09:00 – Zamyslenia na dnes

(Radko Blichár) My neriskujeme, hráme na istotu, ale to Ježiš kritizuje. Nemôžeš hrať na istotu vo viere. Viera je risk, cesta plná strát. Keď začneš brať vážne duchovné záležitosti, odvrátiš svoje oči od všetkých vecí tohto sveta, tak sa náhle pre mnohých staneš fanatikom. Keď budeš vlažný, budeš mať formu zbožnosti, ale bez moci. Nebudeš ani príliš hriešny, ani príliš svätý. Nebudeš mať s nikým problémy, dokonca ani s diablom. Budeš len ďalším z polovičatých veriacich, ktorí nežijú, len prežívajú.

(Radko Blichár) Prišiel do domu Šimona Malomocného – to je tvoj dom, plný malomocenstva, kde sa všetko rozpadá. Ježiš prichádza ako hosť a hosťa potrebuješ v prvom rade prijať a hostiť – dať mu to, čo je vzácne. Ale malomocenstvo tvojich vzťahov ti ukradlo lásku a city. Potrebuješ trvalosť lásky. A tak robíš všetko možné a nemožné, aby si vytrval. Začínaš zaobaľovať svoje srdce tvrdosťou – alabastrom. Ako byť uzdravený? Potrebuješ rozbiť alabaster svojho srdca a vyliať ho na Pánove nohy. Vyliať si srdce pred Pánom.

(Radko Blichár) Kúpte si dva výrobky a tretí dostanete zadarmo. Ani sa nenazdáme a už si do nákupného košíka vkladáme vec, ktorú sme vôbec neplánovali kúpiť a ktorú možno ani nemáme šancu minúť. Slovíčko zadarmo je totiž čarovné a obchodníci to dobre vedia. Stačí s ním vyrukovať a ľudia strácajú sebakontrolu, sácajú sa, vznikajú bitky. Ježiš nehovorí, aby sme boli ostražití na cenové akcie obchodných reťazcov, ale ostražití na stav našich sŕdc. Nebili sa o najvýhodnejšie maslo, ale o svoju dušu.

(Radko Blichár) Čo si predstavíš pod pojmom koniec sveta? Koniec sveta prichádza, keď to, čo je nad tebou, vôkol teba sa rúca. Keď to, čo ti dáva istotu, sa stane nástrojom smrti. Keď Ježiša strhneš z kríža, priskrutkuješ k firemnému štítu ako logo, keď ho oberieš o komunikáciu s Otcom a namiesto toho ho usadíš k monitoru medzi burzových maklérov, aby ti zaistil ekonomickú budúcnosť. Ale Ježiš prichádza s mocou, nie ako virálna správa na facebooku s miliónmi lajkov, ale ako Boh, ktorý dáva nový život a zmysel.

(Radko Blichár) Kovč bol gréckokatolícky kňaz v tábore smrti. Keď sa rozhodli prepustiť ho na slobodu, povedal: „Sú len dve miesta, kde by som chcel byť: nebo a koncentrák. Ak by som tu nebol, kto by odsúdených odprevadil, kto by im dal istotu? Išli by na smrť úplne porazení, ale takto môžu ísť s hrdosťou, že ich čaká láskavý Otec.“ Ježiš ti opisuje všetko, čo bude zúriť v tvojom živote, ale hovorí ti to preto, aby si sa rozhodol ostať a čeliť všetkému s dôverou, že on je pri tebe. Maj odvahu postaviť sa spustošeniu.

(Radko Blichár) Ježiš hovorí, že máme byť pasívni. Podstatou pasivity nie je ničnerobenie, lenivosť, ale očakávanie, že príde niekto, s kým spoločne zmeníme situáciu. Modlitba, pôst a pokánie sú očakávaniami zásahu zhora. Svätý Pavol prežil mnoho utrpení. Sám Ježiš mu povedal, že musí stáť pred cisárom. Mohol si predstavovať a očakávať zdvorilú audienciu a veľkoleposť dvora, ale Ježiš to urobil úplne inak. Prekvapil ho. Táto pasivita nie je ničím iným ako čakaním na prekvapenie od Boha. Nechaj sa prekvapiť jeho plánom pre teba.

(Radko Blichár) Starec Simeon nepočuje, už nedokáže vidieť, jeho ruky sa trasú, nedokážu zovrieť dieťa v náručí. Ale keď prichádza Ježiš, pozná ho a dvíha. Keď prijmeš Ježiša, vtedy ťa zdvihne, ale je čas, keď musíš dvíhať Ježiša ty sám.

Je čas, keď v Ježišovi nevidíš veľkého Boha, keď ti Boh pripadá bezbranný a zabitý na kríži. Vtedy potrebuješ urobiť to, čo Simeon. Jemne a nežne zobral Ježiška do rúk a začať chváliť Boha. Je prirodzené chváliť niekoho, kto nám robí dobre, ale chváliť toho, kto nám prináša smrť? V našom živote je veľa ľudí a okolností, ktoré nám prinášajú smrť.

Potrebujeme urobiť to isté čo Simeon, jemne a nežne pristúpiť k manželovi/-ke a začať ho/ju chváliť. Mnohí povedia: „Ale otče, keď nie je za čo chváliť, keď on je taký…“ Simeon je starec, jeho ruky nie sú najjemnejšie, jeho vôňa nie je najpríjemnejšia, výzor nie najkrajší, jeho správanie je poburujúce, ale Boh si ho vyberá a nechá sa ním niesť. Nebuď chladničkovým človekom, ktorý všetko schladzuje a konzervuje, buď kresťanom, ktorý dáva život cez chválu.

(Radko Blichár) Vytvorili sme systém súdov, prokuratúry, ale spravodlivosť nám akosi uniká. Snažíme sa ju zobrať do vlastných rúk, ale obracia sa proti nám. Tu prichádza Boh a dáva jej zmysel. Božia spravodlivosť sa začína príkazom ohľadom otrokov. Otrok je niekto, kto nemá žiadne práva. Inými slovami, spravodlivosť je pravá, ak ochraňuje neschopných brániť sa (otrokov, nenarodené deti). My žijeme v diktatúre supermarketovej mentality, kde si vyberáme a kupujeme vlastnú spravodlivosť. Strácame vieru v pravdu a nahrádzame ju tovarom.

(Radko Blichár) Veľkoleposť nespočíva v budovách a kráse, ale v odvahe milovať. Svätému Františkovi sa sťažoval jeden človek, že má problém milovať Boha. Ako spolu šli, stretli slepého a malomocného človeka. František sa ho spýtal: „Mal by si ma rád, keby som ti vrátil zrak a už by si nebol malomocný?“ „Pane, niežeby som vás miloval, ale bol by som vaším otrokom!“ „Vidíš,“ hovorí František, „tento by ma miloval, keby som mu vrátil zdravie. Prečo ty nemiluješ Pána Boha za to, že si zdravý, že nie si sám?“

(Radko Blichár) Horíš? Si sviecou v Božích rukách, ale bez plameňa je svieca nanič. Je len okrasou. Svieca môže horieť len vtedy, keď udržuje v sebe plameň, keď dovolí, aby ju ten plameň umenšoval. K tomu ťa dnes pozýva Ježiš − byť sviecou, ktorá sa nesnaží niekam skryť, uchovať čo najdlhšie svoj život, ale sviecou, ktorá ukazuje cestu, ktorú niekto drží v ruke, používa. Nezáleží na tom, či je svieca veľká, alebo malá, vždy je určená pre plameň – ten je dôležitý. Nenechaj sa udusiť starosťami. Hor!