Dokumenty Katolíckej cirkvi

Spoločne za náboženskú slobodu

Vyhlásenie Administratívnej komisie Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov

14. marec 2012

Administratívna komisia Konferencie katolíckych biskupov USA, ktorá sa zišla na svojom zasadaní v marci 2012, sa jasne zhodla na opozícii voči rozličným narušovaniam náboženskej slobody v dnešnej dobe. Ako duchovní pastieri sa máme starať nielen o ochranu vlastných cirkevných inštitúcií, ale aj o duše jednotlivých veriacich a o spoločné dobro, a ako biskupi k tomu pristupujeme predovšetkým s modlitbou.
V súvislosti so širokým spektrom tém náboženskej slobody s radosťou vítame Vyhlásenie o náboženskej slobode, práve vychádzajúci dokument Ad hoc komisie pre náboženskú slobodu. Tento dokument zachytáva históriu náboženskej slobody v našej veľkej krajine; skúma súčasné spektrum prístupov k tomuto základnému princípu a jasne vyjadruje rozhodnutie biskupov rozhodne sa zasadzovať za jeho obranu v zhode s našimi spoluobčanmi.
Jedna špecifická téma slobody si vyžaduje našu naliehavú pozornosť: práve teraz sa finalizuje nariadenie Ministerstva zdravia a humánnych služieb USA (Department of Health and Human Services – HHS), ktoré má prakticky prinútiť k tomu, aby každé súkromné zdravotné poistenie na celoštátnej úrovni pokrývalo sterilizáciu a antikoncepciu, vrátane abortívnych tabletiek. Platí to aj v prípade „náboženských/cirkevných zamestnávateľov”, na ktorých sa vzťahuje výnimka – ktorá sa však dá ľubovoľne vykladať a v budúcnosti je možné rôzne ju špecifikovať a prispôsobovať aj na ďalšie cirkevné organizácie, ktorým bola táto výnimka zatiaľ odopretá.
Po prvé, ďakujeme všetkým, ktorí pevne stoja pri nás v našej dôraznej opozícii voči tomuto nespravodlivému a protiprávnemu nariadeniu: našim bratom biskupom; nášmu kléru a rehoľníkom; našim katolíckym veriacim; celému radu katolíckych skupín a inštitúcií, ktoré oduševňujú našu občiansku spoločnosť; našim ekumenickým spojencom i spojencom z iných náboženstiev; ženám a mužom všetkých vierovyznaní (alebo aj bez vyznania); právnikom a občianskym autoritám. To vaša nadšená jednota pri obrane náboženskej slobody mala taký úderný a pozitívny dopad na túto historickú verejnú diskusiu. S vašou stálou podporou nebudeme rozdelení a budeme postupovať vpred ako jeden.
Po druhé, chceli by sme objasniť, o čom táto diskusia je a čom nie je. Toto nie je o prístupe k antikoncepcii, ktorá je všade prítomná a nie je drahá, i keď nie je poskytovaná cirkevnými rukami a z cirkevných zdrojov. To nie je iba o náboženskej slobode katolíkov, ale tiež tých, ktorí uznávajú, že ďalšími na rade môžu byť presvedčenia, ktoré sú im drahé. To nie je o tom, že biskupi „zakazujú antikoncepciu”, hoci už dve generácie dozadu najvyšší súd rozhodol o tejto téme. V skutočnosti to nie je o tom, že Cirkev chce niekoho nútiť niečo robiť; naopak, je to o tom, že federálna vláda núti Cirkev – teda jej veriacich a nie všetky, no niekoľko jej inštitúcií – konať proti cirkevnému učeniu. Nejde o niečo, čo by protirečilo univerzálnej zdravotnej starostlivosti, za ktorú sa biskupská konferencia zasadzuje od roku 1919, prakticky od jej založenia. Toto nie je boj, ktorý sme chceli, ani sme si ho nevyžiadali, ale nám ho vnútila vláda v jej vlastnom načasovaní. Nakoniec to nie je ani republikánska alebo demokratická, konzervatívna alebo liberálna téma; je to americká téma. Takže, o čom to je?
Negarantovaná vládna definícia náboženstva. Nariadenie predpokladá extrémne úzku definíciu toho, čo HHS považuje za „náboženského zamestnávateľa”, ktorý si zasluhuje výnimku – zamestnávateľa, ktorý medzi iným musí obhajovať tých a slúžiť predovšetkým tým, ktorí majú rovnakú vieru. Sme hlboko znepokojení touto novou definíciou toho, kto sme my veriaci a v čom spočíva naša služba. Zavedenie tejto bezprecedentnej definície veriacej komunity a jej úloh urýchlilo tento boj za náboženskú slobodu. Vláda nemá čo definovať náboženstvo a náboženskú službu! HHS tak vytvára a uplatňuje nové rozlíšenie – cudzie tak našej katolíckej tradícii, ako aj federálnemu zákonu – rozlíšenie medzi domami bohoslužby a našou dôležitou službou našim blížnym, najmä chudobným, bezdomovcom, chorým, študentom v školách a na univerzitách, a ďalším, ktorí sú v núdzi, nech sú z akejkoľvek veriacej či neveriacej komunity. (Porov. Deus caritas est, 20-33.) Podliehame príkazu lásky a služby Pánovi; nemožno oslavovať zákony, ktoré chránia našu slobodu, aby vyhoveli jednému z týchto príkazov, ak protirečia druhému. V skutočnosti ich treba odmietnuť, pretože v rámci našej náboženskej komunity vytvárajú akýchsi „druhotriednych občanov“. A ak sa táto definícia schváli a rozšíri sa do federálnych zákonov, oslabí ich zdravú tradíciu úprimného rešpektovania náboženskej slobody a rozdielnosti. Všetky – nie iba niektoré – naše náboženské inštitúcie majú to isté Bohom dané a právom uznané právo nebyť „prinútení konať spôsobom, ktorý protirečí [ich] vlastnej viere“ (Dignitatis humanae, 2).
Nariadenie konať proti nášmu učeniu. Výnimka nie je len zasahovaním do vnútorného cirkevného poriadku, kde vláda nemá zo zákona kompetenciu ani autoritu, čo nás môže  znepokojovať. No táto chyba v teórii má vážne následky v princípoch a v praxi. Tí, ktorých HHS nepovažuje za „náboženských zamestnávateľov“ budú vládou nútení porušovať svoje vlastné učenie v ich vlastných inštitúciách. To nie je len nespravodlivosť sama osebe, ale podkopáva to aj efektívne hlásanie tohto učenia veriacim a svetu. Desaťročia biskupi bojovali proti takémuto nátlaku vlády na svedomie, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti. Bezprecedentný rozsah tejto poslednej hrozby posilnil naše rozhodnutie zachovať si tento konzistentný pohľad a neváhať sa v tomto smere angažovať.
Porušovanie osobných občianskych práv. Nariadenie HHS vytvára akúsi tretiu triedu, tých, ktorých svedomie nie je vôbec chránené pred nátlaku. Sú to jednotlivci, ktorí sa vo svojom každodennom živote neustále usilujú konať v súlade so svojou vierou a s morálnymi hodnotami. Aj oni čelia tomuto nariadeniu vlády pomáhať pri poskytovaní „služieb“, ktoré sú v rozpore s týmito hodnotami – či už pri ich financovaní a platení, pri platení poistenia ako zamestnávatelia; platení vlastného pripoistenia ako zamestnanci; alebo ako samotní poisťovatelia – bez jedinej výnimky. To je tiež bezprecedentné vo federálnom zákone, ktorý bol v otázke ochrany práv jednotlivcov dlho veľkodušný, lebo zaisťoval, že nemuseli konať proti svojim náboženským a morálnym presvedčeniam. Dôsledne sme tieto práva podporovali, osobitne v oblasti ochrany dôstojnosti každého ľudského života, a naďalej tak robíme.
Po tretie chceme naznačiť naše nasledujúce kroky. Budeme rázne pokračovať vo výchovnom úsilí a verejnej obhajobe princípov náboženskej slobody a v ich aplikovaní na tento (aj iné prípady). Budeme naďalej prijímať každé pozvanie na dialóg s výkonnou mocou, aby sme bránili náboženskú slobodu, ktorá nám oprávnene patrí. Budeme naďalej sledovať legislatívu, aby sa nastolila tá istá úroveň náboženskej slobody, akej sme sa tešili až donedávna. A budeme naďalej skúmať naše možnosti ako sa oslobodiť spod súdov, a to v rámci Ústavy USA a iných federálnych zákonov, ktoré ochraňujú náboženskú slobodu. Všetko toto úsilie bude súbežne napredovať a vzájomne sa podporovať.
Najdôležitejšie je to, že vyzývame katolíckych veriacich a všetkých veriacich ľudí v celej našej krajine, aby sa s nami spojili v modlitbe a pokání za našich predstaviteľov i za obranu prvej z našich slobôd – náboženskej slobody – ktorá nie je chránená len zákonmi a zvyklosťami v našom veľkom národe, ale je zakorenená aj v učení našej veľkej náboženskej Tradície. Modlitba je prvotným zdrojom sily – lebo bez Boha nič nemôžeme; ale s Bohom je všetko možné.

Konferencia katolíckych biskupov USA

Vyhlásenie o náboženskej slobode

Sme katolíci. Sme Američania. Na oboje sme pyšní: vďační za dar viery, ktorý vlastníme ako kresťanskí učeníci, i za dar slobody, ktorý vlastníme ako americkí občania. Byť katolíkom a Američanom by malo znamenať, že si nemusíme voliť medzi jedným a druhým. Hoci sú tieto naše záväzky rôzne, nemusia byť protichodné, ba môžu byť komplementárne. Učenie katolíckej viery nás zaväzuje, aby sme spoločne so svojimi spoluobčanmi pracovali na spoločnom dobre všetkých, ktorí žijú v tejto krajine. To je vízia, na ktorej je založený náš štát i naša ústava, ktorá občanom všetkých náboženských vierovyznaní garantuje právo prispievať k nášmu spoločnému životu.
Sloboda nie je len pre Američanov, no myslíme si, že je súčasťou nášho špeciálneho dedičstva, vybojovaného za veľkú cenu. A toto dedičstvo teraz treba chrániť. Sme správcami tohto daru nielen pre nás, ale pre všetky národy a ľudí, ktorí túžia byť slobodní. Katolíci v Amerike si obdivuhodne plnia túto povinnosť ustrážiť slobodu pre mnohé generácie.
V roku 1887, keď bol arcibiskup z Baltimoru James Gibbons menovaný druhým americkým kardinálom, počas svojej návštevy pri preberaní červeného klobúka v Ríme zastával toto americké dedičstvo náboženskej slobody. Keď hovoril o veľkom pokroku, ktorý Katolícka cirkev v USA dosiahla, pripísal ho „občianskej slobode, ktorej sa v našej osvietenej republike tešíme“. Vyjadril sa doslova tak, že „v geniálnej atmosfére slobody [Cirkev] kvitla ako ruža“ (1).
Katolíci boli zástancami náboženskej slobody v Amerike ešte pred kardinálom Gibbonsom a americkou skúsenosťou bol ovplyvnený aj míľnik učenia Druhého vatikánskeho koncilu týkajúci sa náboženskej slobody. To patrí medzi najväčšie výdobytky Cirkvi v tejto veci. V minulosti sme boli zásadnými obhajcami náboženskej slobody. A máme vážnu povinnosť plniť si túto úlohu aj dnes.
Keď je naša sloboda ohrozená, musíme otvorene hovoriť jedni s druhými. Teraz nastal ten čas. Ako katolícki biskupi a americkí občania sa preto obraciame na našich spolubratov katolíkov i ostatných spoluobčanov s naliehavou výzvou, aby boli na stráži, lebo náboženská sloboda je ohrozená doma i v cudzine.
Zaznamenali sme túto skutočnosť celkom zblízka, no i ďaleko od nás. Aj pápež Benedikt XVI. nedávno hovoril o svojich obavách, že náboženská sloboda je oslabená. Nazval ju „najdrahšou z amerických slobôd“ – a skutočne to tak je. V jeho nedávnom príhovore americkým biskupom nachádzame ešte viac dôvodov pre to, aby sme venovali pozornosť varovaniu Svätého Otca, priateľa Ameriky a spojenca pri obrane slobody:
„Mimoriadnu pozornosť si zasluhujú isté pokusy obmedziť najdrahšiu z amerických slobôd, slobodu náboženstva. Mnohí z vás poukazujú na to, že pokiaľ ide o spoluprácu pri vnútorne zlých praktikách, vyvíja sa sústredené úsilie na popieranie práva na výhradu vo svedomí, tak u jednotlivých členov Katolíckej cirkvi, ako aj z pohľadu jej inštitúcií,. Iní mi zasa hovorili o hrozivej tendencii redukovať náboženskú slobodu len na slobodu kultu, bez záruky, že sa bude rešpektovať sloboda svedomia.
Tu znovu vidíme potrebu angažovaných, výrečných a dobre pripravených katolíckych laikov, so silným kritickým zmyslom voči dominantnej kultúre a s odvahou odporovať reduktívnemu sekularizmu, ktorý by chcel Cirkev zbaviť oprávnenia zúčastňovať sa na verejnej diskusii o témach, ktoré určujú budúcnosť americkej spoločnosti.“ (2)

Útoky na náboženskú slobodu – konkrétne príklady
Je naša najchránenejšia sloboda skutočne ohrozená? Źiaľ, áno. Tu nejde o teologickú alebo právnickú diskusiu bez následkov v reálnom svete. Ide o nasledovné skutočnosti:

• Nariadenie týkajúce sa antikoncepcie, sterilizácie a potrat vyvolávajúcich liekov. Nariadenie Ministerstva zdravia a humánnych služieb vyvolalo veľkú pozornosť a stretlo sa s našou rozhodnou a jednotnou opozíciou. Bezprecedentným spôsobom chce federálna vláda nútiť náboženské inštitúcie, jednak aby umožňovali a financovali produkty odporujúce ich vlastnému morálnemu učeniu, a tiež chce rozhodovať o tom, ktoré náboženské inštitúcie sú „dosť náboženské“, aby si zaslúžili ochranu, pokiaľ ide o náboženskú slobodu. Tieto črty takzvanej „preventívnej služby“ dosahujú už stupeň nespravodlivého zákona. Ako potvrdil pred kongresom aj arcibiskup William Lori z Baltimoru, predseda Ad hoc komisie pre náboženskú slobodu: „Tu nejde o to, či má byť antikoncepcia vládou zakázaná. Nejde ani o to, či má byť antikoncepcia podporovaná vládou. Ide naopak o to, či veriaci ľudia a náboženské inštitúcie smú byť nútené vládou poskytovať poistné krytie za antikoncepciu alebo sterilizáciu, i keď to odporuje ich náboženskému presvedčeniu.“ (3)
• Štátne imigračné zákony. Niekoľko štátov nedávno prijalo zákony zakazujúce to, čo vláda považuje za „ukrývanie“ nelegálnych prisťahovalcov – a tiež to, čo Cirkev považuje za kresťanskú charitu a pastoračnú starostlivosť o týchto prisťahovalcov. Pravdepodobne najhorší z nich je zákon v Alabame, kde katolícki biskupi, v spolupráci s episkopálnymi a metodistickými biskupmi Alabamy proti tomuto zákonu podali žalobu:

„O tomto legislatívnom akte informujeme so smútkom, no tiež s hlbokým presvedčením, že ako veriaci ľudia nemáme inú voľbu ako brániť právo na slobodné praktizovanie nášho náboženstva, ktoré máme ako obyvatelia Alabamy garantované… Tento zákon považuje praktizovanie nášho kresťanského náboženstva za ilegálne, pričom ako obyvatelia Alabamy máme právo ho vyznávať. Zákon zakazuje temer všetko, čo by mohlo nelegálnemu prisťahovalcovi pomôcť alebo ho povzbudiť žiť v Alabame. Podľa tohto nového zákona v Alabame je nelegálne, keď katolícky kňaz krstí či spovedá nelegálneho prisťahovalca, alebo mu vysluhuje sviatosť pomazania chorých či hlása Božie slovo. Nemôžeme ich ani povzbudzovať k tomu, aby prišli na omšu, alebo ich o nej informovať. Je nelegálne dovoliť im navštevovať biblické študijné skupiny pre dospelých, alebo navštevovať CCD či letnú školu. Je nelegálne, ak im klerici radia v čase núdze alebo pri príprave sobáša. Je nelegálne, aby chodili na stretnutia anonymných alkoholikov alebo na terapeutické skupiny v našich kostoloch.“ (4)

• Alternatívne cirkevné štruktúry a riadenie. V roku 2009 Súdna komisia zákonodarného zboru Connecticutu podala návrh, ktorý mal prinútiť katolícke farnosti, aby sa reštrukturalizovali podľa kongregačného modelu, pričom sa odvolávala na spor ohľadne „správcovstva farností“1 zo začiatku 19. storočia, čo bolo predzvesťou pokusu federálnej vlády v nasledujúcich rokoch redefinovať Cirkev na „náboženskú službu“ alebo „náboženského zamestnávateľa“.
• Kresťanskí študenti v kampuse. Uplynulo viac ako sto rokov odvtedy, čo Právnická fakulta Kalifornskej univerzity Hastings College odmietla priznať štatút študentskej organizácie len jedinej skupine, a to Christian Legal Society, pretože požadovala, aby boli jej vedúci kresťania a zdržiavali sa sexuálnej aktivity mimo manželstva.
• Katolícke služby v pestúnskej starostlivosti a adopcii. Boston, San Francisco, okres Columbia a štát Illions vylúčili miestne katolícke charity spomedzi inštitúcií poskytujúcich adopciu alebo pestúnsku starostlivosť tým, že im zrušili licenciu alebo ukončili vládne kontrakty – alebo oboje. Dôvodom bolo to, že tieto charity odmietali dať deti do starostlivosti dvojiciam rovnakého pohlavia, alebo slobodným heterosexuálnym dvojiciam, ktoré spoločne bývali.
• Diskriminácia voči malým cirkevným kongregáciám. New York City prijalo nariadenie, ktoré zamedzovalo cirkevnej kongregácii Bronx Houshold of Faith a šesťdesiatim ďalším kongregáciám najímať si priestory verejných škôl cez víkendy na bohoslužby, hoci necirkevné skupiny si mohli tie isté školy najímať na mnohé iné účely. Hoci toto nariadenie nepostihlo katolícke farnosti, ktoré zvyčajne majú vlastné budovy, bolo to pre mnohé malé kongregácie zničujúce. Je to jednoduchý prípad diskriminácie voči veriacim.
• Diskriminácia voči katolíckym humanitárnym službám. Napriek dlhoročnému vynikajúcemu fungovaniu Služby pre migrantov a utečencov Konferencie katolíckych biskupov USA, ktorá zmluvne spravovala služby pre obete obchodovania s ľuďmi, federálna vláda zmenila podmienky svojho zmluvného kontraktu a požaduje od nás, aby sme poskytovali alebo hradili antikoncepciu a umelý potrat, porušujúc tak katolícke učenie. Cirkevné inštitúcie nesmú byť z vládnej dohody diskvalifikované z náboženských dôvodov a nesmú ani stratiť svoju náboženskú identitu alebo slobodu, keď takéto dohody uzavrú. Napriek tomu však federálny súd v Massachusetts postavil náboženskú slobodu na hlavu, keď vyhlásil, že takúto diskvalifikáciu si vyžaduje prvý dodatok Ústavy, lebo vláda tým, že povolila katolíckym organizáciám podieľať sa na kontraktoch spôsobom, ktorý je v súlade s ich presvedčením ohľadne antikoncepcie a potratu, akosi porušila náboženskú slobodu.

Náboženská sloboda je viac než len sloboda kultu
Náboženská sloboda neznamená len možnosť ísť na nedeľnú svätú omšu alebo sa doma modliť ruženec. Znamená aj možnosť prispievať k spoločnému dobru všetkých Američanov. Môžeme robiť dobré veci, ku ktorým nás naša viera vyzýva bez toho, aby sme museli s touto vierou robiť kompromisy? Ak nebude náboženská sloboda správne chápaná, budú trpieť všetci Američania, lebo im bude chýbať dôležitý príspevok veriacich v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o hladujúcich, občianskych práv a sociálnych služieb, ktorým veriaci Američania každodenne prispievajú k spoločnému dobru nielen vo vlastnej krajine, ale aj inde.
Ide o to, či bude mať Amerika naďalej slobodnú, tvorivú a silnú občiansku spoločnosť – alebo či bude štát určovať to, kto a ako môže prispievať k spoločnému dobru. Veriaci sú súčasťou americkej občianskej spoločnosti, v ktorej si susedia navzájom pomáhajú, kde existujú komunitné združenia, kluby bratskej pomoci, športové zväzy a mládežnícke skupiny. Všetci títo Američania prispievajú k spoločnému životu a nepotrebujú na to povolenie od vlády. Obmedzenie náboženskej slobody je útokom na občiansku spoločnosť i na americký zmysel pre dobrovoľnícke združenia.
Americká únia ortodoxných židovských kongregácií vydala vyhlásenie o dodržiavaní nariadenia týkajúceho sa antikoncepcie a sterilizácie, ktoré hovorí o nebezpečenstve, ktorému práve čelíme:
„Najproblematickejší je práve dôvod, ktorý je v pozadí tohto rozhodnutia. Zdá sa, že ide o pohľad, že ak nie je náboženská skupina izolovaná, ale sa angažuje v širšej spoločnosti, stráca svoj „náboženský“ charakter a svoje slobody. Mnohé vierovyznania sú pevne presvedčené o tom, že majú byť otvorené voči širšej spoločnosti a spoluobčanom inej viery, a majú sa spoločensky angažovať. Toto administratívne rozhodnutie posilňuje pasívny postoj k porušovaniu náboženských princípov organizácií. To je veľmi znepokojujúce.“ (5)
Toto nie je len katolícky problém. To nie je židovský problém. Nie je to ani pravoslávny, mormonský alebo moslimský problém. Je to americký problém.

Najdrahšia z amerických slobôd
V roku 1634 priplávali z Anglicka na palube lodí Ark a Dove katolícki a protestantskí usadlíci na Ostrov sv. Klementa v Južnom Marylande. Prišli na pozvanie katolíckeho lorda Baltimora, ktorý dostal Maryland od protestantského anglického kráľa Karola I. Zatiaľ čo katolíci a protestanti v Európe sa medzi sebou zabíjali, lord Baltimore si vysníval Maryland ako spoločnosť, kde budú ľudia rôzneho vierovyznania spoločne nažívať v pokoji. Táto vízia bola v Marylande čoskoro (r. 1649) legislatívne zakotvená v zákone týkajúcom sa náboženstva (tiež nazývanom „tolerančný zákon“), ktorý bol prvým zákonom na ochranu práva jednotlivca na slobodu svedomia v našej národnej histórii.
Rané dejiny Marylandu nás učia, že tak ako každá iná sloboda, aj náboženská sloboda si vyžaduje neustálu bdelosť a ochranu, inak zanikne. Marylandský experiment s náboženskou toleranciou po niekoľkých desaťročiach skončil. Kolónia sa dostala pod kráľovskú správu a anglikánska cirkev sa stala štátnym náboženstvom. Proti tým, ktorí sa odmietli prispôsobiť, boli zavedené diskriminačné zákony, vrátane straty politických práv. Katolícke kostoly boli zatvorené a katolíci boli donútení praktizovať svoju vieru len vo svojich domovoch. Katolícke spoločenstvo žilo v takýchto podmienkach až do Americkej revolúcie.
Koncom 18. storočia uznali zakladatelia nášho národa náboženskú slobodu za základnú podmienku slobodnej a demokratickej spoločnosti. James Madison, často nazývaný Otcom ústavy, označil svedomie za „najsvätejšie zo všetkých vlastníctiev“ (6). Napísal, že „voľbu náboženstva treba ponechať na presvedčenie a svedomie každého človeka; a každý človek má právo ho praktizovať, ak mu to tieto prikazujú“ (7). George Washington sa zasa vyjadril takto: „Nastolenie občianskej a náboženskej slobody bolo dôvodom, ktorý ma viedol na bitevné pole“ (8). Thomas Jefferson uistil sestry uršulínky – ktoré od roku 1727 slúžili väčšinou nekatolíckej populácii v Luisiane prevádzkovaním nemocníc, detských domovov, a škôl – že princípy Ústavy sú „istou garanciou“, že ich služba bude slobodná a že „sa budú môcť slobodne riadiť podľa svojich pravidiel bez toho, aby im do toho zasahovali občianske autority“ (9).
Preto bolo primerané, že pri ratifikovaní zoznamu práv mala náboženská sloboda výsadu byť prvým dodatkom Ústavy. Náboženská sloboda je skutočne prvou slobodou.  Prvý dodatok garantuje, že „Kongres nesmie prijať žiadny zákon, ktorý by nerešpektoval ustanovizeň náboženstva, alebo by zakazoval jeho slobodné praktizovanie“.
Nedávno sa Najvyšší súd jednohlasne zhodol na potvrdení tejto prvej slobody, pričom šéf justície USA podal vysvetlenie, že náboženská sloboda nie je prvou slobodou len pre Američanov; ide o prvú v dejinách demokratických slobôd, ktoré siahajú až k prvej klauzule Magny Charty z roku 1215, ba ešte pred ňu. Šéf justície Roberts objasnil históriu náboženskej slobody v Amerike na konkrétnom prípade, o ktorom rozhodoval James Madison, známy ako architekt prvého dodatku, za ktorého prešiel zoznam práv kongresom:
„[V roku 1806] si John Carroll, prvý katolícky biskup v USA, vyžiadal názor vlády na to, kto by mal byť ustanovený, aby riadil záležitosti Katolíckej cirkvi na území Louisiany, ktoré v tej dobe USA odkúpili (Louisiana Purchase). Po konzultácii s prezidentom Jeffersonom vtedajší štátny tajomník James Madison odpovedal, že výber cirkevných „funkcionárov“ je „výsostne cirkevnou“ záležitosťou, o ktorej musí rozhodnúť samotná Cirkev. „Starostlivá múdrosť Ústavy chráni pred politickým zasahovaním do náboženských záležitostí,“ objasnil Madison, a zabraňuje tomu, aby sa vláda vyjadrovala k „výberu cirkevných predstaviteľov“.“ (10)
To je naše americké dedičstvo, naša najdrahšia sloboda. Je to prvá zo slobôd, pretože ak nie sme slobodní vo svedomí a v praktizovaní nášho náboženstva, všetky ostatné slobody sú ohrozené. Ak občania nie sú slobodní vo svojom svedomí, ako môžu byť slobodní vo vzťahu k druhým alebo k štátu? Ak sa nám bráni plniť si svoje povinnosti a záväzky voči Bohu, alebo ešte horšie, ak sa proti tomu stavia vláda, potom už nemôžeme tvrdiť, že naša krajina je slobodná a že je pre svet majákom nádeje.

Naše kresťanské učenie
V 50-tych a 60-tych rokoch počas hnutia za občianske práva šírili Američania svetlo evanjelia v tmavých dejinách otroctva, segregácie a rasovej bigotnosti. Občiansko-právne hnutie bolo totiž v podstate náboženské hnutie vyzývajúce k prebudeniu svedomia, nešlo len o výzvu, aby si americká ústava ctila dedičstvo slobody.
Vo svojom známom „Liste z Birminghamského väzenia“ z roku 1963 rev. Martin Luther King ml. trúfalo hovorí, že „cieľom Ameriky je sloboda.“ Ako kresťanský pastor argumentuje, že kresťania sú povinní vyzývať Ameriku k plnej miere slobody, to je ich špeciálna úloha. Svoje právne a ústavné argumenty ohľadne spravodlivosti čerpal z dlhej kresťanskej tradície:
„Súhlasím so sv. Augustínom, že „nespravodlivý zákon nie je žiadny zákon“. Aký je teda medzi nimi rozdiel? Ako možno určiť, kedy je zákon spravodlivý a kedy nespravodlivý? Spravodlivý zákon je kódex vytvorený človekom, ktorý sa zhoduje s morálnym zákonom alebo s Božím zákonom. Ak by sme to chceli vyjadriť slovami sv. Tomáša Akvinského, nespravodlivý zákon je ľudský zákon, ktorý nie je zakotvený vo večnom alebo prirodzenom zákone.“ (11)
Je rozumné uvažovať o tom, či naša vláda nenariaďuje nespravodlivý zákon. Nespravodlivý zákon nemožno poslúchať. Ak sme postavení pred nespravodlivý zákon, nemožno sa snažiť nejako ho upraviť tým, že sa uchýlime k rovnako znejúcim slovám iného významu či nekalým praktikám. Ak dnes čelíme perspektíve nespravodlivých zákonov, tak katolíci solidárni so svojimi spoluobčanmi v Amerike musia mať odvahu ich neposlúchnuť. Źiadny Američan si takéto niečo neželá. Źiadny katolík tým nie je nadšený. Ale ak to skutočne hrozí, musíme si to vziať ako svoju občiansku povinnosť a záväzok viery.
Je dôležité pochopiť rozdiel medzi výhradou vo svedomí a nespravodlivým zákonom. Výhrada vo svedomí umožňuje istú úľavu tým, ktorí odmietajú poslúchnuť konkrétny zákon, lebo im káže konať proti ich svedomiu – dobre známym príkladom je odmietnutie brannej povinnosti. Nespravodlivý zákon však „nie je žiadny zákon“. Nemožno ho poslúchať a  nemožno sa ani usilovať o úľavy spod neho, ale skôr o jeho zrušenie.
Kresťanské cirkvi v tomto prípade nepožadujú pre seba osobitné úľavy, ale žiadajú dodržiavanie náboženskej slobody pre všetkých občanov. Rev. King tiež učil, že Cirkev nie je ani učiteľkou, ani slúžkou štátu, ale je jeho svedomím, vodkyňou a kritičkou.
Ako katolíci vieme, že naša história má aj svoje temné stránky, pokiaľ ide o náboženskú slobodu, keď sme vlastný rešpekt voči tejto prvej slobode neaplikovali na ostatných. Ale učenie Cirkvi ohľadne náboženskej slobody je úplne jasné:
„Ľudská osoba má právo na náboženskú slobodu. Táto sloboda pozostáva v tom, že všetci ľudia musia byť chránení pred donucovaním zo strany jednotlivcov alebo spoločenských skupín a vôbec akejkoľvek ľudskej moci tak, aby v náboženskej oblasti nik nebol nútený konať proti svojmu svedomiu a nikomu sa nebránilo konať v náležitých medziach podľa vlastného svedomia súkromne i verejne, individuálne alebo v spojení s inými… Toto právo človeka na náboženskú slobodu má byť uznané v právnom poriadku spoločnosti tak, aby sa stalo občianskym právom.“ (12)
Ako katolíci sme povinní brániť právo na náboženskú slobodu pre nás i pre ostatných. Radi sa v tomto spojíme s ostatnými kresťanmi i s veriacimi iných náboženstiev.
V nedávnom liste šesťdesiatich náboženských predstaviteľov – vrátane kresťanov viacerých denominácií a Źidov – prezidentovi Obamovi sa zdôrazňuje, že „nielen katolíci majú vážne námietky proti požiadavke, aby nimi poskytované zdravotné poistenie, pokrývalo aj antikoncepciu, vrátane abortívnej antikoncepcie“ (13)
Komplexnejšie, teologicky bohaté a politicky rozvážne spoločné vyhlásenie evanjelikov a katolíkov by mohlo podnietiť väčšiu bdelosť pri obrane náboženskej slobody, rovnako ako jednotné svedectvo oživované evanjeliom Ježiša Krista. (14) Spoločné vyhlásenie jasne hovorí, že ako kresťania rôznych tradícií sa ohradzujeme proti „nahému verejnému priestoru“, zbavenému  náboženských argumentov a veriacich. Neusilujeme sa však ani o „posvätný verejný priestor“, ktorý by ponúkal špeciálne privilégiá a výhody veriacim občanom. Skôr sa usilujeme o verejný občiansky priestor, kde môžu všetci občania prispievať k spoločnému dobru. Prinajlepšom ho môžeme nazvať americkým verejným priestorom.
Pán Ježiš prišiel, aby nás vyslobodil z otroctva hriechu. Politické slobody sú jednou časťou tohto oslobodenia a náboženská sloboda je prvou z týchto slobôd. Spolu s ostatnými kresťanmi, v spojení s našimi bratmi Źidmi a v partnerstve s Američanmi iných náboženských tradícií potvrdzujeme, že naša viera si od nás vyžaduje obranu náboženskej slobody, ktorú nám dal Boh a ktorá je chránená v našej Ústave.

Mučeníci vo svete
V tomto vyhlásení sa chceme ako biskupi USA vyjadriť k situácii, ktorá nastala v našej krajine. Zároveň však smutne konštatujeme, že v mnohých iných častiach sveta je náboženská sloboda ešte vo väčšom nebezpečenstve. Hoci máme povinnosť zo všetkých síl brániť náboženskú slobodu  u nás doma, nemôžeme prehliadať ani to, že veriaci po celom svete, väčšinou kresťania, sú v oveľa horšej situácii. Vek mučeníctva ešte nepominul. Vraždenie, bombové útoky na kostoly, podpaľovanie sirotincov – to sú len tie najbrutálnejšie útoky, ktorým boli vystavení kresťania preto, že veria v Ježiša Krista. V zákonoch viacerých krajín sa vyskytuje systematické potláčanie základných ľudských práv a tiež akty prenasledovania príslušníkov iných vierovyznaní.
Ak je náboženská sloboda oslabovaná tu doma, v Amerike, potom je menej vierohodná jej americká obhajoba v cudzine. Spoločnou hrozbou postihujúcou tak medzinárodnú, ako aj domácu scénu, je tendencia redukovať náboženskú slobodu len na slobodu kultu. Preto je našou úlohou najskôr posilniť náboženskú slobodu v tom či onom ohľade doma, aby sme ju mohli potom rozhodnejšie brániť v cudzine. S týmto cieľom musí americká zahraničná politika, ako aj široká sieť medzinárodných katolíckych organizácií neustále a naliehavo podporovať náboženskú slobodu.

„Všetky sily katolíckeho spoločenstva sa musia spojiť“
Nežiadame nič viac a nič menej než právo, ktoré nám dal Boh, aby bola rešpektovaná naša náboženská sloboda. Nežiadame nič viac než to, čo Ústava Spojených štátov a tunajšie zákony považujú za právo, ktoré treba rešpektovať.
Trvajúc na tom, aby boli rešpektované naše slobody ako Američanov, si ako biskupi uvedomujeme, že náš Svätý Otec mal pravdu. Obrana slobôd je úlohou, ktorá patrí „angažovaným, výrečným a dobre pripraveným katolíckym laikom so silným kritickým zmyslom voči dominantnej kultúre.“
Ako biskupi sa usilujeme vnášať evanjeliové svetlo do verejného života, ale práca politikov je určená pre angažovaných a odvážnych katolíckych laikov. Vyzývame ich, aby sa presvedčivo zasadzovali za to, aby si katolíci a Američania nemuseli voliť jedno alebo druhé. Je naliehavo potrebné, aby veriaci laici v spolupráci s kresťanmi, Źidmi a inými vierovyznaniami vyvinuli na našich volených predstaviteľov tlak, aby si uvedomili, aká dôležitá je neustála obrana náboženskej slobody v slobodnej spoločnosti.
Osobitne sa obraciame na tých, ktorí zastávajú verejné úrady. Je vašou vznešenou úlohou starať sa o spoločné dobro. Spoločnému dobru však neslúži to, ak sa dobré diela veriacich chápu ako ohrozenie spoločného života; naopak, tieto diela sú pre jeho fungovanie nevyhnutné. Je tiež vašou úlohou chrániť a obhajovať základné slobody garantované listinou ľudských práv. To nesmie byť len stranícka téma. Ústava nie je len pre demokratov alebo republikánov či nezávislých. Je pre nás všetkých, a preto naši volení predstavitelia musia vyvinúť veľké a nadstranícke úsilie, aby zaistili, že to tak aj ostane.
Zvlášť si ceníme náročnú úlohu tých katolíkov, ktorí sú zodpovední za množstvo našich nemocníc, kliník, univerzít, stredných škôl, adopčných agentúr, zámorských rozvojových projektov a agentúr sociálnych služieb, ktoré pomáhajú chudobným, hladným, imigrantom či tehotným ženám v ťažkej situácii. Robíte prácu, ktorú máme podľa evanjelia konať. Ste to vy, ktorých môžu nútiť, aby ste sa rozhodli medzi dobrou prácou, ktorú konáte s vierou a vernosťou samotnému náboženskému presvedčeniu. Povzbudzujeme vás, aby ste zostali neoblomní a pevne trvali na tom, čo vám ako katolíkom a Američanom právom patrí. Naša krajina si zaslúži to najlepšie, čo jej môžeme ponúknuť, vrátane nášho odporu voči porušovanie prvej našej slobody.
Našich kňazov – najmä tých, ktorí majú na starosti farnosti, univerzitných či stredoškolských študentov – prosíme o katechézy o náboženskej slobode, ktoré by boli vhodné pre duše, o ktoré sa starajú. Ako biskupi vám môžeme poskytnúť usmernenie a pomáhať vám, ale odvahu a zápal pre túto úlohu musíte získať z iného zdroja – musia vychádzať z vášho vlastného záujmu o vaše stádo a živiť sa milosťou, ktorú ste prijali pri vašej vysviacke.
Katechézy o náboženskej slobode nie sú len úlohou kňazov. Katolícka cirkev v Amerike je požehnaná obrovským počtom spisovateľov, producentov, umelcov, vydavateľov, filmových tvorcov a bloggerov využívajúcich na vysvetľovanie a predkladanie viery všetky komunikačné prostriedky – tak staré, ako aj nové. Aj oni zohrávajú rozhodujúcu úlohu v tomto veľkom boji za náboženskú slobodu. Vyzývame ich, aby svoje schopnosti a talenty použili na obranu tejto prvej slobody.
Nakoniec sa obraciame aj na svojich bratov biskupov a s bratskou láskou ich vyzývame, aby odvážne, rozhodne a vytrvalo varovali pred ohrozovaním ľudských práv. Pokúsme sa – použijúc slová rev. Kinga – byť „svedomím štátu“. Po rozhodnutí o antikoncepčnom a sterilizačnom nariadení sa mnohí vyjadrovali veľmi dôrazne. Ako príklad možno uviesť slová jedného z najstarších bratov biskupov, kardinála Rogera Mahonyho, ktorý je 35 rokov biskupom a  po 25 rokoch vedenia arcidiecézy Los Angeles odišiel nedávno do dôchodku. Povedal: „Neviem si predstaviť priamejší a čelnejší útok na slobodu svedomia, ako sa deje dnes. Proti tomuto rozhodnutiu treba bojovať so všetkými silami, ktoré dokáže katolícke spoločenstvo zhromaždiť.“ (15)

Dva týždne za slobodu
Našim bratom biskupom zvlášť odporúčame, aby sústredili „všetky sily, ktoré dokáže katolícke spoločenstvo zhromaždiť“ počas nadchádzajúceho leta. Našou prvoradou úlohou ako duchovných pastierov je viesť veriacich kresťanov v modlitbe.
Občiansky i liturgický rok nás pri viacerých príležitostiach upozorňuje na dedičstvo slobody. Navrhujeme, aby sa toho roku konali špeciálne „dva týždne za slobodu“, počas ktorých by biskupi vo svojich diecézach iniciovali rôzne podujatia, ktoré by zdôraznili dôležitosť obrany našej prvej slobody. Povzbudzujeme aj naše katolícke inštitúcie, aby konali podobne v spolupráci s inými kresťanskými cirkvami, Źidmi, veriacimi iných náboženstiev a všetkými tými, ktorí chcú brániť túto najmilšiu slobodu.
Navrhujeme, aby sa „dvom týždňom za slobodu“, ktoré budú veľkým hymnom modlitieb za našu krajinu, venovalo štrnásť dní od 21. júna – vigílie sviatku sv. Jána Fishera a sv. Tomáša Mora – do 4. júla, ktorý je Dňom nezávislosti. V našom liturgickom kalendári slávime celý rad významných mučeníkov, ktorí zoči-voči prenasledovaniu politickou mocou ostali verní – sv. Ján Fisher a sv. Tomáš More (Morus), sv. Ján Krstiteľ, sv. Peter a Pavol a tiež prví mučeníci rímskej cirkvi. Toto špeciálne obdobie modlitieb, štúdia, katechéz a verejných podujatí konaných po celej krajine, ktoré má zdôrazniť tak kresťanské, ako aj americké dedičstvo slobody, vyvrcholí na Deň nezávislosti. Diecézy a farnosti po celej krajine si môžu počas tohto obdobia zvoliť konkrétny deň, keď bude prebiehať špeciálne podujatie – veľká národná kampaň za náboženskú slobodu, so svedectvami a prednáškami o nej.
Okrem tohto letného podujatia povzbudzujeme tiež k tomu, aby zvlášť biskupi a kňazi využili Slávnosť Krista Kráľa – ktorá je sviatkom vymanenia sa z totalitných útokov proti náboženskej slobode – na modlitby za náboženskú slobodu, či už doma, alebo v zahraničí.
Všetkých katolíkov naliehavo prosíme o intenzívnu modlitbu a pôst za znovuzrodenie slobody v našej milovanej krajine. Pozývame vás, aby ste sa s nami spojili v úpenlivej modlitbe za náboženskú slobodu.

Všemohúci Boh, Otec všetkých národov, chválime ťa za slobodu,
v ktorej si nás oslobodil v Ježišovi Kristovi (Gal 5, 1)
Chválime ťa a velebíme za dar náboženskej slobody,
ktorá je základom ľudských práv, spravodlivosti a spoločného dobra.
Daj našim predstaviteľom múdrosť, aby chránili a podporovali naše slobody;
nech máme z tvojej milosti odvahu ich obhajovať pre seba
i pre všetkých tých, ktorí žijú v tejto požehnanej krajine.
Prosíme ťa o to na príhovor Nepoškvrnenej Panny Márie, našej patrónky,
a v mene jej Syna, nášho Pána Ježiša Krista, v jednote s Duchom Svätým,
s ktorým žiješ a kraľuješ, ty jeden Boh, neustále a navždy. Amen

Dokument Naša prvá, najdrahšia sloboda : vyhlásenie o náboženskej slobode bol vypracovaný Ad hoc komisiou pre náboženskú slobodu Konferencie katolíckych biskupov USA (USCCB) a schválený administratívnou komisiou USCCB na marcovom zasadaní 2012 vo forme vyhlásenia tejto komisie. Jeho zverejnenie schválil generálny sekretár USCCB Mons. Ronny E. Jenkins, JCD.

Ad hoc komisia pre náboženskú slobodu

Predseda
Mons. William E. Lori, poverený arcibiskup Baltimoru

Biskupi členovia

kardinál Donald Wuerl, arcibiskup Washingtonu
Mons. Charles J. Chaput, OFM Cap, arcibiskup Philadelphie
Mons. Wilton D. Gregory, arcibiskup Atlanty
Mons. John C. Nienstedt, arcibiskup St. Paul–Minneapolisu
Mons. Thomas J. Rodi, arcibiskup Mobilu
Mons. J. Peter Sartain, arcibiskup Seattlu
Mons. John O. Barres, biskup Allentownu
Mons. Daniel E. Flores, biskup Brownsvillu
Mons. Thomas J. Olmsted, biskup Phoenixu
Mons. Thomas J. Paprocki, biskup Springfieldu, IL

Biskupi konzultori

Mons. José H. Gomez, arcibiskup Los Angeles
Mons. Stephen E. Blaire, biskup Stocktonu
Mons. Joseph P. McFadden, biskup Harrisburgu
Mons. Richard E. Pates, biskup Des Moinsu
Mons. Kevin C. Rhoades, biskup Fort Wayne–South Bendu

Poznámky pod čiarou
1. Kardinál James Gibbons: Príhovor pri preberaní Santa Maria v Trastevere, 25. marec 1887.
2. Benedikt XVI.: Príhovor pri príležitosti návštevy Ad limina biskupov USA, 19. január 2012.
3. Mons. William E. Lori: ústne svedectvo pred súdnou komisiou Snemovne reprezentantov Kongresu USA, 28. február, 2021.
4. Mons. Thomas J. Rodi, arcibiskup Mobilu, 1. august 2011.
5. Union of Orthodox Jewish Congregations: Vyhlásenie, 24. január 2012.
6. James Madison: Property, 29. marec 1792. In: The Founding Fathers, eds. Philip B. Kurland and Ralph Lerner, Chicago: The University of Chicago Press, 1987, http://press-pubs.uchicago.edu/founders/documents/v1ch16s23.html (27. 3. 2012).
7. James Madison: Memorial and Remonstrance Against Religious Assessment, 20. jún 1785. In: The Founding Fathers, http://press- pubs.uchicago.edu/founders/documents/amendI
_religions43.html (27. 3. 2012).
8. Michael Novak a Jana Novak: Washington s God, 2006.
9. Anson Phelps Stokes: Church and State in the United States. Harper & Brothers Publishers, 1950, 678.
10. Hosanna-Tabor Evangelical Lutheran Church and School v. EEOC, 565 U.S., 132 S. Ct. 694, 703 (2012).
11. Martin Luther King ml.: List z Birminghamského väzenia, 16. apríl 1963.
12. Druhý vatikánsky koncil: deklarácia o náboženskej slobode Dignitatis humanae, 2.
13. List Leitha Andersona et al. prezidentovi Obamovi, 21. december 2011 (dostupné na www.becketfund.org/wp-content/uploads/2011/12/To-President-NonCatholics-RelExemptionSigned.pdf).
14. Evanjelici a katolíci spoločne – Na obranu náboženskej slobody. First Things, marec 2012.
15. Kardinál Roger Mahony: Nariadenie federálnej vlády na krytie nákladov spojených antikoncepciou či sterilizáciou. Cardinal Roger Mahony Blogs L.A. (blog), 20. január 2012, cardinalrogermahonyblogsla.blogspot.com/2012/01/federal-government-mandate-for.html.

FORMOVANIE SVEDOMIA K ZODPOVEDNÉMU OBČIANSTVU
ÚVAHY BISKUPOV SPOJENÝCH ŠTÁTOV O KATOLÍCKOM UČENÍ A POLITICKOM ŹIVOTE

I. časť: Formovanie svedomia k zodpovednému občianstvu:
úvahy biskupov Spojených štátov o katolíckom učení a politickom živote

Úvod
Prečo Cirkev učí o témach súvisiacich s verejnou politikou?
Kto z Cirkvi by sa mal podieľať na politickom živote?
Ako Cirkev pomáha katolíkom hovoriť o politických a spoločenských otázkach?
Čo Cirkev hovorí o katolíckom sociálnom učení na verejnosti? Sedem kľúčových tém
Záver

II. časť: Aplikácia katolíckeho učenia na hlavné témy:
súhrn politických postojov Konferencie katolíckych biskupov USA

Ľudský život
Rodinný život
Sociálna spravodlivosť
Globálna solidarita

III. časť: Ciele politického života:
výzvy pre občanov, kandidátov a verejných úradníkov

Úvod

1. Hoci sa ako národ tešíme mnohým dobrodeniam a silným stránkam – vrátane tradície náboženskej slobody a politickej participácie – predsa ako jednotlivci sme postavení pred zjavne politické a tiež výsostne etické vážne otázky.

2. Sme národ, ktorý vznikol na základe „života, slobody a hľadania šťastia“, ale právo na život ako taký tu nie je plne chránené, zvlášť pokiaľ ide o nenarodené deti, ktoré sú najzraniteľnejšími členmi americkej rodiny. Sme povolaní byť tvorcami pokoja vo vojnou sužovaných krajinách. Sme krajinou, ktorá sľúbila presadzovať „slobodu a spravodlivosť pre všetkých“, ale veľmi často sa rozdeľujeme podľa rasy, etnika či ekonomickej nerovnosti. Sme národom imigrantov bojujúcich za vyriešenie problému mnohých nových imigrantov uprostred nás. Sme spoločnosťou vybudovanou na sile našich rodín, povolanou ochraňovať manželstvo a ponúkať morálnu a ekonomickú podporu rodinnému životu. Sme mocným národom v krutom svete, ktorý čelí násiliu a usiluje sa vybudovať bezpečnejší, spravodlivejší a pokojnejší svet. Sme prosperujúcou spoločnosťou, v ktorej však príliš mnohí žijú v chudobe, chýba im primeraná zdravotná starostlivosť a iné životné potreby. Sme súčasťou globálneho spoločenstva čeliaceho vážnym ohrozeniam životného prostredia, ktoré je nevyhnutné pre naše prežitie. Tieto výzvy sú ústrednou témou verejného života a majú centrálny význam pri hľadaní spoločného dobra. (1)

3. Už veľa rokov sa my biskupi USA usilujeme zavádzať do politického života katolícke učenie, a to prostredníctvom radu vyhlásení vydávaných každé štyri roky a zameraných na „politickú zodpovednosť“ či „zodpovedné občianstvo“. Predkladaný dokument pokračuje v tejto praxi, pričom vo svetle nových výziev, ktorým čelí náš národ a svet, zachováva kontinuitu s tým, čo sme povedali v minulosti. Nejde teda o nové učenie, ale o potvrdenie toho, čo učí naša biskupská konferencia a celá Cirkev. Ako katolíci sme súčasťou spoločenstva s bohatým dedičstvom, ktoré nám pomáha posudzovať výzvy verejného života a prispievať k väčšej spravodlivosti a tiež pokoju pre všetkých ľudí.

4. Súčasťou tohto bohatého dedičstva týkajúceho zodpovedného občianstva je učenie Druhého vatikánskeho koncilu v deklarácii o náboženskej slobode (Dignitatis humanae). Hovorí sa v nej, že sú „na osoh samej spoločnosti dobrodenia spravodlivosti a pokoja, ktoré vyplývajú z vernosti človeka Bohu a jeho svätej vôli“ (6). Úsilie o spravodlivosť si vyžaduje, aby boli mysle a srdcia katolíkov vychovávané a formované v poznávaní a praktizovaní celku viery.

5. Toto vyhlásenie zdôrazňuje úlohu Cirkvi s ohľadom na formovanie svedomia a tiež zodpovedajúcu mravnú zodpovednosť každého katolíka počúvať a prijímať cirkevné učenie a konať podľa neho v rámci životnej úlohy formovania svojho vlastného svedomia. S takýmto základom totiž vedia katolíci vo svetle evanjelia, morálneho a sociálneho učenia Cirkvi lepšie posudzovať politické stanoviská, stranícke platformy, sľuby i konanie kandidátov, a tak môžu pomôcť budovať lepší svet.

6. Naše úsilie zahŕňa odpovede na štyri otázky: 1) Prečo Cirkev učí o témach súvisiacich s verejnou politikou? 2) Kto z Cirkvi by sa mal podieľať na politickom živote? 3) Ako Cirkev pomáha katolíkom hovoriť o politických a spoločenských otázkach? 4) Čo Cirkev hovorí o katolíckom sociálnom učení na verejnosti?

7. My biskupi nechceme týmto vyhlásením katolíkom hovoriť za koho alebo proti komu majú hlasovať. Naším cieľom je pomôcť im formovať si vlastné svedomie v súlade s Božou pravdou. Uznávame, že zodpovednosť za rozhodnutia v politickom živote vo svetle správne formovaného svedomia prislúcha každému jednotlivcovi a že participácia na verejnom živote predstavuje viac než len dať svoj hlas v konkrétnych voľbách.

8. Počas roku predchádzajúceho voľbám sa produkuje a distribuuje veľa textov a volebných príručiek. Povzbudzujeme katolíkov, aby hľadali také zdroje, ktoré schválili ich vlastní biskupi, biskupská konferencia ich štátu či Konferencia katolíckych biskupov USA. Tento dokument má za cieľ reflektovať a doplniť – nie nahradiť – súčasné učenie biskupov v ich vlastných diecézach a štátoch. Vo svetle týchto úvah a úvah miestnych biskupov povzbudzujeme katolíkov v celých Spojených štátoch, aby sa zvlášť v týchto náročných časoch aktívne zapájali do politického procesu.

Prečo Cirkev učí o témach súvisiacich s verejnou politikou?

9. Povinnosť Cirkvi podieľať sa na vytváraní morálneho charakteru spoločnosti je požiadavkou našej viery. Je základnou súčasťou poslania, ktoré sme prijali od Ježiša Krista a ktorý nám ponúka predstavu života ako ju zjavuje Sväté písmo a Tradícia. Pripomeňme si, čo učí Druhý vatikánsky koncil: Kristus, vtelené Slovo, tým, že zjavuje tajomstvo Otca a jeho lásky, naplno odhaľuje človeka človeku (porov. Gaudium et spes, 22). Kristova láska k nám nech nám umožní uvidieť našu ľudskú dôstojnosť v plnom svetle a nech nás prinúti milovať našich blížnych tak, ako nás miloval on. Kristus, Učiteľ, nám ukazuje, čo je pravdivé a dobré, teda čo je v súlade s našou ľudskou prirodzenosťou ako slobodných, inteligentných bytostí, stvorených na Boží obraz a podobu a Stvoriteľom obdarených dôstojnosťou a právami.

10. Učenie viery o dôstojnosti ľudskej bytosti a o posvätnosti každého ľudského života nám pomáha jasnejšie vidieť tie pravdy, ktoré uchopujeme aj darom ľudského rozumu. Ústredným bodom týchto právd je rešpektovanie dôstojnosti každej osoby. To je jadro katolíckeho morálneho a sociálneho učenia. Pretože sme ľudia viery i rozumu, je vhodné a nutné, aby sme túto základnú pravdu o ľudskom živote a dôstojnosti prinášali na verejné fórum. Sme povolaní uskutočňovať Kristovo prikázanie „milujte sa navzájom“ (Jn 13, 34). Rovnako sme povolaní k tomu, aby sme všetci mali dobrý život a aby sme sa delili o dobrá s tými najnúdznejšími, máme brániť manželstvo a chrániť život a dôstojnosť všetkých, osobitne slabých a zraniteľných, ktorí nemôžu pozdvihnúť svoj hlas. Vo svojej prvej encyklike Deus caritas est pápež Benedikt XVI. objasňuje, že „charitatívna láska musí podnecovať celý život veriacich laikov, a teda aj ich politickú aktivitu, prežívanú ako ,sociálna charita‘“ (29).

11. Niektorí sa pýtajú, či je vhodné, aby Cirkev zohrávala istú úlohu v politickom živote. No povinnosť viesť k morálnym hodnotám, ktoré majú formovať náš život, vrátane verejného života, je ústrednou povinnosťou poslania, ktoré Cirkev prijala od Ježiša Krista. Navyše aj Ústava Spojených štátov chráni právo jednotlivých veriacich i náboženských inštitúcií podieľať sa na verejnom živote a vyjadrovať sa bez toho, aby do toho vláda zasahovala, niekoho uprednostňovala či diskriminovala. Občiansky zákon by mal naplno uznávať a chrániť právo, povinnosť a možnosť Cirkvi podieľať sa na spoločenskom živote bez toho, aby bola nútená opustiť alebo ignorovať svoje základné morálne presvedčenia. Naša národná pluralistická tradícia nie je ohrozená tým, že náboženské skupiny a veriaci jednotlivci vnášajú svoje presvedčenia a záujmy do verejného života, ale naopak, je tým posilnená. Totiž naše cirkevné učenie je v súlade so základnými hodnotami, ktoré formovali našu národnú históriu: „život, sloboda a hľadanie šťastia.“

12. Katolícke spoločenstvo prináša do politického dialógu o našej národnej budúcnosti dôležité hodnoty. Prinášame konzistentný morálny rámec – vychádzajúci z prirodzeného ľudského rozumu, osvieteného Svätým písmom a učením Cirkvi – slúžiaci na posudzovanie tém politických platforiem a kampaní. Prinášame aj mnohé skúsenosti zo služby ľuďom v núdzi, z výchovy mladých, zo starostlivosti o chorých, bezdomovcov, či pomoci ženám s problémovým tehotenstvom, a tiež zo sýtenia hladných, z prijímania imigrantov a utečencov, prejavovania globálnej solidarity či úsilia o pokoj.

Kto z Cirkvi by sa mal podieľať na politickom života?

13. V katolíckej tradícii je zodpovedné občianstvo cnosťou a účasť na politickom živote je morálnou povinnosťou. Táto povinnosť má korene v našom krstnom záväzku nasledovať Ježiša Krista a vydávať kresťanské svedectvo všetkým, čo robíme. Ako nám pripomína Katechizmus Katolíckej cirkvi: „Je potrebné, aby všetci mali účasť na rozvoji spoločného dobra, každý podľa svojho postavenia, ktoré zaujíma, a podľa úlohy, ktorú zastáva. Táto povinnosť má pôvod v dôstojnosti ľudskej osoby… Občania sa majú, pokiaľ je to možné, aktívne zúčastňovať na verejnom živote“ (§ 1913 a 1915).

14. Nanešťastie politika v našej krajine často môže byť prostredím mocenských záujmov, straníckych útokov, uštipačných rečí či mediálnych ruchov. Cirkev pozýva k inému druhu politického angažovania sa: vychádzajúcemu z mravných presvedčení správne formovaného svedomia a zameranému na dôstojnosť každej ľudskej bytosti, na hľadanie spoločného dobra a ochranu slabých a zraniteľných. Katolícka výzva k zodpovednému občianstvu potvrdzuje, že účasť na politickom živote je dôležitá a že verejná služba je počestným povolaním. Ako katolíci by sme sa mali riadiť viac našimi mravnými presvedčeniami, než svojou príslušnosťou k politickej strane alebo záujmovej skupine. Ak je to potrebné, mala by naša účasť pomôcť zmeniť stranu, do ktorej patríme; nemáme dovoliť, aby nás strana zmenila tak, že by sme zanedbávali alebo popierali základné morálne pravdy. Sme povolaní spoločne prinášať naše princípy a naše politické rozhodnutia, naše hodnoty a naše hlasy, a tak pomôcť budovať lepší svet.

15. Klérus a laici majú vo verejnom živote navzájom sa doplňujúce úlohy. My biskupi máme prvotnú zodpovednosť bdieť nad cirkevným morálnym a sociálnym učením. Spolu s kňazmi a diakonmi, ktorým pomáhajú rehoľníci a predstavitelia laikov v Cirkvi, máme predkladať základné morálne princípy, ktoré pomôžu katolíkom správne formovať svoje svedomie, aby  po morálnej stránke usmerňovalo ich verejné rozhodnutia, a máme povzbudzovať veriacich, aby prevzali svoju zodpovednosť v politickom živote. Pri plnení tejto úlohy sa cirkevní predstavitelia majú vyhýbať podpore alebo odmietaniu niektorých kandidátov, či nahováraniu ľudí, koho majú voliť. Ako to potvrdil pápež Benedikt XVI. v encyklike Deus caritas est, „Cirkev má povinnosť ponúknuť prostredníctvom očisty rozumu a prostredníctvom etickej formácie svoj osobitný vklad, aby sa požiadavky spravodlivosti stali pochopiteľné a politicky realizovateľné. Cirkev nemôže a nesmie vziať do svojich rúk politický boj, s cieľom vytvoriť čo možno najspravodlivejšiu spoločnosť. Nemôže a nesmie sa stavať do pozície štátu. Ale takisto nemôže a nesmie zostať na okraji v boji za spravodlivosť“ (28).

16. Svätý Otec tiež v encyklike Deus caritas est učí, že „bezprostredná úloha pracovať na spravodlivom spoločenskom poriadku je vlastná veriacim laikom“ (29). Táto povinnosť je v dnešnom prostredí kritickejšia ako kedykoľvek predtým, lebo katolíci sa môžu cítiť politicky neslobodní, lebo cítia, že žiadna strana plne nezdieľa cirkevné celkové zasadzovanie sa za život a dôstojnosť každej ľudskej bytosti od počatia po jej prirodzenú smrť. Len veľmi málo kandidátov sa s ním stotožňuje. Predsa však nie je čas stiahnuť sa alebo stratiť odvahu; skôr je čas na obnovené úsilie. Formovanie svedomia v súlade s katolíckym učením umožní katolíckym laikom, mužom i ženám, aktívne sa zapájať do úradníckej práce; do činnosti politických strán; tlmočiť svoje záujmy a postoje zvoleným úradníkom; podieľať sa na sociálnom poslaní diecézy, na rôznych podporných štruktúrach, ako aj na celoštátnych iniciatívach konferencie katolíckych biskupov alebo miestnych organizácií a na iných snahách o uplatnenie autentického morálneho učenia vo verejnom živote. I tí, ktorí nemôžu voliť, majú právo, aby boli ich hlasy vypočuté, pokiaľ ide o témy, ktoré majú vplyv na ich životy a spoločné dobro.

Ako Cirkev pomáha katolíkom vyjadrovať sa o politických a sociálnych otázkach?
Správne formované svedomie

17. Tým, že Cirkev pomáha svojim členom správne si formovať svedomie, dáva im prostriedky na to, ako pristupovať k politickým a spoločenským otázkam. Katolíci majú dôležitú celoživotnú povinnosť formovať si svoje svedomie v súlade s ľudským rozumom i s učením Cirkvi. Svedomie nie je niečo, čo nám umožňuje ospravedlniť si, čokoľvek chceme, ani to nie je iba „pocit“, čo by sme mali alebo nemali robiť. Svedomie je Boží hlas, ktorý zaznieva v ľudskom srdci, odhaľuje nám pravdu, pozýva nás k tomu, čo je dobré, a varuje nás pred tým, čo je zlé. Svedomie vždy od nás žiada vážnu snahu robiť správne morálne súdy založené na pravdách našej viery. Ako tvrdí Katechizmus Katolíckej cirkvi: „Morálne svedomie je úsudok rozumu (iudicium rationis), ktorým človek poznáva morálnu akosť konkrétneho činu, ktorý hodlá vykonať, či práve koná, alebo už vykonal. Človek je povinný vo všetkom, čo hovorí a robí, verne sa pridŕžať toho, o čom vie, že je spravodlivé a správne“ (1778).

18. Formovanie svedomia zahŕňa niekoľko prvkov. Prvým je existencia túžby po dobre a pravde. U katolíkov má byť na začiatku ochota a otvorenosť hľadať pravdu a to, čo je správne, študovaním Svätého písma a učenia Cirkvi obsiahnutého v Katechizme Katolíckej cirkvi. ďalej je dôležité skúmať fakty a pozadie informácií o rôznych alternatívach. A konečne je pre rozpoznanie Božej vôle podstatné zamyslenie sa pri modlitbe. Katolíci musia tiež chápať, že ak pri formovaní svojho svedomia zlyhajú, ich úsudky môžu byť nesprávne. (2)

Čnosť rozvážnosti (prudentia)

19. Cirkev podporuje správne formovanie svedomia nielen učením o morálnej pravde, ale aj povzbudzovaním svojich členov na rozvíjanie cnosti rozvážnosti. Rozvážnosť nás robí schopnými „vo všetkých situáciách rozoznávať, čo je pre nás skutočným dobrom, a voliť správne prostriedky na jeho vykonanie“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1806). Rozvážnosť formuje a utvára našu schopnosť slobodne sa rozhodovať medzi dostupnými alternatívami, rozpoznať, čo je v danej situácii vhodnejšie a konať rozhodne. Praktizovanie tejto čnosti si často vyžaduje odvahu obhajovať morálne princípy, keď sa rozhoduje o tom, ako budovať spravodlivú a pokojnú spoločnosť.

20. Cirkevné učenie jasne hovorí, že dobrý cieľ neoprávňuje nemorálne prostriedky. Hoci sa všetci usilujeme o dosiahnutie spoločného dobra – obhajobou nedotknuteľnej posvätnosti ľudského života od okamihu počatia až po prirodzenú smrť, obranou manželstva, sýtením hladných a prichýlením bezdomovcov, prijímaním prisťahovalcov a ochranou životného prostredia – je dôležité spoznať, že nie všetky možné smery konania sú morálne akceptovateľné. Sme zodpovední za obozretné rozlišovanie, ktoré verejné politické postupy sú morálne správne. Katolíci si môžu zvoliť rôzne spôsoby ako odpovedať na naliehavé sociálne problémy, ale nemôžu sa líšiť, pokiaľ ide o morálny záväzok budovať spravodlivejší a pokojnejší svet morálne akceptovateľnými prostriedkami – teda tak, aby boli chránení slabí a zraniteľní, a tiež ľudské práva a dôstojnosť.

Robiť dobro a vyhýbať sa zlu

21. Za pomoci čnosti rozvážnosti pri uplatňovaní správne sformovaného svedomia majú katolíci robiť praktické súdy ohľadne dobrých a zlých rozhodnutí v politickej aréne.

22. Sú veci, ktoré nikdy nesmieme robiť – ani ako jednotlivci, ani ako spoločnosť – pretože sú vždy nezlučiteľné s láskou k Bohu a k blížnemu. Takéto skutky sú tak hlboko pochybené, že vždy protirečia skutočnému dobru osôb. Nazývajú sa „vnútorne zlé“ skutky. Treba ich vždy odmietnuť alebo im odporovať a nikdy ich nemožno podporovať alebo prepáčiť. Prvým príkladom je zámerné zničenie nevinného ľudského života, ako sa to deje pri potrate alebo eutanázii. V našom národe „sa potrat a eutanázia stali najvážnejším ohrozením ľudskej dôstojnosti, pretože priamo útočia proti životu ako takému, ktorý je základným ľudským dobrom a podmienkou všetkých ostatných dobier“ (Living the Gospel of Life, 5). Považovať zničenie nevinného ľudského života za vec individuálnej voľby je chybou s vážnymi morálnymi dôsledkami. Legislatívny systém, ktorý porušuje základné právo na život z dôvodu možnosti voľby, je od základu chybný.

23. Podobne je vnútorne zlé také priame ohrozenie posvätnosti a dôstojnosti ľudského života, akým je ľudské klonovanie a deštruktívny výskum ľudských embryí. Tomuto treba vždy odporovať. Ani iné priame útoky na nevinný ľudský život a ohrozenie ľudskej dôstojnosti – ako sú genocída, mučenie, rasizmus, používanie civilistov ako cieľ teroristických alebo vojnových aktov – nemožno nikdy ospravedlniť.

24. Odporovanie vnútorne zlým skutkom, ktoré podkopávajú dôstojnosť ľudskej osoby, môže tiež otvoriť naše oči pre dobro, ktoré máme konať, to znamená, zamerať pozornosť na našu pozitívnu povinnosť prispievať k spoločnému dobru a k aktom solidarity s tými, ktorí sú v núdzi. Ako povedal Ján Pavol II., skutočnosť, „že iba negatívne príkazy zaväzujú vždy a za každej situácie, ešte neznamená, že by zákazy mali v mravnom živote väčšiu váhu ako povinnosť konať dobro, ktorá je naznačená pozitívnymi príkazmi“ (Veritatis splendor, 52). Oboje – odporovanie zlu i konanie dobra je základnou povinnosťou.

25.  Z práva na život vyplývajú ďalšie ľudské práva, práva na základné dobrá, ktoré každá ľudská osoba potrebuje, aby mohla žiť a rozvíjať sa. Všetky témy týkajúce sa života sú navzájom prepojené, takže oslabenie úcty k životu akéhokoľvek jednotlivca alebo skupiny v spoločnosti nutne podrýva úctu ku každému životu. Morálny imperatív odpovedať na potreby našich blížnych ohľadne základných potrieb – ako je potrava, príbytok, zdravotná starostlivosť, výchova a zmysluplná práca – univerzálne zaväzujú naše svedomie a možno ich legitímne naplniť paletou rôznych obsahov. Katolíci musia hľadať najlepšie spôsoby ako na tieto potreby odpovedať. Ako píše blahoslavený pápež Ján XXIII.: „Človek má právo na život, na telesnú integritu, ako aj na primerané prostriedky zabezpečujúce dôstojnú životnú úroveň, najmä výživu, odev, byt, odpočinok, lekárske ošetrenie, a tiež na potrebné sociálne služby“ (Pacem in terris, 4).

26. Pápež Ján Pavol II. objasňuje, prečo je toto základné cirkevné učenie pravdivé:
„Keď sa právo na život, ako prvé a základné právo neobraňuje s veľkou rozhodnosťou, ako podmienka pre všetky ostatné práva osoby, zostáva aj oprávnené opakované poukazovanie na ľudské práva, na právo na zdravie, byt, prácu, založenie rodiny, kultúru atď. – falošným a iluzórnym“ (Christifideles Laici, 38).

27. Obranu ľudského života a ľudskej dôstojnosti zo strany Cirkvi vo verejnom živote môžu ohroziť dve pokušenia:

28. Prvým je morálne rovnostárstvo, ktoré nerobí etické rozdiely medzi rôznymi druhmi problémov ohrozujúcich ľudský život a dôstojnosť. Priama a zámerná deštrukcia nevinného ľudského života od chvíle počatia až po prirodzenú smrť je vždy zlá, a nie je to len jedna alternatíva spomedzi viacerých. Treba sa proti nej vždy postaviť. (3)

29. Druhým je zneužitie nutného morálneho rozlišovania na to, aby sa vyradili z hry alebo ignorovali iné seriózne ohrozenia ľudského života a dôstojnosti. Rasizmus alebo iná nespravodlivá diskriminácia, využívanie trestu smrti, uchyľovanie sa k nespravodlivej vojne, používanie mučenia, vojnové zločiny, (4) nedostatočná pomoc tým, ktorí trpia hladom alebo nedostatkom zdravotnej starostlivosti, alebo nespravodlivá imigrantská politika, to všetko sú vážne morálne problémy, ktoré apelujú na naše svedomie a vyžadujú si konať. To nie sú voliteľné záujmy, ktoré možno pustiť z hlavy. Katolíci majú brať vážne cirkevné učenie o týchto témach. Hoci spôsob ako najlepšie odpovedať na tieto alebo iné naliehavé hrozby ohrozujúce ľudský život a dôstojnosť je predmetom principiálnej diskusie a rozhodnutia, nejde preto ešte o ľubovoľný záujem, ani to nedovoľuje katolíkom opustiť alebo ignorovať cirkevné učenie o týchto dôležitých témach. Zaiste nie každý katolík sa môže aktívne zapojiť do každej z týchto tém, ale musíme sa navzájom podporovať, keďže naše veriace spoločenstvo má brániť ľudský život a dôstojnosť, kdekoľvek sú ohrozené. Nie sme politická frakcia, ale sme jedna rodina vo viere, ktorá plní poslanie Ježiša Krista.

30. Vatikánska Kongregácia pre náuku viery má podobný názor: „Treba poznamenať, že dobre formované kresťanské svedomie nedovoľuje hlasovať za taký politický program alebo konkrétny zákon, ktorý by protirečil základným obsahom viery a morálky. Kresťanská viera je integrálnou jednotou, a preto nie je možné izolovať niektorý čiastočný prvok na škodu celku katolíckej náuky. Politická angažovanosť zameraná na jeden izolovaný aspekt cirkevného sociálneho učenia nevyčerpáva zodpovednosť daného človeka za spoločné dobro“ (Vieroučná nóta ohľadne účasti katolíkov na politickom živote, 4).

Robiť morálne rozhodnutia

31. Rozhodnutia týkajúce sa politického života sú komplexné a vyžadujú si rozvážnosť a aplikovanie dobre formovaného svedomia. Toto aplikovanie svedomia začína otvorenou opozíciou voči zákonom a iným politickým opatreniam, ktoré znesväcujú ľudský život alebo oslabujú jeho ochranu. Tí, ktorí vedome, dobrovoľne a priamo podporujú verejnú politickú líniu alebo legislatívu podkopávajúcu základné morálne princípy, spolupracujú so zlom.

32. Niekedy sú už morálne chybné zákony v platnosti. V takých prípadoch je proces nastavenia legislatívy na ochranu života predmetom rozvážneho posúdenia a „umením možného“. Niekedy môže tento proces nastoliť spravodlivosť len čiastočne, alebo postupne. Napríklad pápež Ján Pavol II. učil, že ak vládny úradník úplne odmietajúci potraty nemôže celkom zvrátiť propotratový zákon, môže pracovať na to, aby sa zlepšila ochrana nenarodeného ľudského života a „obmedzila škodlivosť takéhoto zákona“ (Evangelium vitae, 73), a tiež aby sa na najväčšiu možnú mieru  obmedzili jeho negatívne dôsledky. Takéto postupné zlepšovanie zákona je akceptovateľné ako krok k plnému nastoleniu spravodlivosti. Katolíci však nikdy nesmú upustiť od morálnej požiadavky usilovať sa o úplnú ochranu každého ľudského života od okamihu jeho počatia až po prirodzenú smrť.

33. Rozvážne posudzovanie je tiež potrebné pri aplikovaní morálnych princípov na špecifické politické rozhodnutia v takých oblastiach, ako bola napríklad vojna v Iraku či ako je problém bývania, zdravotnej starostlivosti, imigrácie a iné. To neznamená, že tieto rozhodnutia sú všetky rovnako dôležité, ani že naše usmernenie alebo usmernenie iných cirkevných predstaviteľov je len jedným politickým názorom či jednou preferenciou spomedzi iných. Naopak, povzbudzujeme katolíkov, aby pri aplikácii katolíckeho sociálneho učenia na špecifické návrhy a situácie pozorne počúvali cirkevných učiteľov. I keď úsudky a odporúčania ohľadne špecifických tém, ktoré predkladáme ako biskupi, nemajú tú istú morálnu autoritu ako vyhlásenia morálneho učenia univerzálnej Cirkvi, predsa je pre katolíkov, ktorí chcú zistiť, či sú ich vlastné morálne súdy v súlade s evanjeliom a katolíckym učením, podstatné usmernenie Cirkvi ohľadne týchto záležitostí.

34. Katolíci často stoja pred ťažkým rozhodnutím, koho voliť. Preto je také dôležité voliť podľa dobre formovaného svedomia, ktoré chápe správny vzťah medzi morálnymi dobrami. Katolík nemôže voliť kandidáta, ktorý podporuje niečo, čo je samo osebe zlé – ako je potrat alebo rasizmus – ak je jeho úmyslom podporiť správny morálny postoj. V takom prípade by bol totiž vinný, že formálne spolupracoval na závažnom zle. Zároveň nesmie volič použiť kandidátov odpor voči vnútornému zlu na to, aby ospravedlnil jeho ľahostajnosť alebo nepozornosť voči iným závažným morálnym problémom týkajúcim sa ľudského života a dôstojnosti.

35. Môže sa stať, že katolík, ktorý odmietol kandidátov neakceptovateľný postoj, sa rozhodne voliť tohto kandidáta pre iné vážne morálne dôvody. Takáto voľba je dovolená iba na základe veľmi vážnych morálnych dôvodov, nie s cieľom sledovania úzkych záujmov alebo straníckych preferencií, alebo v dôsledku ignorovania základného morálneho zla.

36. Keď všetci kandidáti podporujú vnútorne zlé skutočnosti, svedomitý volič má vážnu dilemu. Volič sa môže rozhodnúť urobiť mimoriadny krok a nevoliť žiadneho kandidáta, alebo sa môže po dôkladnom posúdení rozhodnúť voliť toho kandidáta, o ktorom sa domnieva, že najmenej podporuje takýto morálne chybný postoj a pravdepodobne sleduje iné autentické ľudské dobrá.

37. Pri robení takýchto rozhodnutí je pre katolíkov podstatné, aby sa nechali viesť správne formovaným svedomím, ktoré uznáva, že nie všetky problémy majú rovnakú morálnu váhu a že morálna povinnosť odporovať vnútorne zlým skutkom je osobitnou požiadavkou apelujúcou na naše svedomie a naše konanie. Tieto rozhodnutia by mali brať do úvahy kandidátove záväzky, charakter, integritu a schopnosť ovplyvniť riešenie daného problému. Toto rozhodnutie musí nakoniec urobiť každý katolík v súlade so svojím svedomím formovaným katolíckym morálnym učením.

38. Je dôležité si uvedomiť, že politické rozhodnutia, ktoré robia občania nielenže majú vplyv na všeobecný pokoj a prosperitu ale tiež môžu ovplyvniť individuálnu spásu. Podobne rôzne zákony a politické línie, ktoré podporujú verejní úradníci, ovplyvňujú duchovné blaho občanov. Pápež Benedikt XVI. vo svojej nedávanej úvahe na tému Eucharistie ako „sviatosti lásky“ nás všetkých vyzval, aby sme si osvojili to, čo nazval „eucharistickým spôsobom života“. Zachraňujúca láska, s ktorou sa stretáme v Eucharistii, by mala formovať naše myšlienky, slová a rozhodnutia, vrátane tých, ktoré sa týkajú sociálneho poriadku. Svätý Otec volá po „eucharistickej konzistentnosti“ každého člena Cirkvi: „Dôležité je zdôrazniť to, čo synodálni otcovia nazvali život zodpovedajúci Eucharistii, na čo je naša existencia objektívne povolaná. Bohoslužba milá Bohu totiž nikdy nie je súkromným aktom bez dôsledkov na naše sociálne vzťahy: vyžaduje si verejné svedectvo našej viery. To, pravdaže, platí pre všetkých pokrstených, no týka sa ešte naliehavejšie tých, čo pre svoje sociálne alebo politické postavenie, ktoré zastávajú, musia robiť rozhodnutia o základných hodnotách, ako úcta a obrana ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť, rodina založená na manželstve medzi mužom a ženou, sloboda vychovávať deti, napomáhanie verejného dobra vo všetkých jeho podobách…“ (Sacramentum caritatis, 83).

39. Svätý Otec osobitne vyzýva katolíckych politikov a zákonodarcov, aby si uvedomili svoju vážnu zodpovednosť v spoločnosti, pokiaľ ide o podporu zákonov formovaných týmito základnými ľudskými hodnotami, a naliehavo ich žiada, aby sa postavili proti zákonom a politickým líniám, ktoré poškodzujú život a ľudskú dôstojnosť v akomkoľvek štádiu života človeka od jeho počatia až po prirodzenú smrť. Potvrdzuje tiež zodpovednosť biskupov učiť týmto hodnotám všetkých, ktorí sú im zverení. (5)

Čo Cirkev hovorí o katolíckom sociálnom učení na verejnosti? Sedem kľúčových tém

40. Konzistentná etika života poskytuje morálny rámec pre principiálne katolícke angažovanie sa v politickom živote a ak sa správne chápe, nezaobchádza so všetkými problémami ako s morálne rovnocennými, ani neredukuje katolícke učenie len na jednu alebo dve témy. Tak je katolícke zasadzovanie sa za obranu ľudského života od počatia po prirodzenú smrť zakotvené v základnej morálnej povinnosti rešpektovať dôstojnosť každej osoby ako Božieho dieťaťa. Spája nás to, ako „ľud života a pre život“ (Evangelium vitae, 6), zaviazaný budovať to, čo pápež Ján Pavol II. nazýva „kultúrou života“ (Evangelium vitae, 77). Táto kultúra života začína dôležitým záväzkom chrániť nevinný život pred priamym útokom a rozšíriť obranu života do všetkých oblastí, kde je život ohrozený alebo oslabený.

41. Katolícki voliči môžu použiť rámec katolíckeho učenia na preskúmanie postojov kandidátov ohľadne tém týkajúcich sa ľudského života a dôstojnosti, práve tak ako aj tém ohľadne spravodlivosti a pokoja, a môžu pomocou neho preveriť kandidátovu integritu, filozofiu i vystupovanie. Pre všetkých občanov je dôležité „hľadieť poza stranícku politiku, kriticky analyzovať rétorickú kampaň a zvoliť si svojich politických vodcov podľa princípu, ktorý sa neprikláňa k žiadnej strane, ani k čisto vlastnému záujmu” (Living the Gospel of Life, 33).

42. Ako katolíci nemáme voliť len podľa jednej témy. Kandidátov postoj ohľadne jedinej témy nemôže stačiť na zaistenie voličskej podpory. Hoci naopak, platí, že kandidátov postoj ohľadne jednej témy, v ktorej podporuje nejaký vnútorne zlý skutok – napr. legalizovaný potrat alebo rasizmuz – môže legitímne viesť voliča k tomu, aby tohto kandidáta nepodporil.

43. Ako sme spomenuli prv, katolícky prístup k zodpovednému občianstvu spočíva na morálnych princípoch nachádzajúcich sa vo Svätom písme a v katolíckom morálnom a sociálnom učení, práve tak ako aj v srdciach ľudí dobrej vôle. Teraz predstavíme ústredné a trvalé témy katolíckej sociálnej tradície, ktoré môžu poskytnúť morálny rámec pre rozhodnutia vo verejnom živote. (6)

Právo na život a dôstojnosť ľudskej osoby

44. Ľudský život je posvätný. Dôstojnosť ľudskej osoby je pre spoločnosť základom morálky. Priame útoky na nevinné osoby nie sú nikdy morálne akceptovateľné, v žiadnej situácii a za žiadnych okolností. V našej spoločnosti je ľudský život zvlášť priamo ohrozovaný potratom. ďalšie priame ohrozenie posvätnosti ľudského života predstavuje eutanázia, klonovanie ľudí a ničenie ľudských embryí kvôli výskumu.

45. Katolícke učenie o dôstojnosti ľudského života nás vyzýva, aby sme sa postavili proti mučeniu, (7) nespravodlivej vojne a používaniu trestu smrti; aby sme zabránili genocíde a útokom na civilistov; aby sme sa postavili proti rasizmu a prekonávali chudobu a utrpenie. Národy majú chrániť právo na život tým, že budú hľadať efektívne spôsoby ako bojovať proti zlu a násiliu, uchyľujúc sa k ozbrojeným konfliktom iba ako k poslednej možnosti, vždy sa najskôr usilujúc o riešenie sporov mierovými prostriedkami. Ctíme si život detí v lone matky, životy ľudí umierajúcich vo vojne a v dôsledku hladu a vôbec životy všetkých ľudských bytostí ako Božích detí.

Povolanie do rodiny, do spoločenstva a na spoluúčasť

46. Ľudská osoba nie je len posvätná, ale aj spoločenská bytosť. Ľudská osoba sa naplno rozvíja vo vzťahu s inými ľuďmi. Rodina – založená na manželstve medzi mužom a ženou – je prvou a základnou jednotkou spoločnosti a svätyňou pre plodenie detí a starostlivosť o ne. Treba ju preto chrániť a podporovať, nie nanovo definovať alebo podkopávať povolením zväzkov jedného pohlavia či iných  deformovaných podôb manželstva. Úcta voči rodine musí byť súčasťou každej politickej línie a programu. Je dôležité podporovať práva rodičov a ich zodpovednosť za starostlivosť o svoje deti, vrátane práva zvoliť si pre ne vhodnú školu.

47. To, ako si zorganizujeme našu spoločnosť – v ekonomickej, politickej, legislatívnej i strategickej oblasti – sa priamo odrazí na spoločnom dobre a na schopnosti jednotlivcov rozvinúť svoje plné možnosti. Každá osoba a združenie má právo a povinnosť podieľať sa aktívne na utváraní spoločnosti a podporovať blahobyt všetkých, najmä chudobných a zraniteľných.

48. Princíp subsidiarity nám pripomína, že väčšie inštitúcie v spoločnosti nemajú ovládať  tie menšie či miestne inštitúcie, ani zasahovať do ich činnosti, ich hlavnou zodpovednosťou je zasiahnuť vtedy, keď lokálnejšie inštitúcie nemôžu primerane chrániť ľudskú dôstojnosť, uspokojiť ľudské potreby či podporovať spoločné dobro.

Práva a povinnosti

49. Len vtedy sa rešpektuje ľudská dôstojnosť a podporuje spoločné dobro, keď sa chránia ľudské práve a plnia základné povinnosti. Každá ľudská bytosť ma právo na život, základné právo, ktoré je predpokladom všetkých ostatných práv, a právo na prístup k základným potrebám dôstojného života, ako je strava a domov, vzdelanie a zamestnanie, zdravotná starostlivosť a obydlie, náboženská sloboda či rodinný život. Neustále treba obhajovať aj právo na verejné i súkromné praktizovanie náboženskej slobody – tak zo strany jednotlivcov, ako aj inštitúcií – a tiež slobodu svedomia. Právo na slobodné prejavovanie náboženskej viery chráni všetky ostatné práva. Týmto právam však zodpovedajú aj povinnosti a zodpovednosť jedného voči druhému, voči našim rodinám i širšej spoločnosti. Všetky práva treba chápať a uplatňovať v morálnom rámci zakotvenom v dôstojnosti ľudskej osoby.

Angažovanie sa v prospech chudobných a zraniteľných

50. Pokým spoločné dobro má zahŕňať všetkých, prednostný záujem si zaslúžia tí, ktorí sú slabí, zraniteľní a najnúdznejší. Základným testom morálky našej spoločnosti je to, ako zaobchádzame s tými najzraniteľnejšími spomedzi nás. V spoločnosti poznačenej hlbokými rozdielmi medzi bohatými a chudobnými nám Sväté písmo predkladá podobenstvo o poslednom súde (porov. Mt 25, 31 – 46) a pripomína nám, že budeme súdení podľa toho, ako sme sa zachovali k „posledným medzi nami“. Katechizmus Katolíckej cirkvi vysvetľuje: „Tí, ktorých tlačí bieda, sú predmetom uprednostňujúcej lásky Cirkvi, ktorá už od začiatku, aj napriek previneniam mnohých svojich údov, neprestala plniť svoju úlohu uľaviť im, brániť ich a oslobodiť. Robila tak nespočetnými dobročinnými dielami, ktoré sú vždy a všade nevyhnutné“ (2448).

51. Pápež Benedikt XVI. učí, že „prejavovať lásku vdovám a sirotám, väzňom, chorým a biednym každého druhu patrí k jej podstate [Cirkvi] tak isto ako služba sviatostí a ohlasovanie evanjelia“ (Deus caritas est, 22). Táto uprednostňujúca láska k chudobným a zraniteľným zahŕňa všetkých tých, ktorí sú v našom národe i mimo neho marginalizovaní – nenarodené deti, hendikepovaní, starí a terminálne chorí ľudia, obete nespravodlivosti a násilia.

Dôstojnosť práce a práva pracovníkov

52. Ekonomika musí slúžiť ľuďom, nie naopak. Práca je viac ako len spôsob obživy; je to forma trvalej spolupráce na Božom stvorení. Zamestnávatelia sa podieľajú na spoločnom dobre cez poskytované služby a produkty, a tiež vytváraním pracovných miest podporujúcich dôstojnosť a práva zamestnancov – na produktívnu prácu, na slušnú a spravodlivú mzdu, na primerané benefity a istoty v ich starobe, na rozhodnutie či si založia odborovú organizáciu alebo sa k nejakej pripoja, na možnosť legálne získať status pracujúceho prisťahovalca, na osobné vlastníctvo i na ekonomickú iniciatívu. Aj zamestnanci majú povinnosti – odvádzať férovú dennú prácu za férovú odmenu, správať sa úctivo voči svojim zamestnávateľom a spolupracovníkom, vykonávať svoju prácu tak, aby prispievala k spoločnému dobru. Zamestnanci, zamestnávatelia a odbory nemajú sledovať len svoje vlastné záujmy, ale majú spolupracovať aj na napredovaní ekonomickej spravodlivosti a blahobytu všetkých.

Solidarita

53. Napriek národným, rasovým, etnickým a ideologickým rozdielom sme jedna ľudská rodina. Sme „strážcami“ svojich bratov a sestier, kdekoľvek sa nachádzajú. Láska k našim blížnym má globálny rozmer a vyžaduje si vykorenenie rasizmu a odstránenie extrémnej chudoby a chorôb, ktoré tak veľmi sužujú svet. Solidarita tiež zahŕňa výzvu Svätého písma prijímať cudzincov medzi nami – vrátane imigrantov hľadajúcich prácu, bezpečný domov, vzdelanie pre svoje deti a slušný život pre svoje rodiny. Vo svetle evanjeliovej výzvy – aby sme boli tvorcami pokoja – je naša povinnosť byť solidárni s našimi blížnymi doma i v cudzine tiež požiadavkou napomáhajúcou pokoj a dodržiavanie spravodlivosti vo svete poznačenom hrozným násilím a konfliktami. Rozhodnutie o použití sily musí byť vedené tradičnými morálnymi kritériami a použité iba ako posledné východisko. Ako píše pápež Pavol VI.: „Ak chceš pokoj, pracuj pre spravodlivosť“ (Posolstvo na svetový deň pokoja, 1. január 1972).

Starostlivosť o Božie stvorenstvo

54. Svoju úctu voči Stvoriteľovi prejavujeme i tým, že sme správcami Božieho stvorenstva. Starostlivosť o zem je povinnosťou našej viery a znakom nášho záujmu o všetkých ľudí. Mali by sme sa usilovať žiť jednoducho tak, že budeme uspokojovať svoje terajšie potreby bez toho, aby sme ohrozili schopnosť budúcich generácií naplniť ich vlastné potreby. Máme morálnu povinnosť chrániť planétu, na ktorej žijeme – rešpektovať Božie stvorenstvo a zaistiť bezpečné a pohostinné životné prostredie pre ľudské bytosti, osobitne pre deti v najzraniteľnejších štádiách ich vývoja. Ako Bohom povolaní správcovia sme spoluzodpovední za budúcnosť zeme a mali by sme vytvárať svet, v ktorom ľudia rešpektujú a chránia celé stvorenie a usilujú sa jednoducho žiť v súlade s ním kvôli budúcim generáciám.

55. Tieto témy katolíckeho sociálneho učenia poskytujú morálny rámec, ktorý nie je jednoducho možné vymedziť ako „pravú” alebo „ľavú”, „liberálnu“ alebo „konzervatívnu“ ideológiu, či ako platformu akejkoľvek politickej strany. Tieto témy nie sú stranícke, ani sektárske, ale reflektujú fundamentálne etické princípy, ktoré sú spoločné pre všetkých ľudí.

56. Ako predstavitelia Cirkvi v Spojených štátoch severoamerických máme my biskupi povinnosť aplikovať tieto morálne princípy na kľúčové verejné politické rozhodnutia prijímané v našej krajine, naznačujúc smery riešenia tých tém, ktoré majú  dôležitý morálny alebo etický rozmer. Detailnejšie informácie o stratégii prijatej biskupskou konferenciou možno nájsť v II. časti tohto dokumentu. Dúfame, že katolíci i ostatní pri svojich vlastných rozhodnutiach vo verejnom živote vezmú vážne do úvahy tieto politické aplikácie.

Záver

57. Budovanie sveta rešpektujúceho ľudský život a dôstojnosť, v ktorom prevláda spravodlivosť a pokoj, si vyžaduje viac než len politickú angažovanosť. Jednotlivci, rodiny, podniky, spoločenské organizácie a vlády, všetci musia zohrať svoju úlohu. Vo svetle základných morálnych princípov je účasť na politickom živote základnou povinnosťou pre každého katolíka a pre všetkých ľudí dobrej vôle.

58. Cirkev sa zapája do politického procesu, i keď nie straníckou formou. Pritom nemôže obhajovať nijakého kandidáta alebo stranu. Našou úlohou je obhajovať ľudský život a ľudskú dôstojnosť a ochraňovať slabých a zraniteľných.

59. Cirkev sa zapája do politického procesu, ale nesmie byť zneužívaná. Vítame dialóg s politickými predstaviteľmi a kandidátmi; usilujeme sa zapájať a presviedčať verejných úradníkov. Verejné udalosti a „reprezentačné podujatia“ nemôžu nahradiť seriózny dialóg.

60. Cirkev je principiálna, ale nie ideologická. Nemôžeme robiť kompromisy o základných princípoch a morálnom učení. Sme povinní zastávať jasné postoje ohľadne morálneho učenia a voči občanom. Vo verejnom živote je dôležité praktizovať cnosť spravodlivosti a charity, ktoré sú srdcom našej Tradície. Máme rôznymi spôsobmi spolupracovať s ostatnými na rozvíjaní našich morálnych princípov.

61. Vo svetle týchto princípov a dobier, na ktorých sa ako slobodný a demokratický národ podieľame, my biskupi znovu dôrazne vyzývame k novému druhu politiky, zameranej:
viac na morálne princípy než na výsledky volieb;
viac na potreby slabých než na úžitok silných;
viac na sledovanie spoločného dobra než na požiadavky úzkych záujmových skupín.

62. Tento druh politickej participácie odráža sociálne učenie našej Cirkvi a najlepšie tradície nášho národa.

II. ČASŤ
Aplikovanie katolíckeho učenia na hlavné témy:
súhrn politických postojov Konferencie katolíckych biskupov USA

63. Politika je práve tak o hodnotách a témach, ako o kandidátoch a držiteľoch úradov. V tomto stručnom texte my biskupi upozorňujeme na témy, ktoré majú významný morálny rozmer, a preto ich treba v každej kampani a pri strategických rozhodnutiach v ďalších rokoch náležite zvážiť. Ako bude naznačené ďalej, niektoré témy obsahujú princípy, ktoré nesmú byť nikdy porušené, ako napríklad základné právo na život. Iné odrážajú naše úvahy o tom, ako najlepšie aplikovať katolícke princípy na politické témy. Źiadny súhrn nemôže plne a detailne odrážať postoje, ktoré počas svojej činnosti zaujala Konferencie katolíckych biskupov USA. Zatiaľ čo ľudia dobrej vôle si môžu zvoliť rozdielne spôsoby ako aplikovať niektoré naše princípy a konať podľa nich, katolíci nemôžu ignorovať ich neodmysliteľné morálne požiadavky alebo jednoducho vypustiť z hlavy cirkevné či politické usmernenia, ktoré z týchto princípov vyplývajú. Pre úplnejší prehľad týchto strategických línií a ich morálnych základov si treba pozrieť vyhlásenia vymenované na konci tohto dokumentu.

Ľudský život

64. Naše vyhlásenie Źivé evanjelium života z roku 1998 tvrdí: „Potrat a eutanázia sa stali najväčšími hrozbami pre ľudský život a dôstojnosť, pretože idú priamo proti životu, ktorý je najzákladnejším dobrom a podmienkou všetkých ostatných dobier“ (5). Potrat, dobrovoľné zabíjanie ľudských bytostí pred narodením, nikdy nie je morálne akceptovateľný a treba sa postaviť proti nemu. Klonovanie a deštrukcia ľudských embryí pre výskum, ale aj pre potenciálne liečenie chorôb, sú vždy nemorálne. Genocída, mučenie a priame či zámerné cielenie na civilistov vo vojne alebo pri teroristických útokov, je tiež nemorálne.

65. Zákony, ktoré legitimizujú niektoré z týchto praktík sú hlboko nespravodlivé a nemorálne. Naša konferencia podporuje zákony a politické línie na ochranu ľudského života v maximálnej možnej miere, vrátane ústavnej ochrany nenarodených a legislatívneho úsilia na zakázanie potratov a eutanázie. Podporujeme tiež kultúru života podporovaním zákonov a programov zameraných na vyššiu pôrodnosť a uprednostňujúcich adopciu pred potratom, usilujúcich sa o odstránenie chudoby, poskytnutie zdravotnej starostlivosti a ponúknutie pomoci tehotným ženám, deťom a rodinám.

66. Konferencia katolíckych biskupov USA vyzýva k tomu, aby sa prostredníctvom zdravotnej starostlivosti pre všetkých a efektívnej paliatívnej starostlivosti viac pomohlo chorým a umierajúcim. Uznávame, že efektívne riešenie týchto komplexných otázok si vyžaduje spojené sily verejného a súkromného sektora naprieč politickým spektrom. Politické línie a rozhodnutia ohľadne biotechnológií a  experimentov s ľuďmi musia rešpektovať nedotknuteľnú dôstojnosť ľudského života od jeho samotného počiatku, bez ohľadu na okolnosti a jeho pôvod. Úcta voči ľudskému životu a ľudskej dôstojnosti je tiež základom dôležitého úsilia zameraného na prekonanie hladu, chorôb, chudoby a násilia, ktoré pripravujú o život toľkých ľudí.

67. Katolíci sa musia tiež usilovať o to, aby sa zabránilo vojne a napomohol mier. Krajiny majú ochraňovať dôstojnosť ľudskej osoby a právo na život tým, že nájdu efektívnejšie spôsoby predchádzania konfliktom a ich riešenia pokojnými prostriedkami, ako aj podporovania rekonštrukcie a vzájomného zmierenia po skončení konfliktu. Krajiny majú právo a povinnosť brániť ľudský život a spoločné dobro voči terorizmu, agresivite a podobným hrozbám. Táto povinnosť si vyžaduje efektívne odpovedať na násilie, morálne posúdiť a obmedziť používané prostriedky, rešpektovať etické obmedzenia pri používaní sily, sústrediť sa na korene násilia a férové rozdelenie nákladov pri odpovedaní na násilie. Cirkev vzniesla základné morálne obavy ohľadne preventívneho používania vojenských síl. (8) Naša Cirkev uznáva úsilie a obetavosť tých, ktorí slúžia v ozbrojených silách našej krajiny, a tiež uznáva morálne právo na výhradu vo svedomí voči vojne vo všeobecnosti a osobitne voči vojnovým alebo vojenským postupom.

68. Hoci vojenská sila môže byť ospravedlnená ako posledné východisko, nemožno ju používať nekriticky alebo neprimerane. Priame a úmyselné útoky na civilistov vo vojne a teroristické akty nie sú nikdy morálne akceptovateľné. Používanie zbraní hromadného ničenia alebo iných vojenských prostriedkov, ktoré nerozlišuje medzi civilistami a vojakmi, je zo svojej podstaty nemorálne. Spojené štáty severoamerické majú zodpovednosť za to, aby sa usilovali o zvrátenie rozširovania nukleárnych, chemických a biologických zbraní a o redukciu svojej vlastnej závislosti na zbraniach hromadného ničenia tým, že sa budú snažiť o postupné jadrové odzbrojenie. Rovnako sa musí skončiť používanie protipechotných nášľapných mín a zredukovať ich dominantná úloha v celom zbrojárskom priemysle. Vojna v Iraku nás konfrontuje s naliehavými morálnymi výzvami. Podporujeme „zodpovednú zmenu“, ktorá ukončí vojnu tak, aby bola uznaná pretrvávajúca hrozba fanatického extrémizmu a globálneho terorizmu, minimalizovali sa straty na životoch a zabránilo sa humanitárnej kríze v Iraku, ako aj utečeneckej kríze v tomto regióne, a aby bola uznaná potreba ochraňovať ľudské práva, osobitne právo na náboženskú slobodu. Táto zmena by mala prerozdeliť zdroje používané na vojny na riešenie naliehavých potrieb chudobných.

69. Spoločnosť má povinnosť brániť život proti násiliu a postarať sa o obete zločinov. Predsa však sa naša krajina naďalej spolieha na trest smrti, čo nemožno ospravedlniť. Pretože existujú aj iné spôsoby ako chrániť spoločnosť, ktoré viac rešpektujú ľudský život, Konferencia katolíckych biskupov USA podporuje snahy ukončiť používanie trestu smrti a dovtedy obmedziť jeho používanie širším využívaním evidencie na základe DNA, prístupu k efektívnej obhajobe a väčším úsilím pri odhaľovaní neférovosti a nespravodlivosti spojenej s používaním trestu smrti.

Rodinný život

70. Rodina je základnou bunkou ľudskej spoločnosti. Úloha, zodpovednosť a potreby rodín by mali byť ústrednou prioritou štátu. Manželstvo musí byť definované, uznávané a chránené ako celoživotný záväzok medzi mužom a ženou a ako zdroj budúcich generácií a ochranný prístav pre deti. Stratégia ohľadne daní, práce, rozvodov, imigrácie a blahobytu by mala pomáhať rodinám, aby zotrvali pospolu, a mala by odmeňovať zodpovednosť a obetavosť voči deťom. Mzdy by mali umožňovať zamestnancom finančne zaistiť svoje rodiny a  chudobným rodinám by mala byť dostupná verejná pomoc, aby mohli žiť dôstojne. Táto pomoc by mala byť poskytovaná tak, aby podporovala prípadnú finančnú nezávislosť.

71. Deti si treba vážiť, chrániť a starať sa o ne. Ako Cirkev potvrdzujeme naše úsilie o ochranu a dobrý život detí v našich vlastných inštitúciách i všeobecne v spoločnosti. Sme proti antikoncepčnému zameraniu vo verejných a zdravotníckych programoch, ktoré ohrozuje právo svedomia a zasahuje do práva rodičov na mravnú výchovu svojich detí.

72. Rodičia – prví a najdôležitejší vychovávatelia – majú základné právo zvoliť si vzdelanie, ktoré najlepšie vyhovuje potrebám ich detí, a to v štátnej, súkromnej alebo cirkevnej škole. Vláda by mala pomáhať poskytovať rodičom zdroje – osobitne tým, ktorí majú skromnejšie finančné prostriedky – aby si mohli svoje základné právo uplatniť bez diskriminácie, a to prostredníctvom či už úľav na daniach, alebo  štipendií z verejných prostriedkov. Študenti vo všetkých výchovno-vzdelávacích inštitúciách by mali mať možnosť na morálnu a charakterovú formáciu.

73. Tlač, vysielacie a elektronické médiá formujú kultúru. Kvôli ochrane detí a rodín je potrebná zodpovedná regulácia obsahov týchto médií, ktorá zároveň rešpektuje slobodu prejavu, no reaguje na stratégie, ktoré znižujú štandardy, povoľujú agresívnejšie materiály a redukujú možnosti pre nekomerčné náboženské programy.

74. Regulácia by mala obmedzovať koncentráciu mediálnej kontroly, vzdorovať manažmentu, ktorý je primárne zameraný na zisk a povzbudzovať k pestrosti programových zdrojov, vrátane náboženských programov. Televízne ratingové systémy a vhodné technológie môžu pomáhať rodičom dohliadať na to, čo ich deti sledujú.

75. Internet ponúka oboje: veľké dobrodenia i vážne problémy. Dobrodenia by mali byť dostupné pre všetkých študentov bez ohľadu na príjem rodiny. No v dôsledku toho, že internet uľahčuje aj prístup k pornografickým a násilie prezentujúcim materiálom, je nutné posilniť v súčasnosti platné zákony ohľadne pornografie a detskej pornografie, ako aj podporovať technológie, ktoré pomáhajú rodičom, školám a knižniciam blokovať nechcené alebo nežiaduce materiály.

Sociálna spravodlivosť

76. Ekonomické rozhodnutia a inštitúcie by mali vedieť odhadnúť, do akej miery alebo či vôbec chránia alebo poškodzujú dôstojnosť ľudskej osoby. Spoločenské a ekonomické stratégie by mali podporovať vytváranie pracovných miest pre všetkých, ktorí môžu pracovať, samozrejme s primeranými pracovnými podmienkami a spravodlivou mzdou. Treba tiež odstrániť prekážky brániace vyplácaniu rovnej mzdy ženám a zamestnávaniu žien a tých, ktorí čelia nespravodlivej diskriminácii. Katolícke sociálne učenie podporuje právo zamestnancov zvoliť si, či chcú založiť odborovú organizáciu alebo pridať sa k nejakým odborom či uzavrieť kolektívnu zmluvu a tiež možnosť využiť toto právo bez represálií. Potvrdzuje aj ekonomickú slobodu, iniciatívu a právo na súkromné vlastníctvo. Zamestnanci, majitelia firiem, zamestnávatelia a odbory majú spoločne pracovať na vytváraní slušných pracovných miest, budovaní spravodlivejšej ekonomiky a napredovaní spoločného dobra.

77. Sociálna politika by mala byť zameraná na redukciu chudoby a závislosti, mala by podporovať život v rodine a pomáhať rodinám prostredníctvom práce, školenia či pomocou pri starostlivosti o deti, zdravie, bývanie a dopravu vymaniť sa z chudoby. Mala by poskytovať aj záchrannú sieť pre tých, ktorí nemôžu pracovať. Zdokonaľovanie systému vratnej federálnej dane z príjmu (Earned Income Tax Credit) a daňového bonusu na deti, ktorý je určený rodinám v hmotnej núdzi, tiež pomôže zvýšiť rodinám príjmy a vymaniť sa z chudoby.

78. Uznanie a podporu si zaslúžia aj skupiny vytvárané na základe spoločnej viery, ktoré sú zvlášť v najchudobnejších spoločnostiach a krajinách zodpovednými a efektívnymi partnermi vlády, hoci nemajú suplovať jej úlohu. Konferencia katolíckych biskupov USA aktívne podporuje klauzuly o svedomí, stavia sa proti akýmkoľvek snahám poškodzovať skupiny veriacich v úsilí zachovať si svoju identitu a integritu ako partneri vlády, stavia sa na obranu občianskych a iných práv tak pre náboženské skupiny, ako aj pre ľudí, ktorým slúžia. Vládne inštitúcie nesmú požadovať od katolíckych inštitúcií, aby kompromitovali svoje morálne presvedčenie pri podieľaní sa na zdravotníckych alebo sociálnych vládnych programoch.

79. Sociálne zabezpečenie má spravodlivo poskytovať primeraný, trvalý a spoľahlivý príjem pre zamestnancov nízkej a strednej platovej triedy a ich rodiny po ich odchode do dôchodku alebo ak sa stanú invalidmi, a tiež pre pozostalých, ak poberateľ zárobku zomrie.

80. Cenovo prístupná a dostupná zdravotná starostlivosť je základnou istotou ľudského života a základným ľudským právom. Približne 47 miliónov Američanov nemá zaistenú dostatočnú zdravotnú starostlivosť, takže je to aj naliehavá štátna priorita. Reforma štátneho zdravotníckeho systému musí byť ukotvená v hodnotách rešpektujúcich ľudskú dôstojnosť, chrániacich ľudský život a zaisťujúcich naplnenie potrieb chudobných a nepoistených, zvlášť narodených i nenarodených detí, tehotných žien, imigrantov a iných členov zraniteľných skupín populácie. Náboženské skupiny by mali mať možnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť bez toho, aby museli kompromitovať svoje náboženské presvedčenie. Konferencia katolíckych biskupov USA podporuje opatrenia na posilnenie medicínskej starostlivosti a pomoci. Prihovára sa tiež za efektívnu a empatickú starostlivosť, ktorá odráža katolícke morálne hodnoty vo vzťahu k tým, ktorí trpia na aids alebo sú HIV pozitívni, a tiež tým, ktorí sa vyrovnávajú s narkomániou.

81. Nedostatok cenovo prístupného bývania si vyžaduje nové úsilie o zvýšenie podpory kvality bývania a o zachovanie, udržiavanie a zlepšovanie existujúcich bytov prostredníctvom spolupráce medzi štátom a súkromnými subjektmi, zvlášť náboženskými skupinami a komunitnými organizáciami. Konferencia katolíckych biskupov USA sa naďalej stavia proti nespravodlivej bytovej diskriminácii a podporuje opatrenia zamerané na uspokojenie úverových požiadaviek skupín obyvateľstva s nízkym príjmom, alebo menšinových komunít.

82. Prvou prioritou pre poľnohospodársku politiku by malo byť zaistenie potravín pre všetkých. V krajine hojnosti by nikto nemal hladovať, a preto musia byť silné a účinné potravinové programy, ako sú potravinové lístky, špeciálne stravovacie programy pre ženy, bábätká a deti (WIC) a iné. Farmári a zamestnanci na farmách, ktorí pestujú, žnú a spracúvajú požívatiny si zasluhujú spravodlivú mzdu za svoju prácu, a tiež bezpečné a spravodlivé pracovné podmienky a primerané bývanie. Podporou roľníckych spoločenstiev sa zachová tento spôsob života, ktorý obohacuje našu krajinu. Starostlivé spravovanie našej zeme a jej prírodných zdrojov si vyžaduje takú stratégiu, ktorá podporuje udržateľné poľnohospodárstvo ako životný prvok agrikultúrnej politiky.

83. Evanjeliové poverenie „prijímať cudzincov“ si vyžaduje, aby sa katolíci starali o prisťahovalcov, vrátane detí, a stáli pri nich, či už sú zaevidovaní alebo nie. Pre znovu vybudovanie rozbitého imigračného systému je naliehavo nutná komplexná reforma, ktorá bude zahŕňať dočasné pracovné programy s ochranou pracovníkov a cestu k trvalému pobytu; stratégiu na spojenie rozdelených rodín; široko zamerané a spravodlivé programy legalizácie; prístup k zákonnej ochrane, vrátane náležitých procesných a základných verejných programov; útočisko pre tých, ktorí unikajú pred prenasledovaním a vykorisťovaním a strategické postupy venujúce sa prvotným príčinám migrácie. Pri tom treba zachovať právo a zodpovednosť krajín kontrolovať svoje hranice a zastávať vládu zákona.

84. Všetci ľudia majú právo dostať kvalitné vzdelanie. Mladí ľudia – vrátane tých, ktorí sú chudobní alebo majú nejaký hendikep – musia mať príležitosť rozvíjať sa intelektuálne, morálne, duchovne a fyzicky, musia mať možnosť stať sa dobrými občanmi, ktorí robia spoločensky a morálne zodpovedné rozhodnutia. To si vyžaduje, aby mali rodičia možnosť voľby pri výchove svojich detí. Vyžaduje si to tiež, aby výchovné inštitúcie mali systematické, spravodlivé, úctivé a nenásilné prostredie, s dostupnými odbornými i materiálnymi zdrojmi. Konferencia katolíckych biskupov veľmi podporuje primerané financovanie – vrátane štipendií, daňových úľav a iných prostriedkov – na vzdelanie pre každého bez ohľadu na jeho osobnú situáciu, alebo na typ školy – štátna, súkromná alebo cirkevná – ktorý navštevuje. Všetci učitelia a správcovia škôl si zaslúžia také mzdy a benefity, ktoré odrážajú princípy ekonomickej spravodlivosti, a tiež učitelia prístup k zdrojom potrebným na prípravu pre ich dôležitú úlohu. Je to otázka spravodlivosti, aby boli služby zamerané na skvalitnenie vzdelávania – zvlášť tých, ktorí sú najviac ohrození – ktoré sú dostupné študentom a učiteľom v štátnych školách, boli dostupné aj študentom a učiteľom v súkromných a cirkevných školách.

85. Z pohľadu narastajúcej „kultúry násilia“ je zvlášť dôležité podporovať morálnu zodpovednosť a efektívnu odpoveď na násilné kriminálne činy, ako aj obmedzenie násilia v médiách a rozumné obmedzenia v prístupe k útočným zbraniam a ručným strelným zbraniam, rovnako ako treba bojovať proti používaniu trestu smrti. Základom pre reformu nášho pokazeného systému kriminálnej justície by mala byť etika zodpovednosti a obnovy. Mal by sa rozvíjať skôr nápravný, než striktne represívny prístup k odsúdeným.

86. Pre našu spoločnosť je dôležité naďalej bojovať proti diskriminácii na základe rasy, náboženstva, pohlavia, národnosti, znevýhodňujúcich podmienok alebo veku, lebo je to vážna nespravodlivosť a protirečí to ľudskej dôstojnosti. Tam, kde pretrvávajú vplyvy minulej diskriminácie, má spoločnosť povinnosť urobiť pozitívne kroky k prekonaniu zdedenej nespravodlivosti a dôrazne sa usilovať o odstránenie bariér vo vzdelávaní a rovnoprávnom zamestnávaní žien a príslušníkov menšín.

87. Morálnou povinnosťou je aj starostlivosť o zem a životné prostredie. Ochrana pôdy, vody a vzduchu, ktorý všetci dýchame, je náboženskou povinnosťou, ktorú máme ako správcovia zeme, a odráža našu zodpovednosť voči narodeným i ešte nenarodeným deťom, ktoré zlé životné prostredie najviac ohrozuje. Na zachovanie energetických zdrojov a na rozvoj alternatívnych, obnoviteľných a čistých energetických  zdrojov sú potrebné účinné iniciatívy. Naša konferencia zvlášť vyzýva k tomu, aby sa globálne klimatické zmeny brali vážne, pričom sa treba sústrediť na cnosť striedmosti, sledovať spoločné dobro a dopad týchto zmien na chudobných, osobitne na bezbranných pracovníkov a najchudobnejšie krajiny. Spojené štáty by mali byť na čele, pokiaľ ide o podporu udržateľného rozvoja chudobných národov a dosiahnutie väčšej spravodlivosti v znášaní následkov ekologických pohrôm, nedbalosti a nákladov na ich odstránenie, odškodnenie.

Globálna solidarita

88. Spravodlivejší svet bude aj pokojnejším svetom, ktorý bude zo strany terorizmu a iných druhov násilia menej zraniteľný. Spojené štáty majú byť na čele snáh o odstránenie škandálnej chudoby a zaostalosti. Naša krajina by mala pomáhať pri poľudšťovaní globalizácie odstraňovaním jej negatívnych dôsledkov a šírením jej dobrodení, zvlášť medzi chudobnými vo svete. Spojené štáty majú tiež jedinečnú možnosť využiť svoju silu v spolupráci s inými pri budovaní spravodlivejšieho a pokojnejšieho sveta. Spojené štáty by sa mali ujať vedúcej úlohy pri zmierňovaní globálnej chudoby, a to podstatným zvýšením rozvojovej pomoci pre najchudobnejšie krajiny, spravodlivou obchodnou politikou a pretrvávajúcou snahou o oslobodenie týchto krajín od zdrvujúcej záťaže dlhov a chorôb. Úsilie našej krajiny o zredukovanie chudoby nemôže byť spojené s ponižujúcimi a niekedy i násilnými programami populačnej kontroly; namiesto toho by toto úsilie malo byť zamerané na prácu s chudobnými, ktorým treba pomáhať vytvárať nádejnú budúcnosť a ponúknuť príležitosti pre nich i pre ich deti.

Politika USA by mala podporovať náboženskú slobodu a ďalšie základné ľudské práva. Treba zásadne odmietnuť používanie násilia ako nezlučiteľné s dôstojnosťou ľudskej osoby a v boji proti terorizmu v konečnom dôsledku kontraproduktívne. Spojené štáty by mali poskytovať politickú a finančnú podporu programom a reformám zavádzaným OSN a inými medzinárodnými organizáciami a tiež podporovať medzinárodné právo, aby pri riešení globálnych problémov ne všetky tieto inštitúcie spoločne niesli zodpovednosť a reagovali na.

Tým utečencom, ktorí majú vo svojej vlasti oprávnení strach z prenasledovania, treba poskytnúť azyl. Naša krajina by mala chrániť osoby, ktoré utekajú pred prenasledovaním, hľadajúc bezpečné útočisko mimo svojho domova, vrátane USA, najmä pokiaľ ide o deti bez sprievodu, ženy, obete ľudského obchodu či náboženské menšiny.

Naša krajina by mala byť v spolupráci s medzinárodným spoločenstvom protagonistom pri riešení regionálnych konfliktov na Blízkom Východe, na Balkáne, v Kongu, Sudáne, Kolumbii a Západnej Afrike.

Zvlášť naliehavou prioritou je jej vedúce postavenie, pokiaľ ide o riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu. Spojené štáty by mali aktívne pokračovať v komplexných negociačných rozhovoroch vedúcich k spravodlivému a mierovému riešeniu, ktoré bude rešpektovať oprávnené nároky a snahy tak Izraelitov, ako aj Palestínčanov, zaistiac pre Izrael bezpečnosť a pre Palestínčanov prijateľný stav, rešpektovanie suverenity Libanonu a pokoj v regióne.

Zatiaľ čo Svätý Otec a naša biskupská konferencia vzniesli vážne morálne otázky ohľadne vojny v Iraku, ako biskupi vyzývame našu krajinu, aby spolupracovala s medzinárodným spoločenstvom v úsilí o „zodpovednú zmenu“ v Iraku a v riešení následkov vojny v Iraku a Afganistane pre tamojšie obyvateľstvo.

Obrana ľudského života, budovanie mieru, boj proti chudobe a beznádeji, a tiež ochrana slobody a ľudských práv nie sú len morálne imperatívy – sú to i rozumné štátne priority, ktoré urobia našu krajinu i celý svet bezpečnejším.

III. časť
Ciele politického života: ciele pre občanov, kandidátov a verejných úradníkov

89. Ako katolíci si máme klásť ohľadne politického života iné otázky ako: „Si bohatší ako si bol pred dvoma či štyrmi rokmi?“. Nemáme sa sústreďovať len na stranícku príslušnosť, ideológiu, ekonomiku, ba ani len na kompetentnosť a schopnosť plniť si povinnosti, ktorá je práve taká dôležitá, ako samotné problémy. Predovšetkým sa máme zamerať na to, čo chráni a čo ohrozuje ľudský život a jeho dôstojnosť.

90. Katolícke učenie vyzýva voličov i kandidátov, občanov aj zvolených úradníkov k tomu, aby uvažovali o morálnom a etickom rozmere verejných politických problémov. Vo svetle etických princípov ponúkame my biskupi nasledujúce politické ciele, ktoré, ako dúfame, povedú katolíkov pri formovaní svojho svedomia a pri uvažovaní nad morálnym rozmerom svojich verejných rozhodnutí. Nie všetky problémy sú rovnako dôležité; predložených šesť cieľov sa venuje záležitostiam, ktoré majú odlišnú morálnu váhu a naliehavosť. Niektoré zahŕňajú prípady vnútorne zlého konania, ktoré nikdy nemožno podporovať. Iné zasa obsahujú pozitívnu povinnosť usilovať sa o spoločné dobro. Tieto a podobné ciele môžu pomôcť voličom a kandidátom konať skôr podľa etických princípov, než na základe partikulárnych záujmov alebo straníckej lojálnosti. Dúfame, že katolíci sa budú pýtať kandidátov, ako chcú pomôcť našej krajine v tom, aby plnila tieto dôležité ciele:
– riešiť mimoriadne naliehavú požiadavku ochraňovať tých najslabších uprostred nás – nevinné nenarodené deti – obmedzením a ukončením zabíjania týchto detí potratom;
– zabrániť nášmu národu, aby sa pri riešení základných problémov uchyľoval k násiliu –každý rok súvisia milióny potratov s nechcenými tehotenstvami, eutanázia a asistovaná samovražda súvisia s ťarchou choroby a nemohúcnosti, zabíjanie ľudských embryí sa deje v mene výskumu, trest smrti sa používa kvôli potláčaniu zločinnosti a nerozvážne utiekanie sa k vojne sa používa ako východisko pri riešení medzinárodných sporov;
– základnú inštitúciu manželstva definovať ako zväzok medzi mužom a ženou a poskytnúť väčšiu morálnu, sociálnu a ekonomickú podporu rodinnému životu tak, aby naša krajina pomáhala rodičom vychovávať ich deti k úcte voči životu, k zdravým morálnym hodnotám, k etike správcov zeme a k zodpovednosti;
– dosiahnuť komplexnú imigračnú reformu, ktorá ochráni naše hranice, zaistí férové zaobchádzanie s prisťahovaleckými pracovníkmi, ponúkne im zaslúžené dosiahnutie občianstva, bude rešpektovať právne predpisy a zaoberať sa faktormi, ktoré nútia ľudí opúšťať ich vlastné krajiny;
– pomôcť rodinám a deťom prekonať chudobu: zaistením prístupu k vzdelaniu a možnosťou zvoliť si typ vzdelania, ako aj slušnej práce za férovú mzdu (aspoň v rozsahu existenčného minima) a primeranou pomocou tým, ktorí sú v našej krajine bezbranní; tiež napomáhaním odstránenia chudoby a hladu v celom svete, osobitne v oblastiach rozvojovej pomoci, ich oddlžením a medzinárodným obchodom;
– poskytnúť zdravotnú starostlivosť pre čoraz väčší počet ľudí, ktorí k nej nemajú prístup, pri súčasnom rešpektovaní ľudského života, ľudskej dôstojnosti a náboženskej slobody v systéme zdravotnej starostlivosti;
– naďalej klásť odpor politickým líniám, ktoré odrážajú predsudky, nenávisť voči imigrantom, náboženskú bigotnosť a iné formy diskriminácie;
– povzbudzovať rodiny, miestne komunity, ekonomické štruktúry a vládu, aby spolupracovali na prekonaní chudoby, usilovali sa o spoločné dobro a starali sa o stvorenstvo, naplno pritom rešpektujúc náboženské skupiny a ich právo zaoberať sa sociálnymi potrebami v súlade s ich základnými morálnymi presvedčeniami;
– stanoviť spôsob používania vojenskej sily, obmedziac ho na základe morálnych kritérií a preskúmajúc, na aké ciele ju možno použiť, pod koho velením a za akú cenu (ľudské obete); snažiť sa o zodpovedné ukončenie vojny v Iraku;
– spojiť sa s ostatnými krajinami sveta v úsilí o mier, ochranu ľudských práv a náboženskú slobodu, o napredovanie ekonomickej spravodlivosti a v starostlivosti o stvorenie.

Poznámky pod čiarou

1. Spoločné dobro je „súhrn tých podmienok spoločenského života, ktoré tak spoločenstvám, ako aj jednotlivým členom umožňujú plnšie a ľahšie dosiahnuť vlastnú dokonalosť“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1906).
2. „Nepoznanie Krista a jeho evanjelia, zlé príklady iných, otročenie vášňam, nárok na zle pochopenú nezávislosť svedomia, odmietanie autority Cirkvi a jej učenia, nedostatok (chýbanie) obrátenia a lásky môžu byť príčinou vybočení úsudku v morálnom správaní“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1792).
3. Ak politická činnosť smeruje ku konfrontácii s princípmi mravnosti ktoré nepripúšťajú odchýlky, výnimky alebo kompromisy, úloha a zodpovednosť katolíkov je ešte väčšia. Ak ide naozaj o základné a neodvolateľné mravné požiadavky, veriaci si musia uvedomovať, že v hre je podstata mravného poriadku, ktorý chráni integrálne dobro ľudskej osoby. Toto je prípad občianskych zákonov týkajúcich sa potratu a eutanázie (nesmieme ju zamieňať s upustením od bezvýchodiskovej terapie, ktorá je aj morálne oprávnená), ktoré by mali chrániť prednostné právo na život od jeho počatia až po prirodzený koniec (Doktrinálne usmernenie o niektorých otázkach angažovania a postojov katolíkov v politickom živote, 4).
4. Porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2297.
5. Ohľadne vyhlásenia biskupov USA týkajúceho sa katolíkov slúžiacich vo verejnom živote a ich svätého prijímania, porov. Katolíci v politickom živote (2004) a Blažení tí, ktorí sú pozvaní na hostinu Pánovu: o príprave a hodnom prijatí Krista v Eucharistii (2006).
6. Tieto témy sú čerpané z bohatej tradície princípov a myšlienok, ktoré sú hlbšie opísané v Kompendiu sociálnej náuky Cirkvi od Pápežskej rady Iustitia et Pax (Trnava : SSV, 2008).
7. Porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2297.
8. Porov. Kompendium sociálnej náuky Cirkvi, 501.

Použitá literatúra

Katechizmus Katolíckej cirkvi
KONGREGÁCIA PRE NÁUKU VIERY: doktrinálne usmernenie O niektorých otázkach angažovania a postojov katolíkov v politickom živote. Trnava : SSV, 2003.
BENEDIKT XVI.: Deus caritas est. Trnava : SSV, 2006.
BENEDIKT XVI.: Sacramentum Caritatis. Trnava : SSV, 2007.
JÁN XXIII.: Pacem in Terris. Trnava : SSV, 1997.
JÁN PAVOL II.: Christifideles laici. Bratislava : Lúč, 1990.
JÁN PAVOL II.: Evangelium Vitae. Trnava : SSV, 1995.
JÁN PAVOL II.: Veritatis Splendor. Trnava : SSV, 1994.
DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: Dignitatis Humanae. In: Dokumenty Druhého vatikánského koncilu. Trnava : SSV, 2008.
DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: Gaudium et Spes. In: Dokumenty Druhého vatikánského koncilu. Trnava : SSV, 2008.
KONFERENCIA KATOLICKÝCH BISKUPOV USA: Living the Gospel of Life: A Challenge to American Catholics. Washington, DC: USCCB, 1998.

Hlavné vyjadrenia Katolíckej cirkvi ohľadne verejného života a morálnych tém

Nasledujúce dokumenty vydané Konferenciou katolíckych biskupov USA sa podrobnejšie zaoberajú verejnými politickými témami diskutovanými aj v tomto dokumente. Sú zoskupené podľa tém a ďalej podľa roku vydania.
Viac informácií a ďalšie dokumenty možno nájsť na oficiálnej stránke: www.usccb.org. Dokumenty označené hviezdičkou nie sú dostupné online.

Ochrana ľudského života

A Matter of the Heart: A Statement on the Thirtieth Anniversary of Roe v. Wade, 2002
(www.usccb.org/prolife/heart.shtml)
Pastoral Plan for Pro-Life Activities: A Campaign in Support of Life, 2001
(www.usccb.org/prolife/pastoralplan.shtml)
Living the Gospel of Life: A Challenge to American Catholics, 1998 (www.usccb.org/
prolife/gospel.shtml)
Faithful for Life: A Moral Reflection, 1995 (www.usccb.org/prolife/tdocs/
FaithfulForLife.pdf)
Resolution on Abortion, 1989 (www.usccb.org/prolife/tdocs/resabort89.shtml)
Documentation on the Right to Life and Abortion, 1974, 1976, 1981*
Statement on Iraq, 2002 (www.usccb.org/bishops/iraq.shtml)
A Pastoral Message: Living with Faith and Hope After September 11, 2001
(www.usccb.org/sdwp/sept11.shtml)
Sowing the Weapons of War, 1995 (www.usccb.org/sdwp/international/
weaponsofwar.shtml)
The Harvest of Justice Is Sown in Peace, 1993 (www.usccb.org/sdwp/harvest.shtml)
A Report on the Challenge of Peace and Policy Developments, 1983-1888, 1989*
The Challenge of Peace: God’s Promise and Our Response, 1983 (www.usccb.org/
sdwp/international/TheChallengeofPeace.pdf)
Welcome and Justice for Persons with Disabilities, 1999 (www.usccb.org/
doctrine/disabilities.htm)
Nutrition and Hydration: Moral and Pastoral Reflections, 1992 (www.usccb.org/prolife/
issues/euthanas/nutindex.shtml)
Statement on Euthanasia, 1991 (www.usccb.org/prolife/issues/euthanas/euthnccb.shtml)
Pastoral Statement of U.S. Catholic Bishops on Persons with Disabilities, 1984
(www.ncpd.org/pastoral_statement_1978.htm)
A Culture of Life and the Penalty of Death, 2005 (www.usccb.org/sdwp/
national/penaltyofdeath.pdf)
Confronting a Culture of Violence, 1995 (www.usccb.org/sdwp/national/
criminal/ccv94.shtml)
Statement on Capital Punishment, 1980 (www.usccb.org/sdwp/national/criminal/death/
uscc80.shtml)

Podpora rodinného života

National Directory for Catechesis, 2005 (www.usccb.org/education/ndc/index.shtml)
Renewing Our Commitment to Catholic Elementary and Secondary Schools in the Third
Millennium, 2005 (www.usccb.org/bishops/schools.pdf)
Sharing Catholic Social Teaching: Challenges and Directions, 1998 (www.usccb.org/
sdwp/projects/socialteaching/socialteaching.shtml)
Principles for Educational Reform in the United States, 1995 (www.usccb.org/education/
parentassn/reform.shtml)
To Teach as Jesus Did: A Pastoral Message on Catholic Education, 1972*
When I Call for Help: A Pastoral Response to Domestic Violence Against Women, 2002
(www.usccb.org/laity/help.shtml)
A Family Perspective in Church and Society, 1998 (www.usccb.org/laity/marriage/
family.shtml)
Blessings of Age, 1999 (www.usccb.org/laity/blessings)
Between Man and Woman: Questions and Answers About Marriage and Same-Sex
Unions, 2003 (www.usccb.org/laity/manandwoman.shtml)
Walk in the Light: A Pastoral Response to Child Sexual Abuse, 1995 (www.usccb.org/
laity/walk.shtml)
Follow the Way of Love: A Pastoral Message to Families, 1993 (www.usccb.org/
laity/follow.shtml)
Putting Children and Families First: A Challenge for Our Church, Nation and World, 1992*

Uplatňovanie sociálnej spravodlivosti

“For I Was Hungry and You Gave Me Food”: Catholic Reflections on Food, Farmers and
Farmworkers, 2003 (www.usccb.org/bishops/agricultural.shtml)
Strangers No Longer: Together on the Journey of Hope, 2003 (www.usccb.org/mrs/
stranger.shtml)
A Place at the Table: A Catholic Recommitment to Overcome Poverty and to Respect the
Dignity of All God’s Children, 2002 (www.usccb.org/bishops/table.shtml)
Ethical and Religious Directives for Catholic Health Care Services (Fourth Edition),
2001 (www.usccb.org/bishops/directives.shtml)
Global Climate Change: A Plea for Dialogue, Prudence, and the Common Good, 2001
(www.usccb.org/sdwp/international/globalclimate.shtml)
Responsibility, Rehabilitation, and Restoration: A Catholic Perspective on Crime and
Criminal Justice, 2000 (www.usccb.org/sdwp/criminal.shtml)
A Commitment to All Generations: Social Security and the Common Good, 1999
(www.usccb.org/sdwp/national/commitment.shtml)
In All Things Charity: A Pastoral Challenge for the New Millennium, 1999
(www.usccb.org/cchd/charity.shtml)
One Family Under God, 1995*
Confronting a Culture of Violence: A Catholic Framework for Action, 1995
(www.usccb.org/sdwp/national/criminal/ccv94.shtml)
Moral Principles and Policy Priorities for Welfare Reform, 1995*
The Harvest of Justice Is Sown in Peace, 1993 (www.usccb.org/sdwp/harvest.shtml)
A Framework for Comprehensive Health Care Reform, 1993*
Renewing the Earth: An Invitation to Reflection and Action on the Environment in Light
of Catholic Social Teaching, 1992 (www.usccb.org/sdwp/ejp/bishopsstatement.shtml)
Putting Children and Families First: A Challenge for Our Church, Nation and World, 1992*
New Slavery, New Freedom: A Pastoral Message on Substance Abuse, 1990*
Brothers and Sisters to Us: Pastoral Letter on Racism in Our Day, 1989
(www.usccb.org/saac/bishopspastoral.shtml)
Called to Compassion and Responsibility: A Response to the HIV/AIDS Crisis, 1989
(www.usccb.org/sdwp/international/ctoresp.shtml)
Homelessness and Housing: A Human Tragedy, A Moral Challenge, 1988*
Economic Justice for All, 1986 (www.usccb.org/sdwp/international/
EconomicJusticeforAll.pdf)

Praktizovanie globálnej solidarity

A Call to Solidarity with Africa, 2001 (www.usccb.org/sdwp/africa.shtml)
A Jubilee Call for Debt Forgiveness, 1999 (www.usccb.org/sdwp/international/
adminstm.shtml)
Called to Global Solidarity: International Challenges for U.S. Parishes, 1998
(www.usccb.org/sdwp/international/globalsolidarity.shtml)
Sowing the Weapons of War, 1995 (www.usccb.org/sdwp/international/
weaponsofwar.shtml)
One Family Under God, 1995*
The Harvest of Justice Is Sown in Peace, 1993 (www.usccb.org/sdwp/harvest.shtml)
The New Moment in Eastern and Central Europe, 1990*
Toward Peace in the Middle East, 1989 (www.usccb.org/sdwp/international/
TowardPeaceintheMiddleEast.pdf)
Statement on Central America, 1987 (www.usccb.org/sdwp/international/cenamst.shtml)

Komisia pre náuku viery pri Konferencii katolíckych biskupov USA

Katolíci a reiki

Orientačné usmernenia

1. Z času na čas sa objavujú otázky ohľadne rôznych alternatívnych liečebných postupov pomerne ľahko dostupných v USA. Biskupov sa niekedy pýtajú: „Aký je postoj Cirkvi k takýmto terapiám?“ Komisia pre náuku viery Konferencie katolíckych biskupov USA pripravila tento materiál s cieľom pomôcť biskupom odpovedať na podobné otázky.

I. Uzdravenie skrze Božiu milosť a uzdravovanie pomocou síl prírody

2. Cirkev rozoznáva dva druhy uzdravovania: uzdravovanie prostredníctvom Božej milosti a uzdravovanie s využitím síl prírody. Pokiaľ ide o prvý druh, všimnime si Kristovo verejné účinkovanie, počas ktorého vykonal mnohé fyzické uzdravenia a svojich učeníkov poveril, aby v tomto diele pokračovali. Preto sa Cirkev, verná tomuto povereniu, už od čias apoštolov modlí za chorých, vzýva Pána Ježiša a vyprosuje od neho uzdravenie mocou Ducha Svätého, či už formou sviatostného vkladania rúk a pomazania olejom, alebo jednoduchou modlitbou za uzdravenie, v ktorej sa často utieka k svätým o pomoc. Pokiaľ ide o druhý druh uzdravovania, Cirkev nikdy nezastávala názor, že by modlitba za Božie uzdravenie, ktoré prichádza od Boha ako dar, vylučovala použitie prirodzených prostriedkov uzdravovania v medicínskej praxi.1 Popri sviatostiach uzdravenia (sviatosti pokánia a sviatosti pomazania chorých – pozn. prekl.) a rôznych modlitbách za uzdravenia svedčia dlhé dejiny Cirkvi aj o jej starostlivosti o chorých s využívaním prirodzených prostriedkov. Najjasnejším dôkazom toho je veľké množstvo katolíckych nemocníc, ktoré možno nájsť po celej krajine.

3. Tieto dva druhy uzdravovania sa navzájom nevylučujú. Skutočnosť, že je možné uzdravenie Božou mocou, neznamená, že by sme sa mali vyhýbať využívaniu prirodzených prostriedkov, ktoré máme k dispozícii. To, či Boh niekoho uzdraví pomocou nadprirodzených prostriedkov, nemôžeme rozhodnúť my. Ako zdôrazňuje Katechizmus Katolíckej cirkvi, Duch Svätý niekedy „dáva niektorým ľuďom mimoriadnu charizmu uzdravovania, aby ukázal silu milosti Zmŕtvychvstalého“.2 Predsa však nie je táto moc plne k dispozícii človeku, keďže „ani najintenzívnejšie modlitby nedosiahnu uzdravenie všetkých chorôb“.3 Preto je používanie prirodzených prostriedkov uzdravovania úplne primerané, lebo ony sú ľuďom k dispozícii. Kresťanská láska si vyžaduje, aby sme nezanedbávali prirodzené prostriedky na uzdravovanie chorých.

II. Reiki a uzdravovanie

A) Pôvod a základné charakteristiky reiki
4. Reiki je technika uzdravovania, ktorá bola vynájdená v Japonsku na konci devätnásteho storočia Mikaom Usuim, ktorý študoval budhistické texty.4 Podľa učenia reiki spôsobuje chorobu istý druh narušenia alebo nerovnováhy „životnej energie“ človeka. Vykonávateľ reiki uzdravuje tak, že svoje ruky kladie na konkrétne miesta na tele pacienta, aby tým umožnil tok reiki – „univerzálnej životnej energie“ – od seba k pacientovi. Sú stanovené viaceré miesta, kam sa majú klásť ruky, aby sa riešili konkrétne problémy. Prívrženci reiki tvrdia, že vykonávateľ nie je zdrojom uzdravujúcej energie, ale je len jej kanálom.5 Vykonávateľ reiki musí najskôr podstúpiť iniciáciu alebo „zosúladenie“ prostredníctvom učiteľa reiki. Tento obrad ho robí „zosúladeným“ so „životnou energiou univerza“ a umožňuje mu stať sa pre ňu kanálom. Hovorí sa, že sú tri rôzne úrovne zosúladenia (niektoré náuky hovoria, že štyri). Hovorí sa tiež, že na najvyšších úrovniach je možné kanálovať energiu reiki a uzdravovať na diaľku, bez fyzického kontaktu.

B) Reiki ako prirodzený prostriedok uzdravovania
5. I keď prívrženci reiki súhlasne tvrdia, že samo osebe reiki nie je náboženstvom, ale technikou, ktorú môžu používať osoby pochádzajúce z rôznych náboženských tradícií, predsa má reiki isté znaky, ktoré sú vlastné náboženstvám. Často sa napríklad opisuje ako istý druh „duchovného“ uzdravovania v protiklade s bežným medicínskym postupom uzdravovania, ktorý používa fyzické prostriedky. Mnohé knihy o reiki sú plné zmienok o bohu, bohyni, „božskej uzdravujúcej sile“ a „božskej mysli“. Energia životnej sily je opísaná ako pochádzajúca priamo od Boha, ako „vyšší rozum“ či „božské vedomie“. Podobne rozličné „zosúladenia“, ktoré odborník na reiki prijíma od majstra reiki sa uskutočňujú prostredníctvom „posvätných obradov“, v rámci ktorých mu majster ukáže „posvätné symboly“ (ktoré majstri reiki držia zvyčajne v tajnosti), o ktorých medituje. Okrem toho sa reiki často opisuje ako „štýl života“, pričom eticky správne konanie určuje päť „princípov reiki“.

6. Predsa však existujú aj istí vykonávatelia reiki, predovšetkým zdravotníci, ktorí sa snažia pristupovať k reiki ako k čisto prirodzenému prostriedku uzdravovania. No ak sa naň hľadí takto, musí podliehať štandardom prírodných vied. I keď je pravdou, že môžu existovať prirodzené prostriedky uzdravovania, ktoré ešte nie sú vedecky prebádané a uznané. Základné kritériá pre posúdenie dôveryhodnosti konkrétneho prirodzeného prostriedku uzdravovania však ostávajú naďalej v kompetencii vedy.

7. Ak sa reiki posudzuje na základe spomínaných vedeckých štandardov, nie je dôveryhodné. Vedecká a lekárska komunita ho totiž neuznali za účinnú terapiu. Chýbajú vierohodné vedecké štúdie, ktoré by potvrdili účinnosť reiki a tiež prijateľné vedecké vysvetlenie, ako by mohlo účinkovať. Vysvetlenie jeho účinnosti je úplne závislé od osobitého pohľadu na svete, podľa ktorého je svet preniknutý „univerzálnou životnou energiou“ (reiki), s ktorou môže človek narábať svojimi myšlienkami a vôľou. Vykonávatelia reiki tvrdia, že im výcvik umožňuje kanálovať „univerzálnu životnú energiu“, ktorá je prítomná vo všetkých veciach. Źiadnu „univerzálnu životnú energiu“ však prírodné vedy nepoznajú. Pretože prítomnosť takejto energie nebola vedecky pozorovaná, oprávnenie týchto terapií musí nutne pochádzať z niečoho iného ako z vedy.

C) Reiki a Kristova moc uzdravovať
8. Niektorí sa pokúšali stotožniť reiki s Božím uzdravením, ako ho poznajú kresťania.6 Sú však na omyle. Radikálny rozdiel možno ihneď spoznať podľa toho, že z hľadiska vykonávateľa reiki môže uzdravovacou mocou disponovať ľudská bytosť. Niektorí učitelia by sa chceli vyhnúť takémuto chápaniu a argumentujú, že vykonávateľ reiki nie je tým, kto uzdravuje, ale uzdravuje energia reiki riadená božským vedomím. Napriek tomu je faktom, že z hľadiska kresťanov sa Božie uzdravenie deje skrze modlitbu ku Kristovi ako Pánovi a Spasiteľovi, zatiaľ čo reiki vo svojej podstate nie je modlitbou, ale technikou odovzdávanou majstrom reiki jeho žiakom, technikou, ktorá, ak je zvládnutá, spoľahlivo prináša očakávané výsledky.7 Niektorí vykonávatelia reiki sa pokúšajú pokresťančiť rieki tým, že pridávajú aj modlitbu ku Kristovi, no to sa netýka samotnej podstaty reiki. Zo spomenutých dôvodov nemožno reiki a iné podobné terapeutické techniky stotožňovať s tým, čo kresťania nazývajú uzdravenie skrze Božiu milosť.

9. Rozdiel medzi tým, čo kresťania uznávajú ako uzdravenie skrze Božiu milosť a terapiou reiki zreteľne vidno aj zo základných výrazov, ktoré používajú prívrženci reiki na opísanie toho, čo sa deje pri terapii reiki, zvlášť výrazu „univerzálna životná energia“. Ani vo Svätom písme, ani v kresťanskej tradícii ako celku sa neopisuje prirodzený svet ako založený na „univerzálnej životnej energii“, ktorou by človek mohol manipulovať pomocou myšlienok a vôle. Takýto pohľad na svet má svoje korene vo východných náboženstvách, má monistický a panteistický charakter, v ktorom mizne rozdiel medzi ja, svetom a Bohom.8 Už sme videli, že vykonávatelia reiki nie sú schopní jasne rozlišovať medzi božskou mocou uzdravovať a mocou, ktorá je k dispozícii človeku.

III. Záver

10. Terapia reiki nenašla podporu ani v poznatkoch prírodných vied, ani v kresťanskej viere. Preto pre katolíka predstavuje dôvera v terapiu reiki neriešiteľný problém. Totiž pokiaľ ide o starostlivosť o vlastné fyzické zdravie alebo o zdravie druhých, vo všeobecnosti nie je rozumné akceptovať techniku, ktorá nemá žiadnu oporu vo vede (a ani hodnovernosť).

11. Pokiaľ ide o starostlivosť o vlastné duchovné zdravie, sú tu vážne riziká. Na použitie reiki je potrebné prijať aspoň implicitne prvky vlastné pohľadu na svet, ktorý je základom teórie reiki, pričom tieto prvky nepatria ani do kresťanskej viery, ani nie sú súčasťou prírodnej vedy. Katolík dôverujúci reiki – ktoré nemá opodstatnenie ani v kresťanskej viere, ani v prírodných vedách – sa dostáva do oblasti povier, do krajiny nikoho, ktorá nepatrí ani viere, ani vede.9 Povera pokrivuje uctievanie Boha, lebo orientuje náboženské cítenie a prax nesprávnym smerom.10 A pokiaľ niekedy ľudia prepadnú povere v dôsledku neznalosti, zodpovednosť za čo najskoršie odstránenie tejto nevedomosti spočíva na tých, ktorí ich v mene Cirkvi vyučujú.

12. Keďže terapia reiki nie je kompatibilná s kresťanským učením, ani nie je vedecky potvrdená, je nevhodné, aby ju katolícke inštitúcie – ako sú katolícke zdravotnícke zariadenia či nemocnice – alebo osoby reprezentujúce Cirkev či katolícki kňazi podporovali či umožňovali jej poskytovanie.

Washington 25. marca 2009

Preložené z Il Regno – documenti 17/2009, s. 567 – 569

1 Porov. Kongregácia pre náuku viery: inštrukcia Ardens felicitatis ohľadne  modlitieb za získanie uzdravenia od Boha, 14. 9. 2000, I, n. 2; EV 19/1272: „Samotné utiekanie sa k modlitbe nevylučuje užívanie vhodných prirodzených prostriedkov na uchovanie a opätovné nadobudnutie zdravia. Skôr k nemu povzbudzuje. Rovnako pobáda členov Cirkvi, aby sa starali o chorých a poskytovali im telesnú a duchovnú pomoc na prekonanie choroby.“
2 Katechizmus Katolíckej cirkvi, n. 1508.
3 Tamtiež.
4 Odvolával sa tiež na to, že iba znovu objavil starú tibetskú techniku, no nemáme o tom dôkaz.
5 Predsa však, ako uvidíme neskôr, v myslení reiki mizne rozlíšenie medzi svetom a Bohom. Niektorí učitelia reiki objasňujú, že nakoniec sa dospeje k vedomiu o totožnosti „ja“ s „univerzálnou životnou energiou“, k vedomiu, že „my sme univerzálna životná sila a že všetko je energia, vrátane nás samých“ (L. BARNETT, M. CHAMBERS, S. DAVIDSON: Reiki Energy Medicine. Bringing Healing Touch into Home, Hospital, and Hospice. Rochester : Healing Art Press, 1966, 48; porov. tamtiež 102.)
6 Porov. napr. „Reiki and Christianity“ v časti „articoli“ internetovú stránku www.iarp.org; „Christian Reiki“ na www.areikihealer.tripod.com a internetovú stránku www.christianreiki.org.
7 Majstri reiki ponúkajú výcvikové kurzy  s rôznou úrovňou pokročilosti, pričom za tieto služby učitelia požadujú značnú finančnú čiastku. Źiak má očakávania a majster reiki ho uistí, že takáto investícia času a peňazí mu umožní ovládať techniku, ktorá mu spoľahlivo prinesie požadované účinky.
8 Hoci tento aspekt sa zdá byť implicitne zahrnutý v učení reiki, niektorí jeho priaznivci výslovne tvrdia, že v konečneom dôsledku neexistuje rozdiel medzi „ja“ a reiki. „Zosúladenie“ celým svojím ,ja‘ a ,bytie reiki‘ je trvalým procesom. Vôľa kontinuálne sa zapojiť do tohto procesu posunie dopredu tvoj vývoj a môže viesť k trvalému uznaniu konečnej skúsenosti, že ty si univerzálna životná sila“ (Lekcia nemocničného sociálneho asistenta Libby BARNETTA, „The Reiki Healing Connection“ na www.reikienergy.com v sekcii „classes“ [6.2.2008, v originále kurzívou; nda]). Diane Steinová zhŕňa význam „posvätných symbolov“, ktoré sa používajú pri iniciácii reiki takto: „Bohyňa vo mne zdraví bohyňu v tebe“; „Človek a boh, ktorí sa stávajú jedným“ (D. STEIN, Essential Reiki Teaching Manual: A Companion Guide for Reiki Healers, Crossing Press, Berkeley 2007, 129 – 131). Ann Charlishová a Angela Robertshawová vysvetľujú, že najvyššia iniciácia reiki „značí výjdenie zo seba a nadobudnutie pocitu jednoty s energiou univerzálnej životnej sily“ (A. CHARLISH, A. ROBERTSHAW, Secrets of Reiki, DK Publishing, New York 2001, 84.
9 Niektoré formy reiki učia, že sa treba utiekať o pomoc k anjelským bytostiam alebo „sprievodcom ducha reiki“. To vedie k ďalšiemu riziku vystavenia sa zlým silám alebo mocnostiam.
10 Porov. CCC 2111; Tomáš Akvinský, Summa Theologiae II-II, q. 92, a. 1.

DOKUMENTY PÁPEŽOV
DOKUMENTY VATIKÁNSKYCH ÚRADOV
DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL
DOKUMENTY KBS
DOKUMENTY KOMISIÍ A RÁD KBS
PASTIERSKE LISTY KBS
KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI
KÓDEX KÁNONICKÉHO PRÁVA
EKUMENICKÉ DOKUMENTY
OSTATNÉ DOKUMENTY
PRÍLEŽITOSTNÉ MODLITBY A POBOŽNOSTI
ZBORNÍKY Z KONFERENCIÍ
SVÄTÉ PÍSMO
KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI
LITURGICKÉ ČÍTANIA
LITURGIA HODÍN
MOJA KOMUNITA

ePub
TIEŇOVÁ SPRÁVA
O NETOLERANCII A DISKRIMINÁCII VOČI KRESŤANOM V EURÓPE
(2005 – 2010)

I. ÚVOD

1. Ako čítať túto správu

Exemplárne prípady, ktoré uvádzame v tejto správe, sme zvolili preto, aby sme poskytli celkový prehľad o rôznosti prípadov, ktoré sa dnes dejú. Niektoré z nich sú spomínané vo viac ako len jednej kategórii, lebo poskytujú názorné vysvetlenie. Všetky prípady sú podrobne opísané na stránke www.IntoleranceAgainstChristians.eu. Keďže neexistuje národný alebo európsky mechanizmus informovania, ktorý by nám umožňoval uviesť prehľadné štatistiky výskytu alebo priebehu týchto udalostí za minulé roky, môžeme len pomôcť vytvoriť si istú predstavu o tomto jave tým, že čitateľovi odhalíme jeho rozličné aspekty a ďalekosiahle ciele.
Sme vďační tým, ktorí nám dovolili použiť ich informácie na našej webovej stránke. O mnohých prípadoch sme sa dozvedeli prostredníctvom spravodajských sietí. Vtedy sa spoliehame na to, že správy informujú korektne, a odmietame niesť zodpovednosť za ich obsah. Ohľadne prípadov, ktoré sme sami skúmali, ručíme za dodržanie prísnych kritérií a vysokej kvality šetrenia.

2. Kto sme

Observatory on Intolerance and Discrimination against Christians (Dohľad nad netoleranciou a diskrimináciou voči kresťanom) je občianske združenie registrované v Rakúsku. Toto združenie prevádzkuje internetovú stránku, ktorá monitoruje a katalogizuje prípady v celej Európe, v ktorých boli kresťania a kresťanstvo marginalizovaní alebo diskriminovaní. Združenie sa sústreďuje na Európu (Európsku úniu, prístupové krajiny a širšiu Európu).
Zhromažďuje prípady diskriminácie kresťanov z mediálnych zdrojov i od jednotlivcov, ktorí ich nahlásia. Informuje vládne organizácie, ako je Agentúra EÚ pre základné práva (ktorej som členom poradného výboru) a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Naše zistenia sú dostupné pre politikov, nevládne organizácie, žurnalistov a individuálnych záujemcov prostredníctvom našej web stránky. Združenie je členom platformy základných práv Agentúry EÚ pre základné práva.
Cieľom našej práce je tiež povzbudiť obete netolerancie a diskriminácie voči kresťanom, aby vyrozprávali svoje príbehy a aby si všetci ľudia dobrej vôle viac uvedomili, že tento jav treba brať vážne a vyžaduje si spoločnú odpoveď.

3. Štyri námietky

Počas okrúhleho stola OBSE o netolerancii voči kresťanom v Európe 4. marca 2009, sa člen sekularistickej spoločnosti vyjadril, že tento jav je prevažne vnútrokresťanský problém, t.j. kresťania jednej denominácie diskriminačne vystupujú proti kresťanom inej denominácie. Stretol sa oprávnene so silným nesúhlasom. Do veľkej miery sa kresťanské denominácie naučili spolužitiu. Dokonca spolupracujú a diskutujú o svojich odlišnostiach vo vzájomnej úcte. A ak aj sú medzi kresťanmi nezhody, to, čomu spoločne čelíme, je radikálny sekularizmus a politická korektnosť, ktoré prekračujú medze a obmedzujú základné slobody.
ďalšia bežná námietka tvrdí, že to, čomu dnes kresťania čelia, nie je netolerancia či diskriminácia, ale proces straty historických privilégií. Historické privilégiá, ktoré vôbec neznamenajú diskrimináciu iných náboženských spoločenstiev, nie sú nutne zlé, keď ich považujeme za predovšetkým historické, a keď si uvedomíme, že žiadne spoločenstvo neexistuje bez minulosti a bez vlastnej, historicky utvorenej identity a tradície. Úplná neutrálnosť nie je možná, lebo aj celkom prázdna biela stena niečo vyjadruje, zvlášť ak je dôsledkom odstránenia kríža. Ak má jedno kresťanské spoločenstvo privilégiá z historických dôvodov, neznamená to ešte, že ostatné sú voči nemu diskriminované – pokiaľ sú chránené a dodržiavané ich práva.
Do istej miery predstavuje zrušenie privilégií kresťanstvu neprirodzený zlom v jeho dejinách a identite a je výrazom nepriateľstva voči nemu. Nepriateľstvo však odňatím privilégií neskončí. Vyvoláva marginalizáciu a spoločenské vylúčenie a vedie k popieraniu práv kresťanov. V stávke sú rovné práva pre kresťanov.
Iní argumentovali, že kresťanstvo nemôže byť v Európe diskriminované, lebo kresťania sú stále vo väčšine. Na základe predpokladu, že menšiny treba ochraňovať, niektorí uzatvárajú, že nie je možné, aby bola väčšina diskriminovaná. To je nesprávne! Juhoafrickí černosi neboli menšinou, keď trpeli pod apartheidom. Rocco Buttiglione bol odmietnutý ako eurokomisár v dôsledku svojej príslušnosti ku kresťanstvu, majoritnému náboženstvu. Predstavme si osobu pri mikrofóne, ktorá napáda mlčiaci dav. Predstavme si malú skupinu manažérov CEO, ktorá nenajme členov majoritného náboženstva, lebo nemajú radi toto náboženstvo. To je možné! Je pravdou, že netolerancia a diskriminácia sa častejšie vyskytujú vo vzťahu k menšinám. To však nie je nutná podmienka na definovanie tohto termínu. Oveľa dôležitejšia ako počty je sila: kto udáva tón, kto poslúcha a kto tvorí program. Každý deň sa v Európe zaobchádza s majoritným náboženstvom bez rešpektu a niekedy čelí jeho slobodné praktizovanie nespravodlivému obmedzovaniu. A ešte jedna myšlienka: keďže kresťanstvo v Európe dnes prekonáva zmeny, možno hovoriť o väčšine len s ohľadom na potvrdenia o krste. Takíto ľudia – kresťania len podľa krstného listu – však nie sú tí, ktorí zakusujú netoleranciu a diskrimináciu.
Niektorí nám zasa hovorili, že nemáme byť príliš precitlivení na tieto „menšinové otázky“ v Európe, keď kresťania v iných regiónoch čelia oveľa horšiemu prenasledovaniu, ba až mučeníctvu. Správy hovoria o 100 miliónoch kresťanov po celom svete, ktorí sú prenasledovaní, pričom 75% všetkého náboženského prenasledovania je zamerané proti kresťanom. (1) Zaiste, neutešená situácia kresťanov v týchto oblastiach je hrozná a podporujeme všetky snahy na zmiernenie ich utrpenia. Avšak bol to pápež Ján Pavol II., ktorý v roku 1983 žiadal, aby sa popri zvyčajných spôsoboch prenasledovania… neprehliadali sofistikovanejšie formy trestania, ako je sociálna diskriminácia alebo rafinované obmedzenia slobody, ktoré môžu viesť až k určitému druhu občianskej smrti.
Bezpochyby je pre kresťanov „nastavenie druhého líca“ prejavom osobnej spirituality. No s ohľadom na verejnú politiku je kresťanským heslom konať na pomoc blížnemu, nie nastaviť tvár alebo hlavu, keď sa s druhým nespravodlivo zaobchádza alebo je prenasledovaný. Kresťan sa nesmie odvracať od nespravodlivosti, ktorá je páchaná na inom kresťanovi, aby tak mohol druhým umožniť nastaviť druhé líce. Kresťan sa musí vždy usilovať o slobodnejšiu a spravodlivejšiu spoločnosť aj pre kresťanov.

4. Terminológia

Jav, o ktorom hovoríme, je všeobecne známy pod rozličnými názvami. „Netolerancia a diskriminácia voči kresťanom“ je spojenie, ktoré používame na označenie odopierania rovnakých práv kresťanom a na ich odsúvanie na okraj spoločnosti (marginalizáciu). Termín „netolerancia“ odkazuje na spoločenský rozmer a termín „diskriminácia“ na právny rozmer. Netolerantné a diskriminačné správanie je dôsledkom odporu voči jednotlivým charakteristikám kresťanskej viery alebo voči morálnym postojom, ktoré sú vnútornou súčasťou kresťanskej viery, alebo je zapríčinené kategoricky negatívnou zaujatosťou voči kresťanom či kresťanstvu ako celku. To vedie k útokom tak na spoločenskej úrovni (negatívne stereotypy alebo sociálne vylúčenie), ako aj na právnej úrovni (diskriminačné zákony alebo zaujaté súdne výroky) a na politickej úrovni (vylúčenie z verejnej sféry, uznesenia parlamentu a pod.).
Kresťanofóbia a kristofóbia sú zvyčajné termíny na opísanie javu netolerancie a diskriminácie voči kresťanom. Termíny pozostávajú zo slov „kresťan“ alebo „krist“ a „fóbia“ (z gréckeho phobos), čo znamená „iracionálny strach“. Ide teda o iracionálne nepriateľstvo voči Kristovi, kresťanom alebo kresťanstvu ako celku. Keďže kresťanstvo je Európanom blízke a nepriateľstvo voči kresťanom nie je primárne „iracionálnym strachom z neznámeho“, zvolili sme si pri opisovaní tohto fenoménu výraz netolerancia a diskriminácia voči kresťanom.
Poznámka: Vo všeobecnosti nepoužívame termín „prenasledovanie“, keď hovoríme o kresťanoch v Európe, keďže tento je vhodnejší, pokiaľ ide o systematické zlé zaobchádzanie, v bežnom chápaní zahrňujúce väznenie, mučenie, popravy alebo konfiškáciu majetku.

5. Citácie – čo kto povedal o netolerancii a diskriminácii voči kresťanom

Tieto citáty sú vybranými príkladmi. Zdroje a ďalšie citáty možno nájsť na stránke nášho združenia www.IntoleranceAgainstChristians.eu.

Pápež Benedikt XVI. o probléme netolerancie a diskriminácie kresťanov
(17. 9. 2010 Londýn, Westminster Hall) „Musím vyjadriť svoje znepokojenie pokiaľ ide o narastajúcu marginalizáciu náboženstva, zvlášť kresťanstva, ktorá sa deje v niektorých oblastiach, dokonca aj v krajinách, ktoré kladú veľký dôraz na toleranciu. Sú takí, ktorí sa chcú zasadiť o to, aby bol hlas náboženstva umlčaný, alebo aspoň odsunutý do čisto súkromnej sféry. Existujú aj takí, ktorí v pochybnom presvedčení argumentujú, že verejné slávenie sviatkov ako sú Vianoce, by mohlo znechutiť alebo akosi uraziť tých, čo sú inej viery, alebo bez viery. A sú tiež takí, ktorí so zámerom odstrániť diskrimináciu paradoxne argumentujú, že kresťania vo verejných funkciách by mohli byť niekedy žiadaní, aby konali proti svojmu svedomiu. To sú varovné signály toho, že sa nielenže neuznáva právo veriacich na slobodu svedomia a náboženskú slobodu, ale ani legitímna úloha náboženstva vo verejnom priestore. Chcel by som vás preto všetkých vyzvať, aby ste v oblastiach, za ktoré ste zodpovední, hľadali spôsoby ako podporiť a povzbudiť dialóg medzi vierou a rozumom na každej úrovni života vašej krajiny.“

Katolícky arcibiskup Peter Smith (VB) o vytláčaní náboženstva do súkromnej sféry
(6. 10. 2010) „Na náboženstvo sa hľadí ako na zákonom povolenú súkromnú výstrednosť; ktorá je povolená raz za týždeň za zatvorenými dverami, ale v žiadnom prípade sa nesmie prejavovať vo verejnom a pracovnom živote.“

Komentátorka Melanie Phillipsová varuje pred sekularizmom
(21. 9. 2010) Rastúca vlna sekularizmu nepredstavuje stav neutrality, ale je pokusom vysmiať sa náboženstvu a posilniť vlastné hodnoty a presvedčenia, varovala známa mediálna komentátorka. „Verejná sféra sa chápe ako neutrálna a neutralita sa interpretuje ako stav bez náboženstva,“ povedala Melanie Phillipsová pre noviny Anglikánskej cirkvi. „Som presvedčená, že v skutočnosti v kultúrnej vojne neexistuje neutralita.“ I keď sa podľa nej sekularizmus často prezentuje ako neutrálny, „byť sekulárny značí uznávať isté hodnoty a presvedčenia. Namiesto neutrality je tu pokus vysmiať sa náboženstvu a podporiť miesto neho niečo iné.“ „Vytvára to spoločnosť „ja“, spoločnosť veľkého egoizmu a rastúcej krutosti a brutality. Už viac nevidíme potrebu klásť na prvé miesto druhých. Namiesto toho sme si k nim osvojili inštrumentálny prístup.“

Člen Európskeho parlamentu Roger Helmer: kresťania prenasledovaní ako fajčiari
(19. 9. 2010) „Viem si predstaviť, že mnohí kresťania sa dnes cítia ohrození. Novinové titulky o vianočnom/zimnom období, o vylúčení veriacich skupín z verejného priestoru a občianskych programoch či o zákaze kresťanských symbolov, sa stali temer klišé. Vskutku, vidím tu istú paralelu s fajčiarmi, ktorí sú tiež prenasledovaní a nútení praktizovať svoj zvyk vonku v daždi. Nie som ani člen organizovaného náboženstva (hoci cítim kultúrnu náklonnosť k Anglikánskej cirkvi), ani nie som fajčiar. Ale ako člen EP reprezentujem veľa kresťanov a fajčiarov, a tí majú tiež svoje práva. Konečne, majú právo, aby sa rešpektovali ich názory. Nemusíme s nimi súhlasiť, ale musíme uznávať ich právo nesúhlasiť s nami.“

Lord Carey, bývalý arcibiskup canterburský, si posťažoval na vytláčanie náboženstva do súkromnej sféry
(2. 3. 2010) „To, čo sa deje v západnej Európe, nie je prenasledovanie, ale marginalizácia viery, ktorá sa vykresľuje ako čisto záležitosť osobného svedomia. Niekedy sa vychádza z pomýlenej, hoci dobre myslenej politickej korektnosti, túžiacej po tom, aby zdanlivou privilegovanosťou kresťanstva nebola poškodená minoritná viera.“ Lord Carey tiež varoval pred agresívnou kampaňou ateistov, ktorí chcú vykázať vieru z verejnej sféry.
Konferencia Durban Review, ktorá sa konala v Janove od 20. do 24. apríla 2009, priznala prítomnosť kresťanofóbie
(24. 4. 2009) Konferencia Durban Review: 12. Vyjadrujeme poľutovanie nad globálnym nárastom počtu prípadov rasovo a nábožensky motivovanej netolerancie a násilia, vrátane islamofóbie, antisemitizmu, kresťanofóbie a antiarabizmu, ktoré sa prejavujú zvlášť vo vytváraní hanlivých stereotypov a v stigmatizovaní osôb na základe ich náboženstva alebo presvedčenia“.

Záver zo stretnutia OBSE: treba sa zaoberať netoleranciou a diskrimináciou voči kresťanom
(4. 3. 2009) Členské štáty OBSE musia urobiť viac pre riešenie problému netolerancie a diskriminácie voči kresťanom, tak znel záver prvého stretnutia OBSE zameraného zvlášť na tento problém. Veľvyslanec Janez Lenarcic, riaditeľ Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) povedal: „Na záver tohto stretnutia možno jasne konštatovať, že netolerancia a diskriminácia voči kresťanom sa prejavuje v rôznych podobách naprieč celou oblasťou OBSE. Pokým popieranie práv môže byť dôležitým problémom tam, kde sú kresťania v menšine, vylúčenie a marginalizovanie môžu zažívať aj kresťania, ktorí tvoria v spoločnosti väčšinu.“

Harvardský vedec Edward Green, hoci nie je kresťanom, zaujal profesionálne riskantné kresťanské stanovisko
(2. 3. 2009, Washington Post) „My liberáli, ktorí pracujeme v oblasti globálnej nákazy HIV/aidsu a rodičovského plánovania, odborne veľmi riskujeme, ak sme na strane pápeža v takej rozdeľujúcej téme, ako je táto. Prezervatív sa stal svojím antikoncepčným účinkom symbolom slobody a ženskej emancipácie, takže tí, ktorí spochybňujú jeho ,pravovernosť‘ sú obviňovaní, že sú proti týmto výdobytkom.“

Tony Blair upozorňuje kresťanov, že v agresívne sekularistickej ére musia prehovoriť
(1. 3. 2009) „V britskej spoločnosti existuje vo všeobecnosti riziko, že ľudia hľadia na vieru ako na osobnú výstrednosť… Dúfam a verím, že príbehy ľudí, ktorým nedovolili prejaviť ich kresťanskú vieru, sú výnimkou alebo iba výsledkom individuálneho nezmysleného rozhodnutia. Môj názor je, že ľudia majú byť na svoje kresťanstvo hrdí a majú byť schopní to aj prejaviť, ak si to želajú… Skutočným testom náboženstva je to, či má v dobe agresívneho sekularizmu odvahu vyjsť von a konať podľa svojho presvedčenia.“ Jeho žena Cherie Blairová pre dokumentárny kanál 4 povedala: „Všade, kde sa dnes pozriete, sú zavreté kostoly, kresťania sú často vytláčaní na okraj a viera je niečo, o čom je ochotných diskutovať len zopár ľudí.“

Pravoslávny arcibiskup kritizuje rastúcu kresťanofóbiu
(25. 1. 2008, Interfax) Pravoslávny metropolita Alfejev Ilarion, predstaviteľ Ruskej pravoslávnej cirkvi v medzinárodných európskych organizáciách: „Často počúvame o antisemitizme a islamofóbii, no veľmi zriedka sa hovorí o kresťanofóbii, ktorá v mnohých európskych krajinách silnie.“ Medzi formy kresťanofóbie v Európe zaradil biskup Ilarion odstránenie kresťanských symbolov z verejných priestorov, očierňovanie kresťanstva, odmietanie uznať kresťanské dedičstvo v Európe, prenasledovanie ľudí otvorene vyjadrujúcich svoje kresťanské presvedčenie a tých, ktorí sa rozhodli žiť podľa kresťanských etických noriem.

Doudou Diène, špeciálny reportér OSN o súčasných formách rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a s tým súvisiacej netolerancie
(1. 1. 2008) „Komisia je vyzvaná, aby naliehavo apelovala na členské štáty, nech prijmú nevyhnutné opatrenia zaisťujúce, že podpora a rozvoj sekularizmu nepovedú k spochybňovaniu alebo popieraniu práva každej osoby podieľať sa na verejnom živote, bez ohľadu na vierovyznanie. Rešpektovanie náboženského a kultúrneho pluralizmu má v tomto ohľade viesť k uznaniu, nielen práva, ale aj povolania náboženských a duchovných tradícií na vyjadrenie svojho názoru ohľadom základných tém v spoločnosti, osobitne tých, ktoré sa týkajú etiky, rodiny, manželstva a života.“

Správa Ekonomickej a sociálnej rady OSN z 13. decembra 2004
(13. 12. 2004): Kresťanstvo je tiež pod tlakom istej formy sekularizmu, najmä v Európe. Nedôvera voči kresťanstvu a obmedzovanie jeho prejavov, zvlášť v Európe, čiastočne pramení z ťažkostí, ktoré sa vyskytli v súvislosti so snahou o zvládnutie rastúcej prítomnosti moslimov v tomto regióne. Tendencia k podobným obmedzeniam vzhľadom na všetky formy náboženstva má za dôsledok, že sa zakazujú viditeľné prejavy akéhokoľvek náboženstva. Zdá sa tiež, že existuje strach z toho, že by mohlo náboženstvo zohrávať úlohu vo verejnom živote. Ten je zdanlivo vysvetliteľný „racionalistickou“ averziou voči náboženstvu, na ktoré sa hľadí ako na niečo iracionálne, ale aj tradičným sekularizmom, ktorý upiera náboženstvám možnosť, ak aj nie právo, zohrávať vlastnú úlohu vo verejnom živote. Táto forma predsudkov voči kresťanom alebo myšlienkam založeným na náboženstve, ktorá existuje tak v Európe, ako aj v Spojených štátoch, sa týka hlavne otázok súvisiacich so sexom, manželstvom a rodinou, na ktorých trvajú katolíci, moslimovia i pravoslávne cirkvi.

II. NETOLERANCIA A DISKRIMINÁCIA VOČI KRESŤANOM V EURÓPE

1. Čoraz viac priznávaný jav

Medzinárodné vládne inštitúcie pri viacerých príležitostiach konštatovali rastúce ohrozenie náboženskej slobody týkajúce sa kresťanov. 4. marca 2009 Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe zorganizovala vo Viedni stretnutie na tému netolerancie a diskriminácie voči kresťanom, na ktorom sa zúčastnilo okolo 100 odborníkov a predstaviteľov štátov. „Na záver tohto stretnutia možno jasne konštatovať, že netolerancia a diskriminácia voči kresťanom sa prejavuje v rôznych podobách naprieč celým regiónom OBSE“, povedal veľvyslanec Janez Lenarčič, riaditeľ hostiteľskej organizácie, Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva. Vo svojom tlačovom vyhlásení zhrnul obsah diskusií: „Účastníci stretnutia prediskutovali niekoľko aspektov netolerancie a diskriminácie voči kresťanom i medzi kresťanmi, vrátane násilných útokov proti osobám, majetku a bohoslužobným miestam, ako aj obmedzenia práva na slobodu náboženského vyznania alebo viery. Účastníci tiež zdôraznili nevhodné vykresľovanie kresťanskej identity a hodnôt v médiách a v politickej diskusii, ktoré vedie k nedorozumeniam a predsudkom.“
Talian Mario Mauro, člen Európskeho parlamentu, spolu s predstaviteľmi OBSE zaoberajúcimi sa náboženskou slobodou, nedávno (v r. 2010) publikoval knihu nazvanú Vojna proti kresťanom.
V roku 2006 uverejnil vo Francúzsku Michel de Jaeghere knihu nazvanú Anketa o kresťanofóbii (Enquete sur la christianophobie), ktorá podrobne objasňuje ako chápať tento fenomén.
Rovnaká téma je na programe aj v Spojenom kráľovstve: Kresťanský inštitút zverejnil v r. 2009 správu nazvanú Marginalizovaní kresťania, zaznamenávajúcu mnohé prípady, keď boli kresťania verejnými orgánmi, populárnymi masmédiami alebo zamestnávateľmi odsunutí na vedľajšiu koľaj a museli čeliť prekážkam vo financovaní z verejných prostriedkov. Začiatkom roku 2009 uskutočnila Dolná snemovňa parlamentu Spojeného kráľovstva anketu o diskriminácii kresťanov. Člen snemovne Mr. Jackson z Peterboroughu vyzval na diskusiu ohľadne „systematickej a inštitucionálnej diskriminácie kresťanov“ otázkou: „Platí spravodlivosť a rovnosť len pre tých ľudí tejto krajiny, ktorí nie sú kresťanmi?“ Na veľkonočnú nedeľu 2010 odvysielala BBC hodinový dokument nazvaný „Sú kresťania prenasledovaní?“. V septembri 2010 časopis Spectator uviedol titulný článok „Nemožno na to ani myslieť – myslenie je špeciálny zločin“ (Don’t Even Think It – Thought Crime Special).

2. Diskriminácia: kde sa niekomu upierajú práva preto, že vyznáva kresťanskú vieru

Diskriminačné zákony priamo alebo nepriamo zabraňujú rovnakému uplatňovaniu slobody. V Európe vo vzťahu ku kresťanstvu ide často o prípady týkajúce sa slobody slova, slobody svedomia a náboženskej slobody. Posledná menovaná zahŕňa aj právo rodičov na výchovu svojich detí vo viere, na pokojné prežívanie svojej viery s druhými, na zverejňovanie náboženských materiálov bez cenzúry, na zmenu náboženstva (slobodnou voľbou, nie z donútenia) alebo na nepraktizovanie žiadneho náboženstva. (2) Často narážame na tak široko aplikované rovné zaobchádzanie alebo antidiskriminačnú legislatívu, ktoré spôsobuje diskrimináciu kresťanov ako vedľajší efekt. Rovnako aj nenávistné prejavy legislatívy majú tendenciu nepriamo diskriminovať kresťanov a kriminalizovať základné prvky kresťanskej viery. Zákonodarcom preto odporúčame, aby pozorne preskúmali zákony s ohľadom na náboženskú slobodu, slobodu slova a svedomia, a to zvlášť s ohľadom na ich dopad na kresťanov.

2. 1 Sloboda svedomia

Sloboda svedomia umožňuje veriacemu žiť v súlade s požiadavkami jeho viery, ktorá dáva jeho vlastnému životu zmysel. Obmedzením alebo popieraním individuálneho práva na slobodu svedomia – dokonca na základe iných práv – je toto právo zbavené významu, čím sa porušuje osobná sloboda ako hlavná požiadavku ľudskej dôstojnosti.

Európske inštitúcie: členka Európskeho parlamentu McCaffertyová sa pokúsila obmedziť slobodu náboženstva a svedomia
Október 2010: Bývalá britská členka EP Christine McCaffertyová vyzvala parlamentné zhromaždenie Rady Európy, aby odporučilo obmedziť výhradu vo svedomí, keď ide o potrat. Predbežná správa hovorí o obmedzení slobody svedomia pre jednotlivcov. Jednotlivci, ktorí by chceli uplatniť takúto výhradu, by čelili obmedzeniam a dostali by sa na čiernu listinu. Predbežná správa, ktorá mala za cieľ diskrimináciu kresťanov, bola 7. októbra odmietnutá.

Španielsko: sudca bol na 18. rokov zbavený funkcie pre zdržiavanie adopcie homosexuálnym párom
November 2008: Sudca Fernando Calamita bol odsúdený na 18 rokov zákazu vykonávania sudcovskej funkcie za to, že si uplatnil výhradu vo svedomí a zdržiaval adopciu malého dievčatka lesbickou partnerkou jeho matky.

Španielsko: prísne obmedzenie výhrady vo svedomí
September 2010: Španielska administratíva interpretuje slobodu svedomia, pokiaľ ide o zdravotnícky personál, tak úzko, že odvolať sa na právo na výhradu vo svedomí môžu iba tí, ktorí sú priamo zapojení do daného chirurgického aktu.

Spojené kráľovstvo: Najvyšší súd zamietol odvolanie matrikárky, ktorá nechcela zaregistrovať homosexuálny zväzok
Marec 2010: Najvyšší súd Spojeného kráľovstva zamietol odvolanie v prípade Lillian Ladelovej, kresťanskej matrikárky, ktorá bola disciplinárne potrestaná pre svoj postoj voči občianskemu partnerstvu.

Spojené kráľovstvo: Domov pre misionárov na penzii prišiel o financovanie pre otázky ohľadom sexuálnej orientácie v dotazníku
Január 2009: Brightonská mestská rada požadovala, aby domov starostlivosti o prestárlych kresťanov zisťoval sexuálnu orientáciu svojich klientov a pozastavila domovu financovanie, keď to odmietol.

2. 2 Sloboda slova

Voltaire je často citovaný pre tento výrok: „Nesúhlasím s tým, čo hovoríte, ale budem až na smrť hájiť vaše právo povedať svoj názor.“ Sloboda slova je jedným zo základných práv demokratickej spoločnosti. Zahŕňa aj právo na verejné vyjadrenia, nech by boli akokoľvek nepopulárne a nepríjemné. Toto právo sa aplikuje aj v prípade verejného priznania sa k viere, či možnosti hlásať pravdu podľa svojej viery. Nepopulárne, nezdvorilé, neúctivé alebo hlúpe vyjadrenia sú slobodou prejavu chránené, pokým nie sú priamym podnecovaním k násiliu. Európsky súd pre ľudské práva dokonca hovorí o „práve šokovať“. (3) Zákony proti „nenávistnej reči“ sú často v rozpore zo základným právom na slobodu prejavu.

Belgicko: hlava Belgickej katolíckej cirkvi čelí obvineniu z homofóbie za kontroverzné vyjadrenie
November 2010: Mons. Leonard čelí obvineniam z homofóbie za vyjadrenie kontroverzného postoja ohľadne príčin HIV/aidsu.

Francúzsko: člen parlamentu bol zažalovaný za „homofóbne urážky“
Január 2005: Člen Francúzskeho parlamentu Christian Vanneste bol odsúdený na pokutu za „homofóbne urážky“.

Nemecko: homosexuálni študenti prerušili prednášku na Kolínskej univerzite
December 2009: Homosexuálni študenti prerušili prednášku protestantskej filozofky prof. Edith Dusingovej na Kolínskej univerzite. Študenti robili hluk, bozkávali sa a mávali transparentmi, pretože v máji 2009 profesorka protestovala na manifestácii proti zrušeniu akademickej prednášky na psychologickom kongrese, lebo sa mala zaoberať liečením homosexuality.

Medzinárodné akademické spoločenstvo: liberálny harvardský odborník pod verejnou paľbou za to, že súhlasil s pápežom
Marec 2009: Liberálneho harvardského odborníka Edwarda Greena verejne ostro napadli za to, že súhlasil s pápežom v tom, že distribúcia prezervatívov nezabráni šíreniu aidsu.

Taliansko: pápežova návšteva na univerzite zrušená
Január 2008: Pápežova návšteva na Univerzite La Sapienzia bola zrušená z dôvodu protikatolíckych protestov a falošného obvinenia, že pápež nepodporuje vedecké bádanie.

Španielsko: pokuta 100 000 eur za kresťanské vysielanie
Júl 2010: Španielska vláda udelila kresťanskej televízii pokutu 100 000 eur za to, že odvysielala sériu reklám na podporu rodiny a proti homosexuálnemu spôsobu života.

Turecko: obžaloby týkajúce sa tureckých kresťanov pokračujú napriek nedostatku dôkazov
Jún 2010: Tureckí advokáti už štvrtý rok žalujú dvoch kresťanov za údajné osočovanie islamu. Napriek nedostatku konkrétnych dôkazov, ktoré by podporovali ich tvrdenia, pokračujú turecké súdy v žalobe.

Spojené kráľovstvo: bol uväznený bojovník proti potratom
Máj 2006: Bojovník proti potratom bol uväznený za to, že poslal fotografie a video z potratu do Nemocnice kráľovnej Alžbety v Kings Lynn v Norfolku (VB).

Spojené kráľovstvo: člen Škótskeho parlamentu Patrick Harvie podal sťažnosť na polícii za to, že arcibiskup obhajoval manželstvo
Január 2006: Člen Škótskeho parlamentu požiadal strathclydskú políciu, aby preskúmala výroky rímsko-katolíckeho arcibiskupa Glasgowa. Arcibiskup počas bohoslužby obhajoval inštitúciu manželstva.

Spojené kráľovstvo: pouličný kazateľ bol uväznený pre kritiku homosexuálneho správania
Február 2010: Okresný sudca riešil prípad ďalšieho pouličného kazateľa, Paula Shawa, ktorý bol 19. februára v Colchestri uväznený za to, že kritizoval homosexuálne správanie.

Spojené kráľovstvo: humanistická kampaň na zatvorenie ZOO farmy Noemova archa, ktorá hlásala, že Boh stvoril svet
Október 2010: BHA (Britské humanistické združenie) vyzvalo Britské a Írske združenie ZOO a akvárií, Radu Severného Somersetu, aby navštívili Britániu a Juhozápadné Anglicko a zatvorili jednu ZOO. Skupina tvrdila, že ZOO zavádza desaťtisíce návštevníkov ročne a ohrozuje „verejné chápanie“ tým, že spochybňuje tradičný názor na evolúciu.

Spojené kráľovstvo (Škótsko): v Glasgowe uväznili pouličného kazateľa a po noci strávenej v žalári dostal pokutu 1000 ₤
Marec 2010: V Glasgowe bol uväznený pouličný kazateľ a pokutovaný 1000 ₤ za to, že odpovedal okoloidúcemu na priamu otázku, že homosexuálne správanie je hriech. Bol odsúdený za „homofóbne výroky“ s priťažujúcou okolnosťou, že ide náboženské predsudky.

2. 3 Kolektívny rozmer náboženskej slobody

Kolektívny rozmer náboženskej slobody si vyžaduje úctu verejných autorít voči náboženským inštitúciám, rešpektujúcu správcovskú autonómiu cirkví. To zaručí cirkvám dostatočnú autonómiu, aby si mohli plniť svoje poslanie v súlade s náboženskou vierou a morálkou. Pokles rešpektu voči kolektívnej náboženskej slobode viedol k nenáležitému tlaku a zasahovaniu do cirkevných záležitostí. Zachádza to tak ďaleko, že sa objavujú priame útoky vo forme „kriminalizácie“ a žalôb, a tiež legislatíva nepriamo nútiaca náboženské inštitúcie ukončiť svoje aktivity.

Rakúsko: pokus legálne označiť Katolícku cirkev za kriminálnu organizáciu
Marec 2010: Právnik Georg Zanger sídliaci vo Viedni chcel obviniť vedúcich predstaviteľov Katolíckej cirkvi z „členstva v kriminálnej organizácii“ (§ 278a StGB, Rakúsky kódex trestného práva).

Belgicko: parlament formálne protestoval proti pápežovmu vyhláseniu o prezervatívoch
Apríl 2009: Belgická snemovňa a senát väčšinou hlasov schválili dve rezolúcie formálne odsudzujúce pápeža za vyjadrenie, že distribúcia prezervatívov nepomôže zabrániť šíreniu HIV/aidsu. Pápežov postoj nazvali „zločinom proti ľudstvu“.

Česká republika: bol schválený zákon, ktorý zasahuje do cirkevných záležitostí
November 2007: Český ústavný súd zamietol návrh skupiny senátorov na zrušenie kontroverznej zmeny cirkevného zákona, ktorý presadila ľavicou, a o ktorom cirkvi tvrdili, že obmedzuje ich práva.

Európske inštitúcie/ Taliansko: Európsky súd pre ľudské práva porušuje náboženskú slobodu
Október 2009: Profesorovi Luigimu Lombardimu Vallaurimu nepredĺžila Katolícka univerzita v Miláne učiteľskú zmluva, pretože učil, že evanjelium bolo „najdesivejšou správou, aká bola kedy oznámená človeku“ a „Ježiš bol skrz naskrz zlý človek“. 20. októbra súd vyriekol rozsudok, že to bolo porušenie jeho slobody na vlastný názor.

Európske inštitúcie: parlamentná liberálna platforma predložila protipápežský doplňujúci návrh
Máj 2009: Liberálna skupina v Európskom parlamente predložila doplňujúci návrh k ročnej správe o ľudských právach vo svete, odsudzujúci vyjadrenia pápeža Benedikta XVI. proti prezervatívom.

Francúzsko: provokácia kresťanov pred kostolom homosexuálnymi aktivistami
Február 2010: Homosexuálni aktivisti plánovali hromadnú bozkávaciu provokáciu pred katedrálou Notre Dame v Paríži. Protidemoštrácie ich odkázali na nové miesto, no pár ich ostalo tam.

Holandsko: homosexuáli narušili bohoslužbu a zažalovali kňaza za odopretie sv. prijímania
Február 2010: Homosexuálni aktivisti prerušili katolícku bohoslužbu preto, že kňaz odoprel dať sv. prijímanie otvoreným homosexuálom.

Rusko: náboženské prenasledovanie prostredníctvom byrokratických prekážok
Január 2006 (naďalej prebieha): Cirkevní zamestnanci majú vízové problémy; policajti zlyhávajú pri ochranu veriacich; administratívne prekážky zabraňujú náboženským bohoslužbám.

Turecko: aramejskí kresťania pod veľkým tlakom
December 2008: Aramejský právnik David Gelen v interview pre nemecký denník Die Welt odhalil nátlak tureckých autorít na kresťanskú aramejskú menšinu.

Spojené kráľovstvo: anglikánsky biskup dostal pokutu 47 345 ₤ a bol poslaný na prevýchovu, lebo odmietol zamestnať homosexuálov.
Február 2008: Anglikánsky biskup z Herefordu bol odsúdený na to, aby absolvoval „tréning rovnakých možností“ a zaplatil pokutu 47 345 ₤, teda okolo 63 540 eur za to, že odmietol najať aktívnych homosexuálov na pozíciu, kde sa pracuje v úzkom kontakte s mladými ľuďmi.

Spojené kráľovstvo: Katolícka cirkev bola prinútená vzdať sa adopcie
Apríl 2007: Nový zákon o právach homosexuálov donútil Katolícku cirkev vzdať sa služieb ponúkajúcich adopciu detí vo Veľkej Británii.

Spojené kráľovstvo: návrh zákona o rovnosti ohrozuje náboženskú slobodu cirkví v otázkach zamestnávania
Máj 2009: Nový návrh zákona o rovnosti bude nútiť cirkvi, aby prijímali do zamestnania praktizujúcich homosexuálov alebo transsexuálov.
Spojené kráľovstvo: rovnaké možnosti znamenajú, že práva homosexuálov pretromfnú práva kresťanov v zamestnaní
November 2009: Podľa nálezu Zamestnaneckého odvolacieho tribunálu kresťania vo Veľkej Británii nebudú viac môcť v zamestnaní konať podľa svojho svedomia a práva homosexuálnych dvojíc pretromfnú práva veriacich kresťanov.

2.4 Zamestnanie

Osoba, ktorá sa hlási k nejakému náboženstvu, nemôže byť za to v oblasti zamestnania diskriminovaná. Niektoré zákony však priamo alebo nepriamo ovplyvňujú zamestnávanie kresťanov: napríklad zúžená interpretácia práva na výhradu vo svedomí môže zapríčiniť diskrimináciu kresťanov. Rovnako príliš prísne oddelenie práce od osobnej viery môže prinútiť kresťana „zanechať buď svoju vieru alebo svoju prácu“.

Európske inštitúcie: poľská ministerka vylúčená z európskej poroty pre „homofóbne“ vyjadrenie
Október 2010: Poľská ministerka pre rovnosť Elzabieta Radziszewska nebola toho roku znovu menovaná za členku poroty, ktorá rozhodovala o cene EU za žurnalistiku „Spoločne proti diskriminácii“, lebo hovorila o právach škôl s ohľadom na zamestnávanie homosexuálnych učiteľov.

Holandsko: šikana kresťanov v moslimskej škole
August 2009: V istej škole v Amsterdame sa s kresťanskými učiteľmi zaobchádza neúctivo a žiaci sa učia, že „kresťanstvo bude na konci zrušené a všetky ostatné náboženstvá zmiznú a každý konvertuje na islam“ a „konečne, iba moslimovia môžu byť dobrými ľuďmi“.

Španielsko: sudca bol na 18 rokov zbavený funkcie pre zdržiavanie adopcie homosexuálnym párom
November 2008: Sudca Fernando Calamita bol odsúdený na 18 rokov zákazu vykonávania sudcovskej funkcie za to, že si uplatnil výhradu vo svedomí a zdržiaval adopciu malého dievčatka lesbickou partnerkou jeho matky.

Spojené kráľovstvo: rovnaké možnosti znamenajú, že práva homosexuálov pretromfnú práva kresťanov v zamestnaní
November 2009: Podľa nálezu Zamestnaneckého odvolacieho tribunálu kresťania vo Veľkej Británii nebudú viac môcť v zamestnaní konať podľa svojho svedomia a práva homosexuálnych dvojíc pretromfnú práva veriacich kresťanov.

Spojené kráľovstvo: pediater bol prepustený pre kresťanské názory, no po verejných protestov ho znovu prijali
Júl 2009: Skúsený komunitný pediater, ktorého adopčný výbor odmietol pre jeho kresťanské názory, bol po verejných protestoch znovu prijatý.

Spojené kráľovstvo: anglikánsky biskup dostal pokutu 47 345 ₤ a bol poslaný na prevýchovu, lebo odmietol zamestnať homosexuálov.
Február 2008: Anglikánsky biskup z Herefordu bol odsúdený na to, aby absolvoval „tréning rovnakých možností“ a zaplatil pokutu 47 345 ₤, teda okolo 63 540 eur za to, že odmietol najať aktívnych homosexuálov na pozíciu, kde sa pracuje v úzkom kontakte s mladými ľuďmi.

Spojené kráľovstvo: kresťanskú opatrovateľku vyhodili
Február 2009: Kresťanskú opatrovateľku vyhodili za to, že dovolila konvertovať na kresťanstvo moslimskému dieťaťu, ktoré bolo v jej starostlivosti.

Spojené kráľovstvo: Odborový kongres vyzval na vylúčenie kresťanov z komisií zaoberajúcich sa rovnosťou a ľudskými právami
September 2008: Odborový kongres (TUC) – federácia odborov vo Veľkej Británii – vydal výzvu na odstránenie kresťanov z postov komisárov pre rovnosť a ľudské práva. Joel Edwards je riaditeľ Evanjelickej aliancie a homosexuálni aktivisti ho neznášajú pre jeho priame výzvy na znovuzavedenie kresťanskej morálky do verejného života a na obranu práv kresťanov, ktorí nesúhlasia s homosexuálnou politickou agendou.

Spojené kráľovstvo: profesorka na Oxfordskej univerzite bola po konverzii na kresťanstvo diskriminovaná
Júl 2010: Dr. Tali Argová bola po konverzii z judaizmu na kresťanskú vieru opomínaná pri promóciách, zbavená svojich privilégií a zle s ňou zaobchádzali pri spoločenských podujatiach.

Spojené kráľovstvo: londýnsky úradník pre prevenciu bezdomovectva bol suspendovaný za spomenutie viery
Január 2009: Úradník pre prevenciu bezdomovectva v rámci Wandsworthskej rady bol zbavený svojej funkcie na temer dva mesiace za to, že povzbudzoval nevyliečiteľne chorú bezdomovkyňu, aby hľadala pomoc u Boha.

Spojené kráľovstvo: za ponúknutie informácií o homosexualite hrozili kaplánovi žalobou za sexuálne obťažovanie
Október 2010: Po podaní informácií o homosexualite pohrozili britskému kaplánovi Thomasovi Yapovi, že akékoľvek jeho vyjadrenie alebo vyučovanie na univerzite týkajúce sa nechcenej príťažlivosti medzi rovnakým pohlavím sa bude považovať za sexuálne obťažovanie a ak bude v rozpore s legislatívou, povedie k personálnemu disciplinárnemu konaniu.

2. 5 Výchova a rodičovské práva

Kresťania sú nepriamymi cieľmi diskriminácie aj v náboženskej výchove, ak je popieraná sloboda rodičov vychovávať svoje deti podľa svojho filozofického a náboženského svetonázoru. To sa deje na jednej strane priamym alebo nepriamym zasahovaním verejných autorít do cirkevných škôl, alebo do náboženskej výchovy v necirkevných školách. Na druhej strane popiera slobodu rodičov aj nemožnosť zvoliť si takú triedu, v ktorej sa nebude učiť proti ich náboženskému a morálnemu presvedčeniu.

Rakúsko: vláda znemožnila kresťanskú sexuálnu výchovu
September 2008: Rakúska vláda rozšírila smernice pre sexuálnu výchovu, čím prakticky znemožnila učiť o pravých kresťanských sexuálnych hodnotách. Smernice platia aj pre triedy s náboženskou výchovou.

Francúzsko: štúdia odhalila znepokojenie rodičov ohľadne náboženskej slobody v školách
Február 2009: 67% francúzskych katolíckych rodičov hovorí, že štátne školy nerešpektujú slobodu svedomia ich detí.

Nemecko: matka bola uväznená, lebo odmietla pustiť syna na sexuálnu výchovu
Február 2010: 17. februára bola odsúdená na 8 dní vo väzení matka za to, že odmietla poslať svojho deväťročného syna do školy pre svoje výhrady voči sexuálnej výchove.

Nemecko: univerzita zakázala etický seminár pre jeho kresťanský obsah
Marec: 2008: Univerzita Ludwiga Maximiliána v Mníchove (LMU) odobrala akreditáciu predmetu „etický manažment na kresťanský základoch“, pretože mal kresťanský obsah. Odôvodnila to tým, že to narušuje „politickú korektnosť“ a že to málo súvisí s osnovami podnikateľskej a úradníckej etiky.

Španielsko: nový vzdelávací program šíri sekularistické myšlienky
Apríl 2010: 305 kresťanských rodičov si sťažovalo na Európskom súde pre ľudské práva, že osnova povinného školského vzdelávania v Španielsku protirečí ich morálnym presvedčeniam.
Švédsko: nové zákonné obmedzenia v školách
2008 – 2009: Švédsko obmedzuje vplyv náboženstva v súkromných cirkevných školách, aby „zabránilo šíreniu fundamentalizmu“. Zákon začal platiť začiatkom roku 2009.

Turecko: kresťanské deti musia navštevovať moslimskú náboženskú výchovu
(stále prebieha): V Turecku musia kresťanské deti navštevovať moslimskú náboženskú výchovu.

Spojené kráľovstvo: prijatý návrh sexuálnej výchovy núti školy, aby podporovali homosexualitu a potrat
Február 2010: Podľa návrhu zákona tak cirkevné, ako aj sekulárne školy musia vyžadovať od detí informácie ohľadne homosexuálnych vzťahov, umelej antikoncepcie a potratu, vrátane toho, ako možno získať antikoncepciu, či ísť na potrat. Od katolíckych a anglikánskych škôl sa požaduje, aby prezentovali potrat, antikoncepciu, „civilné partnerstvá“ a homosexualitu ako „normálne a neškodné“.

Spojené kráľovstvo: kresťanstvo je v kurzoch náboženskej výchovy v anglických školách marginalizované
Jún 2010: Podľa novej správy výchovného „dohľadu“ Ofsted anglické školy zlyhávajú, pokiaľ ide o výučbu základných kresťanských presvedčení na hodinách náboženskej výchovy.

3. NETOLERANCIA: KDE SÚ KRESŤANIA A KRESŤANSKÉ PREJAVY MARGINALIZOVANÉ

Náboženská netolerancia sa prejavuje spôsobmi presahujúcimi len zvyčajné vyjadrenie nesúhlasu. Boli zaznamenané pokusy, ktoré chceli znemožniť verejné prejavy alebo praktizovanie netolerovaného náboženstva. Keď ide o netoleranciu zo strany štátu, stáva sa diskrimináciou s ohľadom na uplatňovanie základných slobôd. Keď ide o netoleranciu zo strany jednotlivcov alebo skupín v spoločnosti, stáva sa spoločenským javom. Tento jav je potrebné rozpoznať a reagovať naň mäkkými politickými opatreniami, ako sú napríklad informačné kampane. Odborníci, ktorí sa zúčastnili okrúhleho stola o netolerancii a diskriminácii voči kresťanom organizovaného OBSE v marci 2009, označili tieto oblasti, ktorých sa problém sociálneho vylúčenia a marginalizácie kresťanov týka. Ide o:
– vylúčenie kresťanov z verejného života (keď sú kresťanskí politici psychicky týraní, alebo nie sú vo verejnej sfére akceptované kresťanské pozície);
– vytváranie stereotypov a predsudkov voči kresťanom na základe ich mediálneho obrazu;
– zameriavanie sa na odstránenie kresťanských symbolov, ako to vidíme napríklad pri vianočných symboloch;
– agresívna opozícia voči kresťanom na verejných pozíciách.
Odporúčame zákonodarcom, aby neprehliadali náboženskú netoleranciu. Vo všeobecnosti sa však neprihovárame za nové zákony proti náboženskej netolerancii, alebo proti „zlému správaniu“. Pokým totiž nevyvoláva násilie, alebo nejde proti existujúcim zákonom a základným právam, nemá byť zakazovaná z moci zákona. Zákon nepovažujeme za nástroj prevýchovy zle vychovaných jedincov na džentlmenov.
Voľby v januári 2009 ukázali, že viac ako štyria z piatich návštevníkov kostola v Spojenom kráľovstve (84 %) si myslia, že náboženská sloboda, sloboda slova a konania, je vo Veľkej Británii ohrozená. Podobné percento (82 %) cíti, že sa v čoraz viac sekularizovanej krajine žije kresťanom ťažšie. (4) Keď hovoríme o netolerancii, máme na mysli spoločenskú rovinu, kde naše združenie svedčí o marginalizácii a sociálnom vylúčení kresťanov, negatívnom obraze vytváranom na základe negatívnych mediálnych stereotypov, ohováraní, ako aj o napádaní kresťanov alebo rúhaní sa. Združenie nenavrhuje prijať zákony proti spoločenskej netolerancii, ale navrhuje, aby sa na tento šíriaci sa fenomén odpovedalo mäkkými opatreniami, zvyšovaním uvedomenia a pozitívnymi stimulmi.

3.1 Negatívne stereotypy

Vytváranie negatívnych stereotypov je proces štandardizácie a zjednodušovania negatívnych predstáv o skupinách, založených na určitých skorších predpokladoch. Tento proces posilňuje existujúce predsudky ponúkaním negatívnych obrazov kresťanských náboženských vyznaní, inštitúcií a významných osobností v médiách (tak v oblasti informačných, ako aj zábavných médií), alebo tlmočením mienkotvorných predstaviteľov. Médiá, ako najmocnejší nástroj na vytváranie informovaného, tolerantného a pozitívneho názoru verejnosti, si majú byť vedomé toho, že keď sa selektujú informácie a spôsoby prezentovania, kresťania sú marginalizovaní. Hlavné mienkotvorné médiá si musia byť tiež vedomé svojej zodpovednosti pri rozvíjaní tolerantnej verejnej diskusie a mali by sa vyvarovať negatívnej stereotypizácie kresťanstva. Tu je niekoľko nedávnych prípadov vytvárania takýchto negatívnych stereotypov:

Nemecko: pri protikresťanskom článku pozabudli v novinách na náležitú kontrolu
December 2009: V nemeckom denníku Die Zeit opomenuli náležitú kontrolu, keď v pochybnom článku neprávom obvinili kresťanov z toho, že podporujú radikálny zákon v Ugande. Sťažnosť na tlačovú radu podal istý profesor žurnalistiky.

Nemecko: vládna agentúra ohovárala evanjelikov
December 2008: Vládna agentúra ‘Bundeszentrale für politische Bildung’ (Federálna centrála pre politickú výchovu) ohovárala evanjelikov, že sú nepriateľskí voči ústave.

Medzinárodná scéna: hraný film podporuje protikresťanské stereotypy
Máj 2009: Film Anjeli a démoni podľa predlohy rovnomenného románu Dana Browna, ktorý bol natočený 15. mája 2009, je plný historických nepresností a protikresťanských stereotypov.
Medzinárodná scéna (BBC): kresťanstvo podľa britskej televízie
Apríl 2009: Populárny televízny seriál Coronation Street priniesol sériu slovných útokov na kresťanskú vieru. Mnohé televízne seriály a programy predstavujú kresťanstvo ako smiešne a absurdné.

Turecko: kresťanofóbne televízne seriály
Január 2008: Najdrahší turecký televízny seriál, aký bol kedy natočený, sa premieta v kinách. Záporným hrdinom je v ňom zbožný kresťan.

3. 2 Ohováranie a hanobenie

Vo všeobecnosti hanobiace či ohováračské vyjadrenia o jednotlivých kresťanoch, kresťanských inštitúciách alebo kresťanstve ako celku, či už vo vysielaní alebo v priamom styku, na grafitoch, letákoch alebo bilboardoch, často počas manifestácií alebo politických stretnutí, nielenže zraňujú kresťanov, ale vytvárajú spoločenskú nevraživosť a profesionálne ťažkosti. Takéto ponižujúce vyjadrenia nerešpektujú dôstojnosť osoby bez ohľadu na jej náboženstvo alebo vieru. Naše združenie neodporúča vytvorenie nových zákonov proti urážkam či slabším formám hanobenia, ale navrhuje postarať sa o priateľskejšiu a pozitívnejšiu atmosféru v prospech náboženstva vo všeobecnosti, a zvlášť kresťanstva.

Belgicko: hlava Belgickej katolíckej cirkvi čelí obvineniu z homofóbie za kontroverzné vyjadrenie
November 2010: Mons. Leonard čelí obvineniam z homofóbie za vyjadrenie kontroverzného postoja ohľadne príčin HIV/aidsu.

Európske inštitúcie: Európsky parlament prirovnal cirkev k mafii
Máj 2010: Európska platforma pre sekularizmus sa na stretnutí o zneužívaní detí vyjadrila, že Rímskokatolícka cirkev chráni kriminálnikov a jej správanie je porovnateľné so správaním sicílskej mafie.

Medzinárodná platforma: Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo (IPPF) sa vyjadruje o Katolíckej cirkvi stereotypne
Február 2010: Podľa Medzinárodnej federácie pre plánované rodičovstvo, občianskeho združenia, ktoré sa zastáva antikoncepcie a potratov, sú katolíci rovnakí ako moslimovia: „Fundamentalistické a iného náboženské skupiny, Katolícka cirkev a madrás (islamská škola) napríklad postavili hrozné bariéry, ktoré bránia mladým ľuďom v získavaní informácií a služieb spojených so sexom a reprodukciou.“

Rakúsko: protikresťanské slogany a demonštrácie proti životu
September 2009: Protikresťanské slogany ako „Boh nejestvuje“ a „ak by Mária išla na potrat, boli by sme od teba uchránený“ vykrikovali na demonštrácii proti životu vo Viedni.

Nemecko: vanadalské ničenie v rodisku Josefa Ratzingera
Apríl 2010: V noci 13. apríla bolo vandalsky zničené rodisko Josefa Ratzingera, teraz Benedikta XVI. Na jeho dom na Marktl am Inn boli nasprejované hanobiace nápisy, ako o tom informovala polícia

Nemecko: bránili slobode slova – protikresťanské slogany na plagátoch
Máj 2009: Nemecké homosexuálne a lesbické združenie protestovalo proti dvom príspevkom na psychoterapeutickom kongrese, týkajúcim sa možnosti zmeny sexuálnej orientácie, ak si to človek želá. Tieto príspevky museli byť prednesené pod policajnou ochranou. Protikresťanská demonštrácia použila zobrazenia Ježiša ako prasaťa pribitého na kríži a slogany ako: „Sme tu, aby sme zranili tvoje city.“

Maďarsko: v talkshow lietali vzduchom urážky
Január 2010: V známej maďarskej talkshow odznelo vyjadrenie, že „detský život možno zničiť dvojakým spôsobom: kresťanstvom a pornografiou“.

Írsko: Amnesty International podporila protikatolícky fanatizmus na festivale homosexuálov v Belfaste
September 2008: Amnesty International sa tohto roku podieľala na aktivitách homosexuálnych hnutí zameraných na napádanie a urážanie Katolíckej cirkvi počas augustového festivalu homosexuálov v Belfaste. Riaditeľ Amnesty International v Belfaste pripustil, že skupinu využili počas festivalu na to, aby karikovala kardinála Janisa Pujatsa, arcibiskupa Rigy, ktorý vystupoval proti snahám homosexuálneho hnutia v Lotyšsku.

Taliansko: pochod homosexuálov ponižoval kresťanstvo
Jún 2009: Na pochode homosexuálov v Ríme niesli obrazy krížov so sexuálnymi motívmi, zosmiešňovali Ježišovo utrpenie živým napodobňovaním a nesením protikatolíckych zástav.

Spojené kráľovstvo: kresťanskú rodinu obťažovali krikom a pľuvancami
August 2009: Obťažovaná kresťanská rodina poslala správu nášmu združeniu.

3. 3 Zneucťujúce umelecké diela

Umenie sa stalo dejiskom pre protikresťanské aktivity. Niektoré z najviac znesväcujúcich a rúhavých aktov, žiaľ, dnes nachádzame na výstavách umenia, pričom ide od rôzne druhy diel od hanlivých obrazov, až po obscénne vyobrazenia toho, čo mnohí považujú za sväté. Naše združenie vyzýva k úcte voči náboženskej identite a presvedčeniu v umeleckej komunite, a to tak umelcov, ako aj vlastníkov galérií a ich hostí. Nemali by sa vystavovať umelecké diela, ktorých jediným cieľom je výsmech viery, ako sme toho často svedkami.
Rakúsko: socha Ježišovej Matky Márie obalená prezervatívmi na výstave umenia
November 2010: Budova Dolnorakúskej krajinskej vlády (NÖ-Landhaus) hostila výstavu, na ktorej bola zobrazená Ježišova Matka pokrytá prezervatívmi so spermiami. Táto výstava bola financovaná z verejných zdrojov a schválená krajinským predsedom Erwinom Pröllom.

Taliansko: výstava obrazov „Madona držiaca Hitlerove dieťa“
Október 2010: Výstava v talianskom meste Salemi prezentuje obraz Madony držiacej Hitlerovo dieťa. Źidovskí i kresťanskí predstavitelia takéto zobrazovanie odsúdili.

Taliansko: hanobenie kresťanstva v televízii
Apríl 2009: Televízny program Annozero otvorene napáda kresťanstvo, prezentujúc satirické obrázky krížovej cesty.

Poľsko: popová speváčka Madonna urazila poľských katolíkov obrazmi, obsahom i termínom svojho vystúpenia
August 2009: Popová speváčka Madonna vystupovala v Poľsku 15. augusta, na hlavný mariánsky sviatok poľských katolíkov. Použila lyriku a obrazy urážlivé pre kresťanov, vrátane takých vyjadrení, ako „v tejto krajine niet miesta pre dve kráľovné“.

Portugalsko: časopis Playboy priniesol fotografie Ježiša Krista spolu s obnaženými modelkami
Júl 2010: Portugalské vydanie Playboya uverejnilo fotografie – pripisované autorovi Jose Sarmagovi – zobrazujúce Ježiša Krista medzi obnaženými modelkami Playboya.

Španielsko: socha zobrazuje Krista s riadenou strelou
Február 2006: Socha vo Ferran Cano Art Gallery v Madride predstavuje Krista s riadenou strelou ako inštruuje nemeckých vojakov z Druhej svetovej vojny.
Spojené kráľovstvo (Škótsko): zničená Biblia na umeleckej výstave .
August 2009: Nemravné a urážlivé posolstvo bolo načmárané na Biblii, prezentovanej na výstave financovanej daňovými poplatníkmi v Glasgowe.

Spojené kráľovstvo: nemocnica zakázala obrazy kostolov
Máj 2009: Londýnska nemocnica informovala miestnych umelcov, ktorí prispievali obrazmi na jej výzdobu, že budú vítané akékoľvek obrazy, okrem obrazov kostolov. Dôvodom bola údajne ohľaduplnosť voči iným náboženstvám.

3. 4 Potláčanie alebo odstraňovanie náboženských symbolov

Nosenie alebo vystavovanie náboženských symbolov je jedným zo základných prejavov viery. Pozorovateľ by mohol takéto vystavovanie nesprávne považovať za pokus o prozelytizmus, prejav netolerancie voči inému náboženstvu alebo ľuďom bez vyznania, alebo len za nepríjemnú pripomienku toho, čo hlása kresťanstvo. Hoci naše združenie chápe takéto emocionálne reakcie, zdá sa, že neexistuje dôvod na obmedzovanie náboženstva potláčaním alebo odstraňovaním náboženských symbolov. Náboženská sloboda zahŕňa nosenie aj náboženských symbolov v školách alebo na pracoviskách ako prejav náboženskej identity, pokým z toho neplynie žiadne nebezpečenstvo pre verejné zdravie či poriadok. Združenie vyzýva k tomu, aby sa pri úvahách o náboženských symboloch na verejných miestach rešpektovala dlhodobá tradícia a historicko-kultúrne parametre. Symbol kríža je viac ako iba náboženský symbol, zobrazuje historické korene kresťanstva a jeho odstránenie je viac ako iba akt neutrality.

Bielorusko: matke zakázali pochovať jej popraveného syna v súlade s jej kresťanskou vierou
Október 2010: Matka popraveného väzňa sa nemohla pomodliť na hrobe svojho syna. Nie je jasné ani to, či sa mohol stretnúť pred popravou s kňazom.

Európske inštitúcie/ Taliansko: Európsky súd pre ľudské práva zakázal kríže v talianskych školách
November 2009: Európsky súd pre ľudské práva (ECHR) 3. novembra rozhodol, že vystavovanie krížov vo verejných školách obmedzuje náboženskú slobodu. „Povinné vystavovanie symbolov istého náboženstva v budovách používaných verejnými inštitúciami … obmedzuje práva rodičov vychovávať svoje deti v súlade so svojím presvedčením.“
Európske inštitúcie: sekularistický pokus Európskeho parlamentu zakázať katolícke bohoslužby
Február 2010: Skupina socialistov, komunistov, liberálov a zelených vedená holandskou liberálkou Sophie in’t Veldovou a nemeckou členkou strany zelených Franziskou Brantnerovou sa usiluje zakázať katolícke bohoslužby, ktoré sa v Štrasburgu konajú už 11 rokov.
Nemecko: z nemocničných stien boli odstránené kríže a hodené do odpadu
Február 2010: Dvanásť krížov bolo odstránených zo stien na oddelení chirurgie vo verejnej nemocnici v Bad Sodene v Nemecku vo februári pred očami pacientov. Kríže boli následne vhodené do odpadových vriec.

Nemecko: ľavicoví radikáli hodili pro-life symboly do rieky
Október 2009: Na manifestácii za život niesli cez mesto Berlín veľké biele kríže. Niekoľko krížov ukradli členovia ľavicových združení a vhodili ich do neďalekej rieky.

Grécko: kňaza prepustili pre hlasný zvon
Január 2008: Grécky ortodoxný kňaz bol odsúdený na 70-dňový zákaz činnosti po tom, ako sa miestni obyvatelia sťažovali, že zvuk kostolného zvonu je príliš hlasný a znie pričasto.

Taliansko: komunitné pravidlá zakazujú akékoľvek náboženské symboly
Máj 2009: Nariadenie miestnej komunity v Lugo di Romagna zo 6. mája 2009 zakazuje akékoľvek náboženské symboly ako je kríž, vrátane toho na pôde cintorína.

Holandsko: pamätný vojnový kríž bol odstránený
Marec 2006: Na Baarsjesweg v Amsterdame bol odstránený vojnový pamätný kríž po tom, ako sa moslimovia v susedstve sťažovali, že ich ruší. Po protestoch vojnových veteránov ho neskôr postavili na inom mieste.

Španielsko: katolícky svätec nemôže mať v rodnom dome pamätnú dosku
November 2008: Svätý Maravillas de Jesus sa narodil v dome, kde v súčasnosti sídli miestny španielsky parlament Valladoidu. Odmietli mu na ľavom krídle umiestniť tabuľu s pamätným nápisom.

Švajčiarsko: kostol bol vylúpený a zdemolovaný
Máj 2010: Neidentifikovaní kriminálnici vylúpili a zdemolovali katolícky kostol vo Švajčiarsku. Tento čin zahŕňal aj znesvätenie Eucharistie a Biblie.

Spojené kráľovstvo: katolícky zamestnanec letiska bol suspendovaný za vystavenie Ježišovho obrazu
Október 2007: Manchester, Anglicko – katolícky zamestnanec letiska bol po tom, ako ho kolega zažaloval, suspendovaný za to, že v miestnosti pre personál vystavil na stene obraz Ježiša.
Spojené kráľovstvo: študentom zakázali nosiť kresťanský symbol
Jún 2006: V Millais School v Západnom Sussexe zakázali študentom nosiť kresťanský symbol čistoty.

Spojené kráľovstvo: potvrdenie legálnosti v prípade zákazu krížov pre zamestnancov British Airways
Október 2006 – Január 2008: 6. októbra 2006 zakázali British Airways svojmu zamestnancovi nosiť kríž na retiazke. V januári 2008 súd svojím rozhodnutím potvrdil oprávnenosť zákazu pre kresťanské symboly, no nie pre symboly iných náboženstiev.

Spojené kráľovstvo (Škótsko): zo slávenia sviatku bolo odstránené všetko čo súvisí s kresťanstvom
November 2009: V škótskom meste odstránili v každoročnom slávení vianočných sviatkov všetko, čo súvisí s Vianocami, prejav kresťanského duchovného i spomienku na narodenie Krista.

3. 5 Marginalizácia myšlienok i jednotlivcov

Politická korektnosť je nepísaný, ale nemilosrdný súbor pravidiel politického diskurzu. Formuje naše vnútorné presvedčenia tak, ako móda formuje náš vkus. Je ťažké oslobodiť svoje vlastné myslenie a pre spoločnosť ako celok je tiež ťažké kriticky myslieť, ak je toto myslenie odlišné od všeobecného chápania toho, čo je momentálne politicky korektné. Dôsledkom toho je takzvané „diktátorstvo názoru“, v rámci ktorého sa isté postoje chápu ako „neúctivé“ a „nemožné“. To, čo sa považuje za „politicky korektné“, sa mení s dobou, a v súčasnosti nie sú kresťanské názory práve „v kurze“. To stavia kresťanov do ťažkej situácie, lebo mnohé ich názory – najmä tie z oblasti morálky – , ktoré sú nevyhnutnou súčasťou ich viery, sa považujú za politicky nekorektné. Preto je súčasťou náboženskej slobody a slobody slova aj možnosť prechovávať, vyjadrovať a brániť názory, ktoré sú považované za politicky nekorektné. Tvrdenie, že takéto názory sú nemožné, narúša základné práva a slobody. Marginalizáciu myšlienok sprevádza aj marginalizácia ľudí, ktorí vyjadrujú takéto názory, a táto siaha až po odstraňovanie nežiaducich osôb z verejných úradov, počnú odporom voči Talianovi Roccovi Buttiglionemu ako európskemu komisárovi v roku 2004, ktorý je toho najvýznamnejším príkladom.

Rakúsko: poradcovia boli pri pochode za život obťažovaní násilím a útokmi
November 2007: Poradcov, ktorí sa počas pochodu za život modlili pred potratovou klinikou vo Viedni, násilne obťažovali a sexuálne napadli osoby, ktoré si údajne najal majiteľ kliniky, Dr. Christian Fiala.

Európske inštitúcie: poľská ministerka vylúčená z európskej poroty pre „homofóbne“ vyjadrenie
Október 2010: Poľská ministerka pre rovnosť Elzabieta Radziszewska nebola znovu menovaná za členku poroty, ktorá toho roku rozhodovala o cene EU za žurnalistiku „Spoločne proti diskriminácii“, lebo hovorila o právach škôl s ohľadom na zamestnávanie homosexuálnych učiteľov.
Nemecko: festival kresťanskej mládeže bol násilne rušený proti-kresťanským združením
Máj 2008: Kresťanský mládežnícky festival „Christival” zažil silný odpor voči semináru. 15000 pokojných mladých ľudí rušilo „anti-sexistické združenie” pod názvom „No Christival”, ktoré vykrikovalo slogany ako „masturbácia namiesto evanjelizácie“ alebo „nikdy viac Ježiš“.

Nemecko: homosexuálni študenti prerušili prednášku na Kolínskej univerzite
December 2009: Homosexuálni študenti prerušili prednášku protestantskej filozofky prof. Edith Dusingovej na Kolínskej univerzite. Študenti robili hluk, bozkávali sa a mávali transparentmi, pretože v máji 2009 profesorka protestovala na manifestácii proti zrušeniu akademickej prednášky na psychologickom kongrese, lebo sa mala zaoberať liečením homosexuality.

Taliansko: pro-life politik napadnutý fľašami a vajíčkami
Apríl 2008: Taliansky pro-life politik bol napadnutý vajíčkami a fľašami počas predvolebného vystúpenia v Bologni 2. apríla. Nakoniec bolo zranených 15 ľudí.

Medzinárodné akademické spoločenstvo: liberálny harvardský odborník pod verejnou paľbou za to, že súhlasil s pápežom
Marec 2009: Liberálneho harvardského odborníka Edwarda Greena ostro verejne napadli za to, že súhlasil s pápežom v tom, že distribúcia prezervatívov nezabráni šíreniu aidsu.

Španielsko: pokuta 100 000 eur za kresťanské vysielanie
Júl 2010: Španielska vláda udelila kresťanskej televízii pokutu 100 000 eur za to, že odvysielala sériu reklám na podporu rodiny a proti homosexuálnemu spôsobu života.

Spojené kráľovstvo: humanistická kampaň na zatvorenie ZOO farmy Noemova archa, ktorá hlásala, že Boh stvoril svet
Október 2010: BHA (Britské humanistické združenie) vyzvalo Britské a Írske združenie ZOO a akvárií, a Radu Severného Somersetu, aby navštívili Britániu a Juhozápadné Anglicko a zatvorili jednu ZOO. Skupina tvrdila, že ZOO zavádza desaťtisíce návštevníkov ročne a ohrozuje „verejné chápanie“ tým, že spochybňuje tradičný názor na evolúciu.

Spojené kráľovstvo: pouličný kazateľ bol uväznený za to, že homosexualitu nazval hriechom
Máj 2010: Pouličný kazateľ Dale McAlpine bol uväznený po tom, ako okoloidúcemu povedal, že homosexualita je hriech. Po siedmych hodinách v policajnej cele bol McAlpine prepustený.
Spojené kráľovstvo (Škótsko): v Glasgove uväznili pouličného kazateľa a po noci strávenej v žalári dostal pokutu 1000 ₤
Marec 2010: V Glasgove bol uväznený pouličný kazateľ a pokutovaný 1000 ₤ za to, že odpovedal okoloidúcemu na priamu otázku, že homosexuálne správanie je hriech. Bol odsúdený za „homofóbne výroky“, s priťažujúcou okolnosťou, že ide náboženské predsudky.

Spojené kráľovstvo: pouličný kazateľ bol uväznený pre kritiku homosexuálneho správania
Február 2010: Okresný sudca riešil prípad ďalšieho pouličného kazateľa, Paula Shawa, ktorý bol 19. februára v Colchestri uväznený za to, že kritizoval homosexuálne správanie.

Spojené kráľovstvo: člen Škótskeho parlamentu Patrick Harvie podal sťažnosť na polícii za to, že arcibiskup obhajoval manželstvo
Január 2006: Člen Škótskeho parlamentu požiadal strathclydskú políciu, aby preskúmala výroky rímsko-katolíckeho arcibiskupa Glasgowa. Arcibiskup počas bohoslužby obhajoval inštitúciu manželstva.

Spojené kráľovstvo: pediater bol odmietnutý pre kresťanské názory, no po verejných protestoch ho znovu prijali
Júl 2009: Skúsený komunitný pediater, ktorého adopčný výbor odmietol pre jeho kresťanské názory, bol po verejných protestoch znovu prijatý.

Spojené kráľovstvo: Odborový kongres vyzval na vylúčenie kresťanov z komisií zaoberajúcich sa rovnosťou a ľudskými právami
September 2008: Odborový kongres (TUC) – federácia odborov vo Veľkej Británii – vydal výzvu na odstránenie kresťanov z postov komisárov pre rovnosť a ľudské práva. Joel Edwards je riaditeľ Evanjelickej aliancie a homosexuálni aktivisti ho neznášajú pre jeho priame výzvy na znovuzavedenie kresťanskej morálky do verejného života a na obranu práv kresťanov, ktorí nesúhlasia s homosexuálnou politickou agendou.

4. Zločiny z nenávisti voči kresťanom

Keď je zločin vedený nenávisťou, niektoré tradície trestného práva to považujú za priťažujúcu okolnosť a takýto zločin nazývajú zločinom z nenávisti. Pokiaľ ide o kresťanskú vieru, zločinom z nenávisti je zločin vedený nenávisťou voči kresťanstvu alebo voči osobe z dôvodu jej kresťanskej viery. Tým sa však zaoberá trestné právo. Združenie zbiera údaje o zločinoch z nenávisti voči kresťanom, aby ukázalo, že nenávisť a nepriateľstvo predstavujú spoločenský problém, a preto je dôležité si uvedomiť prípady, keď nepriateľstvo prekračuje isté hranice. Zločiny z nenávisti sú vrcholom spoločenského ľadovca, ktorým sa treba v západných spoločnostiach zaoberať.

4.1 Zločiny z nenávisti zamerané proti cirkevným budovám: znesvätenie a vandalizmus

Nenávisť ku kresťanstvu sa často obracia proti cirkevným budovám. Vandalské činy a znesvätenie sa dejú častejšie, ako by sme očakávali. Francúzsky denník Le Figaro informuje každý druhý deň o nejakom takom čine v samotnom Francúzsku. O niekoľkých znesväteniach sa potvrdilo, že boli dielom satanistov, iné boli prejavom nesúhlasu s kresťanskými morálnymi názormi. Združenie Observatory odporúča európskym krajinám, aby zbierali údaje o zločinoch z nenávisti voči kresťanom v osobitných štatistikách, a tak pomohli vytvoriť úplný obraz problému a tiež zhromaždiť údaje na porovnanie.

Albánsko: vandalstvo v Bushate v Shkodëri
December 2009: Bola zverejnená správa o zneuctení katolíckeho cintorína a znesvätení hrobov, ako aj o demolácii kríža v Bushate v Shkodëri. Polícia páchateľov nechytila.

Rakúsko: požiar v známom viedenskom katolíckom kostole
Február 2010: Dvoje sklenených dverí boli rozbité a na oltári pod svätostánkom bol založený požiar. Oheň sa nerozšíril a samovoľne zhasol.

Rakúsko: socialistické žiacke združenie povzbudzovalo svojich členov, aby vandalsky ničili kostoly
Marec 2008: Socialistické žiacke združenie „Akcia kritických žiakov“ povzbudzovalo prostredníctvom rakúskych novín svojich členov, aby využili príležitosť medzinárodného dňa boja proti rasizmu na vandalské ničenie kostolov (21. marca).

Belgicko: zapálili katolícky kostol
December 2008: Farský kostol Grécko-melchitskej cirkvi bol v noci na piatok 12. decembra podpálený. Duchovnému sa podarilo oheň rýchlo zastaviť a obmedzil tak škody.

Bosna a Hercegovina: v r. 2009 zaznamenali 16 zločinov z nenávisti voči kresťanom
December 2009: V Bosne a Hercegovine bolo zverejnených 16 prípadov zločinov z nenávisti voči kresťanom a znesvätení.

Francúzsko: znesvätená bazilika
Máj 2009: Na niekoľkých stĺpoch v Bazilike Saint Denis v Paríži sa objavilo pol tuctu svastík.

Francúzsko: na francúzskych cintorínoch neprestajne pribúdajú činy znesvätenia
Október 2010 (stále prebieha): V správe Národnej policajnej gardy sa zdôrazňuje, že väčšina znesvätení od r. 2005 bola zameraná proti kresťanským cintorínom a bohoslužobným miestam.

Francúzsko: vandalsky poškodený kresťanský cintorín
Máj 2010: Vandalské činy na cintoríne zamerané zvlášť proti kresťanským hrobom.

Francúzsko: podpaľačstvo v katolíckej škole a kaplnke
Jún 2006: Podpaľačstvo v katolíckej škole a kaplnke v Montpellier vo Francúzsku.

Nemecko: bolo zaznamenaných niekoľko útokov na kostoly
Máj 2010: Každodenne nové správy o pozoruhodnom náraste počtu i druhu útokov proti cirkevným budovám.
Nemecko: podpálený protestantský kostol
November 2009: V noci z 15. na 16. novembra bol v Overi (Hamburg) podpálený kostol. Spôsobené škody presiahli hodnotu 100 000 eur.

Taliansko: znesvätený cintorín
Apríl 2009: 27. apríla 2009 bol znesvätený cintorín v mestečku Vezzo v provincii Verbano Cusio Ossola.

Lichtenštajnsko: graffiti na cirkevných budovách
December 2009: Na niekoľkých cirkevných budovách sa objavili graffiti, pravdepodobne od satanistických skupín. V r. 2008 boli na polícii ohlásené dva prípady a v r. 2009 jeden.

Litva: vandalsky ničené kostoly a cintoríny
December 2009: V rokoch 2008 a 2009 sa udialo niekoľko prípadov zámerného ničenia kostolov v rozličných častiach Litvy. Tieto prípady zahŕňali aj vlámania do kostolov a ničenie cintorínov.
Rusko: bol podpálený katolícky kostol
December 2007: Neznámi páchatelia podpálili katolícky kostol v kozáckej dedine v meste Leningradskaja v Krasnodarskom kraji. Nepreukázaným dôvodom mohla byť náboženská neznášanlivosť.

Turecko: kresťanský cintorín v Istanbule bol znesvätený
September 2009: Rozsiahle poškodenie kresťanského cintorína pripomína desaťročia utrpenia pravoslávnych kresťanov v Turecku.

Spojené kráľovstvo: kostol v Južnom Walese bol poškodený vandalmi
September 2009: Kresťanský kostol v Južnom Walese bol terčom vandalov, ktorí rozbili novo zreštaurované farebné sklenené okná. Veriaci museli zrušiť bohoslužby.

4.2 Zločiny z nenávisti zamerané proti kresťanom

Keď sú zločiny z nenávisti páchané proti jednotlivcom, je to často prípad fyzického násilia, počnúc bitím, až po zabitie.

Rakúsko: útoky na pro-life aktivistov
September 2010: Proti pochodu za život poradcov, ktorý sa konal vo Viedni pred potratovou klinikou Dr. Christiana Fialu, pokračujú útoky osôb údajne najatých potratármi. Útoky sú natáčané a zverejňované online.

Bosna a Hercegovina: v r. 2009 zaznamenali 16 zločinov z nenávisti voči kresťanom
December 2009: V Bosne a Hercegovine bolo zverejnených 16 prípadov zločinov z nenávisti voči kresťanom a znesvätení.

Nemecko: vo Fulde bol katolícky kňaz zbitý na smrť
Jún 2010: 78-ročný kňaz bol nájdený zviazaný a hrozne zbitý; je v kritickom stave na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Nemecko: bol zbitý pravoslávny kňaz
Október 2009: Pravoslávny kňaz Alexej Ribakov bol zbitý a prinútený presťahovať sa do iného mesta, aby chránil svoju rodinu. Jeden z podozrivých bol zadržaný a identifikovaný ako mladý moslim, ktorý vyhlásil, že nenávidí kresťanov.

Medzinárodná úroveň / internet: videofilm propaguje násilie proti kresťanom
December 2005: Kreslený videofilm propaguje násilie proti pro-life kresťanom na web stránke zameranej na plánované rodičovstvo.

Taliansko: františkánski mnísi kruto zbití
August 2008: Neidentifikovaní zakuklení muži napadli štyroch františkánskych mníchov v ich kláštore v Turíne. Všetci štyria museli byť hospitalizovaní.

Rusko: násilne prerušená bohoslužba a zbitý kňaz
Apríl 2008: Veľkonočná bohoslužba bol násilne prerušená neznámymi páchateľmi, ktorí zbili kňaza a ohrozovali veriacich pištoľami pri hlavách. Do konca roku 2008 sa neobjavila žiadna žaloba proti útočníkom.

Rusko: zločiny z nenávisti voči kresťanom v roku 2009
December 2009: Nájdete tu zoznam prípadov z roku 2009, o ktorých sme boli informovaní.

Turecko: zavraždený katolícky biskup
Jún 2010: Katolícky biskup v Turecku, Luigi Padovese, bol smrteľne dobodaný vo svojom dome. Šofér sa priznal k vražde, a predsa je motív doteraz nejasný. Divokosť útoku a jeho správa o čine po vražde vyvolala pochybnosti o jeho údajnej nepríčetnosti.

Turecko: kresťan bol zavraždený pre svoju vieru
Júl 2009: Nemecký prekladateľ bol v Istanbule zavraždený, veľmi pravdepodobne bola vražda motivovaná nenávisťou voči kresťanom. Turecké CNN and Agentúra France Press uviedli, že vrah pri výsluchu tvrdil, že jeho cieľom je „zabíjanie kresťanov“.

Turecko: katolícky kňaz bol napadnutý a pobodaný
December 2007: V nedeľu bol hospitalizovaný katolícky kňaz po tom, ako bol pobodaný, talianske veľvyslanectvo v Ankare sa vyjadrilo, že v poslednej dobe prebehla v Turecku séria útokov na kresťanov. Polícia vyhlásila, že podozrivého útočníka zadržali.

Turecko: traja zamestnanci kresťanského vydavateľstva boli mučení, pobodaní a usmrtení
Apríl 2007: Traja kresťania boli v Turecku mučení, pobodaní a zabití. Štyria z piatich zadržaných mužov vypovedali, že sa dopustili tohto zločinu z národnostných a náboženských dôvodov.

Spojené kráľovstvo: anglikánskeho kňaza dobili pri incidente z nenávisti voči viere
Marec 2008: Anglikánskeho kňaza Canona Michaela Ainswortha dobili a nadávali mu na cintoríne pri jeho kostole ázijskí mladíci, incident bol motivovaný nenávisťou voči viere.

Spojené kráľovstvo: napadnutí konvertiti na kresťanstvo
Február 2005: V Bradforde napadli rodinu, ktorá konvertovala z islamu na kresťanstvo.

Exkurz – Spojené štáty: zločiny z nenávisti voči kresťanom vzrástli až o 25%
November 2009: Nové FBI štatistiky o zločinoch z nenávisti ukazujú na 9-percentný nárast zločinov proti rôznym náboženským skupinám v roku 2008 a temer 25-percentný nárast týchto zločinov zameraných proti katolíkom.

III. ODPORÚČANIA

Hoci sa kresťanstvo považuje v Európe za majoritné náboženstvo, najmä pokiaľ ide o čísla, čelí aktom netolerancie, ktoré majú čiastočne na svedomí malé radikálne skupiny. Keď sa netolerancia spojí s legislatívnou mocou, vzniknú diskriminačné zákony. Je povinnosťou politického spoločenstva, aby si uvedomilo jav netolerancie a diskriminácie voči kresťanom a zaoberalo sa ním ako úlohou súvisiacou s rovnosťou práv a slobôd pre všetkých. Združenie Observatory sformulovalo nasledujúce odporúčania pre rozličné politické úrovne.

1. Vládam európskych krajín odporúčame:

– zaistiť slobodu náboženstva a viery, slobodu slova, slobodu zhromažďovania a právo na výhradu vo svedomí;
– zdržať sa legislatívnych zásahov a zmien, ktoré by diskriminovali kresťanov;
– uznať a odsúdiť netoleranciu a diskrimináciu voči kresťanom a zaistiť kresťanom právo na plnú účasť na verejnom živote;
– pozorne monitorovať narastajúci fenomén netolerancie voči kresťanom a odpovedať naň prijatím vhodných mäkkých protiopatrení;
– zbierať údaje so špecifickým cieľom monitorovania netolerancie a diskriminácie voči kresťanom.

2. Európskej únii odporúčame:

– bez predsudkov rešpektovať a chrániť autonómiu cirkví v súlade s článkom 17 (1) Lisabonskej zmluvy a viac podporovať dialóg s cirkevnými predstaviteľmi na tému netolerancie a diskriminácie v súlade s článkom 17 (2);
– preskúmať európske legislatívne iniciatívy s ohľadom na priamu alebo nepriamu diskrimináciu voči kresťanom;
– zvlášť agentúram pre základné práva: aby sa náboženská sloboda, sloboda slova a svedomia stali prioritou ich práce;
– zvlášť agentúram pre základné práva: aby informovali o náboženskej slobode s osobitným ohľadom na situáciu kresťanov;

3. Medzinárodným vládnym inštitúciám zameraným na ľudské práva odporúčame:

– informovať o netolerancii a diskriminácii voči kresťanom a odporúčať svojim členským štátom vhodný postup;
– povzbudzovať vlády, aby pozorne monitorovali situáciu kresťanov;
– preskúmať vlastné správy a odporúčania s ohľadom na nepriamu diskrimináciu voči kresťanom.

4. Misiám OBSE/ODIHR a OBSE odporúčame:

– uznať a odsúdiť problém v jeho rozličných podobách, tak vo východných, ako aj v západných krajinách, ktoré spadajú pod OBSE;
– použiť všetky svoje prostriedky na boj proti netolerancii voči kresťanom a tiež:
• považovať tento problém za jednu z kľúčových tém v rámci zaoberania sa problémami súvisiacimi s toleranciou;
• zvyšovať správne povedomie o tomto probléme v rámci krajín OBSE;
• zbierať údaje týkajúce sa netolerancie voči kresťanom;
• užšie spolupracovať s predstaviteľmi kresťanských cirkví.

Poznámky pod čiarou

1) COMECE správa na tému „Náboženská sloboda. Pilier politiky ľudských práv vo vonkajších vzťahoch Európskej únie“, máj 2010, s. 6.
2) Hilary Clintonová na prezentácii americkej Správy o medzinárodnej náboženskej slobode z roku 2010 (http://www.state.gov/g/drl/rls/irf/2010/148995.htm).
3) Handyside versus Spojené štáty, 7. december 1976, § 49, séria A, n. 24.
4) Pollwatch January 09 (Cpanel Special), ComRes, January 2009.

Autori:
PhDr. E. Sitárová
PhDr. S. Ondica
PhDr. I. Masár
PhDr. M. Považaj

Tieto pravidlá sú podľa dohovoru členov ZKVS záväzné pre všetkých jej pracovníkov pri práci s textom náboženského charakteru od dňa obdržania predmetného súpisu termínov.
(Dané k dispozícii v Trnave 31. marca 2006.)

Boží (prídavné meno od Boh; Božie milosrdenstvo, Božia milosť, Božia múdrosť, Božia láska) boží (v ustálených spojeniach a obrazných pomenovaniach; vyjsť na svetlo božie)
osobné zámená píšeme s malým začiatočným písmenom: ďakujem ti, Bože, za všetky tvoje dobrodenia, lebo ty žiješ a kraľuješ…
Božie slovo (nejde o osobu, nie je to zástupné pomenovanie, ide o náuku) matka Cirkev
tri božské osoby, druhá božská osoba, tretia božská osoba
Božie kráľovstvo, nebeské kráľovstvo, kráľovstvo

Preblahoslavená Panna Mária (titul), preblahoslavená Panna (atribút), nepoškvrnená Panna, najsvätejšia Panna
nepoškvrnené počatie, ja som Nepoškvrnené počatie (meno), Nepoškvrnené počatie Panny Márie (sviatok)
Božia Rodička, Bohorodička
Matka Cirkvi (prenesený význam), nebeská Matka, naša Matka, Mária je Ježišova matka (vzťah), Kristova matka, Kristus je Máriin syn (vzťah)
Panna Mária Lurdská, lurdská Panna Mária (označenie miesta), Sedembolestná Panna Mária, Sedembolestná, Sedembolestná matka
Mária je naša učiteľka

Ježiš je náš učiteľ (učiteľ nie v pozícii zástupného pomenovania), Učiteľ (keď ide o zástupné pomenovanie)
Kristus je hlava Cirkvi, Ježiš je spasiteľ ľudstva a kráľ vesmíru, Boh je láska, Boh je pravda Spasiteľ, Vykupiteľ, Pán, Syn, jednorodený Syn
Najsvätejšia Trojica, trojjediný Boh Kristus Hlava, Kristus Kráľ
Syn Dávidov, Baránok Boží nebeský Otec
Boží posol = Mesiáš
Slovo (Kristus; ide o zástupné pomenovanie), večné Slovo, Slovo sa telom stalo
Najsvätejšie Srdce Ježišovo, Nepoškvrnené Srdce Panny Márie Ježišovo srdce je plné lásky, Mária nás miluje celým svojím srdcom

cirkevní otcovia, konciloví otcovia, otcovia biskupi
Svätý Otec, pápež, rímsky biskup
sluha sluhov Božích = pápež

Adventné obdobie, Vianočné obdobie, Pôstne obdobie, Cezročné obdobie
Advent (uprednostňovať Adventné obdobie ako oficiálny názov liturgického obdobia), Vianoce, Pôst (uprednostňovať Pôstne obdobie ako oficiálny názov liturgického obdobia), Veľký pôst (uprednostňovať Pôstne obdobie ako oficiálny názov liturgického obdobia)
Pascha (sviatok)
advent – očakávanie
pôst – zdržiavanie sa jedla

Rímskokatolícka cirkev, Katolícka cirkev, Cirkev,
katolík
svätá rímska Cirkev, svätá Cirkev, všeobecná Cirkev, latinská Cirkev
Evanjelická cirkev a. v., Pravoslávna cirkev, Grécka cirkev
východná cirkev, západná cirkev, rímska cirkev, byzantská cirkev, východné cirkvi, západné cirkvi
miestna cirkev
domáca cirkev
Učiteľský úrad Cirkvi, Magistérium

Sväté písmo, Písmo, Biblia
Genezis, Kniha Genezis, v Knihe Genezis
Prvá Mojžišova kniha, Kniha Jób, Kniha žalmov, Kniha prísloví
Kniha sudcov, sudcovia, obdobie sudcov, Žaltár, Žalm 8 (názov), ôsmy žalm (v poradí), žalmy Sudcovia (ako Kniha sudcov), Žalmy (ako Kniha žalmov)
Nový zákon, Starý zákon (názvy kníh); môžeme sa stretnúť aj s názvami Starý testament, Nový testament, Stará zmluva, Nová zmluva
Evanjelium podľa Jána, evanjelium sv. Jána
evanjelium, ohlasovať evanjelium

nová zmluva (novozákonná zmluva; toto je moja krv novej zmluvy, Kristus spečatil novú zmluvu svojou krvou, nová a večná zmluva)
stará zmluva (starozákonná zmluva; zákon daný v starej zmluve je prvou fázou zjaveného zákona), archa zmluvy, prvá zmluva (previnenia spáchané za prvej zmluvy)
nový zákon, starý zákon (nejde o názvy; miesto starého zákona v pláne spásy, nový alebo evanjeliový zákon vyhlásil Kristus, nový zákon sa nachádza v celom Kristovom živote a v katechéze apoštolov)

Tradícia = prameň
apoštolská Tradícia; poklad viery obsiahnutý v posvätnej Tradícii a vo Svätom písme
tradícia
Zjavenie = prameň poznania od Boha, Božie zjavenie
zjavenie
Zákon (Pentateuch) a Proroci (prorocké knihy) = knihy Starého zákona
podľa tradície to bolo takto, proroci hovoria, vyplýva to zo zákona, vieme to z Božieho zjavenia,

Typy chrámov:
Bazilika svätého Petra, Svätopeterská bazilika = Svätý Peter (vyhýbať sa pomenovaniu Svätý Peter), kupola Svätého Petra (radšej kupola Baziliky svätého Petra), bazilika (vo všeobecnosti) Kostol narodenia Panny Márie, Kostol sťatia svätého Jána Krstiteľa, Kostol povýšenia Svätého kríža, Kostol Svätého hrobu, Kostol košických mučeníkov, Bazilika premenenia, Kostol nanebovzatia Panny Márie, Bazilika narodenia v Betleheme
bazilika Santa Maria Maggiore (druhové pomenovanie)
Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre (súčasť názvu)
múzeum Condé (druhové pomenovanie)
Katedrála svätého Jána Krstiteľa, katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa, Konkatedrála svätého Martina
jeruzalemský chrám (v Starom zákone)
Kaplnka Jána Evanjelistu, Kostolík svätého Damiána
Jaskyňa narodenia, Jaskyňa zjavení (Lurdy)

Bratislavská kapitula, Spišská Kapitula, Spišská diecéza, Spišské biskupstvo, Bratislavsko-trnavský arcibiskupský úrad, Rímskokatolícky farský úrad svätého Mikuláša v Trnave

Rehoľa menších bratov kapucínov, kapucíni
Rád premonštrátov, premonštráti
Kongregácia dcér božskej lásky, dcéry božskej lásky, mariánky Inštitút dcér Márie Pomocnice, dcéry Márie Pomocnice, saleziánky Kongregácia milosrdných sestier Svätého kríža
Kongregácia sestier najsvätejšieho Spasiteľa
Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa
tretí rád, Tretí rád svätého Františka Assiského

Oslovenia (funkcie):
páter (P.); páter Peter, P. Peter
sestra (sr.); sestra Lucia, sr. Lucia
fráter (fr.); fráter Ján, fr. Ján
dp. (dôstojný pán)
vdp. (veľadôstojný pán)
Mons. (monsignor)
arcibiskup metropolita, farár dekan, biskup koadjútor majster novicov, magister novicov (novicmajster)

Oltárna sviatosť, Najsvätejšia sviatosť, Najsvätejšia oltárna sviatosť, Prevelebná oltárna sviatosť Eucharistia, sviatostný Spasiteľ
hostia, viatikum

Svätý kríž, Svätý hrob, Scala sancta, sväté schody (aj v Malackách, nie ako názov) pozostatky Svätého kríža
oltár svätej Barbory
hrob svätého Petra

Sviatky:
Najsvätejšie Kristovo telo a krv, Božie telo (hovorový názov, nie liturgický), sviatok Božieho tela sväté neviniatka, svätí anjeli strážcovia, sviatok neviniatok, sviatok svätých košických mučeníkov spomienka na svätého Jozefa, robotníka
spomienka na svätého Jozefa Robotníka
svätý Maxim Vyznávač
Jakub Mladší
archanjel Michal
Michal Archanjel
Michal, archanjel
Pavol Prvopustovník
Pavol, pustovník
Katarína Sienská
František Assiský, Irenej Lyonský
učiteľ Cirkvi, učiteľka Cirkvi
Sviatok stánkov, Sviatok nekvasených chlebov, Sviatok všetkých svätých sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, sviatok Obetovania Pána slávnosť Panny Márie Bohorodičky
Prvá veľkonočná nedeľa, Druhá nedeľa po Narodení Pána
sviatok Mena Panny Márie, sviatok Svätej rodiny, sviatok Zjavenia Pána

časti svätej omše: prefácia, kolekta, glória, krédo

Krédo, Glória (názvy modlitieb)
Magnifikat (slov.), Magnificat (lat.)
Benediktus (slov.), Benedictus (lat.)
Prvá eucharistická modlitba, Druhá eucharistická modlitba (názvy) Modlitba Pána alebo Otče náš
Anjelské pozdravenie alebo Zdravas’, Mária
vyznanie viery, Apoštolské vyznanie viery, Nicejsko-carihradské vyznanie viery modlitba posvätného ruženca, ruženec
modlitba krížovej cesty, krížová cesta

Desatoro Božích prikázaní, Pätoro cirkevných prikázaní Desať Božích prikázaní, Päť cirkevných prikázaní Desatoro, Dekalóg
Pätoro
tri božské čnosti, božské čnosti, kardinálne čnosti, sedem hlavných hriechov, šesť hlavných právd

pašie
utrpenie nášho Pána Ježiša Krista

Biskupská synoda (orgán, nie zasadanie)
zasadanie Biskupskej synody
Štátny sekretariát (pápežský)
Svätá stolica, Apoštolská stolica
Druhý vatikánsky koncil

Názvy udalostí
vtelenie, premenenie na vrchu Tábor, nanebovzatie Panny Márie, nanebovstúpenie, zmŕtvychvstanie, vzkriesenie, zvestovanie
Vzkriesenie (veľkonočná slávnosť)

Zemepisné názvy
Judea, judejský, Judsko, judský Kanaán, kanaánsky

Betlehem (mesto)
betlehem (pod stromčekom)
Slovenský betlehem (názov umeleckého diela v Rajeckej Lesnej)

Betlehem – „dom chleba“ (preložený význam názvu) Engadi – „kozí prameň“
Šalamún – „pokojný“
Sarvia – „voňajúca pistáciou“
Isboset – „muž hanby“

Urbi et orbi
pápež udelil požehnanie Mestu a svetu

sväté roky, jubilejné roky
Jubilejný rok 2000, Veľké jubileum roku 2000 Svätý rok 1950

sväté brány rímskych bazilík
Svätá brána Baziliky svätého Petra

Svätá rodina, nazaretská rodina

Skratky za menom
Štefan Sandtner SDB (genitív pôvodu)
Ján Novák, CSc. (prístavok)

Rôzne:

Talmud, Tóra (kniha), Mišna tóra (zvitok)

svätý Tomáš Akvinský, anjelský doktor
barbarská noc, nežná revolúcia
Bratislavský veľký piatok
Kumrán, kumránske zvitky
Posledná večera, večeradlo posledný súd
alfa a omega, prvý a posledný
Matka Terézia, Páter Pio
apoštol Pavol (niekedy aj Apoštol)

hodinky, breviár, vešpery, ranné chvály, laudy, liturgia hodín Liturgia hodín (dielo)
Lekcionár I/C
lekcionár, lekcionáre
ofícium (modlitba), Posvätné ofícium (inštitúcia)