09:00 – Zamyslenia na dnes

Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi pozýva najbližší pôst prežiť v modlitbe za seminaristov a duchovné povolania.

„Prihláste sa na odber pôstneho kalendára, vďaka ktorému dostanete každý deň počas celého pôstu duchovnú obživu priamo na váš e-mail. Každý deň vám príde osobný príbeh jedného seminaristu. Môžete tak byť svedkami 40-tich skutočných odpovedí na Božie volanie z celého sveta a podporiť ich svojou modlitbou. V priebehu pôstu vám tiež zašleme tematickú krížovú cestu,“ uvádza Miroslav Dzurech, ktorý vedie Pápežskú nadáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi na Slovensku.

„Seminaristi potrebujú kvalitnú formáciu, veľa sily, skutočnej slobody a túžby po živom Bohu. Spojme sa preto duchovne s Cirkvou na celom svete, ktorá prostredníctvom nadácie ACN bude v tomto pôstnom období špeciálne podopierať budúcich kňazov. Ich úloha v našom svete je čoraz náročnejšia, no Boží hlas im znie jasne: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk 16,15) Ďakujem vám za to, že vám nie sú ľahostajní naši bratia a sestry na celom svete, pretože mnohí pre svoju vieru trpia,“ píše Miroslav Dzurech.

Viac informácií je možné nájsť TU.

TK KBS, acn
Foto: Bernard Ondřej Mléčka, OFM

The post ACN pozýva v pôste modliť sa za seminaristov a duchovné povolania appeared first on Zasvätený život.

Na oficiálnom webe Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku (KVRPS) v týchto dňoch publikujeme správy, svedectvá, výzvy na pomoc Ukrajine, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkajú nás, zasvätených.

A budeme v tom pokračovať. https://kvrps.sk/pomoc-ukrajine/

The post Na webe kvrps.sk pribúdajú texty na pomoc Ukrajine appeared first on Zasvätený život.

V súvislosti s ruským útokom na Ukrajinu organizujú jezuiti z Chmelnického, mesta vzdialeného viac ako 300 kilometrov západne od Kyjeva, pomoc pre utečencov, ktorí prichádzajú z najnebezpečnejších častí krajiny. Niekoľko desiatok ľudí tu môže nájsť dočasné útočisko.

Kňaz Bartłomiej Przepeluk, zodpovedný za toto miesto, zostal v Chmielnickom na znak solidarity s Ukrajincami. „Ktokoľvek v núdzi môže pred tým, ako bude pokračovať v ceste, zostať u nás, odpočívať alebo prenocovať, dostať teplé jedlo a porozprávať sa. Naše dvere sú otvorené pre každého,“ ubezpečuje jezuita, ktorý pôsobí vo Farnosti sv. Anny.

„Naše mesto je na relatívne bezpečnom mieste, je tu – zatiaľ – ticho, aj keď cítime napätie a máme obavy, čo sa môže stať. Chmielnicki sa nachádza na križovatke dôležitých ciest, prechádza tadiaľ množstvo ľudí a keďže je zavedený zákaz vychádzania, ľudia sa musia niekde na noc zastaviť. Sme v neustálom kontakte s vojenským kaplánom, ktorý je zodpovedný za rozdeľovanie ubytovania, ale reagujeme aj na priame telefonáty od ľudí,“ – povedal v rozhovore pre Vatikánske rádio Bartłomiej Przepeluk. „Naši hostia si môžu ľahnúť na postele s čistou bielizňou, majú možnosť osprchovať sa, niečo zjesť, vypiť kávu alebo čaj a majú možnosť sa porozprávať. Sú tam naši otcovia a rehoľné sestry. Všetci pomáhame, ako vieme, aj prostredníctvom rozhovoru, trpezlivého počúvania toho, čo chcú ľudia zdieľať. Často sú zranení, vystrašení z celej situácie a náš dom je miesto, kde môžu chvíľu zostať. Táto iniciatíva funguje vďaka štedrosti farníkov a pastorácii mládeže pôsobiacej na fare. Mladí sú dobrovoľníci, menia sa a vďaka tomu 24 hodín denne pracujú, prijímajú ľudí, pripravujú im izby, perú a upratujú. Vďaka nim bola naša služba otvorená tak rýchlo.“

TK KBS, RV pl
Ilustračné foto: Ukraine flag photo created by www.slon.pics – www.freepik.com

The post Jezuiti na Ukrajine pomáhajú utečencom vo vnútrozemí appeared first on Zasvätený život.

Audio kázeň 

AI   Aj keď sa tohto roku do Európskych dejín čiernou farbou zapísal 24. február, pre nás je už 74 rokov čierny aj 25., tzv. Víťazný február. Moc v krajine vtedy prevzala Komunistická strana. Aj keď navonok tvorila zdanie demokracie – boli voľby i klasická trojnožka, teda rozloženie moci medzi parlament, vládu a súdnictvo, všetky dôležité pozície postupne obsadili komunisti. A tí robili ako rozhodol Ústredný výbor. Aby to bolo právne v poriadku, do ústavy štátu si dali poistku, 4. článok hovoriaci o vedúcej úlohe Komunistickej strany.

Podobné zneužitie moci sme už poznali – Vodcovský systém v Nemecku, Taliansku a od roku 1942 i na Slovensku.

Moc sa však zneužíva i v súčasnosti. Vo svete i u nás doma. Pokušenie moci je totiž najsilnejšie pokušenie a mnohí mu podľahnú.

KE   O moci, o jej troch pilieroch, hovorí aj Ježiš v evanjeliu, ktoré dnes čítame. Pričom mu veľmi záleží, aby táto moc nebola zneužitá.

DI    Almužna, modlitba a pôst tvoria klasickú náboženskú trojnožku. Pomocou nej získavame moc v prvom rade nad sebou samým. Nad svojimi vášňami a hlavne nad svojim sebectvom. Ich praktizovaním smerujeme k tomu, aby v našom živote bola na prvom mieste láska k Bohu a blížnemu. Ježiš ich preto v úvode nazýva „dobrými skutkami“. Pozrime sa na ne bližšie:

• Delenie sa, obdarúvanie, pomoc blížnemu – almužna, nám pomáha otáčať svoje srdce od seba k druhým, pestovať lásku k blížnemu.
• Komunikácia s Bohom – modlitba nám pomáha otvárať si pred ním srdce, hovoriť o svojom živote, radostiach i bolestiach, pochybnostiach atď. Je aj o počúvaní Jeho slova a teda o približovaní svojho pohľadu na svet a život Jeho pohľadu. A zblíženie sa s Ním, to je láska k Bohu.
• Zriekanie sa jedla, pitia, alebo čohokoľvek iného – pôst, nám pomáha pestovať svoju vôľu, svoju slobodu a nezávislosť od materiálnych vecí, svoju duchovnosť. A teda disponibilitu k láske k Bohu a blížnemu.

Okrem získania moci nad sebou nám teda tieto skutočnosti pomáhajú rásť v nábožnosti, plnení Božej vôle, v svojej blízkosti k Nemu. A keď sme niekomu bližší, skôr môžeme od neho niečo dosiahnuť. Príklady svätcov nás učia, že niekedy doslova akoby Boh počúvol, čo od neho žiadajú. Almužna, modlitba a pôst nám takto v určitom slova zmysle pomôžu získať moc nielen nad sebou, ale nad samým Bohom, nad jeho Srdcom.

A Boh nám ju v tomto prípade dá, teda vypočuje naše prosby, lebo ak sa k nemu čisto, úprimne a nezištne približujeme, nemôžeme chcieť nič zlé. Nemôžeme túto moc zneužiť.

PAR   Zneužitie však možné je. Ježiš to vie a preto naň upozorňuje! Ukazuje nám že problém, ako aj pri iných zlyhaniach, hriechoch, začína v nás, v našom vnútri, v zlých motívoch:

• Keď „dobré skutky“ nerobíme s dobrým srdcom.
• Keď nám nejde o naplnenie ich podstaty, načo tu sú.
• Keď nám nejde o zlepšenie svojho obrazu pred Bohom, ale pred ľuďmi.

A tí sa dajú nachytať, oklamať. Môžeme dosiahnuť, že si o nás myslia to najlepšie, akí sme štedrí, nábožní a asketickí, či skromní. Ale Boha, ktorý vidí v skrytosti, neoklameme!

Avšak je tu možné aj iné oklamanie – seba samých. Že si to o sebe skutočne začneme myslieť, akí sme štedrí, nábožní a asketickí, proste „super“. Tento sebaklam je nielen možný, ale aj častý. Lebo vo vytváraní pozitívneho obrazu o sebe, v ospravedlňovaní vlastných chýb a zlyhaní sme majstri. Pričom toto druhé oklamanie je hroznou pascou, lebo nám bráni v zmene vecí. Ak totiž ani pri spytovaní svedomia nevnímam svoj skutočný stav, nemám sa nielen z čoho spovedať, ale ani prečo meniť.

MY   Po texte o almužne, modlitbe a pôste nasleduje v Ježišovej Horskej reči text o pravých pokladoch: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia… V nebi si zhromažďujte poklady… Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“

A o naše srdce, o naše základné životné postoje dnes ide. Sme na začiatku pôstu, doby pokánia. Je na mieste uvedomiť si, kde naše srdce je a povedať si, kde chceme, aby bolo. A potom v tomto smere kráčať, nielen napredovať, ale hlavne stúpať hore. Almužna, modlitba i pôst nám na tejto ceste môžu pomôcť. Ak ich správne pochopíme a uchopíme, uvedieme do svojho života.

Toto evanjelium dnes nečítame náhodou. Je tu preto, aby sme si uvedomili základné poslanie obdobia Veľkého pôstu: je to čas pre cestu – pre nové, rozhodné, smelé a priame kráčanie k Bohu. Čas pre tiché a úprimné osobné obrátenie. Ak ho správne využijeme, staneme sa jednak bližšími Bohu a jednak dedičmi zeme, ako to Ježiš povedal v treťom blahoslavenstve.

ADE   Začal som dvomi čiernymi dátumami. Samozrejme, že ich poznáme viac. No najčernejší je 14. nisan roku 30, keď uprostred dňa nastala tma z hrôzy nad ukrižovaním Božieho Syna. O tri dni, vo Veľkonočné ráno však ožiaril svet svojim víťazstvom nad hriechom a smrťou.

Uvažovanie o týchto skutočnostiach nás čaká o 40 dní. Kiežby to bolo v čase, keď Ukrajina bude bližšie k mieru a my osobne bližšie k Bohu. Amen.

The post Zneužitie moci appeared first on Kňazi.sk.

Každá jar prináša novú nádej, teplo a slnko. Vo vnútri pociťujeme radosť a povznesenosť, tešíme sa z prvej zelene aj zo spevu vtákov. Toto všetko cítime v srdci ako dar nášho Stvoriteľa. Pri pohľade na novú zelenú nádheru by sme mali pamätať na jarné kúry na očisteniu organizmu, ktoré organizmus po zime určite potrebuje. K užitočným rastlinám určite patria medvedí cesnak, púpava, žihľava, repík a šalvia.

Medvedí cesnak

Má dobré účinky na žalúdok a črevá. Je výborným prečisťovadlom. Je známy svojou detoxikačnou schopnosťou, preto ho treba konzumovať vo všetkých formách počas apríla, aby jarná prečisťovacia kúra mala primerané účinky. Táto bylinka môže pomôcť aj pri najrôznejších žalúdočných  problémoch, akými sú napríklad zápcha, plynatosť alebo chronické hnačky. Ak máte problém s vysokým krvným tlakom, skúste zaradiť medvedí cesnak do jarného jedálnička. To isté platí aj o bolestivých kŕčových žilách. Medvedí cesnak sa tiež využíva pri liečbe ochorení horných dýchacích ciest a výborne posilní imunitu v jarnom období. Silná korenistá chuť cesnaku pomôže vypudiť z tela aj škrkavky a hlísty.

Žihľava dvojdomá

Je celá liečivá: od koreňa až po kvety. Už v staroveku si ju veľmi vážili. Dá sa povedať, že je to naša najlepšia liečivá rastlina na prečistenie krvi a na krvotvorbu. Dobre tiež vplýva na slinivku brušnú, preto sa žihľavou znižuje aj obsah cukru v krvi. Lieči choroby a zápaly močových ciest a chorobné zadržiavanie moču. Od určitého veku sa v našom tele znižuje obsah železa. V dôsledku toho sa objavujú stavy únavy a vyčerpanosti, človek sa cíti malátny a málo výkonný. V týchto prípadoch je možné používať čerstvú žihľavu práve pre jej obsah železa. Obsahuje chlorofyl, ktorý pôsobí povzbudivo na metabolizmus, ďalej vitamín C – prekvapivo je ho v žihľave dokonca viac ako v citrónoch – a tiež vápnik. Kyselina kremičitá zvyšuje elastickosť ciev. Okrem toho obsahuje rôzne vitamíny a minerály ako sodík, fosfor, draslík, horčík, kremík, železo a iné. Odporúča sa pri sezónnych alergiách, bronchitídach, burzitídach, zápale hrtanu, nádche, reumatizme a iných zápalových stavoch.

Púpava lekárska

Rastie ako burina na trávnikoch a len málo ľudí vie, aké vynikajúce liečivé účinky má. Predovšetkým je to výborný účinok na pečeň prejavujúci sa pri regenerácii alebo pri chronickom zápale. Pomáha aj pri cukrovke. Mali by sme teda využiť čas kvitnutia rastliny a denne zjesť až desať jej stebiel. Okrem toho pomáha aj pri iných chorobách: odstraňuje svrbenie kože, lišaje a vyrážky, vylepšuje žalúdočné šťavy a prečisťuje žalúdok od usadených látok. Použiť možno aj jej koreň, ktorý má na jeseň najviac obsahových látok. Treba však pamätať na to, že ak chceme piť čaj z koreňa púpavy, musíme ho povariť, aby sa z neho obsahové látky dostali von.

Repík lekársky

Táto liečivá rastlina je veľmi stará; poznali ju už starí Egypťania. Repík má veľké liečivé účinky pri zápaloch v krku, v ústach a v hrtane. Mali by sme na túto rastlinu pamätať pri angíne alebo pri zápaloch sliznice v ústnej dutine. Ľudia, ktorí veľa spievajú (aj profesionálne), by mali denne preventívne kloktať repíkom. Repík patrí medzi naše najlepšie liečivé rastliny, a to pre veľký obsah liečivých látok. Dr. Schlerbaum hovorí: „Šálka tohto čaju trikrát denne lieči srdce, žalúdok i črevá a pri dlhšom užívaní aj choroby obličiek a mechúra.“ Okrem iných látok obsahuje kyselinu kremičitú, ktorá podporuje hojivé procesy v tele. Preto treba repík poriadne posekať, aby sa kremík vylúhoval aj z tvrdých stoniek. Obsahuje tiež triesloviny a silice, ktoré podporujú trávenie.

Šalvia lekárska

Rastlina sa využíva nielen ako liečivá bylina, ale aj ako korenina. Použiť sa dá vnútorne aj navonok. Obsahuje fytoestrogény, ktoré pôsobia v ľudskom tele ako náhrada hormónov a sú pozitívne pre ženy aj pre mužov. Vzhľadom na svoje antibakteriálne účinky sa využíva pri vnútorných aj vonkajších zápaloch a poraneniach, ale má pozitívne účinky aj na trávenie, nervovú sústavu a krvný obeh. Ďalšou súčasťou šalvie sú flavonoidy, látky zodpovedné za protizápalový účinok a zlepšenie fungovania imunitného systému. Pre jej antibakteriálny účinok je vhodná ako ochrana pred vírusmi a má aj fungicídne účinky. Šalvia je pomerne bohatá na rôzne druhy vitamínov, minerálov a stopových prvkov. Z vitamínov obsahuje napríklad vitamíny A, B, C, E, K, z minerálov napríklad draslík, vápnik, meď, železo, horčík či kyselinu listovú. Oddávna sa rastlina používala pri nadmernom potení napríklad v období dospievania, u žien v období prechodu aj u tých, ktorí majú problémy s potením v dôsledku hormonálnych problémov.

Tatiana Berecká

Foto: Niklas Hamann / Unsplash

Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 02/2020.

The post Z Božej lekárne: Jarná lúka a jej liečivá sila appeared first on Zasvätený život.

Milí bratia a sestry,
v tomto (ešte stále) špecifickom čase pandémie v dôvere, že situácia sa postupne stabilizuje, vás pozývame zúčastniť sa na Národnom stretnutí mládeže T22 v Trenčíne, a to v dňoch 28. – 31. júla 2022. Táto udalosť je významná pre Cirkev na Slovensku, zvlášť pre mladých, a teda aj pre nás – zasvätených. Túžime kráčať s mladými a byť tu pre nich, lebo sú cenným zdrojom pre samotnú Cirkev, ako aj pre spoločnosť.

V rámci Národného stretnutia mládeže sa uskutoční tiež nám už dobre známe EXPO POVOLANÍ. Sme presvedčení, že Duch Svätý účinkuje v srdciach mladých a pozýva ich, aby odpovedali na jeho plán lásky. Preto chceme byť tam spolu s nimi, aby sme sa vzájomne delili o bohatstvo života s Pánom. „Sme povolaní, aby sme zakúšali a ukazovali, že Boh je schopný naplniť naše srdce a urobiť nás šťastnými bez toho, aby sme museli svoje šťastie hľadať inde, že opravdivé bratstvo prežívané v našich komunitách živí našu radosť, že naše oddanie sa službe nám umožňuje ľudsky sa realizovať a dáva plnosť nášmu šťastiu…“ (z Apoštolského listu pápeža Františka pri príležitosti Roka zasväteného života).

Týmito slovami sme teda aj my pozvaní vyjsť a „rozprávať“ cez osobné stretnutia, konkrétne svedectvo života o kráse prežívania evanjelia a nasledovania Krista. Duchovná príprava nesie názov Výšiny. Vďaka, že sa do jej tvorby zapojili aj viacerí rehoľníci. V rámci nej je pripravených 7 katechéz symbolizujúcich 7 biblických vrchov, ktorými sú mladí pozvaní prechádzať. Zapojme sa už teraz do tejto prípravy, ktorá každý mesiac ponúka nové kvalitné podnety – katechézy, adorácie, zamyslenia… všetko na https://narodnestretnutiemladeze.sk/vysiny/. Myšlienka názvu duchovnej prípravy úzko súvisí s ústrednou témou SDM v Lisabone 2023: „Mária sa vydala na cestu a ponáhľala sa.“ (Lk 1, 39) Aj EXPO POVOLANÍ (sobota 30. 7. 2022 v čase od 15.00 do 18.00) pozýva odvážne kráčať či vykročiť. Je to výzva smerujúca aj k nám – zasväteným, aby sme mladým ponúkli svoje svedectvo kráčania s Pánom. Ako naša rehoľa/komunita/spoločenstvo kráča s Pánom po ceste povolania? Ako môžeme mladým pomôcť objaviť v ich srdci to pozvanie, aby kráčali za Ním? Akým spôsobom im môžeme pomôcť odvážne vykročiť za hlasom, ktorý ich volá bližšie k sebe?

Milí bratia a sestry, príďme teda do Trenčína a podeľme sa o to najvzácnejšie, čo sme dostali a čo máme. Nenechajme naše „poklady ukryté v poli“, ale odvážne ich darujme. Opätovne ukážme, že stretnutie s Ním je nákazlivé, plodí život a prebúdza radosť, že je to On, ktorý nám dáva iskru a chuť do života. A využime tento čas milosti stretnutia sa s mladými aj na hlbšie vzájomne poznanie sa, pochopenie reality dnešných mladých, počúvajme ich, aby sme dokázali stále viac vnímať ich potreby, pozerať sa na nich Božím pohľadom, aby sme verili v ich sny, v ich potenciál, ktorý je taký veľký a vzácny. Aj oni nás môžu učiť byť viac odvážni!

Už teraz odovzdávajme prípravu, ako aj samotné podujatie príhovoru bl. Zdenky Schelingovej, ktorej liturgickú spomienku budeme sláviť počas NSM, a tiež príhovoru bl. Titusa Zemana, mučeníka za duchovné povolania, nech ten, ktorý „mnohým mladým pomohol naplniť svoje duchovné povolanie a pritom sa neváhal obetovať za ich záchranu, vyprosí Cirkvi nové povolania do zasväteného spôsobu života a nám všetkým ochotu podporovať ich na tejto ceste nasledovania Krista“.

Tešíme sa na stretnutie v Trenčíne!

P. Juraj Ďurnek, SchP, predseda Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku
dp. Matúš Reiner hlavný zodpovedný za Národné stretnutie mládeže T22

Pokyny k prihlasovaniu a k príprave na EXPO boli zaslané do reholí.
Ak ste zasvätení a máte otázky k prihlasovaniu, kontaktujte sestru Janu Kurkinovú, FMA.
Ohľadom prípravy EXPO povolaní sestru Julianu Salašovú, OSF)

-kvrps-

The post Zasvätených do Trenčína pozýva predseda KVRPS aj kňaz zodpovedný za Národné stretnutie mládeže T22 appeared first on Zasvätený život.

Konfederácia politických väzňov Slovenska, Saleziáni Don Bosca a Občianske združenie Don Titus si 22. februára 2022 pripomenuli 70. výročie súdneho procesu Titus Zeman a spol. rekonštrukciou tohto procesu v autentických priestoroch Justičného paláca v Bratislave.

Na tomto mieste odzneli autentické reči predsedu senátu, prokurátora a vybraných obžalovaných. Na úvod všetkých v priestoroch Justičného paláca privítal miestny väzenský kaplán kpt. Andrej Streicher a ako moderátor programom sprevádzal kňaz – salezián don Jozef Luscoň. Výpovede obžalovaných čítali ich príbuzní a duchovní príbuzní Michal Radošinský (texty Titusa Zemana), Ján Somolányi (text Viliama Mitošinku), Peter Sandtner (text Štefana Sandtnera) a Július Brichta (text Jána Brichtu). Rozsudok sudcu Pavla Korbulyho predniesol Igor Chovan a obžalobu prokurátora Michala Krajča zase Michal Halenár, obaja synovia politických väzňov. Program ukončil modlitbou väzenský kaplán A. Streicher.

V súdnom procese Titus Zeman a spol., ktorý sa konal v dňoch 20. – 22. 2. 1952, boli Štátnym súdom v Bratislave odsúdení:

• Titus Zeman (25 rokov)
• František Buzek (18 rokov)
• Ferdinand Totka (22 rokov)
• Justín Beňuška (12 rokov)
• Viliam Mitošinka (20 rokov)
• Emil Šafár (14 rokov)
• Leonard Tikl (15 rokov)
• Anton Semeš (14 rokov)
• Štefan Sandtner (15 rokov)
• Jozef Paulík (14 rokov)
• Andrej Dermek (14 rokov)
• Ján Brichta (15 rokov)
• Anton Srholec (12 rokov)
• František Minarových (14 rokov)
• Jozef Bazala (12 rokov)
• Pavol Pobiecky (13 rokov)
• Ladislav Burián (2 roky)
• Margita Luptáková (12 rokov)
• Augustín Hercog (14 rokov)
• Anton Kyselý (12 rokov).
• Deň pred súdom utiekol zo štátnej nemocnice Štefan Koštial, ktorý bol neskôr súdený samostatne.

Na tento súdny proces nadväzovali ďalšie súdne procesy, v ktorých boli súdení ľudia, ktorí nejakým spôsobom pomohli odsúdeným v súdnom procese Titus Zeman a spol. Išlo o procesy: Alfonz Paulen a spol., Kristína Ševčíková a spol., Cecília Schelingová a spol., Viliam Vagač a spol.

Odkaz na fotografie z nahrávania (autor Martin Petrík)

Peter Sandtner, Konfederácia politických väzňov Slovenska

The post Ubehlo už 70 rokov od procesu s bl. Titusom Zemanom a spol. appeared first on Zasvätený život.

Na YouTube kanáli Bezhraničná láska pribudlo video s rozhovorom so sestrou saleziánkou Lamiyou Jalilovou, ktoré v relácii s tým istým názvom odznelo na Rádiu Mária.

Poznáme ju ako energickú, charizmatickú, odvážnu a zábavnú osobu. Moderátor Patrik Liška sa s ňou rozprával o jej živote, odvahe vstúpiť do nového, nepoznaného (rehoľného) života, o tom či bola zaľúbená, či sa rehoľná sestra môže maľovať, ale aj o mladých a o tom, čo prežívajú.

Obsah:
00:00 úvod
00:45 povolanie
03:08 roky formácie
04:16 reakcia rodiny
06:59 predstavy o živote z detstva
07:33 zaľúbená?
08:26 vzdať sa manželstva
08:59 je rehoľa pre dievčatá neúspešné vo vzťahu?
10:02 dievčatá v nezmyselných vzťahoch
11:24 vnímanie popularity
13:00 nápad točiť videá
14:51 vzor medzi zasvätenými na sociálnych sieťach
15:40 inšpirácia – čo natáčať
17:28 koľko trvá natočiť jedno video
18:22 vysporiadanie sa s kritikou
20:21 otázky, čo najviac prekvapujú
21:57 ciele do budúcnosti
23:14 dnešní mladí ľudia
24:21 negatíva dnešných mladých
25:47 prečo saleziánky
29:03 ako dlho platia rehoľné sľuby
30:14 bežný deň saleziánky
32:39 ciele a sny v rehoľnom živote
33:07 obľúbení svätí
35:39 vzťah k Panne Márii
40:16 obľúbené spôsoby modlitby
41:58 vzťah k chválam
43:49 môže sa rehoľná sestra maľovať?
46:01 môže rehoľná sestra nosiť nohavice?
45:54 čo kláštor dal a čo vzal
48:15 Lamiyn odkaz na záver

Publikované s dovolením redakcie Bezhraničná láska.

The post Odovzdaj svoj život Bohu a ži ho naplno! – sestra Lamiya (video) appeared first on Zasvätený život.

Ako riešiť zle adaptované popieranie

Žena, ktorá sedela predo mnou, hrbiac sa vo svojom kresle a podopierajúc si rukou bradu, aby jej nepadala hlava, vyzerala tak na 70. Vedela som však od niektorých jej spolusestier, s ktorými som sa rozprávala, že bola o dve desaťročia mladšia. Prišla som za ňou na konzultáciu na žiadosť sestier jej komunity, ktoré boli vážne znepokojené nielen tým, ako chátrala, čo mohli denno-denne pozorovať, ale zvlášť tým, čo opísali ako jej „ustavičné odmietanie uznať, že niečo nie je v poriadku“.

Sestra, ktorá mi telefonovala a prosila ma, aby som prišla, opísala svoju spolusestru ako osobu, ktorá už roky dokázala žiť s nevyliečiteľnou chorobou a „pomerne dobre sa dokázala vysporiadať s obmedzeniami, ktoré jej choroba prinášala“. Poznamenala, že posledný rok sú spolusestry žijúce s ňou v komunite „veľmi ustarostené“ z toho, čo opísala ako stále sa zhoršujúce symptómy prinášajúce viac a viac skutočných obmedzení v tom, čo sestra ešte môže urobiť, pričom však stále opakuje a tvrdí, že sa má „tak dobre ako nikdy“. Keď sa jej niekto opýta, ako sa má, ako je to s jej zdravím, vždy len odvrkne: „Mám sa dobre! Dobre! Dobre! A Vy sa máte ako?“

Počas rozhovoru so sestrou, ktorá mi telefonovala, som v jej hlase postrehla rad emócií počnúc starostlivosťou, ustarostením a končiac frustráciou až hnevom: „Jednoducho už nevieme, ako by sme jej mohli pomôcť, a momentálne nevieme ani to, čo máme robiť, aby sme jej vôbec mohli pomôcť. Je to zlá situácia a zhoršuje sa zo dňa na deň.“

Po hodinovom telefonickom rozhovore môžem povedať, že veľa z toho, čo mi tá sestra povedala, i to, čo nepovedala, potvrdzovalo jej ustarostenosť. Bolo jasné, že zdravotný stav spolusestry, ktorú opisovala, dosiahol ten bod, v ktorom sa to, čo bolo kedysi ešte znesiteľné obmedzenie, zmenilo na veľké vysilenie. Keď som sa potom s ňou sama rozprávala, všimla som si, že kráčanie, pohyb, dokonca i sedenie dlhší čas vzpriamene boli už pre ňu veľmi namáhavé. Šli sme spolu po chodbe dlhej asi desať metrov a keď sme prišli k hovorni, kde sme si spolu sadli, dýchala ťažko a potrebovala niekoľko minút, kým mohla začať rozprávať. Počas nášho rozhovoru strácala súvislosť v tom, o čom sme viackrát hovorili, a opakovane menila tému svojho rozprávania. Povedala mi tri rôzne verzie tej udalosti, ktorá urýchlila jej poslednú hospitalizáciu, každý raz s podstatne iným časom, miestom a podmienkami. Keď som poznamenala, že jedno protirečí druhému, sestra bola najprv trocha zmätená a potom sa obhajovala. Tvrdila, že sa môže znova vrátiť do zamestnania (do práce v nemocnici, pri ktorej bolo treba veľa chodiť a ktorá si vyžadovala jasnosť a rozpoznanie), žeby jej sestry mali znova dovoliť šoférovať (spolusestry jej to zakázali po tom, čo zistili, že už nebola schopná zaparkovať) a že ju majú nechať, aby si sama vybavovala návštevy u lekárov (túto zodpovednosť prebrala jedna jej spolusestra po tom, čo sa zistilo, že vynechala niekoľko návštev u lekára).

Sestra nebola prvou osobou s podobnými symptómami, ktorú som stretla, hoci môžem povedať, že je azda najextrémnejším prípadom žijúcim stále v spoločenstve s tými, ktoré sú ešte činné. Odmietla dať sa premiestniť čo i len na nejaký čas na oddelenie chorých sestier – čo sa tiež zhoduje s jej symptómami. Prečo by tam mala ísť? Veď ona „sa má dobre! Dobre! Dobre!“ Táto sestra bola už hlboko v stave popierania.

Čo je popieranie?

Popieranie, pri ktorom nám chýba jasná konceptuálna definícia, sa kategorizuje ako primitívny alebo primárny obranný mechanizmus zakorenený v počiatočnom svete dieťaťa – v čase predverbálneho, predlogického a magického myslenia. Anna Freud ho vysvetľuje ako normálny archaický proces v počiatočnom vývojovom štádiu dieťaťa a dodáva, že „zrelé ego nepokračuje v extenzívnom užívaní popierania, pretože sa dostáva do konfliktu s kapacitou spoznávať a skúšať realitu“. Dôležitým je slovo „extenzívny“. Väčšina ľudí sa prikláňa k istej forme popierania v stresových a katastrofálnych životných situáciách, zvlášť v situáciách ohrozujúcich život. V týchto okolnostiach môže obranný mechanizmus fungovať ako „potrebný na zachovanie blaha a zdravia … ako ochrana pred stresovými faktormi, ktoré sú príliš zdrvujúce … na nadobudnutie potrebného času na mobilizáciu zdrojov, nevyhnutných na zvládnutie situácie … na zachovanie a udržanie dôležitých vzťahov … keď je človek príliš labilný na to, aby sa dokázal pozrieť pravde do očí“. Pozitívny vplyv popierania v týchto prípadoch je často zjavný na začiatku krízy alebo na konci dlhotrvajúceho zápasu.

Jednoducho povedané, popieranie znamená, že ak človek stojí zoči-voči faktu, ktorý mu je príliš nepríjemný na to, aby ho prijal, poprie ho tvrdiac, že to nie je pravda, nech ide o akékoľvek skutočnosti, ktoré bude musieť pritom odstrániť alebo ignorovať, aby sa mohol pred nimi chrániť. Keďže popieranie sa koná vo veľkej miere podvedome, môžeme povedať, že naozaj nejestvuje „jednoduchá“ forma popierania s jeho mnohými prejavmi počnúc minimalizovaním až po stavy šialenstva. V súvislosti s fyzickými chorobami sa za posledné desaťročia uskutočnilo veľa výskumov a snáh o pochopenie týkajúce sa ochranných a azda aj život zachovávajúcich efektov niektorých foriem popierania. Zhang, upozorňujúc, že úlohou lekára, ktorý sa u pacienta stretáva s popieraním, je vyhnúť sa „zrážke s ním“, hovorí, že výsledok výskumu týkajúceho sa popierania, zvlášť u ľudí s nevyliečiteľnou rakovinou, „priniesol zmiešané výsledky“. Uzatvára, že kým „niektoré pokusné štúdie tvrdia, že popieranie môže v začiatkoch slúžiť užitočnému cieľu, ak sa podporuje dlhšiu dobu, stáva sa zle adaptovaným“. Rabinowitz a Peirson opisujú niekoľko ukazovateľov stavu popierania, o ktorom môžeme povedať, že je zle adaptované. Tými ukazovateľmi sú napr. stavy, keď popieranie zabraňuje potrebným opatreniam v liečení choroby … keď popieranie zmenšuje šancu prijať potrebný zákrok, ktorý by uľavil, vyliečil chorobu alebo predĺžil život, ako aj keď si popieraním pacient osvojuje správanie, ktoré ohrozuje jeho samého alebo iné osoby. Stephenson upozorňuje, že rodiny a priatelia chorého môžu byť nielen obeťami popierania, ale aj jeho uskutočňovateľmi, keď slepo prijímajú refrén chorého „mám sa dobre“ alebo keď ich vlastná potreba ochrániť sa „pred najhorším“ podporuje popieranie v tom, kto trpí.

Stav sestry, o ktorej píšem na začiatku tohto článku, je zle adaptované popieranie. Čo ho takým robí a ako s ním môžu zaobchádzať jednotlivci, ktorí s rôznymi jeho podobami mali do činenia, uvádzam ďalej.

Zložky zle adaptovaného popierania

Tým, ktorí pracujú s ľuďmi so zle adaptovaným popieraním, môže pomôcť pochopenie jeho prvkov. Ešte stále prebieha snaha operatívne ho definovať. Je to pomalý proces, keďže vychádza hlavne z činnosti s pacientmi v nemocnici a z informácií od psychiatrov a iných zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa u pacientov stretávajú s ťažkými stavmi obranného mechanizmu. Z toho, čo videli v nemocniciach ako absolútne popieranie choroby a odmietanie akejkoľvek liečby, navrhli výskumní pracovníci v roku 1990 (s málo zjavným úspechom), aby sa to nejakou formou dostalo do Manuálu diagnóz a štatistík mentálnych chorôb (Stearns, Spitzer and Muskin), potom opäť v roku 1998 do edície DSM-IV-TR (Muskin, Feldhammer, Gelfand a Strauss) a najnovšie v roku 2007 do publikácie DSM-V (Fava, Fabri, Sirri a Wise).

Pamela Stephenson, zdravotná sestra pracujúca na onkológii, navrhuje, aby sa popieranie nebralo ako fixná diagnóza alebo udalosť, ale ako „dynamika s plynúcimi hodnotami, ktoré sa menia skúsenosťou a časom“. Možno to vidieť na prípade sestry, o ktorej som písala v úvode. Ona sa nespráva ani dobre, ani zle, nerobí ani vhodné, ani nevhodné rozhodnutia týkajúce sa svojej choroby, ale robí to, čo si vyžaduje jej najvnútornejšie a v mnohých prípadoch detské ja, o čom je v hĺbke presvedčená, že je to jej prežitie. Ako zviera chytené do pasce, metajúc pazúrmi okolo seba, alebo – jemnejšie povedané – ustráchané dieťa, ktoré sa cíti opustené a osamelé, robí – hoci zdeformovaným spôsobom – čo musí robiť, aby sa chránila.

Vynára sa tu niekoľko kľúčových faktov, ak človek chápe proces popierania (nie jeho diagnózu) ako plynúci a ochraňujúci. Prvým je fakt, že osoba v overenom štádiu vidiny alebo v stave zvrátenosti sa môže preniesť na menej ničivé emocionálne miesta. Keďže obrana je zväčša podvedomá, vyžaduje si to pomoc zvonka. Ak sa sestra obhajuje proti niečomu, musíme konštatovať, že je posadnutá strachom. Veľkou pomocou pre ňu by bolo zistiť príčinu jej strachu a pomôcť jej ju zmierniť natoľko, nakoľko je to len možné. Ideálne by sa to mohlo udiať s pomocou terapeuta alebo poradcu, no kým by sestra bola schopná takúto pomoc prijať, mohli by to robiť starostlivé osoby, ktoré jej chcú pomôcť. Ak by mala možnosť vyrozprávať sa niekomu, kto by ju neodsudzoval (niektorej priateľke v komunite, nejakému inštruktorovi, niekomu, komu dôveruje a koho si vysoko cení), pomohlo by jej to oslobodiť sa od bezprostrednej hrôzy. Tí, ktorí by najlepšie dokázali zvládnuť v rodinách túto diagnózu a jej dopad, sú s veľkou pravdepodobnosťou tí, ktorí by dokázali aj pomôcť.

Niektoré strachy môžu byť úplne iracionálne, napríklad: „Ak pôjdem na oddelenie chorých, tak tam za mnou zavrú dvere a už sa odtiaľ nevrátim.“ Iné môžu byť racionálnejšie a dokonca i možné, napríklad: „Už asi nikdy nebudem môcť šoférovať.“ Už aj oddeliť reálne od nereálneho by mohlo pomôcť sestre zmenšiť hrôzy objavujúce sa v jej mysli. Poskytnutie nejakej úľavy a/alebo úspechu v liečbe môže tiež pomôcť aspoň na čas priniesť sestre uvoľnenie. Vyjsť si niekam von, napríklad do kina, do arboréta, poprechádzať sa v prírode, môže tak isto poskytnúť úľavu. Zamestnať sestru drobnými prácami, ktoré ešte môže vykonať, aj keď s pomocou asistencie, môže podporiť morálku sestry.

Druhým kľúčovým faktom je, že popieranie je interpersonálny proces. Stephenson tvrdí, že „osobné mienky o popieraní môžu do veľkej miery ovplyvniť to, čo si iní myslia o človeku popierajúcom svoj zdravotný stav“. Napätia, nepohodlie, frustrácie a nakoniec aj zlosť sa nakopia, ak ľudia – členovia rodiny, priatelia, spolupracovníci, zdravotnícky personál – tvrdia, že popieranie je vymyslený stav ako fígeľ alebo simulovanie, ktorý sa dá prekonať, ak človek len „riadne potrasie hlavou“. Keď všetci okolo človeka v stave popierania majú všetky odpovede na to, ako by sa tento mal, musel a mohol správať, odoberajú mu akúkoľvek možnosť autonómie a sebapomoci. Zároveň to komplikuje a v konečnom dôsledku naruší každý osobný vzťah.

Táto posledná realita môže vytvoriť aj niečo také ako vzájomnosť popierania. Elisabeth Kubler-Ross to opisuje ako „konšpiráciu mlčania“, čím chce povedať, že osoba, ktorá trpí, sa môže – v záujme chrániť tých, ktorí sú jej blízki – vyhýbať rozprávaniu o svojej chorobe alebo dokonca ani nedá najavo, že jej niečo je. Často sa útek alebo popieranie vyostria, keď sa vycíti nepokoj tých druhých. Na druhej strane, otvorená konfrontácia zo strany niekoho, kto nevie, ako s tým zaobchádzať, môže poškodiť a vrhnúť trpiacu osobu ešte hlbšie do popierania.

Čo môže robiť ten, kto nie je špecialistom?

Ako môžu iní zakročiť spôsobmi, ktoré sú nápomocné? Je to v prvom rade otvorený a súcitný rozhovor. Istý článok, ktorý známy lekár Dr. M. E. Sabbioni adresoval svojim vrstovníkom, hovorí o „zlatom pravidle“ etiky, zdôrazňujúc právo pacienta na informovaný súhlas. Podčiarkuje, že informovanie pacienta o jeho chorobe so všetkými jej následkami musí byť „obšírny proces“ v normálnych situáciách. Ak zle adaptované popieranie komplikuje proces prijatia choroby, zdravotník komunikujúci situáciu sa musí uistiť, že popierač „má potrebné zdroje na to, aby dokázal zvládnuť negatívne emócie … nachádza sa v prostredí, ktoré ho vie podržať … a že vzťah medzi nimi je dostatočne silný na to, aby sa mohli pustiť do boja s popieraním“. Tu je niekoľko krokov, ktoré môžu podniknúť laici, v prípade v tomto článku opísanej sestry jej komunita:

1. Jemným a úprimným spôsobom zariadiť, aby sestra pochopila skutočné fakty o svojom stave. To zahŕňa aj veci, ktoré sestra ešte dokáže robiť, čo by jej mohlo pomôcť k tomu, aby sa cítila lepšie a viac zainteresovaná do zvládania svojej choroby. Ak odmieta profesionálnu pomoc psychiatra, poradenstvo atď., môže sa hľadať pomoc v zdrojoch, ktoré sú viac prijateľné, napr. u odborníka na výživu, v alternatívnej medicíne (masáže, prostriedky na relaxovanie, vodná terapia ap.) alebo v duchovnom sprevádzaní.
2. Nájsť si čas na rozhovory, ktoré majú byť spočiatku neohrozujúce, príjemné a pozvoľné. Keď sa už nadobudne určitý stupeň dôvery, môže sa prejsť na osobnejšie záležitosti vrátane sestrinho správania.
3. Starostlivo voliť spôsoby boja. Určitý stupeň popierania by mohol byť potrebný na to, aby sestra zvládala svoj stres v tom stupni, ktorý dosiahla jej choroba. Ak popieranie nezasahuje do dôležitých rozhodnutí o jej živote alebo ak nezasahuje nepriaznivo iných, netreba ho konfrontovať.
4. Je potrebné vzdať sa posudzovania a hodnotenia sestriných rozhodnutí a činov. Miesto toho, aby sa to či ono pokladalo za dobré / zlé, nevhodné / vhodné, choré / zdravé, je lepšie pýtať sa: „Pomôže toto sestre vysporiadať sa so svojimi silnými emóciami? Ako inak by sme s tým ešte mohli pomôcť?
5. Sestrine strachy zahŕňajú v sebe množstvo starostí, typických i výstredných, avšak všetky majú spoločného menovateľa, ktorým je hrôza z toho, že zostane vo svojej chorobe opustená. Čokoľvek môžu sestry urobiť pre to, aby ju uistili, že sa to nestane, jej môže priniesť úľavu v mnohých jej strachoch.
6. A nakoniec, staré pravidlo, že človek môže dať len to, čo má, je základným pravidlom pre tých, ktorí pomáhajú iným vysporiadať sa s takou komplikovanou záležitosťou, akou je zle adaptované popieranie. Preto každý, kto je zainteresovaný v takomto procese, potrebuje aj sám oporu a podporu – duchovnú i spoločenskú. Každý sa musí uisťovať, aby vedel zvládať aj svoje záležitosti a dostal patričnú pomoc.

Suzanne Meyer, IHM

Foto: Arimatea Kiškovská, SDR

Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 02/2020.

The post Mám sa dobre! Dobre! Dobre! appeared first on Zasvätený život.

Keď v živote dospejeme do bodu, že rozlíšime Božiu vôľu o našom povolaní, spravidla nastúpime do formácie. Počas tohto výnimočného obdobia máme možnosť oboznámiť sa s charizmou konkrétneho rádu, prehlbovať život modlitby, napredovať v teologickom vzdelávaní a v neposlednom rade aj ľudsky dozrieť. Žiť vzťahy, preberať zodpovednosť a profilovať sa pre službu. Zložením sľubov sa napokon začleniť do spoločenstva, kde je možné ďalej sa rozvíjať a rásť, slúžiť Bohu a ľuďom.

V počiatočnej fáze formácie, keď je všetko nové a začína sa, nikomu sa ani len nesníva o niečom takom, že by sa človek dostal do zlého prostredia, že by sa stretol s niekým nevhodným, kto by ho mohol na ceste povolania zneistiť, prípadne zmiasť. Naopak, je v nás akoby zakódovaný predpoklad, že je všetko v súvislosti s nami v najlepších rukách a sme zverení tým najkvalitnejším z najlepších, lebo takto sa pristupuje v reholiach k výberu formátorov.

Pravdepodobne nikto sa nezamýšľa nad tým, kto je jeho formátor, len slepo dôveruje. Na začiatku je to úplne prirodzený postoj. Veď napovedá nám duch rehole, jej spoločenstvo, apoštolská horlivosť, cieľové skupiny pastoračnej služby atď. Nepotrebujeme predsa psychologický posudok profesora na to, aby nás mohol učiť. Inštitúcia garantuje jeho kvalifikáciu a kvality.

Veľa ráz sa však stane, že po rokoch precitneme a zistíme, že sme boli pod vplyvom kohosi, u koho sa prejavovala porucha osobnosti.

Rola formátora, ktorú taký človek zastával, ešte umocnila všetky negatívne vlastnosti, ktoré vyzerali na prvý pohľad ako čnosti – starostlivosť, záujem, túžba dokonale poznať život druhého, nasadenie, obetavosť, výnimočnosť, dôvera atď. Nie, nemýlite sa, ide o manipulátora, i keď je tomu ťažké uveriť, lebo sme žili v tom, že to má byť dôveryhodná osoba a nie niekto s porušenou osobnosťou.

Toto všetko je veľmi nenápadné, často úplne skryté a demaskovať to je veľmi zložité. Dokonca málokto sa odváži čo i len pomyslieť, že by to tak mohlo byť. Zvlášť v náboženských prostrediach sa apeluje na duchovnú motiváciu a s niečím takým sa ani neráta. To, že takéto správanie sa však môže stať doslova zdrojom teroru, toxického rozkladu osobností a spoločenstva zverených osôb, je druhá trpká stránka problematiky.

Manipulátor potrebuje, aby sa všetci okolo neho správali presne podľa jeho predstáv. Rola formátora alebo predstaveného mu dáva neobmedzený priestor na takúto požiadavku. Uplatňovanie tohto nároku mu zaisťuje absolútnu prevahu a prináša mu pocit istoty, robí ho automaticky nadradeným a sebavedomým, poskytuje mu bezpečné pole pôsobnosti. Manipulátor svoju obeť presvedčí, že jeho záujmy a túžby sú vlastne jej záujmami. V takejto „klíme“ dochádza niekedy až k strate vlastnej osobnosti a sebavedomia. Následne sa obeť snaží navonok prispôsobiť, hoci jasne cíti, že vnútorne nie je s vecami a postojmi stotožnená. Pre obeť je to však veľmi náročné, lebo navodený pocit výnimočnosti, dôvery a bezpečia, neraz vytvorenie istej formy citových väzieb a náklonnosti, sa ľahko nezanecháva. Vytvára sa puto, návyk.

A tak spravidla pokračuje v živote v spoločenstve, kde sa nevládze ozvať, nevládze ho zanechať, nemá možnosť požiadať o pomoc a trpí.

Rozpoznať manipulátora možno vďaka týmto znakom:

1. Prekrúca vaše výroky tak, aby vás postavil do horšieho svetla a on sa ukázal v tom lepšom.
2. Používa lichôtky či darčeky, aby si vás zaviazal, a potom požaduje odplatenie láskavosti.
3. Vyvoláva vo vás pocity viny a odvoláva sa na vašu lásku či zodpovednosť.
4. Mení svoje názory a správanie podľa situácie tak, aby mal z toho čo najväčší prospech.
5. Sám seba stavia do pozície obete a z vás robí vinníka z každého svojho neúspechu.

Manipuláciu využíva človek, ktorý potrebuje byť rešpektovaný a uznaný; človek, ktorý zakusuje doslova hlad po uznaní a potrebuje sa presadiť. Človek túžiaci po tom, aby ostatní zdieľali rovnaké názory a pocity ako on sám.

Formátor alebo predstavený s manipulatívnou poruchou osobnosti je prehnane egocentrický a neempatický. Takmer vždy nájde spôsob, ako bagatelizovať problémy druhého, a vždy stavia do popredia svoje vlastné trápenia. Z jeho pohľadu nič nie je také náročné, aby to on sám nemal ešte ťažšie. Manipulátor taktiež rád využíva výhody komunitného priestoru, kde platia isté pravidlá. Tam nadobudne presvedčenie,  že dosiahol istý pocit zázemia a stability. Spoločenský kontakt členov komunity je skôr trpený než vítaný, návštevy, ktoré nie sú jeho, sú viac tolerované ako vítané a samozrejme, tie jeho sa tešia celkom odlišnému prístupu v správaní sa k nim. Slúžia mu totiž na posilnenie ega hostiteľa. Ideálne je, ak nikto nevychádza, ale ani nevchádza, keď sú všetci doma, „na poriadku“. Domáce prostredie s osobami, ktoré môže ovládať, je všetkým, čo manipulátor potrebuje k šťastiu.

Manipulátor sa nepýta, či sú členovia spoločenstva, na ktorého čele stojí on sám, šťastní. Skôr ho zaujíma, čo by mohol ešte zakázať, aké obmedzenie pohybu, kontaktov a možností by mu prinieslo ešte väčšiu moc. A to je už ozaj vážne! Existuje veľké riziko, že v takejto klíme sa človek, hoci to prirodzene odmieta, stane obeťou manipulatívneho vzťahu. Niekedy to môže vyústiť až do rozličných foriem zneužívania.

Veľkým nebezpečenstvom pre zdravie jednotlivcov sa môže stať psychická manipulácia. Pod pojmom psychická manipulácia rozumieme snahu ovládať myslenie druhej osoby či viacerých osôb. Manipulátor sa snaží vnútiť cieľovej osobe myšlienky, názory či správanie, ktoré nie sú obeti vlastné a ktoré by dobrovoľne neprijala. Získava výhodu voči nej bez toho, aby mala voľbu, či mu vyhovie alebo nie. Obeť si často ani neuvedomuje, že je manipulovaná.

Pri manipulácii využíva manipulátor dobromyseľnosť, naivitu, neistotu, nevedomosti, slušnosť, strach a ďalšie skôr pozitívne než negatívne city a vlastnosti iných osôb s cieľom realizovať svoje vlastné väčšinou utajené a skryté zámery, ciele a plány. Zo strany manipulátora ide o zneužitie prevahy (týkajúcej sa druhu, množstva či prístupu k informáciám, inteligencie, verbálnej zdatnosti a výrečnosti, aktuálnych okolností či situácie, rôznych osvojených psychotechník, metód a ciest) na ovplyvňovanie rozhodnutí iných jedincov vo vlastný prospech. Problém psychickej manipulácie tkvie v tom, že berie človeku právo na slobodné rozhodnutie.

K manipulatívnym technikám patrí:

• využívanie ľudí ako nástrojov bez vlastnej vôle;
• nerešpektovanie a obchádzanie slobodnej vôle iných;
• podporovanie agresivity;
• využívanie dôverčivosti;
• radosť z utrpenia iných;
• zákerné konanie;
• klamstvo;
• prijatie možnej trestnosti konania;
• zneužitie dôvery;
• predstieranie náklonnosti.

Vedecké výskumy, ktoré sa venujú téme manipulácie, jednoznačne potvrdzujú, že obete manipulatívneho správania často spochybňujú vlastný úsudok, spomienky, správanie, potreby, ako aj túžby. Cítia veľkú emocionálnu neistotu vo vzťahoch. Kritickým momentom býva bod, keď obeť uverí, že musí obetovať samu seba, aby boli iní spokojní. Nebezpečenstvo uviaznutia v takýchto vzťahoch hrozí najmä veriacim mužom a ženám, ktorí boli prirodzene vedení a vychovávaní k premáhaniu vlastného sebectva a k obetavosti a majú vážny úmysel obetovať svoj život Bohu a žiť svoje zasvätenie v spoločenstve. Pre nich je neskôr veľmi ťažké nájsť hranicu, kedy sa obetujú z lásky a z vlastnej vôle a kedy sú do tohto stavu vmanipulovaní. To neskôr ústi do rozličných kríz, depresie, straty motivácie, nenaplnenia, vyhorenia, odchodov z rehole atď.

V pozadí manipulácie stojí komplex menejcennosti – zafixovaný dlhodobý vnútorný konflikt. Konflikt medzi snahou uplatniť sa a dosiahnuť uznanie či ocenenie na jednej strane a strachom z vlastnej slabosti, nedostatočnosti či vlastného zlyhania na druhej strane. Zároveň ide o presvedčenie, že ostatní ľudia sú viac ako manipulátor. Z toho pramení často prežívaná úzkosť na strane manipulátora, neistota, obavy, a to najmä v záťažových situáciách.

Časté príznaky komplexu menejcennosti sú:

• tendencie prenášať zodpovednosť za svoje činy na ostatných;
• hyperkritický postoj voči okoliu;
• porovnávanie sa s inými;
• prehnaná túžba po ocenení;
• zvýšená citlivosť na kritiku;
• očakávania neúspechu.

Shostromova typológia rozpoznáva až 9 druhov manipulatívnych osobností.

Techník manipulácie je samozrejme oveľa viac a môžu sa vzájomne prelínať. Všeobecne platí, že každý manipulátor sa snaží vyvolať v nás určitý pocit. Môže to byť pocit viny, súcitu alebo dobrého sebahodnotenia, lichôtok. A práve prostredníctvom toho pocitu chce dosiahnuť svoje.

Nie je ľahké zbaviť sa manipulatívneho správania predstaveného a odísť na iné miesto alebo opustiť spoločenstvo definitívne. Pre väčšinu obetí je to nemožný scenár pre vek, zdravotné ťažkosti, povolanie samotné. Je však veľmi dôležité pomenovať veci, zaujať konkrétny a správny postoj a v danej situácii nerezignovať.

Všetci veľmi dobre poznáme citát: „Pravda nás oslobodí.“ Veci treba pomenovať, diskutovať o nich, deliť sa o ne s ostatnými, zabrániť, ak sa to čo len trochu dá, aby manipulátori zastávali akékoľvek zodpovedné miesto – vo formácii alebo vo vedení rehole. Nedovoliť, aby jedinci s takouto vážnou poruchou osobnosti ničili životy iných a presadzovali sa. Ak už nemôžeme inak, je dobre naučiť sa manipuláciu aspoň nejakým spôsobom odraziť.

Tu je niekoľko spôsobov:

1. Poznajme svoje hodnoty a základné ľudské práva a rozpoznávajme, kedy sú narúšané.

Základné ľudské práva predstavujú naše hranice.
Máme právo na úctu a rešpekt.
Máme právo vyjadriť svoje pocity, názory a požiadavky.
Máme právo stanoviť si vlastné priority.
Máme právo povedať „nie“ bez pocitu viny.
Máme právo získať to, za čo platíme nejakú cenu.
Máme právo mať iné názory ako ostatní.
Máme právo starať sa o svoju fyzickú, duševnú alebo emocionálne hrozbu.
Máme právo vytvoriť si svoj vlastný šťastný a zdravý život v súlade s charizmou, pre ktorú sme sa rozhodli.

2. Vyhnime sa sebaobviňovaniu a prispôsobovaniu.

Keďže agendou manipulátora je hľadanie a využitie našich slabostí, je pochopiteľné, že sa môžeme cítiť neadekvátne alebo sa dokonca obviňujeme z toho, že sme neuspokojili manipulátora. V týchto situáciách je dôležité mať na pamäti, že nejde o náš problém. Sme jednoducho manipulovaní, aby sme sa cítili zle, aby sme pravdepodobne odovzdali svoju moc a práva.

3. Používajme otázky na objasnenie požiadaviek.

Ak manipulátor požaduje niečo, čo sa nám javí neadekvátne alebo nerozumné, je potrebné vrátiť to formou otázky. Opakujme to, o čo nás manipulátor žiada, vo forme otázky. Tieto otázky minimálne prinútia manipulátora pozrieť sa na situáciu z našej perspektívy.

4. Využívajme čas vo svoj prospech.

Je ťažké urobiť dobré rozhodnutie pod tlakom. A s tým manipulátor počíta. Bude nás nútiť, aby sme niečo odsúhlasili skôr, než budeme mať šancu premýšľať o tom. Namiesto toho, aby sme ihneď odpovedali, vezmime si čas na rozhodnutie. Je potrebné vzdialiť sa, aby sme neboli pod jeho vplyvom, zatiaľ čo zvážime, čo chceme urobiť.

5. Naučme sa láskavo, ale rozhodne povedať NIE.

Odolať manipulátorovi je zložité, ale je to možné. Ak si myslíme NIE, povedzme NIE. Nič nevysvetľujme, nič nepridávajme, jednoducho povedzme NIE. Neospravedlňujme sa za svoje NIE. Keď sa začneme ospravedlňovať, nepriamo vyprovokujeme manipulátora k novému tlaku.

6. Chráňme sa.

Väčšina ohrozujúceho správania manipulátorov je len nepríjemná, no ak nadobudneme pocit, že ich nátlak nás môže ohroziť aj fyzicky, zotrvajme na verejnom mieste s väčším počtom ľudí okolo. Zostať v bezpečí znamená aj ochranu duševného zdravia. Obmedzme svoje vystavenie sa emocionálnemu tlaku manipulátora čo najviac. Obmedzme kontakt s ním.

S manipuláciou a jej následkami sa možno vyrovnať. Tým, že sa voči manipulácii vymedzíme a odmietneme ju, prídeme azda krátkodobo o isté výhody, no v dlhodobom horizonte získame čosi cennejšie. Pocit vnútorného víťazstva, sebadôveru, sebauvedomenie, sebaprijatie a to najdôležitejšie, ostaneme slobodnými. Zisk za cenu závislosti a permanentného ponižovania nestojí za nič, ak nemáme vnútornú slobodu.

Práve vďaka nej budeme vedieť účinne odovzdávať našu charizmu a radosť plynúcu z evanjelia všade tam, kde budeme poslaní. Nikdy na to nezabudnime.

Ján Štefanec, SVD

Foto: Angi B / Unsplash

Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 02/2020.

The post Manipulátor na čele komunity a čo s tým? appeared first on Zasvätený život.