväteného panenstva tri kandidátky. Od obnovenia tohto starobylého obradu zasvätenia panien uplynulo už viac ako päťdesiat rokov.

Zasvätenie panien je starobylým obradom Cirkvi, ktorý má silnú tradíciu a taktiež svoje predstaviteľky svätosti. Vo štvrtok 8. septembra, po predpísanej formácii, sa ako nevesty túžiace po svojom Ženíchovi zasvätili Kristovi Zuzana Haladová, Mária Valéria Kuscerová a Michaela Veselská. Ich zasvätenie sa nebeskému Ženíchovi v bazilike plnej veriacich a za účasti nie malého počtu kňazov otvoril trnavský arcibiskup Ján Orosch slovami: „Zasvätenie panien je pre nás jedným zo spôsobov synodálnej Cirkvi, ktorá povzbudzuje dievčatá a ženy naplno sa oddať Cirkvi.“ Privítanie, ako aj priebeh svätej omše a zasvätenia bol dvojjazyčný – v slovenčine aj maďarčine, keďže jedna kandidátka pochádza z farnosti Komárno.

Po prečítaní evanjelia boli kandidátky a ich spôsobilosť vstúpiť do Rádu zasvätených panien – Ordo virginum predstavené trnavskému arcibiskupovi. V homílii predsedajúci slávnosti vysvetlil, čo obnáša stav zasvätených panien, aká je jeho úloha, a predstavil symboly: prsteň a závoj. Vstupom do zasväteného panenstva sa stávajú viditeľným obrazom Kristovej nevesty.  Kandidátkam pripomenul: „Stali ste sa duchovnými matkami, aby sa vďaka vám zrodili či obnovili nespočetné duchovné deti. Nasledujte svojho Ženícha, Božieho Baránka, kamkoľvek pôjde.“

Po homílii pokračoval obrad zasvätenia. Kandidátky kľačiac pred oltárom vyslovili trojitým „chcem“ slobodnú vôľu žiť ako zasvätené. Následne každá z nich osobitne, pokľaknutím a vložením svojich rúk do rúk hlavy Trnavskej arcidiecézy, zložila sľub čistoty. Trnavský arcibiskup Ján Orosch sa modlil o ich dokonalú čistotu a silu Ducha Svätého, následne požehnal a odovzdal každej z kandidátok závoj, retiazku so symbolom zasvätených panien a Sväté písmo. Slávnosť pokračovala bohoslužbou obety, medzi obetnými darmi boli aj tri ľalie ako symbol čistoty troch zasvätených panien. Po svätom prijímaní zaznel chválospev Teba, Bože, chválime. Požehnanie hlavného celebranta – trnavského arcibiskupa Jána Oroscha, ktoré nasledovalo po záverečnom slove, ukončilo obrad zasvätenia panien.

Zdroj: TK KBS / Arcibiskupský úrad v Trnave / Mária Kohutiarová
Foto: Archív Michaely Veselskej, OV

The post Do rúk arcibiskupa Oroscha zložili sľub tri zasvätené panny v Trnave appeared first on Zasvätený život.

„Nech jednoduchosť a chudoba Betlehema vo vás vzbudí zmysel pre ľudské bratstvo. Nech vás materinská prítomnosť Panny Márie vedie na ceste viery a starostlivej lásky“ – takéto žičenie adresoval pápež František členom Rádu premonštrátov, ktorých prijal vo štvrtok 22. septembra na osobitnej audiencii.

Rád minulý rok slávil 900 rokov od prvých sľubov svojho zakladateľa sv. Norberta a jeho prvých spoločníkov. Táto udalosť, ktorá sa pokladá za počiatok Premonštrátskych regulárnych kanonikov, sa odohrala na Vianoce v roku 1121 vo francúzskej dedinke Prémontré.

Svätý Otec, ktorý mal premonštrátov pôvodne prijať už minulý rok, v príhovore poukázal na zdravé napätie medzi zakladateľom a príslušným rádom. V prípade premonštrátov ide o napätie medzi stabilitou a misiou:

„Dejiny rehoľných rádov často ukazujú určité napätie medzi zakladateľom a rádom, ktorý založil. A to je dobré, pretože keď nie je napätie, zakladateľ si vezme všetko so sebou a inštitút umrie spolu so zakladateľom. Napätie dáva komunite, rehoľnému rádu rásť. Napríklad svätý Norbert bol misionárom, putovným kazateľom a ako magdeburský arcibiskup plánoval evanjelizáciu hraníc vtedajšej germánskej ríše. To vyvoláva otázku, ako by sa mohla misionárska charizma svätého Norberta realizovať v stabilných komunitách viazaných na konkrétne miesto.

V nadchádzajúcich rokoch mnohé opátstva a kláštory vášho rádu budú sláviť deviate storočie ich založenia. Táto skutočnosť robí vašu reflexiu ešte užitočnejšou, ba priam nevyhnutnou. Organizácia rádu umožnila v priebehu storočí veľkú stabilitu. Mnohé z vašich kláštorov a opátstiev sú hlboko spojené s radostnými udalosťami i so skúškami, s celou históriou konkrétneho regiónu. Táto symbióza nám už teraz umožňuje pochopiť, ako môžu stabilita a misia, život na určitom mieste a evanjelizácia kráčať ruka v ruke.“

„Misijná snaha premonštrátskeho domu sa premieta do konkrétnych rozhodnutí v sociálnej, ekonomickej a kultúrnej oblasti“, skonštatoval Svätý Otec a zdôraznil, že ekonomická činnosť rádu nemôže byť v rozpore s jej duchovným cieľom – účelom, ktorému slúži. Ako povedal, „modlárstvo peňazí nás vzďaľuje od skutočného povolania“ a ponúkol aj konkrétne otázky, ktoré si rád má položiť pri výbere zárobkovej činnosti:

„Ekonomická činnosť rehoľného spoločenstva je zameraná na zabezpečenie obživy jeho členov, na ich formáciu a apoštolát. Mnohí z vás potrebujete často zabezpečiť údržbu a zachovanie kultúrneho a architektonického dedičstva. Ekonomická činnosť slúži poslaniu a realizácii charizmy: nikdy nie je samoúčelná, ale je zameraná na duchovný cieľ. Nikdy nemôže byť v rozpore s účelom, ktorému slúži. To znamená, že pri výbere spôsobu zarábania peňazí si treba položiť otázku: aký to bude mať vplyv na ľudí v danej oblasti? Aké dôsledky to bude mať pre chudobných, pre našich hostí, pre návštevníkov? Sú naše rozhodnutia prejavom evanjeliovej jednoduchosti? – A toto bude otázka, nie je tak? – Podporujú pohostinnosť a bratský život?“

Petrov nástupca tiež pripomenul spätosť Rádu premonštrátov s tajomstvom Vtelenia. V tejto súvislosti vyslovil nasledovné žičenie:

„Prvé rehoľné sľuby Norberta a jeho učeníkov v deň Vianoc navždy spája váš rád s tajomstvom Vtelenia. Nech jednoduchosť a chudoba Betlehema vo vás vzbudí zmysel pre ľudské bratstvo. Nech vás materinská prítomnosť Najsvätejšej Panny Márie vedie na ceste viery a starostlivej lásky.“

–

Jeden z účastníkov tohto stretnutia bol aj kňaz, Tomáš Rastislav Höger, ekonóm a správca generálneho domu premonštrátov v Ríme.

Mohli by ste priblížiť súvislosti vášho rehoľného stretnutia v Ríme?

„Premonštráti na celom svete oslavujeme 900-ročné jubileum od založenia rádu sv. Norbertom vo francúzskom Premontré. Aby som to upresnil, výročie bolo pred rokom, v roku 2021, ale pre pandemickú situáciu sme oslavy presunuli na tento rok.

V nedeľu večer za účasti premonštrátskych opátov, spolubratov a terciárov sme otvorili sympózium k nášmu okrúhlemu výročiu tu v Ríme. Pozvanie prijali či už naši historici, teológovia, špiritualisti, aby obohatili alebo rozšírili naše znalosti o histórii rádu, ktoré siahajú do Vianočnej noci roku 1121, kedy prví nasledovníci sv. Norberta zložili svoje rehoľné sľuby.“

Čím je charakteristický život premonštrátov?

„Máme také Premonštrátske pätoro, z ktorého vychádzame:

Život liturgický – oporným bodom každého premonštrátskeho rehoľníka je chórová oslava Boha – teda spoločná modlitba liturgie hodín. Preto nie je zvláštnosťou, že sa každé ráno odoberáme do chóru v mlčaní – naše prvé slova dňa sú slová spoločnej modlitby.

Život asketický – život premonštrátskeho rehoľníka má byť kajúcny. Pôstom a prísnosťou života je pobádaný k hľadaniu Boha, hoci aj za cenu straty predošlého pohodlia, ktoré mal, kým vstúpil do kláštora.

Život apoštolský – premonštrát má žiť tak, aby mohol dávať. Jeho zásadou je: odovzdávať iným z pokladov svojho duchovného života – života modlitby.

Život eucharistický – eucharistický život sa uskutočňuje zvlášť v každodennom slávení sv. omše, či častými adoráciami. Eucharistická úcta je vlastne stredobodom života rádu, no uskutočňovala by sa ťažko, keby úzko nenadväzovala na liturgickú či osobnú modlitbu.

Život mariánsky – od založenia rehole je Panna Mária Kráľovnou rádu. Podľa tradície to bola ona, kto dal sv. Norbertovi biely šat, jej je zasvätená väčšina premonštrátskych kostolov. Pri živení mariánskej úcty je najvýznamnejším krokom pre premonštrátov každodenná modlitba sv. ruženca.“

Ako prebiehalo dnešné stretnutie so Svätým Otcom?

„Stretnutie so Svätým Otcom bolo veľmi príjemné a také osviežujúce na duchu. Bolo to stretnutie priateľské, atmosféra bola veľmi otcovská. V sále bolo asi pätnásť minút pred príchodom Svätého Otca absolútne ticho, ako keby sa všetci v duchu pripravovali na jeho príchod. Keď Svätý Otec vošiel, bolo to veľmi emotívne a ako sa patrí, všetci sme sa postavili. A on sa zastavil, hlavu otočil ku nám a bez jediného slova bolo cítiť otázku: „Prečo stojíte? Sadnite si, veď aj ja si za chvíľu sadnem.“ Generálny opát nás stručne predstavil a poprosil Svätého Otca o príhovor k nám, premonštrátskym rehoľníkom.“

Ako by ste stručne zhrnuli odkazy z jeho príhovoru?

„Vo svojom príhovore sa venoval rôznym bodom premonštrátskeho života – o fungovaní kláštorov a opátstiev a začlenenie sa do ich okolia, venoval sa misionárskemu úsiliu a podotkol dôležitosť modlitby spolu s veriacimi, ktorí bývajú v okolí našich komunít.

Dotkol sa aj hospodárskej činnosti rádu, ktorá by mala spĺňať štandardy v evanjelizácii a byť v dnešnej dobe aj ekologická. Svätý Otec poznamenal, že uctievanie peňazí nás odvádza od nášho skutočného povolania.

V príhovore spomenul aj to, že mnohí premonštráti pracujú nielen ako kňazi, ale aj ako učitelia a misionári. Ostávajú v pamäti farníkov, učiteľov, študentov, ľudí bývajúcich vo farnosti: „Ste to práve vy, ktorí tvoríte životodarnú silu, tradície, ako sa to odráža v motte vášho jubilea: «Spolu s Bohom, s ľuďmi»“.

Záver príhovoru Svätého Otca bol veľmi príjemný a myslím si aj povzbudivý pre každého premonštráta:

„Prvé povolanie Norberta a jeho učeníkov v deň Vianoc navždy viaže váš Rád k tajomstvu vtelenia. Nech vo vás jednoduchosť a chudoba Betlehema vyvolá zmysel pre ľudské spoločenstvo. Nech vás materská prítomnosť Najsvätejšej Márie vedie na ceste viery a starostlivej lásky. Nech vám Matka Kristova a Cirkev pomôžu stať sa plne ľudskými, aby ste  boli dôveryhodnými svedkami evanjelia.

Nech vás Duch Svätý osvieti na vašej ceste a vo vašej službe Cirkvi. Srdečne žehnám vám všetkým a vašim komunitám. A modlite sa za mňa.“

Na dnešnom stretnutí pápežom Františkom boli okrem otca Tomáša Rastislava Högera, ekonóma a správcu generálneho domu premonštrátov v Ríme, aj ďalší dvaja Slováci: strahovský opát Daniel Peter Janáček a želivský opát Tadeáš Róbert Spišák.

Zdroj: TK KBS, RV, zk, jb, trh; rp
Ilustračné foto: 900premontre.org

The post Pápež premonštrátom: Chudoba Betlehema a zmysel pre ľudské bratstvo appeared first on Zasvätený život.

Prinášame ponuku kurzov, ktoré sa uskutočnia v DUCHOVNOM CENTRE LUKOV DVOR v Nitre alebo online formou. Úplný popis kurzov, ako aj prehľad kurzov na celý rok 2022, nájdete na webovej stránke www.misionari.sk/courses, kde sa môžete aj prihlásiť.

Zároveň dávame do pozornosti novú knihu od p. J. Hegglina: „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo“. Knihu pripravoval na základe rovnomenných duchovných cvičení, ktoré viedol na Lukovom dvore. Viac informácií a možnosť zakúpenia nájdete na tomto odkaze. 

September 2022:

Úzkosť, OCD, škrupulozita – ako ďalej III. – online (30.09.2022 prihlásiť)

Nové impulzy a informácie pre osobný i duchovný život, týkajúce sa úzkosti a OCD.  Priestor bude aj na otázky a odpovede, na stretnutí bude psychologička i kňaz. Prihlásiť sa možno na všetky 3 stretnutia v roku 2022, ale aj na jediné z nich.

Október 2022:

AJ TVOJE UTRPENIE MÁ ZMYSEL (ONLINE) (28.10.2022 prihlásiť)

Webinár (online prednáška s besedou) zo série Psychologických večerov na Lukovom Dvore.

Aj z kameňov na ceste možno postaviť katedrálu. Život niekedy nejde podľa našich predstáv, je naplnený ťažkosťami, ktoré sa môžu zdať neznesiteľné a nezmyselné. Ako nabrať silu a nanovo povedať „áno“ svojmu životu, ktorý je napriek všetkému hoden žitia?

November 2022:

ZNEJÚCE SLOVO OTCA – GREGORIÁNSKY CHORÁL (04.11.2022 – 06.11.2022 prihlásiť)

Gregoriánsky chorál je najstarší liturgicky prejav Cirkvi. Interpretuje biblické Slovo a modlitby. Kurz umožňuje pomocou spevu zažiť uzdravujúcu dimenziu Božieho Slova.

UZDRAVENIE ZO ZÁRMUTKU (11.11.2022 – 13.11.2022 prihlásiť)

Žiaľ je zdravá, životne dôležitá reakcia na stratu a udalosti odlúčenia. Samotný čas ho však niekedy nevylieči.

Kurz je určený tým, ktorí nedávno prežili smrť milovaného človeka (dieťaťa, manžela, manželky, rodičov) alebo tým, ktorí si uvedomujú, že starý zármutok ešte nie je spracovaný.

Program nie je vhodný pre pacientov v akútnom štádiu psychického ochorenia.

UČME SA SPOLU STARNÚŤ (24.11.2022 – 27.11.2022 prihlásiť)

Pre pokojnú starobu je dôležité prijatie seba,  blížnych, odpustenie, zmierenie, ale aj otvorenosť Pánovi. Cieľom programu je utvárať spoločenstvo založené na budovaní vzájomných vzťahov, s Ježišom uprostred.

Okrem prednášok, budú do programu budú zaradené relaxačné a tvorivé aktivity.

SAMOTA A OSAMELOSŤ (ONLINE) (27.11.2022 prihlásiť)

Webinár (online prednáška s besedou) zo série Psychologických večerov na Lukovom Dvore.

„Nie je dobre človeku samému“. Napriek tomu je samota a osamelosť častou skúsenosťou. Ľudia, ktorí stratili blízkeho, tí, ktorým sa rozpadla rodina, ale tí, ktorí sú (ne)dobrovoľne slobodný. Osamelo sa môžeme cítiť aj vo vlastnej rodine či medzi ľuďmi. Ako nestratiť nádej? A ako prežiť osamelé vianočné sviatky?

December 2022:

NENÁSILNÁ KOMUNIKÁCIA II. (02.12.2022 – 04.12.2022 prihlásiť)

Naučili sme sa mnoho foriem „nepriateľskej komunikácie“, ktorá vedie k tomu, že sa správame a hovoríme spôsobom, ktorý zraňuje iných a aj nás samotných.

Víkend Nenásilnej komunikácie II. je určený pre tých, ktorí už absolvovali víkend Nenásilnej komunikácie I.

Pokračovanie kurzu je zamerané na praktické osvojenie si nadobudnutých poznatkov. Je možné prihlásiť sa a prísť opakovane na viaceré víkendy, keďže témy sú v každom z termínov rozličné. 

V prípade otázok neváhajte kontaktovať organizátorov (Tel: 0903 983 324).

Tím Duchovného centra Lukov dvor

The post Jesenná a zimná ponuka kurzov na Lukovom dvore appeared first on Zasvätený život.

Redaktor Matej Gašparovič z Denníka Štandard pripravil rozhovor s predsedom Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku, pátrom Jurajom Ďurnekom, SchP, provinciálom rehole piaristov.

O rehoľníkoch na Slovensku, ktorí pomáhali počas pandémie i krízy s utečencami, financovaní reholí, povolaniach či kultúrnych výzvach, ktorým budú zasvätení stále viac čeliť, si môžete prečítať v Denníku Štandard.

-fc-
Foto: Juraj Ďurnek/Facebook

The post Páter Juraj Ďurnek: Pôjdeme cestou vernosti appeared first on Zasvätený život.

V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pri stretnutí s biskupmi, kňazmi, diakonmi, zasvätenými osobami, seminaristami a pastoračnými pracovníkmi v Katedrále Matky ustavičnej pomoci v Nur-Sultane (Kazachstan) vo štvrtok 15. septembra 2022.

Drahí bratia biskupi, kňazi a diakoni, drahí zasvätení muži a ženy, seminaristi a pastorační pracovníci, dobré ráno!

Som šťastný, že som tu medzi vami, že môžem pozdraviť Konferenciu biskupov Strednej Ázie a stretnúť sa s Cirkvou, ktorú tvorí toľko rôznych tvárí, dejín a tradícií, ale všetkých spája jedna viera v Ježiša Krista. Biskup Mumbiela Sierra, ktorému ďakujem za jeho slová pozdravu, povedal: „Väčšina z nás sú cudzinci.“ Je to pravda, pretože pochádzate z rôznych miest a krajín, ale krása Cirkvi je v tomto: sme jedna rodina, v ktorej nikto nie je cudzinec. Opakujem: v Cirkvi nikto nie je cudzinec, sme jeden svätý Boží ľud obohatený mnohými národmi! A sila nášho kňazského a svätého ľudu spočíva práve v tom, že sa rozmanitosť stáva bohatstvom tým, že sa delíme o to, čo sme a čo máme: naša malosť sa znásobuje, ak sa o ňu delíme.

Úryvok z Božieho slova, ktorý sme počuli, potvrdzuje práve toto: Božie tajomstvo – hovorí svätý Pavol – bolo zjavené všetkým národom. Nielen pre vyvolený ľud alebo náboženskú elitu, ale pre všetkých. Každý človek má prístup k Bohu, pretože – vysvetľuje apoštol – všetky národy sú povolané byť „spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Kristovi Ježišovi skrze evanjelium“ (Ef 3,6).

Chcel by som zdôrazniť dve slová, ktoré Pavol použil: dedičstvo a prísľub. Na jednej strane Cirkev vždy dedí dejiny, vždy je dcérou prvotného ohlasovania evanjelia, udalosti, ktorá mu predchádzala, ďalších apoštolov a evanjelizátorov, ktorí ju založili na živom Ježišovom slove; na druhej strane je aj spoločenstvom tých, ktorí videli, že v Ježišovi sa naplnil Boží prísľub, a ako deti vzkriesenia žijú v nádeji na budúce naplnenie. Áno, sme príjemcami prisľúbenej slávy, ktorá oživuje našu cestu s očakávaním. Dedičstvo a zasľúbenie: dedičstvo minulosti je naša pamäť, zasľúbenie evanjelia je Božia budúcnosť, ktorá nám prichádza v ústrety. To je to, nad čím by som sa chcel s vami pozastaviť: Cirkev, ktorá kráča dejinami medzi pamäťou a budúcnosťou.

Predovšetkým pamäť. Ak dnes v tejto rozľahlej, multikultúrnej a mnohonáboženskej krajine môžeme vidieť živé kresťanské komunity a náboženské cítenie, ktoré sa prelína životom obyvateľov, je to predovšetkým vďaka bohatej histórii, ktorá jej predchádzala. Mám na mysli šírenie kresťanstva v Strednej Ázii, ktoré prebiehalo už v prvých storočiach, mnohých evanjelizátorov a misionárov, ktorí sa venovali šíreniu svetla evanjelia, zakladaniu spoločenstiev, svätýň, kláštorov a bohoslužobných miest. Existuje teda kresťanské, ekumenické dedičstvo, ktoré si treba ctiť a zachovať, odovzdávanie viery, ktoré zažilo aj toľko jednoduchých ľudí, toľko dedov a babičiek, otcov a matiek. Na našej duchovnej a cirkevnej ceste nesmieme stratiť spomienku na tých, ktorí nám hlásali vieru, pretože spomínanie nám pomáha rozvíjať ducha kontemplácie zázrakov, ktoré Boh konal v dejinách, a to aj uprostred životných ťažkostí a osobných a komunitných slabostí.

Dávajme si však pozor: nejde o to, aby sme sa s nostalgiou obzerali späť, aby sme zostali zaseknutí na veciach minulosti a nechali sa ochromiť v nehybnosti: to je pokušenie spiatočníctva (tal. indietrismo). Kresťanský pohľad, keď sa obracia k spomienke, chce nás otvoriť žasnutiu pred Božím tajomstvom, aby sa naše srdce naplnilo chválou a vďačnosťou za to, čo Pán vykonal. Vďačné srdce, ktoré prekypuje chválou, nežije ľútostivým banovaním, ale víta dnešok, ktorý prežíva ako milosť. A chce sa vydať na cestu, ísť ďalej, zvestovať Ježiša, tak ako ženy a učeníci z Emauz vo veľkonočný deň!

Práve táto živá spomienka na Ježiša, ktorá nás napĺňa úžasom a ktorú čerpáme najmä z eucharistickej pamiatky, je silou lásky, ktorá nás poháňa ďalej. Je to náš poklad. Bez pamäti teda niet žasnutia. Ak stratíme živú pamäť, hrozí, že viera, zbožnosť a pastoračné aktivity vyblednú, že budú ako keď horí slama, horí rýchlo, ale čoskoro aj zhasne. Keď stratíme pamäť, naša radosť sa vyčerpá. Strácame aj vďačnosť voči Bohu a našim bratom a sestrám, pretože upadáme do pokušenia myslieť si, že všetko závisí od nás. Otec Ruslan nám pripomenul jednu krásnu vec: že byť kňazom je už samo osebe veľa, pretože v kňazskom živote si človek uvedomuje, že to, čo sa deje, nie je naše vlastné dielo, ale Boží dar. A sestra Klára, keď hovorila o svojom povolaní, chcela predovšetkým poďakovať tým, ktorí jej ohlasovali evanjelium. Ďakujeme za tieto svedectvá, ktoré nás pozývajú, aby sme si s vďakou pripomenuli prijaté dedičstvo.

Ak nazrieme do tohto dedičstva, čo vidíme? To, že viera sa neprenáša z generácie na generáciu ako súbor vecí, ktoré treba pochopiť a robiť, ako kód, ktorý je raz a navždy pevne stanovený. Nie, viera sa odovzdávala životom, svedectvom, ktoré vnášalo oheň evanjelia do srdca, do situácií, aby osvetľovalo, očisťovalo a šírilo utešujúce teplo Ježiša, radosť z jeho spásnej lásky, nádej z jeho prísľubu. Spomienkou sa teda učíme, že viera rastie so svedectvom. Zvyšok príde neskôr. Je to výzva pre všetkých a rád by som ju zopakoval všetkým, veriacim laikom, biskupom, kňazom, diakonom, zasväteným mužom a ženám, ktorí rôznym spôsobom pracujú v pastorácii spoločenstiev: nepodliehajme únave pri vydávaní svedectva o podstate spásy, o Ježišovej novosti, o novosti, ktorou je Ježiš! Viera nie je krásna prehliadka vecí z minulosti – to by bolo múzeum –, ale stále prítomná udalosť, stretnutie s Kristom, ktoré sa deje tu a teraz v živote! Preto sa neoznamuje len opakovaním toho, čo bolo vždy, ale odovzdávaním novosti evanjelia. Viera tak zostáva živá a má budúcnosť. Preto rád hovorievam, že vieru treba odovzdávať „v nárečí“.

Tu je teda druhé slovo, budúcnosť. Spomienka na minulosť nás neuzatvára do seba, ale otvára nás prísľubu evanjelia. Ježiš nás ubezpečil, že bude vždy s nami: nie je to teda prísľub adresovaný len vzdialenej budúcnosti, sme pozvaní prijať dnes obnovu, ktorú Zmŕtvychvstalý prináša do života. Napriek našim slabostiam sa neunavuje byť s nami, budovať budúcnosť svojej a našej Cirkvi spolu s nami.

Samozrejme, tvárou v tvár mnohým výzvam viery – najmä tým, ktoré sa týkajú účasti mladších generácií –, ako aj tvárou v tvár životným problémom a námahám, a pri pohľade na naše počty, pri rozľahlosti krajiny, ako je táto, človek sa môže cítiť „malý“ a nedostatočný. A predsa, ak si osvojíme Ježišov pohľad plný nádeje, urobíme prekvapujúci objav: evanjelium hovorí, že byť malým, chudobným v duchu, je blahoslavenstvo, prvé blahoslavenstvo (porov. Mt5,3), pretože malosť nás pokorne odovzdáva do Božej moci a vedie nás k tomu, aby sme nezakladali svoje cirkevné pôsobenie na vlastných schopnostiach. To je milosť! Opakujem: v tom, že sme malá Cirkev, malé stádo, je skrytá milosť. Namiesto toho, aby sme sa chválili svojou silou, počtom, štruktúrami a akoukoľvek inou formou ľudskej dôležitosti, nechávame sa viesť Pánom a pokorne stojíme po boku ľudí. V ničom nie bohatí a vo všetkom chudobní, kráčame v jednoduchosti, blízki sestrám a bratom nášho ľudu, prinášajúc do životných situácií radosť evanjelia. Ako kvas v ceste a ako to najdrobnejšie semienko hodené do zeme (porov. Mt 13,31-33), sme prítomní uprostred šťastných i smutných udalostí spoločnosti, v ktorej žijeme, aby sme jej slúžili zvnútra.

Byť malí nám pripomína, že nie sme sebestační: že potrebujeme Boha, ale potrebujeme aj iných, všetkých ostatných: sestry a bratov iných vierovyznaní, tých, ktorí vyznávajú iné náboženské presvedčenie ako my, všetkých mužov a ženy dobrej vôle. V duchu pokory si uvedomujeme, že len spoločne, v dialógu a vzájomnej akceptácii, môžeme skutočne dosiahnuť niečo dobré pre všetkých. Toto je osobitná úloha Cirkvi v tejto krajine: nebyť skupinou, ktorá sa vťahuje do tých istých starých vecí alebo sa uzatvára do svojej ulity, pretože sa cíti byť malá, ale spoločenstvom otvoreným pre Božiu budúcnosť, zapáleným ohňom Ducha: živým, plným nádeje, otvoreným pre svoju novosť a pre znamenia čias, pohýnaným evanjeliovou logikou semienka, ktoré prináša plody v pokornej a plodnej láske. Takto sa prísľub života a požehnania, ktoré na nás Boh Otec vylieva skrze Ježiša, dostáva nielen k nám, ale napĺňa sa aj pre iných.

A napĺňa sa vždy, keď žijeme bratstvo medzi sebou, keď sa ujmeme chudobných a tých, ktorých život zranil, keď v ľudských a spoločenských vzťahoch svedčíme o spravodlivosti a pravde a hovoríme „nie“ korupcii a klamstvu. Kresťanské spoločenstvá, najmä seminár, by mali byť „školami úprimnosti“: nie rigidným a formálnym prostredím, ale cvičiskami pravdy, otvorenosti a zdieľania. A v našich komunitách – pamätajme na to – sme všetci Pánovými učeníkmi: všetci sme učeníci, všetci sme podstatní, všetci máme rovnakú dôstojnosť. Nielen biskupi, kňazi a zasvätení muži a ženy, ale každý pokrstený človek bol pohrúžený do Kristovho života a v ňom – ako nám pripomína svätý Pavol – je povolaný prijať dedičstvo a dosiahnuť prísľub evanjelia. Preto treba dať priestor laikom: bude vám to na osoh, aby sa komunity nestali strnulými a klerikalizovanými. Synodálna cirkev, ktorá je na ceste k budúcnosti Ducha, je cirkvou participatívnou a spoluzodpovednou. Je to Cirkev, ktorá je schopná vyjsť v ústrety svetu, pretože je vycvičená v spoločenstve.

Zaujala ma jedna vec, ktorá sa opakovala vo všetkých svedectvách: nielen otec Ruslan a sestry, ale aj Kirill, otec rodiny, nám pripomenuli, že v Cirkvi, v kontakte s evanjeliom, sa učíme prejsť od sebectva k bezpodmienečnej láske. Je to výstup zo seba samého, ktorý každý učeník neustále potrebuje: je to potreba živiť dar prijatý v krste, ktorý nás poháňa všade, v našich cirkevných zhromaždeniach, v rodinách, v práci, v spoločnosti, aby sme sa stali mužmi a ženami spoločenstva a pokoja, ktorí rozsievajú dobro všade, kde sa nachádzajú. Otvorenosť, radosť a zdieľanie sú znakmi prvotnej Cirkvi a sú aj znakmi Cirkvi budúcnosti. Snívajme a s Božou milosťou budujme Cirkev, v ktorej bude ešte väčšmi prebývať radosť zo Zmŕtvychvstalého, ktorá odmietne strachy a bedákania, ktorá sa nenechá uviesť do strnulosti dogmatizmami a moralizmami.

Drahí bratia a sestry, vyprosujme si toto všetko cez veľkých svedkov viery v tejto krajine. Chcem osobitne pripomenúť blahoslaveného Bukowinského, kňaza, ktorý sa celý život staral o chorých, núdznych a ľudí na okraji spoločnosti a za svoju vernosť evanjeliu zaplatil väzením a ťažkou prácou. Povedali mi, že aj pred jeho blahorečením boli na jeho hrobe vždy čerstvé kvety a zapálená sviečka. Je to potvrdenie toho, že Boží ľud dokáže rozpoznať, kde je svätosť, kde je pastier zamilovaný do evanjelia. Chcel by som to povedať najmä biskupom a kňazom, a aj bohoslovcom, toto je naše poslanie: nebyť správcami posvätna alebo žandármi, ktorí sa starajú o dodržiavanie náboženských noriem, ale pastiermi blízkymi ľuďom, živými ikonami súcitného Kristovho srdca. Pripomínam aj gréckokatolíckych mučeníkov, biskupa Mons. Budku, kňaza o. Zarizkého a Gertrúdu Detzelovú, u ktorých sa začal proces blahorečenia. Ako nám povedala pani Miroslava: priniesli do sveta Kristovu lásku. Vy ste ich odkazom: buďte prísľubom novej svätosti!

Som vám nablízku a povzbudzujem vás: žite tento odkaz s radosťou a veľkoryso o ňom svedčte, aby tí, ktorých stretnete, vnímali, že aj im je určený prísľub nádeje. Sprevádzam vás modlitbou a teraz sa osobitným spôsobom zverujeme srdcu Presvätej Bohorodičky, ktorú si tu osobitným spôsobom uctievate ako Kráľovnú pokoja. Čítal som o krásnom materinskom znamení, ktoré sa udialo v ťažkých časoch: keď bolo toľko ľudí deportovaných a boli vystavení hladu a mrazu, ona, nežná a starostlivá Matka, počúvala modlitby, ktoré jej adresovali jej deti. V jednej z najchladnejších zím sa sneh rýchlo roztopil a pod ním sa ukázalo jazero s množstvom rýb, ktoré nasýtili to množstvo hladných ľudí. Nech Panna Mária roztopí chlad sŕdc, nech vleje do našich spoločenstiev nové bratské teplo, dá nám novú nádej a nadšenie pre evanjelium! S láskou vám žehnám a ďakujem vám. A prosím vás, aby ste sa za mňa modlili.

(Preklad: Cyril Jančišin / Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

Zdroj: Vatican News, jb
Ilustračné foto: Markéta Zelenková / Člověk a Víra

The post Odkaz pápeža Františka Cirkvi v Kazachstane: Verní dedičstvu a prísľubu evanjelia appeared first on Zasvätený život.