09:00 – Zamyslenia na dnes

(Matúš Verba) Keby mi Boh pomohol, keby ma uzdravil, keby som niečo dosiahol, určite by som uveril. Nepodobám sa na farizejov, keď žiadam špeciálne znamenia? Oni boli buď slepí, alebo nechceli vidieť. Skús sa dnes pozrieť okolo seba. Koľko Božej dobroty máš okolo seba? Ďakuj za všetky tieto veci.

(Radoslav Záhorský) Dnešná doba má mnoho pomenovaní a jedným z nich je to, že je zvláštna. Zvláštna preto, lebo nik nechce prevziať zodpovednosť na svoje plecia. Badáme to v politike, v práci, v rodine, ba aj v apoštoláte. Byť kvasom v tomto svete je nemoderné. Úlohou nás kresťanov je prekvasiť tento svet láskou, ochotou či vierou, lebo ak to neurobíme my, prídu iní a tí „prekvasia“ tento svet svojou chorou náukou o Bohu, o človeku, ale aj o hodnotách. Nedajme im možnosť a vezmime túto úlohu na seba, lebo iba tak sa staneme skutočnými a zodpovednými kresťanmi.

(Radoslav Záhorský) Nik nemôže povedať, že Božie slovo je dnes neaktuálne. Aj dnes je dosť judášov, ktorí denne zrádzajú Krista pre peniaze, kariéru, iní zas svojou pretvárkou. Aj ničnerobenie alebo ľahostajnosť je veľkou zradou, ktorou sa vzďaľujeme od Krista a hodnôt, ktoré nám dal. Tento proces zrady prichádza pomaly a nebadane. Treba sa neustále pýtať, či sa my nevzďaľujeme od Boha, nezrádzame bratov a…

(Radoslav Záhorský) Ľudia sa zapodievajú poväčšine prvou časťou tejto Ježišovej predpovede. Pretriasa sa téma o konci sveta. Kedy sa to stane? Čo tomu bude prechádzať? Aké budú okolnosti a kto sa zachráni? Nie je však dôležité ani potrebné pre nás kresťanov poznať obdobie či dátum. Podstatné je, aby bol náš život prežitý v plnej zodpovednosti za svoju spásu a v očakávaní Božieho kráľovstva.

(Radoslav Záhorský) Človeka neraz dokáže nadchnúť krása. Krása prírody, stavieb aj krása iného človeka. Ale všetko je pominuteľné. Aj krása. Kristus preto právom napomína učeníkov, že na tejto kráse sa nedá stavať. To, čo ostáva pre večnosť, je krása duše ozdobená Božou milosťou. A tak ako prišli dni, keď bol zborený Jeruzalemský chrám so svojou krásou, tak bude zborená aj pominuteľná krása. Preto hľadajme večnú krásu dobrých skutkov, ktorú nám nik vziať nemôže, a predsa ostáva pre večnosť, ku ktorej sme pozvaní.

(Radoslav Záhorský) Týmito slovami Kristus jednoznačne vyzýva svojich verných, aby o ňom vydávali svedectvo. Svedectvo svetonázorové, hodnotové, a keď to bude nutné, aj mučenícke. Ním preukážu veriaci vnútornú aj vonkajšiu vernosť Kristovi a jeho Cirkvi. Tých, ktorí to dokážu, ubezpečuje, že sa zachránia pre večný život. Ako sa to darí mne? Vidno z môjho života, zo skutkov, zo správania, že som veriaci? Zistia to ľudia z môjho okolia aj bez toho, aby som o tom musel rozprávať? Žijem svoju vieru?

(Radoslav Záhorský) Aj keď tu saduceji prichádzajú s jasným cieľom zosmiešniť Ježiša, tak pre nich, ako aj pre mňa, je to znova moment, keď sa môžem uistiť o Božej starostlivosti o človeka. Kristus im nevyčíta ich neznalosť, ale uisťuje ich v jednej dôležitej veci. Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. A ako sa modlíme: „Ja nezomriem, budem žiť a vyrozprávam skutky Pánove“ (Ž 118, 17), tak sme aj my pozvaní k večnému životu a k tomu, aby sme chválili Pána navždy. Len mi, Pane, daj silu a rozum na to, aby som premáhal nástrahy života a prišiel k tebe.

(Radoslav Záhorský) Dnes sa ľudia zaujímajú o mnohé veci. Ako byť in, čo dnes letí, kde sa dá dobre a výhodne nakúpiť, akú školu či zamestnanie si vybrať, aby to malo perspektívu do ďalšieho života. Dnes sa málokto pýta na večný život a podmienky na jeho dosiahnutie. Mladík síce prichádza za Ježišom s otázkou, ako dosiahnuť večný život, ale zároveň sa bojí urobiť prvý krok potrebný na jeho dosiahnutie. Tak radšej ostáva vo svojej komfortnej zóne, hoci aj sklamaný. A Boh nechce mať okolo seba sklamaných a znechutených kresťanov, ale ľudí, ktorí sa budú chcieť presvedčiť o jeho láskavej starostlivosti. Preto aj nám dnes hovorí, aby sme zanechali svoje istoty a presvedčili sa o Božej láske.

Mladík z evanjelia nenašiel odvahu dôverovať Ježišovi. Ako sa rozhodnem ja? Ostanem vo svojom neistom komforte vlastnej ilúzie dokonalého života alebo prijmem isté dobrodružstvo s Kristom, aby som dosiahol večný život? Rozhodnutie je len na nás. Tak nech nezostaneme sklamaní, lebo u Boha je všetko možné.

(Radoslav Záhorský) Dá sa na urgente predpokladať príchod nejakého pacienta? Nie. Dá sa predpokladať príchod nášho Pána? Tiež nie. A prečo tak veľa kresťanov neberie tieto slová vážne? Žijeme v dobe, ktorá nás chce uspať slovami, že na všetko je čas. Zvlášť na pokánie. Veď keď budem starý, tak potom… Boh sa však neriadi naším časom, preto nás vyzýva, aby sme boli pripravení na jeho príchod. Ktorýsi svätý raz povedal: „Smrť je istá, len hodina nie.“ Buďme aj my stále pripravení, aby sme raz nezostali zaskočení.

(Radoslav Záhorský) Ako keby sme si už zvykli na to, že po každej Ježišovej výčitke prichádza ostrá reakcia zo strany farizejov: „Smieme platiť cisárovi daň či nie?“ A milostivý Kristus aj túto zlomyseľnosť zákonníkov využíva na dobro, keď hovorí, že nech aj Bohu dávajú to, čo je Božie. Každý vie podpichnúť toho, kto nekoná presne podľa jeho predstáv. Vie však byť takisto milujúcim a odpúšťajúcim? Zvykol som si aj ja na spôsoby tohto sveta a zabudol na to, kým som? Pane, pomôž mi nezabúdať, že som Božím, a svoj život obetovať pre teba.