09:00 – Zamyslenia na dnes

Kapucíni vydali už 7 číslo ročenky Studia Capuccinorum Boziniensia. Na obálke je tentoraz reprodukcia olejomaľby františkána a filozofa Jána Duns Scota zo začiatku 17. storočia. Viaceré z textov, ktoré boli zaradené do tohto čísla, sa venujú františkánskemu mysleniu a spiritualite.

Hneď prvá štúdia od Philotheusa Boehnera sa venuje povahe františkánskej filozofie. Text od Marka Zlomislica sa zaoberá príklonom myslenia Jacqua Derridu k františkánskej filozofii a čiastočne aj poézii jezuitu Gerarda Manleyho Hopkinsa. Štúdia Ladislava Tkáčika sa zaoberá apofatickým myslením a motívom anihilácie v renesančnom diele kapucína Benedikta z Canfieldu. Text Marty Janičkovej sa venuje františkánskym motívom v poézii Zuzany Novákové. Marie Vymazalová píše o umeleckej výzdobe pražskej Lorety, ktorú spravujú kapucíni, podľa spisu Lauretanischer Blumen-Garten a Martin Baloga o ornamentálnej výzdobe knižných väzieb špišských kartuziánov.

Do rubriky „fontes“ je zaradený kratší preklad z diela De septem gradibus amoris od flámskeho mystika Jana van Ruysbroecka, ktorý mal veľký vplyv aj na kapucínov. A tiež preklad komentovanej kanonickej vizitácie evanjelického zboru Giraltovce z roku 1826. Z rubriky „varia“ by čitateľov mohol zaujať rozsiahlejší preklad z diela britského kapucínskeho historika Cuthberta Hessa „Kapucíni ako literáti“, v ktorom sa venuje intelektuálom a kapucínskym spisovateľom obdobia protireformácie.

Záujemcovia o ročenku môžu kontaktovať pezinský kláštor, prípadne sa poň zastaviť osobne. Kapucíni ho radi zašlú pri mailovej objednávke aj poštou / minor@kapucin.sk

Ladislav Tkáčik, OFMCap

The post Vyšlo nové číslo ročenky Studia Capuccinorum Boziniensia appeared first on Zasvätený život.

Prečo mnohí spolubratia a spolusestry zanechávajú zasvätený život? Aké ťažkosti či pohnútky ich vedú k takémuto rozhodnutiu? Je to iba ich problém? Aké sú právne kroky v týchto prípadoch? Dokument, ktorý vyšiel vo Vatikáne, sa zaoberá touto pálčivou a naliehavou problematikou.

V posledných desaťročiach sme svedkami odchodov zo zasväteného života nielen na Slovensku, ale aj v mnohých iných častiach sveta. Nedávno to potvrdil aj Svätý Otec František: „Môžeme povedať, že v tejto chvíli je vernosť povolaniu [zasvätených osôb] podrobená skúške. Ide o ‚krvácanie‘, ktoré oslabuje zasvätený život a samotný život Cirkvi. Sme ustarostení odchodmi zo zasväteného života. Je pravda, že niektorí odchádzajú preto, že sú koherentní, keďže po serióznom rozlišovaní uznali, že nikdy povolanie nemali; avšak niektorí časom svojmu povolaniu prestávajú byť verní, často sa to stáva len niekoľko rokov od zloženia doživotnej rehoľnej profesie. Treba si položiť otázku: Čo sa stalo?“[1]

Na túto a vyššie uvedené otázky odpovedá Kongregácia pre zasvätený život a spoločnosti apoštolského života, ktorá koncom apríla 2020 vydala rozsiahly dokument pod názvom Dar vernosti a radosť vytrvalosti. Dokument si kladie za cieľ „vypracovať a predložiť niektoré usmernenia alebo kroky preventívnych opatrení a sprevádzania“ (č. 3), ktoré majú pomôcť, aby všetci zainteresovaní zodpovedne pristupovali k tejto pálčivej a aktuálnej záležitosti.

Mnohí odchádzajú

Čo sa to dnes deje so zasväteným životom najmä v západnom svete? Štatistiky hovoria, že zasvätený život ročne zanechá od dvoch do troch tisíc osôb.

Rozhodnutie opustiť zasvätený život je veľmi delikátnou záležitosťou, a preto potrebujeme pozorne hľadieť a vedieť aj pozorne počúvať. Dokument nástojčivo kladie dôraz na rozlišovanie zainteresovanej zasvätenej osoby, ale aj toho, kto ju sprevádza, i samotnej komunity. „Plánovať a začleniť chvíľu odchodu zo zasväteného života do sprevádzania v povolaní znamená spoločne pracovať na rozlišovaní, ktoré má zmysel predovšetkým v najdelikátnejších a najdôležitejších chvíľach života rešpektujúc odlišnú voľbu spolubrata alebo spolusestry“ (č. 46).

Text dokumentu hovorí, že do zasväteného života sme vstúpili slobodne a slobodne z neho môžeme aj odísť, ale k takejto voľbe treba pristupovať seriózne a koherentne, čo platí pre jednotlivca, ale i pre rehoľný inštitút, pripomínajú nám to naše konštitúcie, ale aj veriaci ľud. Nie je správne nekriticky prijímať „empatický a pochopiteľný súhlas nášho spoločenského kontextu voči zasväteným osobám, ktoré prerušia životné putá, ku ktorým sa neodvolateľne zaviazali“ (č. 57). Na druhej strane, „keď vidíme, že dnes mnohí bratia a sestry, ktorí spočiatku veľkodušne nasledovali Krista, nevytrvali vo svojom povolaní, môžeme sa stať prísnymi sudcami tým, že budeme prstom poukazovať na chyby a krehkosti, ktorým sa nevedelo správnym spôsobom čeliť z osobnej, inštitucionálnej alebo kolektívnej zodpovednosti. Kto odchádza, musí si položiť vážne otázky, prečo zlyhal vo voľbe svojho povolania, a ten, kto zostáva, sa má pýtať, či koherentne zotrváva vo svojom povolaní a či nemal nejaký podiel na príčinách vzdialenia sa a ochladenia vo vytrvalosti toho, kto odišiel“ (č. 99).

Životné voľby a duch doby

Dokument hovorí predovšetkým o dnešnej dobe. Tá je totiž silne poznačená kultúrou fragmentu, provizórnosti, „záväzkov, ktoré nezaväzujú“, čo má dosah aj na zasvätené osoby, u ktorých sa objavujú napríklad rôzne formy neistoty, dezorientácie, neschopnosti vnímať náznaky nepohody, krízy, ťaživých pocitov, citovej nezrelosti, ktorým často podliehajú práve tí najkrehkejší.

O vernosti Boha hovorí celý Starý i Nový zákon. Vernosť Kristovi má svoj základ v krste a svoje „predĺženie“ nachádza vo voľbe zasväteného života. „V ňom spočíva zmysel povolania k zasvätenému životu. Ide totiž o úplnú iniciatívu Otca: od všetkých, ktorých si zvolil, žiada, aby sa mu úplne a výlučne oddali. Skúsenosť tejto nezištnej lásky Boha je tak hlboko intímna a silná, že osoba vníma povinnosť odpovedať na ňu nepodmienenou oddanosťou svojho života vložiac všetko do jeho rúk: prítomnosť i budúcnosť“ (č. 32).

Svedomie a rozlišovanie

Hodnoty zasväteného života a prvky konkrétnej charizmy nie vždy nájdu pozitívnu odozvu v konkrétnom živote. Aj u zasvätených môže vzniknúť kríza viery. Ak ňou človek neprejde pozitívne, môže spôsobiť odchod. Horšie je, ak zasvätená osoba nemá odvahu odísť, ale uspokojí sa s priemerným duchovným životom, čo má neblahý dosah na chápanie komunitného života. Nezriedka sa stáva, že niektoré zasvätené osoby nepriamo preberajú a nasávajú zosvetštené zmýšľanie a správanie. Samota sa často mení na izoláciu, únik z komunity alebo najnovšie na závislosť od sociálnych sietí. Ba nekontrolovateľná veľkodušnosť v poslaní môže vyústiť do aktivizmu a individualizmu.

Preto dokument veľmi nástojí na osobnej formácii, na rozvoji totožnosti „v psycho-sexuálnej rovine alebo v kognitívnej a emotívnej rovine“, no a samozrejme aj v rovine duchovnej a ekleziálnej (č. 12). V zasvätenom živote čoraz viac dozrieva presvedčenie, že je potrebná „opravdivá služba rozlišovania nielen pre tých, ktorí prechádzajú nejakou krízou, ale aj pre tých, ktorí chcú vo vytrvalosti svojho povolania znovu nachádzať zmysel svojej vernosti“ (č. 49).

Okrem rozlišovania kladie dokument dôraz na formáciu osobného svedomia, ktoré je schopné prejsť skúškou, pristupuje k nej zodpovedne a nepodľahne naliehavej improvizácii. Formované svedomie totiž dokáže počúvať vlastné city, hodnotiť ich vo vzťahu k Božím podnetom, spoznať vlastné povolanie, zhodnotiť svoje životné rozhodnutie. Bezodkladné a úplné darovanie sa Bohu tlmí nárok na „neustále potvrdenia o prijatej životnej voľbe a nedovolí, aby sa osoba stala otrokom nevyhnutných obáv, ktoré život prináša“ (č. 52). Iba týmto spôsobom má zmysel vyslovené „navždy“, ktoré, zdá sa, sa vytratilo z reči súčasnej kultúry – ide totiž o neodvolateľnú voľbu.

Bratský život a právo

Dôležitú rolu však zohráva sprevádzajúca osoba, duchovný vodca a predovšetkým komunita: „Ako dôvod viacerých odchodov sa uvádza slabá kvalita bratského života, pre mnohých žité bratstvo alebo sesterstvo bolo a aj naďalej je oporou vytrvalosti. V komunite, ktorá je skutočne bratská, každý sa cíti byť spoluzodpovedným za vernosť druhého, každý prispieva k pokojnej atmosfére v účasti na spoločnom živote, pochopení a vzájomnej pomoci… Takáto rehoľná komunita, ktorá podporuje vernosť svojich členov, nadobúda aj silu byť znamením trvalej Božej vernosti“ (č. 37).

Posledná časť dokumentu obsahuje aj normatívny rámec, ktorým sa regulujú rôzne formy suspenzie – odchodu/návratu do života komunity. Dokument rozoberá aj viaceré formy odlúčenia od rehoľného inštitútu: zákonnú a nezákonnú neprítomnosť; žiadanú a nariadenú exklaustráciu; indult od dočasných alebo doživotných sľubov pre rehoľníkov i klerikov; automatické, povinné, fakultatívne prepustenie a pod. Ide o technickú časť ponúkajúcu viac svetla a právnych riešení tým, čo sa ocitnú v ťažkostiach, ale aj predstaveným, ktorí majú k dispozícii spôsoby a formy, na základe ktorých môžu zosúladiť vlastné procesy riešenia a urobiť rozhodnutia.

Záver dokumentu sa nesie v duchu výzvy „ostať v jeho láske“, ktoré Ježiš opakuje svojim učeníkom v Jánovom evanjeliu (por. Jn 15, 9 – 10). Táto výzva je aktuálna pre všetkých, ktorí aj v dnešnej dobe chcú zodpovedne a dôsledne prežívať svoj zasvätený život.

[1]      Príhovor Svätého Otca účastníkom plenárneho zhromaždenia Kongregácie pre zasvätený život a spoločnosti apoštolského života (27. január 2017).

Štefan Turanský, SDB

Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 02/2020.

The post Dar vernosti a radosť vytrvalosti v povolaní appeared first on Zasvätený život.

Minorita brat Tomáš Mária Vlček pripravil sériu videí s názvom 60 sekúnd o povolaní.

Odpovedá v nich na typické otázky, ktoré sprevádzajú mladých ľudí pri hľadaní životného povolania.

The post 60-sekundovky o povolaní (video) appeared first on Zasvätený život.

Môžeme stretnúť Boha aj v online priestore? Prečo nie je možné vysluhovať sviatosti online? Aké formy pastorácie internetová forma umožňuje?

Odpovede sme hľadali spolu v Žilinskej diecéze s Jozefom Možiešikom, riaditeľom Diecézneho katechetického úradu, Emilom a Annou Kondelovcami, Romanom Sekom, duchovným správcom Rodinkova, sestrou Anežkou Liškovou, CFSF a Ľubomírom Valientom, autorom známych grafických zamyslení na facebookovom profile Saletíni Rozkvet.

Pri nahrávaní tejto relácie vznikol technický problém. Ospravedlňte prosím zníženú kvalitu zvuku.

Predchádzajúce diely a bonusové videá si môžete pozrieť na saleziánskom youtube kanáli.

Zdroj: saleziani.sk

The post Viera do vrecka: Pastorácia online? (video) appeared first on Zasvätený život.

Vysokoškoláci z bratislavského UPeCe sú v kontakte s vysokoškolákmi mesta Bulawayo v Zimbabwe. Práve tam pracuje slovenský verbista P. Kamil Kočan SVD, ktorý práve v rozhovore pre Hlasy prišiel s myšlienkou, že mladí z UPeCe Bratislava by mohli byť sprievodcami vo viere jeho študentom
v Zimbabwe.

Páter Martin Štefanec SVD z UPeCe Bratislava preto oslovil tamojší misijný tím, ktorý túto myšlienku
s radosťou prijal. V súčasnosti mládež pravidelne spolu komunikuje cez aplikáciu WhatsApp, rozprávajú
si svoje príbehy a delia sa aj týmto spôsobom o svoj život. Zároveň sú si oporou vo viere a usilujú sa o plnenie konkrétnych úloh.

Publikované s láskavým dovolením redakcie časopisu Hlasy z domova a misií (1/2022).
Foto: archív Kamila Kočana, SVD

The post Misie s mladými zo Zimbabwe cez
sociálne siete appeared first on Zasvätený život.

Josef Pieper:  O vzdelaní, otvorenosti celku a zneužívaní jazyka

V preklade a s úvodnou esejou Rastislava Nemca

Zbierka štúdií Josefa Piepera (1904 – 1997), filozofa, sociológa a teológa, vybraných zo zväzku kulturologických spisov jeho desaťzväzkového súborného diela, ktoré vyšlo v roku 2007 vo Felix Meiner Verlag. Autor sa v nich zaoberá témami, o kto­rých by sme pre ich aktuálnosť mali premýšľať aj na Sloven­sku: Povahou univerzitného vzdelávania; vzťahom teórie, tra­dície a kultu; skúsenosťami, ktoré sú skryté za inštitúciami; filozofiou ako stredobodom univerzitného života; zneužíva­ním jazyka a korumpovaním slova.

„Dôstojnosť slova spočíva v tom, že sa prostredníctvom neho deje niečo, čo sa nemôže udiať nijako inak…“ (s. 161) — „Otvo­renosť dáva jazyku možnosť, aby skutočnosť pravdivo odzrkad­ľoval, aby ju nechával prehovoriť, keď sa vedie dišputa … Taká dišputa, ktorá sa neuzatvára žiadnemu partnerovi a argumen­tu, lebo symbolizuje život univerzity. Keďže slovo „akademic­ký“ znamená toľko čo „anti-sofistický“, potom termín akade­mický zároveň znamená postaviť sa na obranu proti všetkému, čo narúša a ničí otvorenosť tak vo vzťahu ku skutočnosti, ako aj vo vzťahu ku komunikácii slova.“ (s. 168)

Počet strán: 172 / pevná väzba / Cena: 9,- Eur
ISBN 978-80-89888-21-4
Sadzba a dizajn © Ladislav Tkáčik; www.varstak.sk

Benedikt z Canfieldu: Pravidlo dokonalosti 1 | 2

Preložili a vydali Ladislav Tkáčik, Erika Juríková

Prvý a druhý diel významného renesančného mystického die­la kapucína Benedikta z Canfieldu (1562 – 1611), ktorého tretiu a najrozsiahlejšiu časť sme vydali v roku 2020 vďaka spolupráci s G-Ateliérom v Gelnici. Aj v tomto prípade ide o bilingválne latinsko-slovenské vydanie vychádzajúce z edície, ktorú Bene­dikt autorizoval a v latinčine pripravil k vydaniu pred svojou smrťou v Paríži. Súčasťou tohto zväzku je úvodná esej Ladisla­va Tkáčika k celému dielu a rozsiahlejší poznámkový aparát, ktorý poslúži aj čitateľovi tretieho dielu Pravidla dokonalosti.

„Podobne ako sa dá denné svetlo rozdeliť na viacero stupňov v závislosti od svojho prírastku – pričom však zostáva rovnaké, bez rozdelenia a mnohosti –, podobne aj svetlo božskej vôle môžeme deliť podľa postupnej miery, ktorou obdarúva dušu. V sebe samom je však úplne jednoduché, vylučuje akúkoľvek stupňovitosť či mnohosť. Rovnako ako má slnko pri rannom svitaní inú intenzitu, ako má neskôr, a inú napoludnie, no ide o to isté svetlo.“ (Pravidlo dokonalosti 1 / 2, s. 301)

Počet strán: 336 / pevná väzba / Cena: 15,- Eur
ISBN 978-80-89888-17-7
Sadzba a dizajn © Ladislav Tkáčik; www.varstak.sk

Vydalo vydavateľstvo minor
Kapucíni na Slovensku
Župné námestie 10, 814 99 Bratislava
minor@kapucin.sk
www.varstak.sk/minor

KVRPS informoval Ladislav Tkáčik, OFMCap

The post Vydavateľstvo MINOR ponúka dva nové tituly appeared first on Zasvätený život.

„Ďakujem vám za to, čím ste, za to, čo robíte i za to, ako to robíte“, hovorí pápež František rehoľníčkam a zasväteným ženám, na ktoré sa zameriava krátke video s úmyslom Apoštolátu modlitby na február 2022.

Svätý Otec ich vyzýva k práci s chudobnými a marginalizovanými osobami i s obeťami obchodovania s ľuďmi a povzbudzuje ich ozvať sa, keď sa s nimi zaobchádza nespravodlivo, a to i v samotnej Cirkvi.  

Veriacich pápež v tomto mesiaci vyzýva: „Modlime sa za rehoľníčky a zasvätené ženy s vďakou za ich poslanie a odvahu, aby stále nachádzali nové odpovede na problémy našich čias.“

V krátkom videu, ktoré bolo tentoraz pripravené v spolupráci s Medzinárodnou úniou ženských generálnych predstavených (UISG), Svätý Otec hovorí:

„V tomto mesiaci sa budeme modliť osobitným spôsobom za rehoľníčky, za zasvätené ženy. Čím by bola Cirkev bez rehoľníčok a zasvätených laičiek? Bez nich nemožno pochopiť Cirkev.

Pobádam všetky zasvätené ženy, aby rozlišovali a volili si to, čo sa hodí pre ich misiu tvárou v tvár výzvam sveta, ktoré prežívame. Povzbudzujem ich, aby sa naďalej venovali činorodej práci s chudobnými, s ľuďmi na okraji spoločnosti, so všetkými, čo sú zotročení obchodníkmi s ľuďmi. Prosím ich, aby zvlášť v tomto významne prispeli.

A modlime sa, aby dokázali ukázať krásu Božej lásky a súcitu ako katechétky, teologičky a duchovné sprievodkyne.

Pozývam ich, aby zabojovali, keď sa s nimi v niektorých prípadoch nespravodlivo zaobchádza, a to aj vnútri samotnej Cirkvi; keď sa ich služba, ktorá je tak veľká, redukuje na posluhovanie. A niekedy aj zo strany mužov Cirkvi.

Nech sa nenechajú odradiť. Nech naďalej dávajú spoznať Božiu dobrotu cez apoštolské diela, ktoré konajú. No predovšetkým cez svedectvo zasvätenia.

Modlime sa za rehoľníčky a zasvätené ženy s vďakou za ich poslanie a odvahu, aby aj naďalej nachádzali nové odpovede na výzvy našej doby.

Ďakujem vám za to, čím ste, za to, čo robíte i za to, ako to robíte.“

Pripomeňme, že podľa minuloročných štatistík zverejnených misijnou agentúrou Fides je na svete viac než 630 tisíc rehoľníčok. 

Samotná Medzinárodná únia generálnych predstavených (UISG) združuje viac než 1900 rehoľných kongregácií.

Predsedníčka UISG, rehoľná sestra Jolanta Kafka, v súvislosti so slovami pápeža uviedla: „Ako UISG cítime zodpovednosť odpovedať na slová pápeža Františka, aby sme s odvahou a radosťou pokračovali v našej misii, aby sme svedčili o kráse zasvätenia: totálneho darovania sa pre Nebeské kráľovstvo, podľa Ježišovho príkladu.“

Medzinárodný riaditeľ Apoštolátu modlitby páter Frédéric Fornos SJ sa pri tejto príležitosti podelil so spomienkou na množstvo zasvätených žien, s ktorými študoval, spolupracoval v misiách a apoštolátoch, ako aj na tie, od ktorých prijal formáciu počas svojich teologických, biblických štúdií i v rámci prípravy na službu duchovného sprievodcu:

„Hodnota, ktorú státisíce rehoľníčok a zasvätených žien prinášajú do života a poslania Cirkvi vo svete, je nevyčísliteľná. … Tento mesiac je dobrou príležitosťou pre nás všetkých, aby sme ich lepšie spoznali v ich rozmanitosti a aby sme objavili ich prínos pre misiu Cirkvi a pre výzvy našich čias.“

Pripájame i februárový úmysel slovenských biskupov:

„Aby chorí obetovali svoje utrpenie za kňazské a rehoľné povolania.“

Zdroj: Vatican News, zk
Foto: Markéta Zelenková, Člověk a Víra

The post Pápež vo februári vyzýva k modlitbe za rehoľníčky a zasvätené ženy appeared first on Zasvätený život.

Pri stretnutí so sudcami Rímskej róty pri príležitosti začiatku nového tzv. súdneho roka pápež František zdôraznil v procesoch skúmania platnosti manželstva potrebu dôkladného načúvania. Sudca sa podľa jeho slov musí vyhnúť „legalistickému pelagianizmu“ a „sebareferenčnému vnímaniu zákona“.

Svätý Otec prijal členov tribunálu Rímskej róty na osobitnej audiencii vo štvrtok 27. januára.V mene všetkých sudcov pápeža pozdravil dekan Rímskej róty Mons. Alejandro Arellano Cedillo, ktorý je vo funkcii od marca minulého roka.

Pri tohtoročnom stretnutí so sudcami, ktorí sa zaoberajú manželskými kauzami, čiže preskúmavaním platnosti cirkevne uzavretého manželstva, Svätý Otec pripomenul kontext aktuálneho Roka rodiny Amoris laetitia a tiež kontext synodálneho procesu. Vo svojom príhovore sa zamyslel nad aspektmi synodality v jednotlivých fázach činnosti sudcov Rímskej róty, počnúc od prípravného skúmania situácie až po vynesenie rozsudku. Synodalita si žiada v prvom rade spoločné kráčanie k spoločnému cieľu:

„Prekonaním skresleného pohľadu na manželské prípady, akoby sa týkali len subjektívnych záujmov, je potrebné znovu objaviť, že všetci účastníci procesu sú povolaní prispieť k identickému cieľu, a to osvetliť pravdu o konkrétnom zväzku medzi mužom a ženou a dospieť k záveru, či medzi nimi existuje alebo neexistuje skutočné manželstvo.“

Pápež František v práci sudcov zdôraznil potrebu neustáleho praktizovania postoja načúvania:

„Tak ako v iných oblastiach pastorácie, aj v súdnej činnosti je potrebné podporovať kultúru počúvania, ktorá je predpokladom kultúry stretnutia. Preto sú štandardné odpovede na konkrétne problémy jednotlivých osôb škodlivé. Každý človek so svojou skúsenosťou, často poznačenou bolesťou, predstavuje pre cirkevného sudcu konkrétnu „existenciálnu perifériu“, z ktorej musí vychádzať každá súdna pastoračná činnosť.“

V práci sudcu nesmie chýbať „pastoračné srdce, duch lásky a porozumenia voči osobám, ktoré trpia zlyhaním ich manželského života“, pripomenul Svätý Otec:

„Aby sme si takýto štýl osvojili, je potrebné vyhnúť sa slepej uličke „juridicizmu“ – čo je istá forma legalistického pelagianizmu, a toto nie je katolícke –, čiže [je potrebné vyhnúť sa] sebareferenčnému vnímaniu zákona. Zákon a rozsudok sú vždy v službe pravdy, spravodlivosti a evanjeliovej cnosti lásky.” 

„Výsledkom tejto cesty je rozsudok, ovocie starostlivého rozlišovania, ktoré vedie k autoritatívnemu slovu pravdy o prežitej osobnej skúsenosti, čím sa dajú na svetlo cesty, ktoré sa odtiaľ môžu otvoriť. Rozsudok preto musí byť pre zúčastnené osoby zrozumiteľný: len tak sa stane momentom osobitného významu na ich ľudskej a kresťanskej ceste.“

Stretnutie s Rímskou rótou, ktorej sudcom je aj slovenský dominikán páter Konštanc Miroslav Adam, zakončil pápež František silným povzbudením k modlitbe, ktorá musí sudcu sprevádzať pri každej jeho činnosti, „aby mu Pán bol nablízku, a aj aby poznal Pánovo srdce, ktoré spoznávame v modlitbe“.

Zdroj: Vatican News, jb

The post Pápež prijal sudcov Rímskej róty: Potreba načúvania a pastoračného srdca appeared first on Zasvätený život.

Pri stretávaní sa s mladými ľuďmi si častokrát hovorím, ako títo mladí dobre vidia. Málokto nosí okuliare. A keď spolu rozprávame dlhšie, vyjde najavo, že s tým ich zrakom to nie je až také slávne. Nosia totiž mnohí šošovky.

            Dnes sa spolu pozrieme na Božie slovo 30. nedele v roku B. Opäť je to z evanjelia sv. Marka. A práve v ňom sú dve dôležité slová, ktoré sa často opakujú. Prvé je slovo ísť – vlastne celé evanjelium je cestou Ježiša do Jeruzalema. A druhé slovo je: vidieť, pozerať – evanjelium nám odkrýva dynamiku pozerania sa a videnia a porozumenia tomu, kto je to Ježiš a čo to znamená, že je Mesiáš, Boží Syn. Celé Markovo evanjelium zjavuje dobrú zvesť – Ježiš je Boží Syn, Boh. Súčasne odkrýva i pomalosť ľudí pri prijímaní tejto správy a ťažkosť uveriť v túto skutočnosť. Evanjelium, ktoré od začiatku opisuje ťažkosti chápania, videnia podstaty vecí a vzťahov a veľkosti Boha, ktorý sa stal tak malým. Sú v ňom dve epizódy o uzdravení slepcov, teda o nadobúdaní zraku a dnes sa budeme venovať druhej z nich.

            Najskôr sa však na chvíľu pozrime do prvého čítania. Aj tam sa hovorí o slepom a o kráčaní po ceste.

Toto hovorí Pán: „Plesajte, plní radosti pre Jakuba, jasajte nad prvým z národov; ohlasujte, spievajte a vravte: ‚Zachráň, Pane, svoj ľud, zvyšok Izraela.‘
Hľa, privediem ich späť zo severnej krajiny a z končín zeme ich zhromaždím. Bude medzi nimi slepý i chromý, spolu ťarchavá aj rodička: vráti sa sem veľké spoločenstvo.
Prídu s plačom, dovediem ich v poníženej prosbe a budem ich viesť cez potoky vôd, rovnou cestou, nepotknú sa na nej, lebo ja som Izraelov otec a Efraim je môj prvorodený.“   Jer 31,7-9

            Prorok Jeremiáš nás pozýva dívať sa do budúcnosti optimisticky. Vyzýva k radosti. Aj preto, že pripomína, že Boh si neprišiel zhromaždiť svoj ľud len s tých vyvolených, najlepších, múdrych a zdravých. Nie, povedal, že privedie k sebe aj tých, ktorí ešte nevidia, ktorí sa ešte nenaučili dobre chodiť. A mnohí z nich prídu s plačom, teda s ľútosťou nad svojou minulosťou a možno aj prítomnosťou a predsa ich Boh bude viesť tak, aby sa na ceste nepotkli. Hoci nepôjdu po širokej a pohodlnej ceste, ale po ceste úzkej a krivej.

            Vieme, že Ježiš učil v podobenstvách. A napriek tomu konštatoval, že hovorí aby ľudia hľadeli, hľadeli a nevideli. Mk4. Neraz sme spolu tohto roku preberali tajomstvo neschopnosti vidieť tých, ktorí boli Ježišovi blízko: rodina, príbuzní alebo aj jeho učeníci. Aj im neraz povedal: máte oči a nevidíte? Mk 8,14-21 Najmä to bolo markantné v príbehu po rozmnožení chleba. Potom tu ešte máme bezmenného slepca pri Betsaide. Akoby jeho pomalé získavanie zraku pripomínalo postupné získavanie videnia a porozumenia jeho učeníkov. (Za koho ma pokladáte vy?)

            Poďme si ale spolu vypočuť, druhý príbeh o uzdravení slepca. Slepého žobráka, ktorý ako jediný volá na Ježiša menom a sám má meno. Príbeh Bartimeja z Jericha stojí za pozorné počúvanie.

Keď Ježiš so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom odchádzal z Jericha, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ježiš zastal a povedal: „Zavolajte ho!“ Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“
On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepec mu odpovedal: „Rabboni, aby som videl!“ A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel za ním po ceste.                                                Mk 10,46-52

Počuli sme, že slepého žobráka ani nemal kto priviesť k Ježišovi – na rozdiel od toho pri Betsaide. Bol odkázaný sám na seba a tak keď počul, že ide okolo Ježiš Nazaretský, rozhodol sa iba na základe svojej intuície, že ide okolo niekto, kto ho zachráni. Niekto, kto sa nad ním zmiluje. A rozhodol sa kričať. Ľudia okolo neho mu hrozili aby mlčal. Ale on sa nedal. Kričal ešte väčšmi. Zmiluj sa nado mnou. Boh je nielen milosrdný, on je milosrdenstvo. Boh ako otec ktorý počúva krik svojich detí sa v Ježišovi zastavil. A poslal ľudí aby ho zavolali. Ježišovo volanie aj k nám často prichádza cez druhých. Išli ho teda zavolať a hovoria mu, aby bol dobre mysle, aby sa nebál. A zaznieva to dôležité slovo: Vstaň! (Prebuď sa ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus) Ďalej ma oslovuje to, že slepec odhodil plášť. Jediné čo mal. Žobrácky kabát je ako skriňa v dome. Všeličo sa v ňom skrýva. Je to možno posteľ, na ktorej sa spí, perina, ktorou sa prikrýva. A žobrák sa vzdal jedinej istoty, ktorú ešte mal. Urobil to bez toho, že by ho o to niekto žiadal. Aký je to nepomer voči bohatému mladíkovi, ktorý pribehol za Ježišom. Toho Ježiš žiadal, aby sa vzdal bohatstva, ktoré považoval za svoju istotu, a on to urobiť nevedel a nechcel. A odišiel od Ježiša zarmútený. Keď sa ocitli Ježiš a Bartimej slepý žobrák zoči voči, Ježiš hoci ho počul kričať sa ho znovu opýtal otázku, ktorú predtým položil aj svojim dvom učeníkom: Jánovi a Jakubovi. Je to azda rozhodujúca otázka tohto evanjelia. Jakub a Ján – tí nevedeli, čo chcú. Slepý žobrák to vedel. Aby som videl. Presnejšie, aby som mohol znovu vidieť, aby som videl hore. Pozerať hore, znamená uzrieť Ježišov kríž a na ňom toho, ktorý darúva spásu. Pozerať a kontemplovať Ježišovu tvár sme často vyzývaní aj my všetci.

            Nakoniec si všimnime, že Ježiš neurobil žiadne gesto. Len skonštatoval, že zázrak sa už stal. Povedal: choď, nie viď… tvoja viera ťa zachránila. Áno, bola to viera, ktorá sa nenechala znechutiť ani odradiť či zastrašiť rozličnými vonkajšími vplyvmi. Vedel zanechať to málo, čo mal. Tento človek reprezentuje charakterové vlastnosti, ktoré by mal mať Ježišov učeník: niekto, kto je nezávislý na svojich istotách, niekto, kto má neoblomnú vieru, niekto, kto túži vidieť a znovu získať zrak. Vidieť a porozumieť ako je to s Mesiášom a s jeho – Božím kráľovstvom. Ale ani to nestačí. Ešte je dôležité vidieť a rozumieť, aby som mohol nasledovať. A tak to bolo aj s Bartimejom. Ježiš mu nepovedal: a teraz poď za mnou. Ale choď. Napriek tomu bývalému slepcovi bolo jasné, že ak nechce znovu stratiť schopnosť vidieť, potrebuje ísť za Ježišom. Nasledovať ho, kráčať za ním. A tak teda od Ježiša neodchádza. Táto skúsenosť záchrany mu pomáha rozhodnúť sa pre to, aby sa cesta jeho života vinula v blízkosti Záchrancu. A tak je to aj s nami. Aj my sme slepí. Potrebujeme vidieť. Zbavovať sa závislosti na našich istotách. Budovať sa vo viere a túžiť vidieť lepšie ako doteraz. A nasledovať Ježiša.

         Nech nás povzbudí príbeh jedného slepého maséra, o ktorom hovoril páter Elias Vella. Pracoval pre ľudí, rozprával s nimi, povzbudzoval a modlil sa za nich. Mnohí sa na jeho príhovor uzdravili. Jeden sa ho spýtal: prečo sa nepomodlíš aj za seba, aby ťa Boh uzdravil zo slepoty? On povedal: To ma ešte ani nenapadlo. Stretávam mnoho ľudí, ktorí nevidia zmysel svojho života, majú svoje trápenia o ktorých mi hovoria, stratili robotu, rodinu, zdravie a tak sa im snažím pomáhať. Ja mám prácu, mám rodinu, dobrých priateľov, tak mi ani nezvýšil čas začať sa za svoje uzdravenie modliť. Veď mám toho toľko a ostatní ani to.

            Čo my odpovieme Ježišovi, keď sa nás v nedeľu opýta: Čo chceš aby som ti urobil?

The post Aby som lepšie videl… appeared first on Kňazi.sk.

Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života adresovala list všetkým zasväteným osobám pri príležitosti ich blížiaceho sa sviatku. List k 26. dňu zasväteného života, ktorý Cirkev oslávi 2. februára, na Sviatok obetovania Pána, teda v deň Hromníc, sa venuje téme súvisiacej so synodalitou. Tentoraz rozoberá slovo spoluúčasť – druhý kľúčový výraz témy Synody: „Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, spoluúčasť a misia“.

V liste podpísanom prefektom spomínanej kongregácie kardinálom João Braz de Avizom a jej sekretárom Mons. Josém Rodríguezom Carballom OFM sa pripomína, že v Deň zasväteného života bude pápež František celebrovať svätú omšu v Bazilike sv. Petra za účasti členov rozličných foriem zasväteného života. Okrem rehoľníkov sem patria i mnísi a členovia kontemplatívnych rádov, zasvätené panny (ordo virginum) pustovníci i členovia sekulárnych inštitútov, spoločností apoštolského života i nových foriem zasväteného života.

Kongregácia pozýva všetkých zasvätených živo sa zapojiť do synodálneho procesu Cirkvi, do dynamiky načúvania. V súvislosti s témou spoluúčasti list vyzýva:

„Na tejto cirkevnej ceste si položme otázku, drahí bratia a sestry, aký druh načúvania existuje v našich spoločenstvách: kto sú sestry a bratia, ktorých počúvame, a ešte skôr, prečo ich počúvame? Každý z nás, to opakujeme, je povolaný klásť si túto otázku, pretože sa nemôžeme nazývať spoločenstvom povolania, a už vôbec nie spoločenstvom života, ak na ňom chýba niekoho spoluúčasť.“

„Vydajme sa na túto cestu celej Cirkvi s bohatstvom našich chariziem a našich životov, neskrývajúc naše ťažkosti a zranenia“, vyzýva zasvätených vedenie príslušnej kongregácie a dodáva: „Spoluúčasť sa stáva zodpovednosťou: nemôžeme chýbať (…) v tomto povolaní stať sa synodálnou Cirkvou“.

List zasväteným ďalej dodáva, že synodalita sa začína v našom vnútri, a to osobnou konverziou. Vysvetľuje tiež, že načúvať znamená „vytvárať v našom živote priestor pre druhého, brať vážne to, čo je pre neho dôležité“. Takto opisuje potrebný postoj zasvätených:

„…Postoj byť vnútri procesov, ktoré sa týkajú života komunity a každého človeka, cítiť na našom tele rany a očakávania robiť, čo môžeme, počnúc tým, že všetko vložíme do Božích rúk prostredníctvom modlitby, nevyhýbať sa námahe svedčenia o nádeji, byť ochotní aj stratiť, len aby sme živili túto spoločnú cestu, ktorá sa začína načúvaním, čo znamená vytvárať v našom živote priestor pre druhého, brať vážne to, čo je pre neho dôležité.

Spoluúčasť tak nadobúda štýl spoluzodpovednosti, ktorá sa vzťahuje nielen na organizáciu a fungovanie Cirkvi, ale aj na jej samotnú podstatu, na spoločenstvo a na jej konečný zmysel: misionársky sen dosiahnuť všetkých, starať sa o všetkých, cítiť, že sme všetci bratia a sestry, spoločne v živote a v dejinách, ktoré sú dejinami spásy.“

Zdroj: Vatican News, zk
Foto: Markéta Zelenková, Člověk a Víra

The post Vatikánsky list zasväteným: Vstúpiť do synodálnej dynamiky načúvania appeared first on Zasvätený život.