09:00 – Zamyslenia na dnes

(Radko Blichár) Človek dostal úžasnú ponuku milovať Boha. My môžeme milovať Boha. Boh sa nespráva ako žena vedomá si svojej krásy, ktorá odkáže svojmu ctiteľovi: „Ani na mňa nepomysli!“ Boh chce, aby sme na neho stále mysleli a po ňom túžili. My by sme nemali byť tí, ktorí hovoria: „Dajte nám všetci pokoj!“ Naopak, naše heslo by malo byť: „Pozerajte sa na nás. Pozerajte sa, lebo z nás vychádza Boží pokoj.“

(Radko Blichár) V živote sú dve otázky, na ktoré potrebuješ nájsť odpoveď: Si spokojný s tým, kam speje tento svet? Si spokojný so svojím životom? Vždy, keď si pozrieš správy, si rozhorčený. Požaduješ okamžitú zmenu. No tento svet nepotrebuje zmenu, potrebuje svätosť. Potrebuje sväté chvíle. Ako vznikajú? Tým, že každodennú udalosť naplníš Božou prítomnosťou. Tento svet nepotrebuje papagájov zákona, potrebuje teba, aby si ho oživil skutkom Božej lásky. Nemýľ sa, len Boh dáva život, človek len dane a smrť.

(Radko Blichár) My sme tou mincou, na ktorej je vyobrazená Božia tvár, a Boh chce späť to, čo je jeho – teba. Boh ťa nechce len zvýrazniť novou razbou a novým čistením, nechce ťa použiť a vymeniť. Naopak. To, čo je v tebe len naznačené, chce urobiť reálnym. Chce dať pravú hodnotu tvojmu životu. A tu prichádza pasca diabla – hovorí, že máš hodnotu len vtedy, keď si produktívny, keď niečo vyrábaš. Nenechaj sa oklamať. My patríme Bohu a nie práci.

(Dávid Zorvan) Všetci poznáme rozprávku o troch prasiatkach. Domčeky zo slamy a z dreva vlk poľahky odfúkol a nemohli im poskytnúť potrebný úkryt na záchranu života. Vydržal iba domček poctivo postavený z tehál.

Zachej sa veľmi namáhal, aby si zabezpečil život. Okrádal, podvádzal, kolaboroval s rímskymi okupantmi. Vystaval si svoj dom, plný bohatstva, v ktorom chýbal večný život. Vyliezol nad ostatných ľudí, ale sedel na neplodnom figovníku. Ježiš chce vojsť práve do jeho domu, aby mu ponúkol svoju nepochopiteľnú lásku ako jediný prostriedok záchrany. Keď ju Zachej zažil, uveril, že to je tá pravá cesta. Hneď sa po nej vydal a Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohto domu.“

Na čom staviam svoj život? Čomu venujem najviac času a námahy? Ježiš chce vojsť do centra môjho každodenného života. Vie, aký som stratený, a vyhľadáva ma, aby ma zachránil. Miluje ma slabého, blúdiaceho, hriešneho – takého, aký som. Vďaka tejto láske mám nádej na záchranu. Ak mu uverím a pôjdem jeho cestou.

(Dávid Zorvan) Niekedy sa spolieham na svoje dobré skutky, že sa nimi pred Bohom ospravedlním. Myslím si, že nie som až taký zlý, veď som pomohol, poslúžil, pomodlil sa, dal almužnu… To nič, že som všetko nedodržal. Ale čo z toho som nebol povinný urobiť ako Boží služobník? Som len neužitočný sluha, ktorý nesplnil vôľu svojho pána na sto percent. A neurobil som nič navyše. Pane, zmiluj sa!

(Dávid Zorvan) Boh mi zveril do správy môj život, rodinu, farnosť, kúsok svojej zeme. Prichádza, aby žiadal podiel, na ktorý má právo. Ak som nepoctivý správca a myslím si, že som majiteľ, budem to brať ako útok na svoje vlastnícke právo. Ak sa nechám presvedčiť pokušením: „Budeš ako Boh“, nebudem mať problém svojím egoizmom zabiť pravého dediča, ktorého ku mne pošle Pán.

(Dávid Zorvan) Typický Žid odpovie na otázku otázkou. Ježiš sa veľa pýta. Jeho otázky idú riadne pod kožu. Najmä tomu, kto je pyšný. Keď mi Ježiš odhalí, že vidí hlboko do môjho srdca, potrebujem pokoru a ochotu nechať sa formovať Božou pravdou.

(Dávid Zorvan) Odpustiť zo srdca, ako mi odpúšťa Otec, je veľmi ťažké. Previnenie blížneho voči mne sa zdá veľké ako vrch. Je ako nezdolateľná prekážka na ceste k spáse. Jedine viera mi môže dať schopnosť túto prekážku zdolať. Rodí sa z mojej skúsenosti s Otcovou láskou, ktorá hromadu mojich hriechov vždy hodí do mora milosrdenstva.

(Dávid Zorvan) Hľadať figy na strome, keď nie je ich čas, a ešte ho aj trestať nie je fér. Prečo to Ježiš robí? Zdá sa mi, že v tom je niečo viac. Hodno hlbšieho zamyslenia. Ježiš aj na mne hľadá ovocie svojich milostí. Ale nie vtedy, keď sa to mne hodí, ale má právo žiadať ho vtedy, keď to potrebuje on. Ak som neochotný, možno bude zo mňa suchý strom.

(Dávid Zorvan) Keď Bartimejovi povedali, že ho volá Ježiš, vyskočil, odhodil plášť, nechal všetko svoje nažobrané imanie a utekal k nemu. Keď ja počujem Boží hlas, je mi niekedy ťažko dvihnúť sa z pohodlia a nechať svoje drobné potešenia. Akú vieru vtedy prejavujem? Je hodná odmeny?